Uznesenie – Spätvzatie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/305/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214821
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3812214821.2

Uznesenie

Okresný súd v Prievidzi v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO:
36613843protiodporcoviM.X.,nar.X.X.XXXX,bytomW.,ŠvénihoFzaúčastivedľajšiehoúčastníkana
strane odporcu, D. na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5,
IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie

sumy 4.262,94 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 413,60 eur na účet JUDr. Andreja
Cifru, vedený v Tatra banke, a.s., č. 2620036847/1100, variabilný symbol 8147712 v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 4.262,94 eur s
príslušenstvom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.5.2008, ktorá predstavovala
nesplatenú časť poskytnutého úveru v sume 3.237,83 eur, zmluvný úrok v sume 1.064,49 eur, zmluvnú

pokutu v sume 56,43 eur, poplatky v sume 34,19 eur. Súčasne voči nemu uplatnil ako príslušenstvo úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy.

V priebehu konania navrhovateľ vzal podaný návrh celkom späť.

O zastavení konania súd rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého navrhovateľ môže vziať za

konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Nakoľko navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania, o trovách konania súd
rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Súd priznal náhradu trov konania odporcovi, ktoré

predstavujú trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnych služieb po 132,80 eur (z hodnoty 2.462,94
eur podľa vyčíslenia advokáta zo dňa 19.7.2013), za odvolanie proti rozsudku vo veci samej odmena
predstavuje 81,33 eur (z hodnoty 1.887,60 eur) a trikrát režijný paušál v sume 7,81 eur za prípravu a
prevzatie zastúpenia, zastupovanie odporcu na pojednávaní dňa 16.7.2013, odvolanie vo veci samej zo
dňa 2.10.2013. Cestovné náklady za účasť právneho zástupcu odporcu na pojednávanie dňa 16.7.2013
za cestu z Lučenca do Prievidze a späť predstavujú sumu 68,78 eur za 240 km, pri základnej náhrade

0,183 eur/1 km, spotrebe PHM 7 l/km a cene PHM 1,48 eur/liter, z ktorých patrí právnemu zástupcovi
1/4 v sume 17,20 eur. Náhrada za stratu času predstavuje sumu 104,16 eur za 8 polhodín po 13,02 eur,z ktorej 1/4 predstavuje sumu 26,04 eur. Právny zástupca odporca sa dňa 16.7.2013 zúčastnil celkom 4
pojednávaní, preto mu cestovné náhrady a náhrada za stratu času boli priznané vo výške 1/4. Odmena
za doplnenie odvolania zo dňa 20.11.2013 právnemu zástupcovi odporcu nebola priznaná z dôvodu, že

doplnenie odvolania súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania, pretože právny zástupca vo
vecipodalriadneodôvodnenéakvalifikovanéodvolanieprotirozsudkudňa2.10.2013,ktoréhodoplnenie
potrebné nebolo. Celkom trovy konania, ktoré je povinný navrhovateľ odporcovi nahradiť predstavujú
sumu 413,60 eur.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania priznané neboli, pretože podľa názoru súdu
nespĺňali podmienku účelnosti nevyhnutnú pre priznanie náhrady trov konania. V predmetnej právnej
veci vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania dňa 26.9.2012, ktorým zároveň požiadal o
doručenie návrhu a jeho príloh. Splnomocnenie advokáta je všeobecné bez vzťahu ku konkrétnej veci.
Vo svojej podstate združenie - odborník ako subjekt práva, ktorého predmetom konania je ochrana
práv spotrebiteľa, splnomocnil advokáta na zastupovanie. Podľa názoru súdu nie je potrebné, aby

samotné združenie, ktoré má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, využívalo právnu pomoc
advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takéto združenie vstúpilo),
keďže úlohou združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane
spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom
konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Krajský

súd v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. 6Co/228/2012 zo dňa 31.7.2012 konštatoval, že je nadbytočné
využitie služieb advokáta, pokiaľ sa predmet konania týka hlavnej činnosti združenia a to aj s poukazom
na internetové stránky http:/oz-hoos.wix.com/hoos, z ktorých vyplýva, že vedľajší účastník vyvíja
množstvo aktivít v oblasti poskytovania pomoci spotrebiteľom a na tieto účely disponuje množstvom
špecifických odborných vedomostí, ktoré sú spôsobilé zabezpečiť riadne zastúpenie účastníka v konaní.

V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp.
zn. 6 MCdo/5/2013 zo dňa 19.3.2014 (navrhovateľ EOS KSI s.r.o., vedľajší účastník na strane odporcu
HOOS, ktorému trovy konania priznané neboli z dôvodu ich neúčelnosti, hoci návrh bol zamietnutý
z dôvodu premlčania uplatneného nároku; námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník). Dovolací

súd konštatoval, že povinnosť hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd uloží jednému z účastníkov
povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré (v priebehu konania) tento druhý účastník už zaplatil. Táto
povinnosť nezahŕňa všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva, teda súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť nahradiť také trovy, ktoré
druhý účastník vynaložil zbytočne. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom priznania náhrady trov

konania (v zmysle citovaného zákonného ustanovenia) v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť
trov vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov
právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť. Naopak, je to
povinnosť súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a
záver dostatočne odôvodniť. Dôraz na účelnosť náhrady trov, ktoré sa majú nahradiť je opodstatnený

a pre procesné právo typický. Pokiaľ súd neprizná úspešnému účastníkovi náhradu trov konania z
dôvodu, že trovy neboli vynaložené účelne, odôvodnenie musí zamerať práve na nadbytočnosť a
neúčelnosť vynaložených trov. Dovolací súd ďalej dospel k záveru, že súdy správne poukazovali na
skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom
administratívyvedľajšiehoúčastníkaanaktorúnebolapotrebnáodbornápomoczvolenéhoadvokáta.Je

pretonenáležitéajkonštatovaniegenerálnehoprokurátora,žepôsobenievedľajšiehoúčastníkavkonaní
nespočívalo len v rutinnom automatickom namietaní premlčania uplatneného práva. Mimoriadnym
dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov neobsahujú žiadne prvky ľubovôle. Nepriznanie náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkov konania je riadne odôvodnené ich nadbytočnosťou a teda aj ich
neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa

obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v
Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na
súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo
inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu
pomocanáhradatrovkonaniasúdverozdielneveci,ktorésícespolusúvisia,avšakniesúneoddeliteľné.

Právo na náhradu trov konania (vrátane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom)
totiž závisí od iných predpokladov než možnosti nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto
názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania
nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konaniaa ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda
súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil
účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v

súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy
účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali
náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti, v znení neskorších predpisov.