Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 26, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112010053
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112010053.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom v
Prešove dňa 26. augusta 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovanú T. S., H.. X.X.XXXX,
R. C. S., E. XX spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 3 Pv 508/10, ktorú na
ňu dňa 13.1.2012 podal pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,

na tom skutkovom základe, že:

10.6.2010 od 8.00 hod. do 11.6.2010 do 12.50 hod. vo N. Š., X.. S. v predajni Pivovaru Šariš na ulici
Pivovarskej č. 9, ktorá je v nájme spoločnosti B., K..Q..X.., S., kde bola zamestnaná ako predavačka,
bez použitia násilia odcudzila zo zásuvky stola a zo zásuvky starej nepoužívanej registračnej pokladne
celkovú sumu predstavujúcu tržbu 5 172,89 Eur, čím spoločnosti B., K..Q..X.., S., zastúpenej konateľom

B. E. spôsobila celkovú škodu v sume 5 172,89 Eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodeného B., K..Q..X.., K. K. N. S., S. E.Q.
Č.. XX, P. XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.1.2012 bola podaná na obž. T. S. obžaloba pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/
Tr. zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vyššie.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedka poškodeného B. E.,

výsluchom svedkov M. Š., B. K., N. E., S. H., A. E., F. A., Z. S., P. O., A. P., Ľ. Ž.P., Z. S., prečítaním
zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania, výsluchom znalca P.. A. V., ako aj prečítaním
pripojených listinných dôkazov a znaleckých posudkov.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že nie je pravdou to čo sa jej kladie
za vinu. V predmetný deň po obede sa rozhodla, že si pôjde kúpiť nanuk. Zamkla predajňu, prešla cez
bránu pivovaru Šariš do bufetu. Potom ako sa s nanukom vrátila k dverám predajne zistila, že v zámku

dverí sa nachádzajú nejaké drievka. Tieto vybrala, odomkla a vstúpila do predajne. V predajni zistila,
že jej chýba hotovosť z pokladne, vlastný notebook, mobil a osobné doklady. Následne vybehla von z
predajne a išla k členom SBS, ktorí strážili bránu do pivovaru, kde im oznámila čo sa stalo. Potom oni
zavolali políciu, ktorá začala vyšetrovať čo sa stalo.

Poškodený B. E. vo výpovedi uviedol, že v ten deň poobede mu obžalovaná, ako jeho pracovníčka v

predajni vo Veľkom Šariši oznámila, že došlo ku krádeži finančnej hotovosti z tržby. On následne prišiel
do predajne kde zisťoval, čo sa stalo. Po vykonaní kontroly zistil, že v pokladni chýba finančná sumav celkovej výške 5.172,89 Eur. Počas pôsobenia obžalovanej ako predavačky s ňou nemal žiadnu zlú
skúsenosť.

Podľa § 212 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, prečin krádeže spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec
tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak väčšiu škodu.

Obžaloba na preukázanie viny obžalovanej na hlavnom pojednávaní prezentovala iba nepriame dôkazy,
pretože podľa obžaloby nikto nebol priamym svedkom tejto krádeže, doposiaľ sa nepodarilo zaistiť

odcudzené finančné prostriedky a absentuje priznanie obžalovanej.

Z tohto dôvodu, preto súd musel dôkladne vyhodnocovať všetky vykonané dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Je nespochybniteľným faktom, že došlo k odcudzeniu finančných prostriedkov, pričom túto skutočnosť

mal súd za preukázanú z výpovede poškodeného a obžalovanej. Súd však nemal bez pochýb za
preukázané, že tieto finančné prostriedky si prisvojila práve obžalovaná.

Obžaloba tvrdí, že v čase keď malo dôjsť podľa obžalovanej ku krádeži do objektu predajne, podľa
obrazového záznamu z kamery, ktorá snímala priestor vchodu do predajne nikto nevošiel. Na základe

uvedeného má preto obžaloba zato, že peniaze nemohol nikto iný odcudziť, než obžalovaná.

Z výpovede obžalovanej vyplýva, že predajňu zamkla a opustila niečo po obede, asi na dobu 4-5 minút
za účelom kúpy nanuku.

Zo znaleckého posudku č. 1/2015 P.. A. V. S.., súdneho znalca z odboru elektrotechnika v spojení s
obrazovým záznamom je zrejmé, že obžalovaná o 12.49.52 hod. vychádza z predajne a o 12.58.43 hod.
vstupuje do predajne. Po vyhodnotení tohto záznamu má súd skutočne zato, že na tomto zázname nie
je zachytená žiadna osoba, ktorá by do predajne v uvedenej dobe vstúpila.

Podľa uvedeného znaleckého posudku tento obrazový záznam bol zachytený obrazovým zariadením,
ktoré pracuje na princípe detekcie pohybu (Motion detection) to znamená, že videokamera nepretržite
sníma kontrolovaný priestor a signál prichádza do porovnávajúceho zariadenia, v ktorom sa porovnáva
so signálom obrazu v pamäti. Ak bude zmena alebo rozdiel dostatočne veľký a pohyb objektov s
parametrami presahujúcimi nastavené úrovne veľkosti a rýchlosti pohybu spustí sa záznam do pamäte

zariadenia alebo zápis na VHS kazetu vo videorekordéri.

Rýchlosť a veľkosť objektu vzájomne korešpondujú, čo v jednoduchosti znamená, že ak by objekt bol
väčší alebo pomalý nespustí sa záznam a takisto ak by objekt bol veľmi malý ale rýchlejší nespustí sa
záznam. Tieto parametre sú nastavené a zadefinované v uvedenom zariadení a je možné ich nazvať ako

citlivosť na zmenu obrazu v priestore a čase. Stály obraz v pamäti ostáva pokiaľ nedochádza k patričným
zmenám až dovtedy, keď zmena presiahne nastavenú úroveň. Obvykle táto informácia býva uložená
vo forme konštánt napätí a ak príde z kamery signál, kde vzniknú voči zafixovanému stavu zmeny
presahujúce nastavené úrovne spustí sa snímanie dovtedy pokiaľ budú prebiehať takéto dynamické
zmeny v obraze.

Na základe uvedeného má preto súd zato, že zaistený obrazový záznam nemusel v skutočnosti
zachytiť realitu, tak ako sa táto diala v uvedenom čase, v uvedenom priestore a to z dvoch dôvodov.
Išlo o technicky staršie, dosluhujúce zariadenie, kde mohlo dôjsť k poruche detekcie pohybu, ktoré
zapínalo a vypínalo vstup signálu do zariadenia určeného na zápis na pamäťové médium, resp. úroveň

signálu z kamery vykazovalo v dôsledku poruchy malú úroveň zmien v parametroch pohybu objektov,
ktorých vzhľadom na svoju veľkosť v prípade bezporuchového priebehu malo zachytiť. To znamená,
že zariadenie nemuselo detekovať a zachytiť pohyb všetkých osôb, ktoré sa pohybovali v tomto čase
pred predajňou.

Podľavýpovedeobžalovanejvčaseodjejnávratuzobedapočasodchoduzpredajnezaúčelomnákupu
nanuku obslúžila v predajni viacero zákazníkov, vrátane jednej osoby s tetovaním na ramene jednej ruky.Svedok F. A. uviedol, že v ten deň prišiel ako vodič dodávky zn. Peugeot Boxer naložiť tovar z pivovaru
Šariš pre firmu C. E.. Svoju dodávku zaparkoval šikmo na vstupné dvere podnikovej predajne Šariš.
Pri čakaní na naloženie tovaru si všimol muža v bielom tričku a v bielej šiltovke, ktorý stál pri dverách

do predajne a ruku mal vzadu medzi svojím chrbtom a dverami, pričom to vyzeralo, akoby šmátral po
poistke od dverí. Ten chlap sa zdržiaval pri tých dverách asi 15-20 minút. Počas tejto doby držal v jednej
ruke pivo a s tou druhou pohyboval za sebou tak čudne. Ten chlap trošku odstúpil, keď predavačka vyšla
z predajne tak asi 3-4 metre, potom sa ako keby vracal smerom k predajni cez trávnik. Následne už
prišlo pivo a on ho nakladal do auta a nevidel, čo robí ten chlap v bielom. Pani predavačka sa vrátila

asi po 15 minútach. Keď začal cúvať so svojím autom tak pani začala na neho mávať, aby zastavil a
začala na neho kričať, že či nevidel, či niekto vošiel do predajne. On nevidel, kedy odišiel pán v bielom
tričku od predajne preč.

Práve výpoveď tohto svedka nasvedčuje záveru súdu, že obrazový záznam nezachytil reálny dej, tak
ako sa v skutočnosti odohral, pretože na obrazovom zázname nie je zaznamenaná žiadna osoba v

bielom tričku, ktorú vo svojej výpovedi opísal svedok A..

Z výpovedí svedkov S. H., A. E., Z. S., Ľ. M. mal súd za preukázané, že obžalovaná im ako pracovníkom
SBSnavrátnicipivovaruŠarišprišlazplačomoznámiť,žebolavykradnutá,pričombolaveľmirozrušená.

Podľa znaleckého posudku č. 32/2013 S.. G. Č., znalca z odboru psychológia u obžalovanej ide o
osobnosť bez známok patológie svojej štruktúry, introvertne socializovaná, emočne primerane vyzrelá,
melancholického temperamentu. Úroveň intelektových schopností je primeraná. Je schopná správne
vnímať, zapamätať a následne i správne reprodukovať prežité udalosti. Nebola u nej zistená snaha javiť
sa v sociálne lepšom svetle, než v skutočnosti je.

Na základe výpovedí týchto svedkov v spojení s uvedeným znaleckým posudkom má súd zato, že
reakcia obžalovanej na skutočnosť, že bola vykradnutá jej predajňa bola adekvátna, pričom je vylúčené
vzhľadom na jej osobnosť, že by túto reakciu „hrala“.

Čo sa týka výpovedí svedkov M. Š., B. K., N. E., Ľ. Ž., t.j. osôb ktoré ako prvé videli obrazový záznam zo
zariadenia,ktorésnímalopriestorpredpredajňou,taksúdktýmtovýpovediamuvádza,žetietovýpovede
nemôžu potvrdiť, resp. vyvrátiť všetky skutočnosti, na ktoré poukázala obžalovaná vo svojej výpovedi, a
to vzhľadom na skutočnosť, že obrazový záznam iba v čiastočnej miere zachytil realitu, tak ako sa táto
v skutočnosti odohrala, keď niektoré momenty, tak ako sú uvedené vyššie, nie sú zaznamenané.

Navyše mal súd znaleckým posudkom č. 1/2015 P.. A. V. S.., súdneho znalca z odboru elektrotechnika
spochybnené ich tvrdenia ohľadom niektorých skutočností, ktoré videli pri prvotnom sledovaní
uvedeného záznamu a ktoré následne nie sú zaznamenané v obrazovom zázname, ktorý bol zaistený
pre účely trestného konania. Svedkovia uvádzali, že pri opätovnom prehrávaní došlo k jeho zaseknutiu

a že z toho dôvodu nie sú zaznamenané určité udalosti, ktoré oni videli pri prvom prezeraní záznamu.

Podľa uvedeného znaleckého posudku obrazový záznam je v čase od 12.46.27 do 12.55.44 prerušený
21-krát, avšak iba po dobu 1 sekundy. Svedkovia uvádzali, že videli skutočnosti, ktoré podľa názoru súd
trvalidlhšieakojednusekundu.Tvrdeniesvedkovjetedavrozporezpohľadusúdusnespochybniteľným

technickým tvrdením znalca.

Čo sa týka listinných dôkazov, ktoré preukazujú, že na mieste samom neboli zaistené žiadne stopy,
ktoré by nasvedčovali, že došlo k násilnému vniknutiu do predajne a následne k otvoreniu pokladne,
kde boli uložené finančné prostriedky, tak k tomu súd uvádza, že z vlastnej činnosti je mu známe, že je

veľa páchateľov, ktorí spáchali svoje činy práve obdobným spôsobom, t.j. že na mieste činu nezanechali
žiadne stopy.

Na základe uvedeného preto súd uzatvára, že sú tu odôvodnené pochybnosti o vine obžalovanej.
Páchateľom činu môže byť práve osoba v bielom tielku, ktorú opísali vo svojich výpovediach obžalovaná

a svedok A., resp. iná osoba. Táto osoba mohla mať také zručnosti, ktoré si vyžadovali odcudzenie
finančných prostriedkov, bez viditeľných stôp. V tejto súvislosti potrebuje súd zdôrazniť, že všetko
nasvedčuje tomu, že táto osoba odcudzila i osobné veci obžalovanej, t.j. aj mobil. O tom svedčí najmä
skutočnosť, že po 11.6.2010 bola zaznamenaná telekomunikačná prevádzka z tohto mobilu na územíMaďarskej republiky. Osoba, ktorá mala použiť tento mobil - M. O., pri svojom výsluchu, ktorý bol
realizovaný vo forme právnej pomoci prostredníctvom príslušných justičných orgánov MR, vypovedal
vyhýbavo, uvádzal skutočnosti navzájom si odporujúce, pričom ani raz neuviedol, že by predmetný

mobilný telefón získal práve od obžalovanej.

V tejto súvislosti ma súd zato, že pri priemerných intelektuálnych schopnostiach obžalovanej, ktoré
boli konštatované v znaleckom posudku z odboru psychológie, by táto pokiaľ by uvádzala nepravdu o
skutočnosti, že jej bol odcudzený mobil, sa tohto mobilu jednoducho zbavila takým spôsobom, aby bolo

vylúčené, že by ho mohol niekto v budúcnosti použiť.

Na základe uvedeného má preto súd pochybnosti o vine obžalovanej, a preto sa musí riadiť zásadou in
dubio pro reo /v pochybnostiach v prospech obžalovaného/.
Z takto uvedených dôvodov preto súd obžalovanú spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku
oslobodil, pretože nebolo preukázané, že spáchala skutok, ktorý sa jej kladie za vinu.

Zároveň súd podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

Súd záverom uvádza, že ďalšie dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a ktoré nie
sú v konkrétnosti vyhodnotené v tomto rozsudku objasňovali skutočnosti, ktoré mal súd objasnené

tými dôkazmi, ktoré sú vyhodnotené v tomto rozsudku, resp. objasňujú skutočnosti nepodstatné pre
rozhodnutie vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním
napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh,
pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v dvoch

vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.