Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, March 17, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11Cpr/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112216252
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112216252.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľa: I.. I. T.,
J. I. K. I., A. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Margitou Lonskou, so sídlom v Bratislave, Kalinčiakova
25, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.augusta 8, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru medzi zamestnancom I.. I. T., I.

K. Bratislava, A. XX a zamestnávateľom Sociálnou poisťovňou - ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul.
29.augusta 8, dohodou č. 05/2012-14 zo dňa 26.3.2012 j e n e p l a t n é .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.5.2012
v zákonnej lehote vyplývajúcej z § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZP alebo Zákonník práce), domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného

pomeru dohodou č. 05/2012-14 zo dňa 26.3.2012 medzi zamestnávateľom Sociálnou poisťovňou,
Bratislava, Ul. 29.augusta 8 a 10 a zamestnancom I. T., I. Bratislava, A. XX a zaplatenia náhrady
mzdy v sume priemerného zárobku navrhovateľa určeného znaleckým posudkom odo dňa 4.5.2012,
keď oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že pracovný pomer s
odporcom vznikol dňa 1.3.2004 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.2004 na pracovnej pozícii

"samostatný referent nemocenského poistenia v oddelení opravných prostriedkov nemocenského
poistenia". Odporca navrhovateľovi poskytol rodičovskú dovolenku listom č. 05-2011/13 zo dňa
27.7.2011. Vzhľadom na nástup manželky navrhovateľa na materskú dovolenku v súvislosti s ďalším
tehotenstvom navrhovateľ odporcovi listom z 15.3.2012 oznámil skončenie jeho rodičovskej dovolenky
dňom 23.3.2012. Navrhovateľ v pondelok 26.3.2012 prišiel na pracovisko, kde mu jeho priama
nadriadená oznámila, že s ním chce odporca skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1

písm. b/ ZP. Následne bol pozvaný k riaditeľovi odboru ľudských zdrojov odporcu vo veci prerokovania
dôsledkov racionalizačných opatrení u odporcu. Bolo mu oznámené, že na základe rozhodnutia
generálneho riaditeľa odporcu dochádza k zníženiu počtu zamestnancov aj v oddelení opravných
prostriedkov nemocenského poistenia a navrhovateľ sa stal nadbytočným; odporca nemá možnosť
(vzhľadom na celkové znižovanie počtu zamestnancov) ho ďalej zamestnávať, a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. V prípade, ak bude súhlasiť so

skončenímpracovnéhopomerudohodoueštepredzačatímplynutiavýpovednejdoby,budemupriznané
odstupné vo výške päťnásobku priemerného mesačného zárobku. Vzhľadom na finančnú výhodnosť
predloženého návrhu a na skutočnosť, že u jeho manželky malo dôjsť v najbližšom období k pôrodu,
súhlasil s dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.3.2012. Dohodu podpísal a prevzal dňa
26.3.2012.Dňa2.4.2012(vprvýpracovnýdeňposkončenípracovnéhopomerunavrhovateľauodporcu)
bol na webovej stránke www.profesia.sk uverejnený inzerát, v ktorom odporca vypísal výberové konanie

na obsadenie pracovnej pozície "odborný referent opravných prostriedkov odboru výberu poistného";
inzerát rovnakého znenia bol uverejnený 3.4.2012 aj na stránke odporcu www.socpoist.sk. Zo zneniauvedených inzerátov je zrejmé, že odporca mal voľné pracovné miesto a hoci navrhovateľ spĺňal
všetky kvalifikačné predpoklady na jeho obsadenie, odporca ho navrhovateľovi neponúkol. Pracovné
miesto ponúkané v inzerátoch má rovnakú obsahovú náplň ako pracovné miesto navrhovateľa (referent

opravných prostriedkov); aj miesto výkonu inzerovanej práce je totožné s miestom, ktoré bolo dohodnuté
v pracovnej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom. Odporca mu neponúkol vhodné pracovné miesto
z hľadiska jeho kvalifikácie, ale neponúkol mu ani inú, menej kvalifikovanú prácu. Navrhovateľ mal za
to, že takýmto postupom odporcu bol uvedený do omylu. Ak by vedel o voľnom pracovnom mieste u
odporcu, na skončenie pracovného pomeru dohodou by nepristúpil. Postup odporcu je tiež v rozpore

s ustanovením § 157 ods. 2 ZP. Odporcovi následne listom zo dňa 24.4.2012, doručeným odporcovi
dňa 4.5.2012, oznámil, že so skočením pracovného pomeru dohodou nesúhlasí a trvá na tom, aby ho
odporca ďalej zamestnával.

K náhrade mzdy navrhovateľ uviedol, že priemerný zárobok sa zisťuje zo mzdy, ktorú mu vyúčtoval
odporca na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodnom období (§ 134

ods. 1 ZP). Keďže oznámenie bolo odporcovi doručené dňa 4.5.2012, rozhodujúcim obdobím je prvý
kalendárny štvrťrok 2012. Priemerná mzda sa zistí z jeho pravdepodobného zárobku podľa § 134 ods. 3
ZP. Vzhľadom na obťažnosť výpočtu jeho priemerného zárobku navrhol súdu, aby v prípade rozhodnutia
o neplatnosti skončenia pracovného pomeru nariadil dokazovanie znaleckým posudkom, v ktorom sa
určí priemerná mzda navrhovateľa na účely výpočtu náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 ZP.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania navrhol návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
Tvrdenie navrhovateľa, že mu dňa 15.3.2012 oznámil ukončenie čerpania rodičovskej dovolenky, sa
nezakladá na pravde. Ide len o dátum uvedený na oznámení; v skutočnosti mu navrhovateľ oznámil
ukončenie čerpania rodičovskej dovolenky až 20.3.2012 doručením e-mailovej správy (nie písomného

oznámenia). Odporca v tejto súvislosti poukázal na porušenie § 166 ods. 3 ZP. Na základe takto
neskoro zaslaného oznámenia o návrate navrhovateľa z rodičovskej dovolenky, riaditeľka sekcie
nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia a
lekárskej posudkovej činnosti (ďalej aj len sekcia nemocenského poistenia), kam patril útvar, do ktorého
bolnavrhovateľpôvodnezaradený,dňa21.3.2012požiadalariaditeľaodboruľudskýchzdrojovoriešenie

zaradenia navrhovateľa do pracovného procesu. V tom čase u odporcu dochádzalo k racionalizácii
činnosti a zvyšovania efektívnosti práce a k organizačným zmenám, čo sa prejavovalo znižovaním počtu
zamestnancov. V organizačnom útvare, kde bol zaradený aj navrhovateľ, došlo k zrušeniu pracovného
miesta, t.j. k zníženiu počtu pracovných miest. Generálny riaditeľ odporcu v rámci racionalizačných
opatrení rozhodnutím č. BA-17000/2012 rozhodol o znížení počtu zamestnancov u odporcu a určil

záväzné limity evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách pre jednotlivé organizačné
útvary odporcu. Došlo teda k situácii, že po návrate navrhovateľa z rodičovskej dovolenky sa stal
jeden zamestnanec v odbore nemocenského poistenia nadbytočným. O určení, ktorý zamestnanec
je nadbytočný, rozhoduje v súlade so Zákonníkom práce zamestnávateľ. V dôsledku uvedeného
rozhodnutia sa stal navrhovateľ (pracovne zaradený ako referent nemocenského poistenia v oddelení

opravných prostriedkov nemocenského poistenia v odbore nemocenského poistenia) nadbytočným.
Odporca preto navrhovateľovi oznámil, že s ním chce skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa §
63 ods. 1 písm. b/ ZP pre nadbytočnosť. Zároveň mu oznámil, že vzhľadom na celkové znižovanie
počtu zamestnancov nemá možnosť ho ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Informoval ho, že v prípade súhlasu so skončením

pracovného pomeru dohodou ešte pred začatím plynutia výpovednej doby, patrí mu vzhľadom na dĺžku
trvania jeho pracovného pomeru odstupné vo výške päťnásobku priemerného mesačného zárobku
v zmysle kolektívnej zmluvy. Následne bola medzi ním a navrhovateľom dňa 26.3.2012 uzatvorená
dohoda o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.3.2012 s tým, že navrhovateľovi bude vyplatené
odstupné v uvedenej výške. K tomuto dátumu nemal žiadne voľné miesto na účely splnenia ponukovej

povinnosti podľa § 63 ods. 2 ZP. Skutočnosť, že dňa 2.4.2012 bol z podnetu odporcu zverejnený na
webovej stránke www.profesia.sk inzerát na obsadenie pracovnej pozície "odborný referent opravných
prostriedkov odboru výberu poistného" nemení nič na skutočnosti, že nemal k poslednému dňu trvania
pracovného pomeru navrhovateľa voľné pracovné miesto. Požiadavka na zverejnenie inzerátu z dôvodu
urýchlenej potreby obsadenia voľného pracovného miesta po skončení pracovného pomeru iného

zamestnanca dňom 30.4.2012 bola na odbor ľudských zdrojov zaslaná z vecne príslušného útvaru
(odboru výberu poistného) až dňa 2.4.2012 o 11:20 hod., teda sedem kalendárnych dní po rokovaní s
navrhovateľom o vzniku jeho nadbytočnosti. Inzerované pracovné miesto sa malo obsadiť od 1.5.2012,
pretože zamestnancovi, ktorý končil na tomto pracovnom mieste, plynula do 30.4.2012 výpovednádoba. Toto pracovné miesto nebolo obsadené ku dňu skončenia pracovného pomeru navrhovateľa.
Náplň práce tohto pracovného miesta sa mala rozdeliť medzi ostatných zamestnancov útvaru "oddelenia
opravných prostriedkov výberu poistného", avšak z dôvodu predpokladaných reforiem jednotného

výberu daní a poplatkov sa zvýšila potreba práce a na odbore výberu poistného sa rozhodlo zabezpečiť
obsadenie predmetného pracovného miesta. V každom prípade, v čase od 26.3.2012 (deň prerokovania
organizačnej zmeny s navrhovateľom) do 31.3.2013 (deň skončenia pracovného pomeru navrhovateľa)
nemal pre navrhovateľa vhodné voľné pracovné miesto. Ak by také miesto mal, navrhovateľovi by
ho ponúkol. Ak mal navrhovateľ skutočný záujem o zverejnené pracovné miesto (zverejnené dňa

2.4.2012),moholsaprihlásiťdovýberovéhokonania.Vdobe,keďsanatotomiestohľadalzamestnanec,
už navrhovateľ nebol jeho zamestnancom. Jediné voľné pracovné miesto v rozhodujúcom období
bolo pracovné miesto v útvare lekárskej posudkovej činnosti, pre ktoré sa vyžaduje vysokoškolské
vzdelanie II. stupňa medicínskeho zamerania s osobitným kvalifikačným predpokladom vzdelania, čo
bolo navrhovateľovi oznámené aj dňa 29.5.2012.

Ku skutočnosti, že k 1.4.2012 bolo prijatých viacero nových zamestnancov, odporca uviedol, že títo
zamestnanci boli vyberaní v priebehu mesiaca marec 2012 s tým, že k 1.4.2012 nastúpia do práce. Z
tohto opäť podľa odporcu vyplýva, že k dátumu skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu
(31.3.2012) nemal tieto pracovné miesta voľné, nakoľko na ne nastupovali zamestnanci, ktorí na ne boli
vyberaní skôr (cca 5.3. už robili testy), než odporca vôbec vedel, že navrhovateľ bude chcieť nastúpiť do

práce po rodičovskej dovolenke, a to aj vzhľadom na nesplnenie oznamovacej povinnosti navrhovateľa
podľa § 166 ods. 3 ZP. Poukázal na judikáty R 90/1967, R 3/1992.

Navrhovateľ v replike z 18.6.2013 k vyjadreniu odporcu uviedol, že po skončení jeho pracovného
pomeru u odporcu vyšlo najavo, že odporca nerealizoval racionalizačné opatrenia v oddelení opravných

prostriedkov nemocenského poistenia, na ktorom pracoval. Uvedené je zrejmé z rozpisu záväzného
limitu evidenčného počtu zamestnancov na jednotlivé odbory a oddelenia v rámci sekcie. V rozpise
sa ku dňom 29.2.2012, 19.3.2012 a 1.4.2012 eviduje rovnaký stav zamestnancov s počtom 19,
hoci k 1.4.2012 mal odporca evidovať o jedného zamestnanca menej v dôsledku racionalizačného
opatrenia - rozhodnutia generálneho riaditeľa odporcu o znížení počtu zamestnancov a takéto opatrenie

malo u odporcu existovať už v čase, keď prerokovával s navrhovateľom nadbytočnosť a spôsobom
skončenia pracovného pomeru. V rozpore záväzného limitu evidenčného počtu zamestnancov odporcu
malo teda pre oddelenie opravných prostriedkov nemocenského poistenia figurovať nie 19, ale 18
miest. Dôkazné bremeno existencie a realizácie racionalizačných opatrení leží na odporcovi. Navyše,
odporca nerealizoval ani celkové zníženie počtu zamestnancov, ktorým argumentoval pri prerokovaní

skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom dňa 26.3.2012. V dňoch 2.4.2012 a 2.5.2012 sa u
odporcu realizovali školenia novoprijatých zamestnancov. Odporca teda v čase, keď prerokovával s
navrhovateľom jeho nadbytočnosť, hľadal, prijímal a školil nových zamestnancov; stav po 1.4.2012
preto nezodpovedal tomu, čo odporca pri prerokovaní navrhovateľovi deklaroval; odporca neuvádzal
pravdivé informácie. Vzhľadom na to, že navrhovateľovi poskytol uvedené informácie dňa 26.3.2012

riaditeľ odboru ľudských zdrojov odporcu (ktorého pracovnou náplňou bolo priamo riadiť ľudské zdroje
u odporcu) bol navrhovateľ s plným vedomím odporcu nepravdivo informovaný. Ak by od odporcu
dostal správne informácie, že k žiadnym racionalizačným zmenám a znižovaniu stavu zamestnancov
ani na oddelení ani v celej Sociálnej poisťovni v rozhodnom období nedochádzalo a že disponuje
voľnými pracovnými miestami, pre ktoré spĺňal predpoklady vzdelania a praxe, nikdy by s odporcom

neuzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru. Pri právnom úkone - uzatváranie dohody o
skončení pracovného pomeru - konal v omyle, že odporca realizoval organizačné zmeny, znižoval počet
zamestnancov na oddelení, na ktorom pracoval a že odporca nemá možnosť ho ďalej zamestnávať,
preto je pre neho nadbytočným. Omyl vyvolal odporca, v dôsledku ktorého došlo k uzatvoreniu dohody
o skočení pracovného pomeru. Poukázal na § 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v

znení neskorších predpisov (ďalej len OZ alebo Občiansky zákonník) v spojení s § 1 ods. 4 ZP.
Podstatnou náležitosťou právneho úkonu je slobodná a vážna vôľa. Vadou vôle je omyl. Odporca
(prostredníctvom jeho zamestnancov) ho uviedol do omylu v skutočnostiach, ktoré považoval za
rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu - uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru.
Preplatnosťdohodyoskončenípracovnéhopomeruzdôvoduracionalizačnýchopatreníanadbytočnosť

zamestnanca, museli byť u odporcu naplnené hmotnoprávne podmienky výpovede podľa § 63 ods. 1
písm. b/ ZP a odporca bol povinný informovať navrhovateľa o existencii pracovného miesta a pracovnú
miesto mu ponúknuť. Keďže odporca ho nepravdivo informoval ohľadom voľného pracovného miesta
a organizačných zmien, uviedol ho do omylu v okolnostiach rozhodujúcich pre uskutočnenie právnehoúkonu dohody o skončení pracovného pomeru, preto je táto dohoda neplatná. Poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 123/2011 zo dňa 30.1.2013.
Navrhovateľ v ďalšej replike z 19.6.2013 uviedol, že oznámenie o skočení čerpania rodičovskej

dovolenky skutočne spísal 15.3.2012 a odporcovi doručil až 20.3.2012, čím nedodržal ustanovenia §
166 ods. 3 ZP. Poukázal však na to, že odporca vedel o jeho návrate z rodičovskej dovolenky už oveľa
skôr. Manželka navrhovateľa je zamestnankyňou odporcu na odbore nemocenského poistenia, teda
toho istého organizačného útvaru ako on sám. Keďže čerpal rodičovskú dovolenku a jeho manželka
sa pripravovala na nástup na materskú dovolenku, už niekoľko mesiacov vopred odporcovi avizovali,

že vzhľadom na riešenie ich finančnej situácie bude rodičovskú dovolenku čerpať len do dňa, keď jeho
manželka nastúpi na materskú dovolenku. O uvedenej skutočnosti boli informovaní všetci ich priami
nadriadení, považovali ju za samozrejmú a pozabudli na formálne náležitosti - písomné oznámenie o
skončení rodičovskej dovolenky. Ihneď po zistení nedostatku spísal oznámenie a doručil ho odporcovi
prostredníctvom svojej priamej nadriadenej. Uviedol, že jeho manželka bola vedená v evidenčnom
stave k 29.2.2012 a k 19.3.2012. O poskytnutie materskej dovolenky požiadala od 21.3.2012, ktorá

jej aj bola poskytnutá. Pred nástupom na materskú dovolenku čerpala riadnu dovolenku od 5.3.2012.
Preto k 1.4.2012 už nemala byť vedená v predpokladanom evidenčnom stave a správne malo byť
v tabuľke uvedené - predpokladaný evidenčný stav k 1.4.2012 osemnásť zamestnancov. Nástupom
jeho manželky na materskú dovolenku sa jedna pracovná pozícia na odbore nemocenského poistenia
uvoľnila a odporca mal možnosť zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko. Zamestnanec, ktorého

miesto sa malo uvoľniť a ktoré bolo inzerované dňa 2.4.2012, končil pracovný pomer výpoveďou, preto
sajehopracovnýpomerskončiluplynutímvýpovednejdobydňa30.4.2012.Výpovednádobajevzásade
dva mesiace, preto tento zamestnanec musel dať výpoveď najneskôr dňa 29.2.2012, a teda odporca
muselod29.2.2012vedieť,žesajehopracovnémiestouvoľní.Knámietkeodporcu,žesamoholprihlásiť
do výberového konania uviedol, že odporca bol povinný mu toto pracovné miesto ponúknuť, preto nebol

navrhovateľ povinný preukázať oň svoj záujem.

Odporca v duplike z 24.7.2013 k replikám navrhovateľa uviedol, že z dohody o skončení pracovného
pomeru vyplýva, že navrhovateľ sa stal nadbytočným podľa výpovedného dôvodu § 63 ods. 1 písm.
b/ ZP. Výpovedný dôvod bol uvedený jasne a nezameniteľne. Po návrate navrhovateľa z rodičovskej

dovolenky sa stav na oddelení opravných prostriedkov nemocenského poistenia zvýšil na sedem osôb;
jeden zamestnanec sa tak stal nadbytočným. Organizačná zmena u odporcu prebiehala za účelom
racionalizácie činnosti a za účelom úspory finančných prostriedkov, preto dochádzalo k celkovému
znižovaniu zamestnancov v ústredí aj v pobočkách odporcu. V súvislosti s rozhodnutím generálneho
riaditeľa preto muselo prísť k zrušeniu jedného pracovného miesta organizačného útvaru navrhovateľa.

Všetci zamestnanci organizačného útvaru mali rovnakú náplň práce. Výber nadbytočného zamestnanca
je výlučne na zamestnávateľovi. Novo obsadzované, inzerované miesto sa malo obsadiť od 1.6.2012
z dôvodu, že zamestnanec, ktorý končil pracovný pomer, bol vo výpovednej dobe, ktorá mu končila až
31.5.2012. Navrhovateľ podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru dňa 26.3.2012 s dátumom
skončeniapracovnéhopomeruk31.3.2012.Ajvprípade,žeuzamestnávateľasúvčasedaniavýpovede

zamestnancovi iní zamestnanci, ktorí sú vo výpovednej dobe, zamestnávateľ nie je povinný ponúknuť
zamestnancovi, s ktorým končí pracovný pomer, pracovné miesto, ktoré sa uvoľní v čase trvania
výpovednej doby predmetného zamestnanca. Je irelevantné, či odporca vedel o pracovnom pomere,
ktorý sa mal skončiť 31.5.2012 alebo nie, lebo splnenie ponukovej povinnosti sa posudzuje v čase
skončenia pracovného pomeru. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 4 M Cdo 5/2010. Navrhovateľ mal právo rozhodnúť sa, akou formou skončí pracovný pomer a
rozhodol sa pre dohodu. Aj pokiaľ by navrhovateľ skončil pracovný pomer výpoveďou, odporca by
nemal povinnosť mu počas plynutia výpovednej doby ponúknuť prípadne uvoľnené inzerované pracovné
miesto. Zo strany odporcu preto nedošlo k porušeniu právnych predpisov.

Okresný súd Bratislava I ako súd vecne a miestne príslušný [§ 9 ods. 1, § 84, § 85 ods.
2 zákona č. 99/1963 Zb. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len OSP)] rozhodol o základe veci medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2
OSP na pojednávaní dňa 17.3.2014 v prítomnosti navrhovateľa, jeho právnej zástupkyne a odporcu.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením odporcu a listinnými

dôkazmi: pracovná zmluva č. 041-AH-02/2004-1 zo dňa 27.2.2004, žiadosť navrhovateľa o poskytnutie
rodičovskej dovolenky z 25.7.2011, oznámenie odporcu z 27.7.2011 č. 05-2011/13 o poskytnutí
rodičovskej dovolenky navrhovateľovi, oznámenie navrhovateľa z 15.3.2012 o skončení rodičovskej
dovolenky, zápis z prerokovania dôsledkov racionalizačných opatrení z 26.3.2012, dohoda o skončenípracovného pomeru č. 05/2012-14 zo dňa 26.3.2012, inzerát z 2.4.2012 na www.profesia.sk, oznámenie
portálu www.profesia.sk zo 6.8.2013, inzerát na www.socpoist.sk z 3.4.2012,oznámenie navrhovateľa
z 24.4.2012 o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní u odporcu, záznam odporcu z 21.3.2012, tabuľky

o prehľade počtu zamestnancov odporcu, oznámenie odporcu z 29.5.2012 č. 26826-1/2012-BA ku
skončeniupracovnéhopomerunavrhovateľa,rozhodnutiegenerálnehoriaditeľaodporcuozníženípoštu
zamestnancov č. BA-17000/2012 z 13.2.2012.

Navrhovateľ uviedol, že s manželkou pracuje u odporcu na jednom odbore, ale každý na inom oddelení:

navrhovateľ na oddelení opravných prostriedkov nemocenského poistenia, manželka na oddelení
metodiky nemocenského poistenia. S manželkou sa striedali s nástupom na materskú dovolenku a
rodičovskú dovolenku - keď manželka odchádzala na materskú dovolenku, navrhovateľ išiel do práce a
keď navrhovateľ išiel na rodičovskú dovolenku, jeho manželka išla do práce. Po odchode na rodičovskú
dovolenku nebol prijatý žiadny nový zamestnanec na jeho zastupovanie. Pred odchodom navrhovateľa
na rodičovskú dovolenku malo jeho oddelenie šesť zamestnancov, po jeho odchode malo jeho oddelenie

päť zamestnancov. Po návrate z rodičovskej dovolenky bolo na oddelení šesť pracovných miest, teda
k zrušeniu jeho pracovného miesta neprišlo. Od januára 2013 sa z materskej dovolenky vrátila iná
zamestnankyňa oddelenia a pre ňu miesto bolo. Manželka navrhovateľa odchádzala od 21.3.2012 na
materskú dovolenku, jej miesto zostalo neobsadené, ale navrhovateľovi ho odporca neponúkol. Do mája
alebo júna 2012 mohol pracovať na pozícii jeho manželky a potom, po odchode kolegyne do dôchodku,

by prešiel na jej miesto v oddelení opravných prostriedkov nemocenského poistenia. Odporca mal
vedomosť z ústneho oznámenia manželky navrhovateľa, že sa navrhovateľ vráti z rodičovskej dovolenky
do práce. Nikto od odporcu ho nekontaktoval potom, čo písomne oznámil svoj návrat z rodičovskej
dovolenky; ani jeho manželka mu žiadne komplikácie spojené s jeho návratom do práce neoznámila,
pričom vtedy ešte bola v práci. Pri prerokovaní racionalizačných zmien mu bolo oznámené, že jeho

pracovné miesto bolo zrušené, nebolo mu ponúknuté žiadne iné miesto, že sa ani nič nové nečrtá a bude
sa ďalej prepúšťať. Nebol mu poskytnutý čas na rozmyslenie s tým, že tam nie je nič na rozmýšľanie,
lebo odporca nemá možnosť ho ďalej zamestnávať. Poverení zamestnanci odporcu mu tiež uviedli, že
je preňho výhodnejšie podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru a zostať doma. Keby vedel, že
2.4.2012 bude voľné pracovné miesto, na dohodu by nepristúpil.

Z vyjadrenia odporcu na pojednávaní vyplýva, že po odchode navrhovateľa na rodičovskú dovolenku
nebol prijatý žiaden zamestnanec na jeho zastupovanie. Išlo o nezmenený počet zamestnancov na
oddelení navrhovateľa v počte šesť. Príchod navrhovateľa z rodičovskej dovolenky sa nepremietol
do tabuľky na č.l. 25, pretože sa nevypracúva každý deň. Po oznámení navrhovateľa, že sa vracia

z rodičovskej dovolenky, ho nikto zo strany odporcu nekontaktoval. Netvrdil, že nevedel o návrate
navrhovateľa z rodičovskej dovolenky, ale poukázal na nedodržanie poriadkových lehôt navrhovateľom,
ktoré sú upravené v § 166 ods. 3 ZP. V čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľa nemal odporca
žiadne iné voľné miesto; ak by mal navrhovateľ nastúpiť na pracovné miesto na dobu určitú, odporca
by mu ho nemohol ponúknuť, pretože pracovné miesto na dobu určitú nie je vhodným pracovným

miestom v rámci ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 ZP. Navrhovateľ sa rozhodol skončiť pracovný
pomer u odporcu dohodou a prijať päťmesačné odstupné. Pracovné miesta na útvare dôchodkového
poistenia sa obsadzujú pravidelnejšie, pretože je tu veľká fluktuácia zamestnancov a pracovné miesta na
tomto útvare sa obsadzujú pravidelnejšie. V súvislosti s novými zamestnancami uviedol, že začiatkom
marca 2012 sa robili testy, ale ešte začiatkom marca nevedel, že sa navrhovateľ vráti z rodičovskej

dovolenky;presnýpočetobsadzovanýchmiestnevedeluviesť.Vkaždomprípadevšakvčaseskončenia
pracovného pomeru navrhovateľa pre navrhovateľa nemal žiadne vhodné voľné pracovné miesto.
Inzerovaniepracovnéhomiestacezportálwww.profesia.skjeirelevantné,pretožetotomiestosauvoľnilo
až ku koncu mája 2012. Pokiaľ ide o tvrdený omyl navrhovateľa, bolo mu oznámené, že žiadne miesta
sa u odporcu vytvárať nebudú vzhľadom na rozhodnutia generálneho riaditeľa odporcu o znížení počtu

miest v počte 59. Uvedenie do omylu by muselo súvisieť s následkami skončenia pracovného pomeru
dohodou. Odporca nemal k 31.3.2012 žiadne voľné pracovné miesto, preto nemožno hovoriť o omyle.
Navrhovateľ s ním uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru; ak s dohodou nesúhlasil, mal
akceptovať výpoveď a v tom prípade by mu plynula trojmesačná výpovedná doba. Navrhovateľ vedel,
že odporca zamestnáva asi 1000 ľudí a že v čase znižovania stavov zamestnancov sa uňho budú

ľudia prijímať aj odchádzať. Pracovné miesta, ktoré vznikli po 31.3.2012, nebol povinný navrhovateľovi
ponúknuť.

Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil v časti základu veci nasledovný skutkový stav:Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu vznikol dňa 1.3.2004 na základe pracovnej zmluvy č. 041-
AH-02/2004-1 zo dňa 27.2.2004 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom

ako zamestnávateľom. Navrhovateľ pracoval na pozícii referenta opravných prostriedkov v oddelení
opravných prostriedkov nemocenského poistenia v odbore nemocenského poistenia, miesto výkonu
práce bolo dohodnuté v Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave. Práva a povinnosti z pracovnej zmluvy
sa riadia Zákonníkom práce, zákonom č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení
neskorších predpisov a ďalšími právnymi predpismi upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy.

Navrhovateľ dňa 25.7.2011 požiadal odporcu o poskytnutie rodičovskej dovolenky od 1.9.2011. Odporca
mu poskytol rodičovskú dovolenku v trvaní od 1.9.2011 do 9.7.2012 (list č. 05-2011/13 zo dňa 27.7.2011).

Navrhovateľ oznámil odporcovi skončenie rodičovskej dovolenky dňom 23.3.2012 (piatok) listom z
15.3.2012, ktorý bol odporcovi doručený dňa 20.3.2012. Odporca mal vedomosť o jeho návrate z

rodičovskej dovolenky už skôr z ústneho oznámenia jeho manželky. Odporca nepoprel, žeby o návrate
navrhovateľa z rodičovskej dovolenky nevedel už pred dátumom 20.3.2012, namietal len nedodržanie
jednomesačnej lehoty vyplývajúcej z § 166 ods. 3 ZP.

Navrhovateľ nastúpil do práce dňa 26.3.2012 (pondelok), kedy mu bola oznámená jeho nadbytočnosť.

V ten istý deň boli s navrhovateľom prerokované dôsledky racionalizačných opatrení. Bolo mu
oznámené, že v dôsledku racionalizačných opatrení generálny riaditeľ odporcu rozhodnutím č.
BA-17000/2012 rozhodol o znížení počtu zamestnancov u odporcu a určil záväzné limity evidenčného
počtu zamestnancov vo fyzických osobách pre jednotlivé odbory a navrhovateľ (pracovne zaradený
ako samostatný referent nemocenského poistenia v oddelení opravných prostriedkov nemocenského

poistenia v odbore nemocenského poistenia) sa stal nadbytočným. Zároveň mu bolo oznámené, že
vzhľadom na celkové znižovanie počtu zamestnancov odporca nemá možnosť ho ďalej zamestnávať,
a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce a odporca s ním mieni
skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP pre nadbytočnosť. Navrhovateľ
bol zároveň upozornený na skutočnosť, že v prípade súhlasu so skončením pracovného pomeru

dohodou ešte pred začatím plynutia výpovednej doby patrí mu vzhľadom na dĺžku trvania pracovného
pomeru odstupné podľa kolektívnej zmluvy vo výške päťnásobku priemerného mesačného zárobku.
Na prerokovaní sa za odporcu zúčastnil O.. O. Š., riaditeľ odboru ľudských zdrojov a O.. B. I., vedúca
oddelenia opravných prostriedkov nemocenského poistenia a navrhovateľ.

Navrhovateľ sa na základe uvedených informácií rozhodol akceptovať dohodu o skončení pracovného
pomeru. Dňa 26.3.2012 bola podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru č. 05/2012-14 (§ 60
ZP), podľa ktorej sa mal pracovný pomer skončiť dňa 31.3.2012. Dôvodom skončenia pracovného
pomerudohodoubolanadbytočnosťnavrhovateľavdôsledkurozhodnutiagenerálnehoriaditeľaodporcu
o znížení počtu zamestnancov, ktoré zakladá skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.

1 písm. b/ ZP. Navrhovateľovi patrilo odstupné vo výške päťnásobku priemerného mesačného zárobku,
ktoré mu bolo vyplatené vo výplatnom termíne za mesiac marec 2012.

Dňa 2.4.2012 (pondelok) bol na portáli www.profesia.sk zverejnený inzerát na pracovnú pozíciu odborný
referent opravných prostriedkov odboru výberu poistného. Náplň práce spočívala v rozhodovacej

činnosti v oblasti výberu poistného, penále a pokút v odvolacom konaní proti rozhodnutiam organizačnej
zložky odporcu, v rozhodovacej činnosti v konaní II. stupňa v osobitných prípadoch, v rozhodovacej
činnosti v oblasti výberu poistného, poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokút v II.
stupni konania proti rozhodnutiam pobočiek odporcu podľa zákona č. 274/1994 Z.z. Termín nástupu bol
určený na 1.5.2012, pričom výberové konanie malo byť ukončené dňa 9.4.2012. Požadované vzdelanie

bolo vysokoškolské prvého alebo druhého stupňa. Inzerát bol zverejnený na základe objednávky
odporcu prostredníctvom kontaktnej osoby A.. U. D. dňa 2.4.2013 o 12:59:57 hod. z registrovaného
konta.

Dňa 3.4.2012 bola aj na stránke odporcu www.socpoist.sk zverejnená totožná ponuka na obsadenie

pracovného miesta odborný referent opravných prostriedkov odboru výberu poistného.

Navrhovateľlistomzodňa24.4.2012odporcovioznámil,ženesúhlasísoskončenímpracovnéhopomeru
z dôvodu neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní. Trvalna tom, aby mu odporca umožnil prístup do práce a prideľoval mu prácu a pracovné prostriedky podľa
pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.2004. Odporca list prevzal dňa 4.5.2012.

Z mailovej komunikácie zamestnancov odporcu vyplýva, že A.. B. A. (riaditeľka sekcie nemocenského
poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia a lekárskej
posudkovej činnosti) žiadala dňa 21.3.2012 O.. O. Š. (riaditeľa odboru ľudských zdrojov) o riešenie
situácie po návrate navrhovateľa z rodičovskej dovolenky, pretože na odbore nemocenského poistenia
odporcubolvtedyevidenčnýstav18zamestnancov(2zamestnankyneodborunemocenskéhopoistenia,

10 zamestnancov oddelenia metodiky nemocenského poistenia a 6 zamestnancov oddelenia opravných
prostriedkov) a všetky pracovné pozície sú obsadené, nie je možné navrhovateľa po skončení
rodičovskej dovolenky zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko podľa § 157 ods. 2 ZP; poukázala na
nedodržanie lehoty navrhovateľom vyplývajúcej z § 166 ods. 3 ZP.

Z tabuliek o prehľade počtu zamestnancov odporcu k 19.3.2012 (č.l. 25 a 26) vyplýva, že na sekcii

nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia a
lekárskej posudkovej činnosti bol nasledovný:
- evidenčný stav vo fyzických osobách k 29.2.2012 bol 104 zamestnancov,
- kmeňový stav zamestnancov vrátane materských dovoleniek, rodičovských dovoleniek, náhradného
voľna k 19.3.2012 vo fyzických osobách bol 115,

- evidenčný stav k 19.3.2012 vo fyzických osobách bol 105, rozdiel medzi 115 a 105 v kmeňovom stave
zamestnancov a evidenčnom stave zamestnancov zodpovedá desiatim ľudom, ktorí čerpali materskú
alebo rodičovskú dovolenku (korešponduje to aj s poznámkou k tejto sekcii),
- predpokladaný evidenčný stav k 1.4.2012 bol 105 zamestnancov,
- predpokladaný evidenčný stav k 1.12.2012 bol 105 zamestnancov. Stále teda kmeňový počet

zamestnancov v počte 115 zostal nezmenený.

Podrobný rozpis evidenčného a kmeňového stavu zamestnancov v sekcii nemocenského poistenia,
úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia a lekárskej posudkovej
činnosti sa nachádza na č.l. 25:

- evidenčný stav vo fyzických osobách k 29.2.2012 bol 19 zamestnancov,
- kmeňový stav zamestnancov vrátane materských dovoleniek, rodičovských dovoleniek, náhradného
voľna k 19.3.2012 vo fyzických osobách bol 24,
- evidenčný stav k 19.3.2012 vo fyzických osobách bol 19, rozdiel medzi 24 a 19 v kmeňovom stave
zamestnancov a evidenčnom stave zamestnancov zodpovedá piatim ľudom, ktorí čerpali materskú

alebo rodičovskú dovolenku (korešponduje to aj s poznámkou k tejto sekcii),
- predpokladaný evidenčný stav k 1.4.2012 bol 19 zamestnancov,
- predpokladaný evidenčný stav k 1.12.2012 bol 18 zamestnancov. Stále teda kmeňový počet
zamestnancov v počte 24 zostal nezmenený.

V prípade oddelenia opravných prostriedkov nemocenského poistenia, na ktorom pracoval navrhovateľ,
bol stav zamestnancov nasledovný:
- evidenčný stav vo fyzických osobách k 29.2.2012 bol 6 zamestnancov,
- kmeňový stav zamestnancov vrátane materských dovoleniek, rodičovských dovoleniek, náhradného
voľna k 19.3.2012 vo fyzických osobách bol 9,

- evidenčný stav k 19.3.2012 vo fyzických osobách bol 6, rozdiel medzi 9 a 6 v kmeňovom stave
zamestnancov a evidenčnom stave zamestnancov zodpovedá trom ľudom, ktorí čerpali materskú alebo
rodičovskú dovolenku (korešponduje to aj s poznámkou k tomuto oddeleniu),
- predpokladaný evidenčný stav k 1.4.2012 bol 6 zamestnancov,
- predpokladaný evidenčný stav k 1.12.2012 bol 6 zamestnancov. Stále teda kmeňový počet

zamestnancov v počte 9 zostal nezmenený.

Generálny riaditeľ odporcu rozhodnutím č. BA-17000/2012 zo dňa 13.2.2012 rozhodol o znížení
evidenčného počtu 1378 zamestnancov vo fyzických osobách k 1.2.2012 o 59 zamestnancov a určil
záväzný limit evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách v sekcii nemocenského poistenia,

úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia a lekárskej posudkovej
činnosti 105 zamestnancov. Uložil vedúcim zamestnancom odporcu vykonať opatrenia na zníženie
počtu zamestnancov v príslušnom organizačnom útvare v súlade so všeobecne záväznými právnymipredpismi a vnútornými predpismi Sociálnej poisťovne tak, aby sa najneskôr do 1.12.2012 dosiahol
určený záväzný limit evidenčného počtu zamestnancov.

Podľa § 152 ods. 2 OSP rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Podľa § 166 ods. 3 ZP žena a muž písomne oznámia zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred
predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich

prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a
rodičovskej dovolenky.

Podľa § 157 ods. 2 ZP ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej
dovolenky podľa § 166 ods. 2, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko.
Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na

inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnankyňa a zamestnanec majú právo po skončení
rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 na zachovanie všetkých práv, ktoré mali alebo ktoré im vznikali
včasenástupunatútorodičovskúdovolenkuvpôvodnomrozsahu;tietoprávasauplatniavrátanezmien,
ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov u zamestnávateľa.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa
zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 ZP Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce (písm. a/), zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú

mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť
predchádzajúcej príprave na túto inú prácu (písm. b/).

Podľa § 60 ods. 2 ZP dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú
písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec

požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/
až písm. c/.

Podľa § 15 ZP prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,
zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 1 ods. 4 ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa
odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Primárne je potrebné uviesť, že súd rozhodol týmto medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2

posledná veta OSP o základe veci, t.j. o platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru
navrhovateľa u odporcu.

Súd mal za preukázané, že pracovný pomer medzi účastníkmi vznikol dňa 1.3.2004 na základe
pracovnej zmluvy č. 041-AH-02/2004-1 zo dňa 27.2.2004. Druh práce, ktorú navrhovateľ pre odporcu

vykonával, bol "referent opravných prostriedkov v oddelení opravných prostriedkov", miesto výkonu
práce bolo dohodnuté v Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave.Pred nástupom navrhovateľa po skončení rodičovskej dovolenky, zamestnanci odporcu riešili možnosť
zaradenia navrhovateľa na jeho pôvodné miesto v súvislosti s tým, že navrhovateľ nedodržal
jednomesačnú lehotu upravenú v § 166 ods. 3 ZP a neskoro odporcovi oznámil svoj návrat do

zamestnania po skončení rodičovskej dovolenky.

Odporca oznámil navrhovateľovi po jeho návrate z rodičovskej dovolenky dňa 26.3.2012 (pondelok)
racionalizačné opatrenie generálneho riaditeľa odporcu č. BA-17000/2012 zo dňa 13.2.2012, v dôsledku
ktorých sa navrhovateľ stal nadbytočným. Odporca sa preto rozhodol skončiť pracovný pomer s

navrhovateľom výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP s tým, že nemá možnosť ho ďalej zamestnávať
ani na kratší pracovný čas v mieste výkonu práce. V oznámení sa nenachádza žiadna zmienka o
tom, že navrhovateľ nedodržal jednomesačnú lehotu vyplývajúcu z § 166 ods. 3 ZP, v ktorej mal
odporcovi oznámiť svoj návrat z rodičovskej dovolenky, čím mal odporcovi spôsobiť komplikácie s jeho
zaradením na pracovnú pozíciu, na ktorej navrhovateľ pôsobil pred nástupom na rodičovskú dovolenku.
Navrhovateľ bol počas prerokovania racionalizačných opatrení poučený, že pracovný pomer možno

skončiť aj dohodou z dôvodu jeho nadbytočnosti a v prípade, že s ňou navrhovateľ bude súhlasiť, mu
budevyplatenéodstupnévovýškepäťnásobkupriemernéhomesačnéhozárobku.Navrhovateľstakouto
dohodou následne súhlasil. Na prerokovaní racionalizačného opatrenia boli za odporcu prítomní riaditeľ
odboru ľudských zdrojov O.. O. Š. a vedúca oddelenia opravných prostriedkov nemocenského poistenia
O.. B. I., navrhovateľ.

V dohode o skončení pracovného pomeru č. 05/2012-14 zo dňa 26.3.2012 sa ako dôvod uvádza
nadbytočnosť navrhovateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Pracovný pomer sa skončil dňa 31.3.2012.

Odporca už dňa 2.4.2012 začal hľadať uchádzačov na obsadenie miesta referenta opravných

prostriedkov v oddelení opravných prostriedkov, ktoré je identické s miestom navrhovateľa,
prostredníctvom portálu www.profesia.sk a Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk s dátumom nástupu od
1.5.2012. Súd neakceptoval následné tvrdenie odporcu, že toto miesto sa malo uvoľniť až dňa 1.6.2012,
pretože to žiadnym spôsobom nepreukázal (na rozdiel od zverejnených inzerátov). Odporca si ani nebol
istý právnym dôvodom skončenia pracovného pomeru zamestnanca, ktorého miesto sa takto malo

uvoľniť - uviedol, že zrejme išlo o výpoveď a plynula výpovedná doba. Nemôže zostať bez povšimnutia,
že k zmene dátumu nástupu na obsadzované miesto (z 1.5.2012 na 1.6.2012) odporca pristúpil až
po replike navrhovateľa v ktorej uviedol, že tento zamestnanec musel dať výpoveď najneskôr dňa
29.2.2012, tak aby mu mohla uplynúť výpovedná doba 30.4.2012, a teda odporca musel od 29.2.2012
vedieť, že sa jeho pracovné miesto uvoľní, ale neponúkol mu ho.

Odporca už začiatkom marca 2012 realizoval výberové konania za účelom obsadzovania pracovných
pozícií novými zamestnancami. V dňoch 2.4.2012 a 2.5.2012 sa u odporcu realizovali školenia
novoprijatých zamestnancov. V tejto súvislosti súd skúmal cieľ racionalizačných opatrení odporcu.
V čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľa odporca hľadal, prijímal a školil nových

zamestnancov, pričom netvrdil, že išlo o zamestnancov v rámci novej organizačnej štruktúry za účelom
zabezpečeniaefektivitypráce.Dôkaznébremenoležalonaodporcovi,ktorýhovšakneuniesol.Absencia
preukázania tohto dôvodu organizačných zmien pri súčasnom prijímaní nových zamestnancov smeruje
k neexistencii nadbytočnosti navrhovateľa, a teda k neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru
z dôvodu nadbytočnosti.

Po zohľadnení uvedeného časového sledu udalostí vznikajú pochybnosti, či navrhovateľom obsadené
pracovné miesto zaniklo (inzerované pracovné miesto malo rovnaký názov ako pracovné miesto
navrhovateľa). Z rozpisu počtu zamestnancov vyplýva, že k 1.12.2012 (dokedy mali byť racionalizačné
opatrenia realizované) neklesol počet zamestnancov oddelenia opravných prostriedkov nemocenského

poistenia v porovnaní so stavom k 19.3.2012, bol stále v počte šesť. Počas rodičovskej dovolenky
navrhovateľa nebol na jeho zastupovanie prijatý žiadny zamestnanec. Došlo však k zníženiu miest na
oddelení metodiky nemocenského poistenia, na ktorom navrhovateľ nepracoval, ale pracovala tam jeho
manželka, ktorá v tom čase (od 21.3.2012) odišla na materskú dovolenku. Tvrdenie odporcu o znížení
poštu miest na oddelení nemocenského poistenia preto neobstojí.

Ak by súd na druhej strane (odhliadnuc od uvedených pochybností) pripustil, že došlo k zániku
pracovného miesta navrhovateľa, musel by zároveň konštatovať, že odporca mal vedomosť o voľných
pracovných miestach, ktoré reálne obsadzoval výberovým konaním už začiatkom marca 2012, aj ďalšieinzerované miesto od 1.5.2012 a miesto manželky navrhovateľa, ktorá od 21.3.2012 odišla na materskú
dovolenku; takisto mal vedomosť o fluktuácii zamestnancov na útvare dôchodkového poistenia, a teda
o častejšej potrebe obsadzovania týchto pracovných pozícií. Všetky tieto miesta bol odporca povinný

navrhovateľovi ponúknuť v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 ZP, ale neurobil tak. Neobstojí tvrdenie
odporcu, že pracovné miesta obsadzované vo výberovom konaní už začiatkom marca 2012 nemohol
navrhovateľovi ponúknuť, pretože už boli obsadzované novými uchádzačmi. Na tento argument nemá
odporcažiadenprávnyzáklad.Rovnakoneobstojíargumentodporcu,ževhodnýmpracovnýmmiestomv
zmysleponukovejpovinnostiniejemiestonadobuurčitú.Zákonodarcavustanovení§63ods.2ZPznížil

štandard pracovného pomeru v podobe kratšieho pracovného času s cieľom zachovať pracovný pomer
zamestnanca u zamestnávateľa aj po realizácii organizačných zmien. Inými slovami, zákonodarca
preferujezachovaniepracovnéhopomeru.Potommožnoanalogickydospieťkzáveru,žeprávnejúprave
§ 63 ods. 2 ZP neodporuje ponuková povinnosť zamestnávateľa v podobe pracovného pomeru na
dobu určitú (v porovnaním s dovtedajším pracovným pomerom na neurčitý čas). Ako už bolo uvedené,
cieľom zákonodarcu je zachovať pracovný pomer aj v zníženom štandarde (napríklad z pôvodne

určeného týždenného pracovného času na kratší pracovný čas na šesť alebo štyri hodiny denne, alebo
z pôvodného pracovného pomeru dohodnutého na neurčitý čas by išlo o pracovný pomer na určitú
dobu). Nie je preto možné akceptovať tvrdenie odporcu, že do ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2
ZP nepatrí pracovný pomer na dobu určitú, napríklad na zastupovanie zamestnanca počas rodičovskej
dovolenky alebo materskej dovolenky. Súd preto opakuje, že odporca v čase skončenia pracovného

pomeru s navrhovateľom mal vedomosť o existencii voľného pracovného miesta a navrhovateľovi ho
neponúkol, čím porušil § 63 ods. 2 ZP.

Hoci navrhovateľ uzatvoril s odporcom dohodu o skončení pracovného pomeru, je nevyhnutné
vychádzať z okolností, ktoré jej predchádzali. Riaditeľ odboru ľudských zdrojov navrhovateľovi oznámil

jeho nadbytočnosť, nemožnosť ďalšieho zamestnávania a úmysel ukončiť s navrhovateľom pracovný
pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Ak by navrhovateľ akceptoval dohodu, mal by nárok
na päťmesačné odstupné. Navrhovateľ akceptoval dohodu o skončení pracovného pomeru, v ktorej bol
dôvod skončenia pracovného pomeru označený ako nadbytočnosť navrhovateľa podľa § 63 ods. 1 písm.
b/ ZP. Existencia dôvodu nadbytočnosti však bola v konaní spochybnená. Zákonodarca je pri dôvodoch

dohody o skončení pracovného pomeru benevolentnejší ako napríklad pri dôvodoch výpovede zo strany
zamestnávateľa. Vychádza zo skutočnosti, že ide o dvojstranný právny úkon, u ktorého predpokladá
splnenie podmienok vážnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, slobody vôle a absencie omylu tak na strane
zamestnanca ako aj zamestnávateľa. Je však už kogentný v prípade nadbytočnosti zamestnanca, ktorá
už ako dôvod skončenia pracovného pomeru musí byť v dohode uvedená.

Základným predpokladom skončenia pracovného pomeru dohodou z dôvodu nadbytočnosti
zamestnanca je existencia nadbytočnosti. Okrem tejto podmienky musí dohoda spĺňať podmienku
vážnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, slobody vôle a absencie omylu. V predmetnej právnej veci bola
spochybnená existencia nadbytočnosti navrhovateľa, teda samotného dôvodu uzatvorenia dohody o

skončení pracovného pomeru. Inými slovami, nadbytočnosť navrhovateľa patrila k podstate právneho
úkonu a patrila k podstate konajúceho subjektu - navrhovateľa. Omyl v predmetnej právnej veci preto
možno charakterizovať ako podstatný omyl; omyl sa týka takej okolnosti, že by bez neho k dohode o
skončení pracovného pomeru nedošlo. Pri podstatnom omyle je nevyhnutné vychádzať zo subjektívnej
podstaty omylu. Predpokladom relevancie omylu je to, aby do chvíle, keď mýliaci sa účastník urobil úkon,

zostal preň omyl skrytý. Táto skutočnosť zodpovedá aj predmetnej právnej veci, pretože navrhovateľ
(ako mýliaci sa účastník právneho úkonu) omyl zistil až po uzatvorení dohody o skončení pracovného
pomeru, najskôr dňa 2.4.2012, kedy bol na portáli www.profesia.sk zverejnený inzerát na obsadenie
voľného pracovného miesta v pozícii referent opravných prostriedkov. Odporca na pojednávaní tiež
priznal, že sa na odbore dôchodkového poistenia vyskytuje fluktuácia zamestnancov a vzniká častejšia

potreba obsadzovania týchto miest novými zamestnancami; odhliadnuc samozrejme od výberového
konania, ktoré začalo prebiehať v marci 2012 a od pracovnej pozície manželky navrhovateľa, ktorá od
21.3.2012 odišla na materskú dovolenku. Možno preto uzavrieť, že navrhovateľ bol uvedený odporcom
do omylu ohľadom jeho nadbytočnosti podľa § 49a OZ. O dôvode nadbytočnosti bol navrhovateľ
informovaný riaditeľom odboru ľudských zdrojov, teda osobou kompetentnou v personálnych otázkach

odporcu, ktorý má mať prehľad o voľných, obsadzovaných pracovných miestach odporcu. Omyl
má znaky podstatného omylu, pretože sa týka podstaty právneho úkonu, bol navrhovateľovi skrytý
až do urobenia právneho úkonu (podpisu dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu jeho
nadbytočnosti). Ak by navrhovateľ pred uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru vedel, ženie je nadbytočným, dohodu o skončení pracovného pomeru by neuzatvoril a jeho pracovný pomer by
trval naďalej. Navrhovateľ konal v omyle, do ktorého ho vedome uviedol odporca. Preto omyl má za
následok neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru č. 05/2012-14 zo dňa 26.3.2012 z dôvodu

jeho nadbytočnosti podľa § 49a, § 40a OZ v spojení s § 1 ods. 4 a § 15 ZP.

Oneskorené zaslanie písomného oznámenia podľa § 166 ods. 3 ZP zo strany navrhovateľa nespôsobuje
nadbytočnosť zamestnanca, ani sankcionovanie zamestnanca v podobe skončenia pracovného pomeru
pre nadbytočnosť, ale otvára priestor na komunikáciu ohľadom času nástupu zamestnanca do práce

po rodičovskej dovolenke; k tejto komunikácii (najmä v prípade odporcom tvrdených problémov so
zaradením navrhovateľa na pracovné miesto, ktoré zastával pred nástupom na rodičovskú dovolenku)
však neprišlo. Navyše, navrhovateľ namietal, že odporcovi musela byť známa skutočnosť, že sa vráti
z rodičovskej dovolenky do práce, pretože manželka navrhovateľa pracovala na tom istom odbore,
len na inom oddelení, a tá odporcu ako zamestnávateľa ústne informovala o návrate navrhovateľa z
rodičovskej dovolenky. Manželka navrhovateľa v tom čase bola tehotná, mala určený termín pôrodu

a odchádzala na materskú dovolenku. Odporca nevylúčil, žeby nevedel o návrate navrhovateľa z
rodičovskej dovolenky už pred 20.3.2012, namietal len nedodržanie lehoty podľa § 166 ods. 3 ZP zo
strany navrhovateľa. Z uvedeného vyplýva, že odporca mal vedomosť už pred 20.3.2012, že navrhovateľ
sa vráti z rodičovskej dovolenky a bude potrebné riešiť jeho zaradenie na pôvodnú pracovnú pozíciu,
akú zastával pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Odporca preto len formalisticky poukazuje na

nedodržanie jednomesačnej lehoty na oznámenie o návrate navrhovateľa z rodičovskej dovolenky s
tým, že reálne mal vedomosť o návrate navrhovateľa z rodičovskej dovolenky. Tento argument odporcu
môže viesť k záveru, že ak by navrhovateľ dodržal lehotu podľa § 166 ods. 3 ZP, odporca by ho na jeho
pôvodné miesto po návrate z rodičovskej dovolenky zaradil. Takéto konanie odporcu je v rozpore s §
157 ods. 2 a § 15 ZP.

Ak zamestnanec odporcu odíde na materskú dovolenku, rodičovskú dovolenku alebo náhradné voľno,
jeho miesto v kmeňovom stave u odporcu zostáva zachované. Kmeňový stav predstavuje stabilný
počet zamestnancov, ktorý sa na jednotlivých oddeleniach nachádzajú, teda vrátane zamestnancov na
rodičovskej dovolenke, materskej dovolenke a čerpajúcich náhradné voľno. Evidenčný stav je reálny

(fyzický) počet zamestnancov na konkrétnych oddeleniach odporcu bez zamestnancov na rodičovskej
dovolenke, materskej dovolenke a čerpajúcich náhradné voľno. Evidenčný stav zamestnancov nemôže
byť vyšší ako kmeňový stav zamestnancov. Ak by to bolo opačne, teda ak by evidenčný stav
zamestnancov bol vyšší ako kmeňový stav zamestnancov, až vtedy by dochádzalo k nadbytočnosti.
U odporcu však kmeňový stav zamestnancov vždy prevyšoval evidenčný stav zamestnancov, pretože

v ňom boli zahrnutí aj zamestnanci na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke alebo náhradnom
voľne, ktorí reálne prácu nevykonávali. Argument odporcu o znížení počtu evidenčných miest je preto
irelevantný, ak súčasne nedošlo k zníženiu kmeňového počtu zamestnancov. Súd nespochybňuje
právomoc štatutárneho orgánu odporcu rozhodnúť o organizačných zmenách, ale toto rozhodnutie musí
byť prijaté a realizované v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce.

Odporca nemusel obsadzovať inzerované pracovného miesto referenta opravných prostriedkov v
oddelení opravných prostriedkov výberovým konaním, pretože zamestnanca spĺňajúceho kvalifikačné
predpokladyapotrebnéodbornéskúsenostiužmal.Akbynavrhovateľazaradilnadanépracovnémiesto
(po úprave dňa nástupu navrhovateľa po skončení rodičovskej dovolenky) po jeho návrate z rodičovskej

dovolenky, prípadne ak by súd v krajnom prípade pripustil, že došlo k nadbytočnosti navrhovateľa, mal
mu toto miesto ponúknuť v rámci ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 ZP; bolo by to bez akýchkoľvek
nákladov na výberové konanie, školenie a zaučenie nového zamestnanca.

Súd vykonal dôkazy navrhnuté účastníkmi konania (osobitne odporcom) ohľadom nadbytočnosti

navrhovateľa, avšak odporca svoje tvrdenie o tom, že navrhovateľ sa pre neho zostal nadbytočným,
relevantným dôkazom nepreukázal. Ním predložené dôkazy jeho tvrdenia nepotvrdili a žiadne iné
dôkazy nenavrhol.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov, súd dospel k záveru,

že odporca uviedol navrhovateľa do omylu pred uzatvorením dohody o skončení pracovného
pomeru, nadbytočnosť navrhovateľa bola spochybnená, odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania nadbytočnosti navrhovateľa, a teda odporca porušil § 157 ods. 2, § 15 ZP. Boli splnené
podmienky na vyslovenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru navrhovateľa dohodoupodľa § 49a, § 40a OZ v spojení s § 1 ods. 4 a § 15 ZP Keďže došlo k vysloveniu neplatnosti
skončenia pracovného pomeru dohodou, má to za následok trvanie pracovného pomeru navrhovateľa
u odporcu.

Po rozhodnutí súdu o základe nároku navrhovateľa je v záujme účastníkov o zvyšných nárokoch (o
náhrade mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru) uzavrieť dohodu.

Súd o náhrade trov konania rozhodne v rozhodnutí o zvyšnej časti nároku navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.