Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224632
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813224632.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpený advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti
odporcom v 1. rade H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. O., 4. apríla XXX, v 2. rade P. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom W., M. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov, Všeobecnej
ochrany práv spotrebiteľa so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, zast. JUDr. Bohdanom
Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie sumy 5.715,36 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania v sume
1.306,60eurnaúčetJUDr.BohdanaJakubisa,advokáta,vedenývTatrabanke,a.s.č.2612770080/1100
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcom v 1. a v 2. rade zaplatenia sumy 5.715,36
eur s príslušenstvom na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 3.2.2006, ktorá predstavovala
63 nezaplatených úverových splátok po 90,72 eur. Súčasne voči nim uplatnil ako príslušenstvo úrok

z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy. Poukázal na to, že žalovaná suma predstavuje
nesplatené a nepremlčané úverové splátky. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou považoval za
obchodnoprávny vzťah a bol toho názoru, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný v súdnom konaní,
pretože postúpenie pohľadávky je platným právnym úkonom, nakoľko výzva SLSP, a.s. adresovaná
odporcovi v 1. rade zo dňa 20.10.2009 preukazuje, že právny predchodca navrhovateľa pri postupovaní
pohľadávky postupoval v súlade so Zákonom o bankách a nepreukázanie doručenia tejto výzvy
odporcom nie je podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale môže spôsobiť len uloženie

sankcie právnemu predchodcovi navrhovateľa podľa Zákona o bankách.

Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny poplatok v sume 342,50 eur a trovy právneho zastúpenia.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka žiadal podaný návrh ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v súdnom konaní pre nedodržanie postupu podľa § 92
ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v platnom znení pri postupovaní žalovanej pohľadávky z

pôvodného veriteľa, SLSP, a.s. navrhovateľovi. Vyhlásenie mimoriadne splatnosti úveru navrhovateľom
považoval za neúčinné. Bol toho názoru, že toto oprávnenie navrhovateľovi ako postupníkovi nepatrilo a
postupca, banka, mohla navrhovateľovi postúpiť len pohľadávku, ktorá v čase postúpenia bola splatná.
Navrhovateľovi potom nemohlo vzniknúť právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti tej časti úveru,ktorý v čase postúpenia splatný nebol. Súčasne uviedol, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v
súdnom konaní nepreukázal doručenie výzvy zo dňa 20.10.2009 odporcom podľa § 92 ods. 8 Zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, nesplnil tak jednu z dvoch podmienok, ktoré Zákon o bankách v § 92 ods. 8

predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky nebankovému subjektu. I keď právny predchodca
výzvuvyhotovil,nepreukázal,žesapokúsilojejdoručenieodporcom.Nazákladetohopotompostúpenie
pohľadávky navrhovateľovi považoval za neplatné, spôsobujúce nedostatok aktívnej vecnej legitimácia
navrhovateľa na podanie návrhu na začatie konania. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Prešov
vo veci vedenej pod sp. zn. 6Co/119/2013, 4Co/145/2014, 19Co/177/2014, Krajského súdu Bratislava

vo veci vedenej pod sp. zn. 6Co/203/2015, Krajského súdu Trenčín č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa
13.1.2016, ktoré z vyššie uvedených dôvodov konštatovali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa v súdnom konaní a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru navrhovateľom považovali
za neúčinné.

Na trovách konania vedľajší účastník uplatnil trovy právneho zastúpenia.

Účastníci a vedľajší účastník sa napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie
neustanovili a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadali, preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vo
veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Po vypočutí odporcu v 2. rade, oboznámení sa so Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 3.2.2006, s Dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 11.4.2006, s dohodou o ručení zo dňa 3.2.2006, s VOP
SLSP, a.s. z čl. 7 až 21 spisu, s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2012, s oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru navrhovateľom zo dňa 15.10.2012, so Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.9.2012, s Prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012,

s písomným vyjadrením navrhovateľa vo veci zo dňa 20.3.2015, 26.3.2015, 12.6.2015, 22.1.2016,
5.2.2016, s písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka vo veci 4.2.2015, 17.8.2015, 27.1.2016, s
výzvou SLSP, a.s. zo dňa 20.10.2009 adresovanou odporcovi v 1. rade, s ostatnými listinnými dôkazmi
v spise založenými, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 3.2.2006 SLSP, a.s. a odporca v 1. rade uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi v 1. rade v sume 6.638,78 eur.
Odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splácať v mesačných splátkach po 90,72 eur od
20.3.2006 po dobu 119 mesiacov vždy do 20. dňa v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná
do 20.1.2016, čo je zrejmé z Dodatku č. 1 úverovej zmluvy. Zmluvný úrok predstavoval 10,10% ročne.

Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 5,20%. Ručiteľský záväzok na základe dohody o
ručení zo dňa 3.2.2006 prevzal odporca v 2. rade. V dôsledku nesplácania úveru odporcom v 1. rade
v určených mesačných splátkach, mu SLSP, a.s. dňa 20.10.2009 oznámila, že ku dňu 30.9.2009 je v
omeškaní so zaplatením sumy 395,31 eur a vyzvala ho k zaplatenie dlžnej časti úveru v lehote 10 od
doručenia výzvy (čl. 131 spisu). Navrhovateľ nepredložil doklad o doručovaní výzvy SLSP, a.s. zo dňa

20.10.2009 podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách odporcovi v 1. rade.

Dňa 27.9.2012 SLSP, a.s. pohľadávku voči odporcom postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok
navrhovateľovi. Postúpenie pohľadávky banka odporcovi v 1. rade oznámila dňa 15.10.2012.

Dňa 15.10.2012 navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.10.2012 (čl. 23 spisu)
a odporcu v 1. rade vyzval k zaplateniu celého zostatku úveru v sume 8.924,56 eur najneskôr do
30.10.2012.

Odporca v 2. rade P. F. nepoprel, že dňa 3.2.2006 odporca v 1. rade uzavrel so SLSP, a.s. Zmluvu

o splátkovom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v sume 200.000,- Sk, ktorý použil na
rekonštrukciu bytu. Potvrdil, že on sám so SLSP, a.s. uzavrel v uvedený deň dohodu o ručení, obsah
ktorej si prečítal a vedel, aké povinnosti mu z ručiteľského záväzku vyplývali. O odporcovi v 1. rade
mu nebolo nič známe, nevedel o tom, že úver nespláca a banka ho nikdy nevyzvala k zaplateniu
nesplateného úveru a neoznámila mu, že dlžník úver nesplácal.

Navrhovateľ v prejednávanej veci prezentoval právny názor, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa v súdnom konaní, pretože účelom tohto
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a netýka sa podmienok platnosti postúpeniapohľadávok, ale iba podmienok, za splanenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Poukázal na to, že aj podľa dôvodovej správy k zákonu bolo hlavným účelom tohto ustanovenia
prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Súčasne poukázal

na právny názor JUDr. Kristiána Csacha, PhD., podľa ktorého porušenie bankového tajomstva vrátane
porušenia ust. §92 ods. 8 Zákona o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti
postúpenia, ale k sankciám, predpokladaným Zákonom o bankách. Navrhovateľ dospel k názoru, že
doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre
platné postúpenie pohľadávky a pokiaľ banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka

na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka.
S nedoručením tejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. Zároveň
tvrdil, že z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná a za správny považoval názor, že banka môže postúpiť
aj nezosplatnenú pohľadávku. Vo vzťahu k premlčaniu pohľadávky poukázal na ust. § 397 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého je potrebné premlčanie pohľadávky navrhovateľa posudzovať a aplikovať

všeobecnúpremlčaciudobu4rokyzdôvodu,žeprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverezodňa3.2.2006
je potrebné považovať za obchodnoprávny vzťah spravujúci sa ustanoveniami Obchodného zákonníka
s poukazom na ust. § 261 ods. 3 písm. d/, pretože sa jedna o tzv. absolútny obchod. V tejto súvislosti
dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem vo veci sp. zn. 69 IC/1303/2010 a
rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 6MCdo/4/2012.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.2.2006 bola medzi SLSP, a.s. a odporcom v 1. rade
uzavretá podľa príslušných ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, v znení
neskorších predpisov. Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej
forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský

úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom (§ 2, písm. a/, b/ citovaného zákona). Celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s
poskytnutím spotrebiteľského úveru (§ 2, písm. c/ citovaného zákona).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka, postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady
a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých inýchzáväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že Dňa 3.2.2006 SLSP,
a.s. a odporca v 1. rade uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0372585417, predmetom ktorej bolo
poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi v 1. rade v sume 6.638,78 eur. Odporca sa zaviazal

poskytnuté peňažné prostriedky splácať v mesačných splátkach po 90,72 eur od 20.3.2006 po dobu
119 mesiacov vždy do 20. dňa v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná do 20.1.2016, čo je
zrejmé z Dodatku č. 1 úverovej zmluvy. Zmluvný úrok predstavoval 10,10% ročne. Ročná percentuálna
miera nákladov predstavovala 5,20%. Ručiteľský záväzok na základe dohody o ručení zo dňa 3.2.2006
prevzal odporca v 2. rade. V dôsledku nesplácania úveru odporcom v 1. rade v určených mesačných
splátkach, mu SLSP, a.s. dňa 20.10.2009 oznámila, že ku dňu 30.9.2009 je v omeškaní so zaplatením

sumy 395,31 eur a vyzvala ho k zaplatenie dlžnej časti úveru v lehote 10 od doručenia výzvy (čl. 131
spisu). Navrhovateľ nepredložil doklad o doručovaní výzvy SLSP, a.s. zo dňa 20.10.2009 podľa § 92
ods. 8 Zákona o bankách odporcovi v 1. rade.

Dňa 27.9.2012 SLSP, a.s. pohľadávku voči odporcom postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok

navrhovateľovi. Postúpenie pohľadávky banka odporcovi v 1. rade oznámila dňa 15.10.2012.

Dňa 15.10.2012 navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.10.2012 (čl. 23 spisu)
a odporcu v 1. rade vyzval k zaplateniu celého zostatku úveru v sume 8.924,56 eur najneskôr do
30.10.2012.

Hoci navrhovateľ preukázal, že jeho právny predchodca, SLSP, a.s. preukázal existenciu výzvy zo dňa
20.10.2009 adresovanej odporcovi v 1. rade v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách, v platnom znení, v ktorej mu oznámil, že ku dňu 30.9.2009 je v omeškaní so zaplatením sumy
395,31 eur a vyzval ho k zaplatenie dlžnej časti úveru v lehote 10 od doručenia výzvy (čl. 131 spisu),

nepreukázal jej doručenie odporcovi.

V prejednávanej veci navrhovateľ odvodil svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy zo zmluvy o
splátkovom úvere č. 0372585417 zo dňa 3.2.2006, ktorú odporca v 1. rade uzatvoril so SLSP, a.s.,
ktorá je bankou podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pohľadávku voči odporcom v

1. a v 2. rade navrhovateľ nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012.
Postúpenie pohľadávky je upravené v cit. ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka V danom prípade
SLSP, a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky na inú osobu sa musí riadiť okrem
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z.. Pokiaľ
nie je dodržaný postup uvedený v tomto ustanovení zákona, nie sú splnené podmienky pre postúpenie

pohľadávky banky nebankovému subjektu. Ak tak banka napriek tomu urobí, takéto postúpenie je svojím
obsahom a účelom v rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aktívnou
legitimáciou v súdnom konaní sa rozumie také hmotnoprávne postavenie navrhovateľa, z ktorého mu
vyplýva procesné právo hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd je povinný v každom súdnom konaní
preskúmať vecnú legitimáciu účastníka konania, či už aktívnu alebo pasívnu. V danej veci navrhovateľ

pohľadávku nadobudol postúpením od banky. Bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie podmienok pre
platné postúpenie pohľadávky, čo je predpokladom preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Navrhovateľ
síce predložil výzvu zo dňa 20.10.2009 adresovanú odporcovi v 1. rade, následne nepreukázal, že mu
výzvu aj skutočne zaslal. Zákon č. 483/2001 Z.z. predpokladá, aby výzva adresovaná dlžníkovi podľa
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách bola písomná a veriteľ sa musí aspoň pokúsiť o jej zaslanie dlžníkovi

na jeho poslednú známu adresu, a to napr. poštovým podacím lístkom alebo doručenkou. Vzhľadom k
tomu, že navrhovateľ nepreukázal doručenie uvedenej výzvy odporcovi v 1. rade, súd bol toho názoru,
že právny predchodca navrhovateľa nedodržal postup vyplývajúci mu z cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách pre postúpenie pohľadávky voči odporcom navrhovateľovi.

Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru navrhovateľom zo dňa 15.10.2012 ku dňu
15.10.2012 (čl. 23 spisu) , v ktorom odporcu v 1. rade vyzval k zaplateniu celého zostatku úveru v sume
8.924,56 eur do 30.10.2012, súd poukazuje na to, že podľa cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časťpohľadávky, ktoré sú už splatnými. Aj z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 7) vyplýva,
že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému
dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť

peňažného záväzku, ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v
omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia,
pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s
ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou "pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému
záväzku" treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pristúpením k argumentácii navrhovateľa, že banka

je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka splácať ročné splátky by bolo
nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po
uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú,
na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá podľa Zákona o bankách pod dohľad Národnej banky
Slovenska,čobybolovrozporesúčelomZákonaobankáchaviedlobykvytvoreniuprávneneúnosného
vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v

zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s
požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade
so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky
postúpiťajpohľadávkuzceléhoúverovéhovzťahu,avšakpretakétopostúpeniejenevyhnutnépristúpiťv
súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého

úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto
oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Navrhovateľ v konaní predložil
dôkaz o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.10.2012, ktoré bolo adresované odporcovi v 1.
rade. Súd toto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nepovažoval za právne významné z
dôvodu, že navrhovateľ k takémuto oprávneniu nebol oprávnený. Predmetom postúpenej pohľadávky

bola suma 8.743,15 eur. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ, SLSP, a. s. so sídlom v Bratislave ako banka
postúpil zmluvou zo dňa 27.9.2012 nebankovej inštitúcii aj splátky nezročné, pričom k ich predčasnej
splatnosti nedošlo. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok navrhovateľovi potom bola neexistujúca
pohľadávka, preto zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 je neplatná, nakoľko predmetom
postúpeniapohľadávkyzostranybankynatretiuosobumôžebyťlenpohľadávkaalebočasťpohľadávky,

ktoré sa stali splatnými.

Vzhľadom k tomu, že pri postúpení pohľadávok na základe zmluvy zo dňa 27.9.2012 nebol dodržaný
postup podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
27.9.2012 podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom. Keďže v konaní nebolo

preukázané, že navrhovateľ nadobudol platne pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. voči odporcom
zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 3.2.2006, súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

Vyslovenýprávnynázorsúdujevsúladesustálenousúdnoupraxouarozhodnutiamiodvolacíchsúdovv

obdobnýchveciach,napr.rozhodnutieKrajskéhosúduTrenčínč.k.5Co/460/2015-138zodňa13.1.2016,
rozhodnutia Krajského súdu Prešov č.k. 4Co/145/2014 zo dňa 11.3.2015, č.k. 19Co/177/2014 zo dňa
24.2.2015, č.k. 6Co/119/2013 zo dňa 29.5.2014.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Vedľajší účastník na strane odporcu

bol vo veci úspešný, na základe čoho mu patrí právo na náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy
právneho zastúpenia za 5 úkonov právnych služieb po 200,85 eur, päťkrát režijný paušál po 8,39 eur za
prípravu a prevzatie zastúpenia, písomné podanie vo veci samej zo dňa 29.1.2015, písomné podanie vo
veci samej zo dňa 25.1.2016, účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 28.1.2016 a dňa 23.2.2016.
Cestovné náklady advokáta za účasť na pojednávaní dňa 28.1.2016 predstavujú sumu 95,02 eur za

cestu z Bratislavy do Prievidze a späť za 368 km, spotrebe PHM 5,6 l/100km, cene paliva 1,343 eur/l
a základnej sadzbe v sume 0,183 eur/ km. Náhrada za stratu času predstavuje sumu 139,80 eur za 10
polhodín po 13,98 eur. Cestovné náklady advokáta za účasť na pojednávaní dňa 23.2.2016 predstavujú
sumu 95,02 eur za cestu z Bratislavy do Prievidze a späť za 368 km, spotrebe PHM 5,6 l/100km, cene
paliva 1,343 eur/l a základnej sadzbe v sume 0,183 eur/ km. Náhrada za stratu času predstavuje sumu

139,80 eur za 10 polhodín po 13,98 eur. Za vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odvolaniu navrhovateľa
zo dňa 14.8.2015 advokátovi odmena priznaná nebola, pretože odvolanie mu bolo doručované bez
povinnosti vyjadriť sa k jeho obsahu s poukazom na ust. § 209a ods. 1 O.s.p. a uvedený úkon právnej
služby súd považoval za neúčelný aj z dôvodu, že je všeobecne známe z rozhodovacej praxe súdov,že odvolania navrhovateľa proti rozhodnutiam o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do súdneho
konania sú považované za neopodstatnené, čo právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka musí byť
známe, pretože zastupuje vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských veciach, v ktorých súdy uvedeným

spôsobom štandardne rozhodujú.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka uplatnil voči navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej
sume 1.515,84 eur za 6 úkonov právnych služieb, vrátane náhrad podľa vyčíslenia trov konania zo dňa
23.2.2016. Odmena vrátane náhrad mu bola priznaná za 5 úkonov právnych služieb, po odpočítaní

odmeny v sume 200,85 eur a režijného paušálu v sume 8,39 eur za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa
zo dňa 14.8.2015. Celkom trovy konania, ktoré je povinný navrhovateľ vedľajšiemu účastníkovi nahradiť,
predstavujú sumu 1.306,60 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.