Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/641/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411216335
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4411216335.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D. R., M. XX, zastúpený Advokátska kancelária Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, o zaplatenie sumy 4.081,24 eura s príslušenstvom,

o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 1. augusta 2014 č. k.
9C/36/2012-303, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (v poradí tretím) rozhodol o trovách konania tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 224 ods. 1, 3 OSP konštatujúc, že
nebola splnená obligatórna podmienka pre uplatnenie tohto zákonného ustanovenia, t.j. navrhovateľ
nevzal podaný návrh späť v dôsledku správania sa odporcu, ktorý by sa bol celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky navrhovateľa, ale v dôsledku správania sa priamych

dlžníkov, ktorí napokon v rámci exekučného konania, po podaní návrhu na súd voči odporcovi ako
ručiteľovi, t.j. po 19. 08. 2011, uhradili navrhovateľovi dlžnú sumu v plnej výške. Súd nezaviazal
na náhradu trov konania ani navrhovateľa v zmysle § 146 ods. 2 prvej vety OSP, keďže návrh na
začatie konania o zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom voči odporcovi (ručiteľovi) z ručiteľského
záväzku bol podaný z procesného hľadiska dôvodne. Z exekučného spisu EX 36/2009 súd nemal
preukázané, že by pohľadávka navrhovateľa do podania predmetného návrhu bola vymožená v rámci

exekučného konania, začatého na podklade Notárskej zápisnice č. N 272/2004, NZ 48980/2004 zo
dňa 07. 06. 2004 od priamych dlžníkov. V predmetnom exekučnom konaní bol dňa 10. 10. 2012
za účelom vymoženia navrhovateľovej pohľadávky, poverenou súdnou exekútorkou vydaný príkaz na
začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky, pričom povinný (dlžník Martin Holub) požiadal v rámci exekučného konania
dňa 18. 10. 2012 súdnu exekútorku o schválenie splátkového kalendára na zaplatenie dlžnej sumy

vo výške 300,- Eur mesačne. Poukázal na to, že existenciu navrhovateľovej pohľadávky po začatí
súdneho konania napokon uznal aj odporca, ktorý po posúdení obsahu exekučného spisu EX 36/2009,
doktoréhonahliadoldňa13.04.2012,oslovilpoverenúsúdnuexekútorkuvovecipostupuvpredmetnom
exekučnom konaní tak, aby došlo k pomerne rýchlemu vymoženiu zvyšnej časti dlžnej sumy a tiež k
úhrade trov exekučného konania. V danom prípade dlžník Martin Holub po začatí tohto súdneho konania
zaplatil v rámci exekúcie pohľadávku oprávneného v celom rozsahu spolu s príslušenstvom a trovami

exekúcie v piatich splátkach, počnúc od 09. 08. 2012 do 18. 12. 2012 v celkovej výške 5.843,31- eura,
pre ktorú skutočnosť navrhovateľ zobral návrh späť, keďže navrhovateľom uplatnená pohľadávka vtomto konaní vyplývala z ručiteľského záväzku odporcu, ktorý je v zmysle hmotného práva akcesorickým
záväzkom, trvanie ktorého je podmienené trvaním ním zabezpečovaného záväzku, t.j. existenciou dlhu
zo strany priameho dlžníka. Vzhľadom na to, že dlh priamych dlžníkov vyplývajúci zo Zmluvy

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v čase podania návrhu na súd voči odporcovi ako
ručiteľovi existoval, tento dlh priamymi dlžníkmi v rámci exekučného konania, ani na výzvu navrhovateľa
uhradenýnebol,navrhovateľmalprávopristúpiťkuplatneniusvojhoprávavtomtokonaní vočiodporcovi
ako ručiteľovi. Za danej situácie podľa názoru súdu podmienky pre uloženie povinnosti nahradiť trovy
konania odporcovi v zmysle § 146 ods. 2 vety druhej OSP a ani podmienky pre uloženie povinnosti

nahradiť trovy konania navrhovateľovi v zmysle § 146 ods. 2 vety prvej OSP splnené neboli a preto
súd o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania

Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehotepísomneodvolanieodporca,ktorýžiadaluzneseniesúdu
prvého stupňa zmeniť a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania voči odporcovi v sume 1.451,44

eura. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v tomto prípade nie
je spävzatie návrhu podmienené správaním sa odporcu, a preto aplikácia § 146 ods. 2 druhá veta OSP
neprichádza do úvahy. Za danej procesnej situácie mal súd prvého stupňa aplikovať výlučne § 146 ods. 1
prvá veta OSP, keďže navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania. Okrem toho namietal,
že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s navrhovateľovým postojom počas prebiehajúceho konania vo

vzťahu k nepredloženiu relevantných dôkazov ohľadom existencie spornej pohľadávky, ako aj výšky,
ktoré skutočnosti odporca v konaní namietal. Poukázal na to, že navrhovateľ v návrhu uviedol len sumu
bez rozpisu položiek, bez bližšej špecifikácie svojho nároku, pričom až dodatočne doložil nekompletnú
tabuľku - výpis z účtu odstúpeného medziúveru, ktorá nezodpovedala skutočnosti, čo sám navrhovateľ
následným späťvzatím priznal, čím nenaplnil povinnosti uvedené v ust. § 79 OSP a § 43 OSP a to,

že pohľadávka mala byť špecifikovaná pri podaní návrhu. Bol toho názoru, že navrhovateľ neuniesol
počas dokazovania dôkazné bremeno, bol pasívny a neoznačil dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Argumentoval tiež tým, že súd nebral do úvahy dopady rozhodnutia na odporcu, ktorý sa v konaní
musel brániť voči ničím nepodloženej pohľadávke. Trovy vynaložené odporcom v spore boli v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením odporca sledoval procesnú

ochranu proti nepodloženému nároku navrhovateľa, pričom uvedené sa malo premietnuť v rozhodnutí
súdu o náhrade trov konania. Napadnuté rozhodnutie tak vykazuje znaky neprimeranej tvrdosti voči
odporcovi, a navyše odporuje i dobrým mravom.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto v zmysle

§ 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.08.2011 domáhal voči odporcovi
ako ručiteľovi z titulu ručiteľského záväzku zo zmluvy o úvere zaplatenia sumy 4.081,24 eura s
príslušenstvom. V priebehu konania zobral právny zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa

21.01.2013 (č.l. 235 spisu) návrh späť z dôvodu, že dlžníci ako povinní v exekučnom konaní, uhradili
dlžnú sumu v plnej výške a exekúcia tak bola ukončená vymožením pohľadávky. Odporca písomným
podaním zo dňa 21. 01. 2013 (č. l. 225 spisu) súhlasil so späťvzatím návrhu, ale zároveň si žiadal
priznať náhradu trov konania v plnej výške podľa ich vyčíslenia. Súd prvého stupňa uznesením č.
k. 9C/36/2012-235 zo dňa 23. januára 2013 konanie vo veci samej zastavil pre späťvzatie návrhu

navrhovateľom a zároveň rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP tak, že
navrhovateľovi, ktorý späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania, uložil povinnosť zaplatiť odporcovi
náhradu trov konania v sume 1.451,44 eura. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania
podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k.
7Co/105/2013-260 zo dňa 30. augusta 2013 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej

časti týkajúcej sa trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa pri možnosti aplikácie zákonného ustanovenia § 146 ods. 2
prvá veta OSP nedostatočne skúmal vec, keďže si nevyžiadal príslušný exekučný spis, z ktorého by
bolo možné zistiť všetky okolnosti týkajúce sa vymáhania predmetnej pohľadávky, keďže až na základeposúdenia týchto okolností by bolo možné jednoznačne ustáliť, či návrh navrhovateľa bol podaný
dôvodne, alebo nedôvodne. Po zrušení a vrátení veci súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 03.
februára 2014 č. k. 9C/36/2012-272 v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/36/2012-293 zo dňa 04.

marca 2014 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu
podal odvolanie odporca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 7Co/200/2014-296 zo
dňa 30. apríla 2014 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie z dôvodu, že v danom prípade výroku: "žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania", nezodpovedalo súdom prvého stupňa aplikované ust. § 150 ods. 1 OSP, podľa ktorého "ak sú

tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať..."., pričom uvedenému výroku zodpovedá ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého však
súd o trovách konania nerozhodoval, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia. Po zrušení a vrátení
veci rozhodol súd prvého stupňa napadnutým uznesením tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a
preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané odporcom v
podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď na daný právny
stav aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP, keďže v danom prípade nie sú dané dôvody pre

rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov podľa § 146 ods. 2 OSP. V danom prípade došlo k
zastaveniu konania pre späťvzatie návrhu navrhovateľom z dôvodu, že priamy dlžník Martin Holub
po začatí tohto súdneho konania zaplatil v rámci exekúcie pohľadávku navrhovateľa (oprávneného)
v celom rozsahu spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie v piatich splátkach, počnúc od 09. 08.
2012 do 18. 12. 2012 v celkovej výške 5.843,31 eura. Keďže navrhovateľom uplatnená pohľadávka v

tomto konaní vyplývala z ručiteľského záväzku odporcu, ktorý je v zmysle hmotného práva akcesorickým
záväzkom, trvanie ktorého je podmienené trvaním ním zabezpečovaného záväzku, t.j. existenciou
dlhu zo strany priameho dlžníka, odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že
navrhovateľ mal právo pristúpiť k uplatneniu svojho práva v tomto konaní voči odporcovi ako ručiteľovi,
pretože dlh priamych dlžníkov vyplývajúci zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere

v čase podania návrhu na súd voči odporcovi ako ručiteľovi existoval. Vzhľadom na to, že k úhrade
predmetného dlhu zo strany priamych dlžníkov došlo až v priebehu tohto súdneho konania, odvolací
súd považoval návrh navrhovateľa v čase jeho podania na súd za dôvodne podaný a nevzhliadol na
strane navrhovateľa zavinenie na zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu vo veci. Za danej
procesnej situácie odvolací súd záver súdu prvého stupňa o tom, že podmienky pre uloženie povinnosti

nahradiť trovy konania odporcovi v zmysle § 146 ods. 2 vety druhej OSP a ani podmienky pre uloženie
povinnosti nahradiť trovy konania navrhovateľovi v zmysle § 146 ods. 2 vety prvej OSP splnené neboli,
považoval za správny.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne

správne potvrdil.

V odvolacom konaní by mal právo na náhradu trov podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP navrhovateľ.
Keďže si však trovy v tomto štádiu konania podľa § 151 ods. 1 OSP prvej vety neuplatnil, odvolací
súd rozhodol, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.