Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215202099
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215202099.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom
Máčajom, advokátom vykonávajúcim činnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: G. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. č. XX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 631,24 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 3. júla 2015, č.
k. 6Er/236/2015 - 10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie podľa § 103, § 104 ods.
1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom spísaným na exekútorskom úrade dňa 14.03.2015, doručeným
tamojšiemu okresnému súdu dňa 12.05.2015, sa oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu
domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 631,24 Eur s príslušenstvom, a
to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 02523/09 zo dňa 27.05.2009, ktorý
podľa vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2009
a vykonateľnosť dňa 18.06.2009. Uviedol, že v konaní vedeným na tamojšom súde pod sp. zn.
3Er/332/2009 bolo exekučné konanie voči povinnému vedené na podklade tých istých listinných
dôkazov, t. j. na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 02523/09 zo dňa 27.05.2009, zmluvy o úvere

zo dňa 26.09.2008 a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Uznesením tamojšieho súdu č.
k. 3Er/332/2009 - 34 zo dňa 14.12.2011 bola exekúcia voči povinnému vyhlásená za neprípustnú
a exekúcia bola zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v časti vyhlásenia exekúcie za
neprípustnú a v časti zastavenia exekúcie dňa 16.10.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 4CoE/19/2012 - 47 zo dňa 07.08.2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.
4 Cdo/378/2012 - 87, právoplatným dňa 21.08.2013, odmietol dovolanie oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoE/19/2012 - 47 zo dňa 07.08.2012. Súd prvej inštancie konštatoval,
že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o
totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho
istého exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol,
a to uznesením č. k. 3Er/332/2009 - 34 zo dňa 14.12.2011, ktorým bola exekúcia voči povinnému
vyhlásená za neprípustnú a exekúcia bola zastavená, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť v

časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v časti zastavenia exekúcie dňa 16.10.2012 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoE/19/2012 - 47 zo dňa 07.08.2012. Nakoľko uvedenýmuznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol
priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného
titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej

veci(reiiudicatae),atedakeďžeoprávnenýpodalvtotožnejvecinávrhnavykonanieexekúcie,vtakomto
exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo potrebné exekučné konanie zastaviť pre existenciu
neodstrániteľnej prekážky konania.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

oprávnený, ktorý namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom a zastával tiež názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že v tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol.

V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012
zo dňa 23. januára 2013, ktoré k odvolaniu priložil. V danom prípade podľa názoru oprávneného
exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a
§ 103 Občianskeho súdneho poriadku, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce
exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného

poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle §
159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je pod vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie
o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo
svojom predmete ,,vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje
len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné

konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie
exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň oprávnený
poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej
veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Záverom vyjadril názor, že exekučný súd
svojím postupom a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces,

ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a súčasne účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„C.s.p.“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle

ustanovenia § 385 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom
úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. dňa 14.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému

pre vymoženie sumy 631,24 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 27.05.2009, sp. zn. SR 02523/09, ktorý podľa vyznačenej doložky mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 15.06.2009 a vykonateľnosť dňa 18.06.2009.

6. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3Er/332/2009 vyplýva,
že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 27.05.2009,
sp. zn. SR 02523/09, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 661,24 Eur
s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k.

3Er/332/2009 - 34 zo dňa 14. decembra 2011 (okrem ďalšieho) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku s poukazom na nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu, keď dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný atáto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako
aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Uvedené uznesenie nadobudlo vo výroku
o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení právoplatnosť dňa 16.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim

uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoE/19/2012 - 47 zo dňa 7. augusta 2012. Najvyšší súd
Slovenskejrepublikynáslednesvojímuznesenímsp.zn.4Cdo/378/2012zodňa18.júna2013dovolanie
oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoE/19/2012 zo dňa 7. augusta 2012
odmietol, povinnému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania a návrh oprávneného na prerušenie
dovolacieho konania zamietol, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2013.

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9.Vzmysle§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisovaktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

11. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

12. Podľa § 230 C.s.p. ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

13. Podľa § 234 ods. 2 C.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

14. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to,

aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje
do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania
bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do
úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 ods. 1

C.s.p. (predchádzajúce ustanovenie § 103 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do
30.06.2016, ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). V ustanovení § 161
ods. 2 C.s.p. (predchádzajúce ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p.) je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných zákonných

ustanovení vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

15. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: a/ začne sa opätovne

konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté,
b/ začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi,
c/ a o tej istej veci.

16. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku odvolací súd

konštatuje, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s
podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak súd zistí v
exekučnom konaní existenciu neodstrániteľnej podmienky exekučného konania, je povinný exekučné
konanie zastaviť, a to práve na základe ustanovení § 161 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s ustanovením §
9a ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie,

ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj v exekučnom konaní aplikovať
ustanovenie § 230 C.s.p. v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 C.s.p. (predchádzajúce ustanovenie
§ 159 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p.), ktoré výslovne zakotvuje, že len čosa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného
zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

17. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý
jepredmetomkonania,spoluspríslušenstvomtohtonároku.Vexekučnomkonaníjepredmetomkonania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov

vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, Okresný súd Bánovce nad Bebravou už o totožnom nároku
oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného
titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k.

3Er/332/2009 - 34 zo dňa 14. decembra 2011, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúci nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vec rozhodcovským rozsudkom. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 16.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 4CoE/19/2012 - 47 zo dňa 7. augusta 2012. Nakoľko uvedeným uznesením o vyhlásení exekúcie

za neprípustnú a jej zastavení bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý
bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti tohto rozhodnutia ako exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie,
ktorézaložiloprekážkuprávoplatnerozhodnutejveci.Vzhľadomnatútoskutočnosťodvolacísúdvzhode
so súdom prvej inštancie zastáva právny názor, že právoplatné uznesenie Okresného súdu Bánovce

nad Bebravou č. k. 3Er/332/2009 - 34 zo dňa 14. decembra 2011 v spojení s uznesením tunajšieho
krajského súdu č. k. 4CoE/19/2012 - 47 zo dňa 7. augusta 2012, založilo prekážku veci rozhodnutej, a
teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní
nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania, ako
to správne konštatoval aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.

19. Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

C.s.p.)- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).