Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/53/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606010083
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2606010083.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MariánaJarábkaasudcovJUDr.Ivana
Ilavského a JUDr. Pavla Sládka v trestnej veci obžalovaného C. H. pre trestný čin krivého obvinenia
podľa § 174 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, prejednal odvolanie obžalovaného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Skalici sp.zn. 4T/21/2009 zo dňa 15.02.2012, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 17. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa§321odsek1písm.b/,c/,Trestnéhoporiadkuzrušujesanapadnutýrozsudokvcelomrozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C. H. podľa § 285 písm. d/ Trestného poriadku oslobodený spod

obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Senici sp.zn. 2Pv 1013/05 pre trestný čin krivého obvinenia
podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že

dňa 01. decembra 2003 v Skalici v písomnom trestnom oznámení adresovanom Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky klamlivo obvinil z korupcie C. L., v tom čase zamestnaného ako riaditeľa
personálneho odboru INA Skalica, pretože na základe jeho žiadosti nebol v tejto spoločnosti preradený

na prácu s vyššou platovou triedou, ale bol zo zamestnania prepustený, pričom v oznámení uviedol, že
C. L. berie za prijatie do zamestnania v INE Skalica obálky s úplatkami a uviedol v ňom mená osôb,
ktoré mali úplatky dávať, prípadne mať o prijímaní úplatkov vedomosť a na základe tohto oznámenia
policajný orgán Okresného riaditeľstva Senica, oddelenia skráteného vyšetrovania Holíč uznesením
ČVS: ORP-165/2-OSV-SE-2004 zo dňa 11.02.2004 začal trestné stíhanie pre trestný čin prijímania
úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 odsek 1 Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb.), v rámci

ktorého dokazovaním zistil, že žiadne osoby sa s C. H. o úplatkárstve v INE Skalica nerozprávali a
ani o tom nemali vedomosť, preto bolo trestné stíhanie dňa 31.54.2004 podľa § 172 odsek 1 písm. a/
Trestného poriadku (zák.č. 140/1961 Zb.) zastavené,

pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Okresný súd vo výrokovej časti súčasne uviedol, že tak rozhodol preto, že obžalovaný nie je pre
nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Obžalovanému však súčasne uložil podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona ochranné ústavné
psychiatrické liečenie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný C. H., ktoré zdôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu.V odvolaní namieta predovšetkým tú skutočnosť, že uloženie ochranného psychiatrického liečenia
ústavnou formou bolo urobené výlučne na podklade doplnku znaleckého posudku č. 63/2008, č.

52/2008, ktorý bol vypracovaný dňa 21.07.2011 k znaleckému posudku toho istého čísla, ktorý bol
vypracovaný dňa 17.10.2008.

Znalecký posudok vo svojom závere pôvodne uvádzal, že obvinený v čase spáchania inkriminovaného
činu netrpel duševnou poruchou ani chorobou v pravom slova zmysle. Obvinený mohol v plnej miere

rozpoznať protiprávnosť svojho konania, a taktiež mohol v plnej miere svoje konanie ovládať. Ochranné
liečenie znalci nenavrhujú uložiť.

Naproti tomu doplnok znaleckého posudku vo svojom závere už obsahuje úplne iné závery týkajúce sa
duševného stavu obžalovaného. V doplnku sa uvádza, že u obžalovaného bolo zistené, že aktuálne sa
jedná u neho o trvalú poruchu s bludmi, čo je psychotická porucha ovplyvňujúca jeho rozpoznávacie aj

ovládacie schopnosti. Obžalovaný aktuálne, vzhľadom na svoj psychický stav, nie je schopný rozpoznať
protiprávnosť svojho konania, ako aj toto konanie ovládať. Znalci doporučujú u obvineného obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony a tiež odporúčajú uložiť obžalovanému ústavné psychiatrické liečenie.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že závery znaleckého posudku a doplnku k znaleckému posudku sú

podstatne odlišné, a to nielen v tom, že kým skorší znalecký posudok výslovne nenavrhuje uloženie
ochranného liečenia, tak doplnok k znaleckému posudku už uloženie ústavného psychiatrického liečenia
doporučuje.

Podľa ich názoru bol doplnok k znaleckému posudku vypracovaný práve za tým účelom, aby znalci

dospeli k záveru o údajnej potrebe uloženia ústavného psychiatrického liečenia. Z toho dôvodu závery
doplnku znaleckého posudku obžalovaný považuje za tendenčné a v nesúlade s jeho reálnym duševným
stavom.

Zároveň je potrebné uviesť, že oba tieto dôkazy boli vypracované s časovým odstupom menším ako

3 roky, čo podľa jeho názoru predstavuje krátky časový úsek k tomu, aby sa duševný stav mohol
oproti pôvodnému duševnému stavu zhoršiť natoľko, aby doplnok znaleckého posudku odporúčal, a
to dokonca ústavnou formou. Obžalovaný v podanom odvolaní zároveň napáda aj ďalšie skutočnosti
vrátene toho, že lekárske vyšetrenie napriek tvrdeniu znalkyne MUDr. T. na hlavnom pojednávaní
neprebiehalo 1 hodinu, ale prebehlo u oboch znalcov približne po dobu 15 minút, okrem toho obžalovaný

poukázal na to, že závery ohľadne jeho duševného stavu, a teda otázky trestnej zodpovednosti mali byť
prijaté až na základe dvoch znaleckých posudkov a to vypracovaných na sebe nezávislými znalcami,
psychiatrami.

Na základe vyššie uvedených skutočností, obžalovaný vyslovil presvedčenie, že uložené ústavné

liečenie je nezákonné a nesprávne, nakoľko podklady k jeho vyhláseniu, a to znalecký posudok a jeho
doplnok sú tendenčné a závery doplnku k znaleckému posudku boli prijaté na základe neadekvátnych
lekárskychpostupov.Zároveňnesprávnosťodvolanímnapadnutéhovýrokuouloženíústavnéholiečenia
spočíva podľa jeho názoru aj v tom, že tento výrok bol vyhlásený na základe jediného dôkazu, aj keď
spoločne vypracovaného dvoma znalcami, a to doplnku znaleckého posudku, ktorý podľa jeho názoru

nepredstavuje dostatočný podklad na vyhlásenie tohto výroku. Ďalej je presvedčený, že v prípade
zrušenia výroku o uložení ústavného liečenia by mal zároveň byť zrušený aj výrok o oslobodení spod
obžaloby, ktorý bol vydaný v nadväznosti na výrok o ochrannom opatrení. Obžalovaný preto navrhol,
aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný C. H. zotrval na dôvodoch svojho odvolania.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla zamietnuť odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné s poukazom na správnosť a zákonnosť rozsudku súdu prvého stupňa.

Krajský súd v rozsahu uvedenom v § 317 odsek 1 Trestného poriadku na základe riadne a včas
podaného odvolania obžalovaným, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.Krajský súd preskúmajúc obsah spisového materiálu zistil, že okresný súd svoje rozhodnutie vyhlásil
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. svoje rozhodnutie vyhlásil bez toho, aby
odstránil závažné rozpory v znaleckom posudku znalcov MUDr. A. F. a MUDr. G. T..

Krajský súd bez toho, aby považoval za potrebné reprodukovať chronológiu vypracovaného pôvodného
znaleckého posudku č. 63/2008, č. 52/2008, ktorý bol doručený Okresnému súdu v Skalici dňa
24.10.2008 v porovnaní s doplnkom k tomuto znaleckému posudku, ktorý bol Okresnému súdu Skalica
doručený na základe žiadosti samosudkyne dňa 04.08.2011, konštatuje, že záver znalcov ohľadne

základnej otázky, a to stavu príčetnosti, či nepríčetnosti obžalovaného, je v podstate nepreskúmateľný.

V tomto ohľade treba poukázať na tú skutočnosť, že pôvodne vo svojom znaleckom posudku,
vypracovanom ešte v roku 2008, znalci tak, ako je to uvedené aj v odvolaní obžalovaného uviedli, že
obvinený C. H. v čase spáchania inkriminovaného činu netrpel duševnou poruchou, ani chorobou v
pravom slova zmysle. Jedná sa u neho o paranoidnú poruchu osobnosti, čo je trvalá odchýlka v štruktúre

osobnosti. Obvinený mohol v plnej miere rozpoznať protiprávnosť svojho konania a taktiež mohol v plnej
miere svoje konanie ovládať. Ochranné liečenie znalci nenavrhli uložiť.

Diametrálne odlišné závery však už obsahujú ohľadne trestnej zodpovednosti obžalovaného závery,
obsiahnuté v doplnku týchto znalcov vypracovanom v roku 2011. V týchto záveroch sa uvádza, že

u obžalovaného C. H. sa jedná o trvalú poruchu s bludmi, čo je psychotická porucha ovplyvňujúca
jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti. Ďalej znalci mali za to, že aktuálne vzhľadom na svoj
psychickýstavobžalovanýniejeschopnýrozpoznaťprotiprávnosťsvojhokonaniaatotokonanieovládať
a napokon znalci navrhli jednak obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u obvineného a navrhli uložiť
mu tiež ochranné ústavné psychiatrické liečenie.

Takéto závery znalcov psychiatrov vo vzťahu k samotnej trestnej zodpovednosti obžalovaného sú
nepreskúmateľné, pretože tieto závažné rozpory neboli odstránené ani na hlavnom pojednávaní.

V prvom rade v tomto smere treba podotknúť, že stav nepríčetnosti musí existovať v čase spáchania
činu, t.j. znalci, psychiatri boli povinní posudzovať psychický stav obžalovaného k roku 2003, prípadne

presnejšie v čase, kedy písal trestné oznámenie na C. L. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ako
je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia a tiež v podanej obžalobe.

Znalci psychiatri vo svojich záveroch v doplnku k znaleckému posudku v podstate konštatujú stav
nepríčetnosti k terajšiemu stavu, keď v bode 2 svojho doplnku k znaleckému posudku konštatujú, že

aktuálne vzhľadom na svoj psychický stav nie je schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania, ako
aj toto konanie ovládať.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výrok okresného súdu o nepríčetnosti obžalovaného v podstate nie je
založený na žiadnom reálnom základe.

Zo záverov pôvodného znaleckého posudku totiž vyplýva, že obžalovaný bol za svoj čin v čase činu plne
trestne zodpovedný, avšak v doplnku k znaleckému posudku sa konštatuje jeho stav nepríčetnosti ,,
aktuálne“, z ktorého vyjadrenia sa dá usudzovať, že ide o stav k súčasnému stavu.

Je potrebné, aby okresný súd tieto závažné rozpory v záveroch znalcov psychiatrov odstránil výsluchom
znalcov psychiatrov na hlavnom pojednávaní, poukázal na rozhodné skutočnosti predovšetkým na tú
skutočnosť,žejenevyhnutnéposudzovaťovládaciearozpoznávacieschopnostiuobžalovanéhovčase,
kedy mal skutok spáchať a nie k súčasnému obdobiu.

Ďalšou veľmi dôležitou skutočnosťou je, že okresný súd si pred vyhlásením rozsudku nezistil ani stav
ohľadne toho, či pobyt obžalovaného na slobode je nebezpečný.

Podľa ustanovenia § 73 odsek 1 Trestného zákona totiž je možné ochranné liečenie uložiť len vtedy,
ak ide o prípady uvedené v § 39 odsek 2 písm. c/ a § 40 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona, alebo

ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je
nebezpečný.Pre úplnosť treba podotknúť, že kým stav príčetnosti, resp. nepríčetnosti sa musí posudzovať k
obdobiu, kedy bol čin spáchaný, nebezpečnosť pobytu páchateľa na slobode sa posudzuje podľa stavu
existujúceho v čase rozhodovania súdu o ochrannom liečení.

Pre úplnosť treba len podotknúť, že pobyt takého páchateľa musí byť pre budúcnosť nebezpečný
z pohľadu záujmu chránených Trestným zákonom. Táto podmienka je splnená vtedy, ak je vysoko
pravdepodobné, že nepríčetná osoba, ktorá spáchala čin inak trestný, spácha znovu závažnejší útok na
záujmy chránené Trestným zákonom a to pod vplyvom duševnej choroby.

Otázku, či je pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný neriešil okresný súd žiadnym spôsobom. Ani
v žiadosti sudkyne o vypracovanie doplnku k znaleckému posudku takáto otázka na vyriešenie znalcom
položenánebola,znalcijuneriešiaanivdoplnkukznaleckémuposudkuanebolariešenáaninahlavnom
pojednávaní.

Okresný súd síce všeobecne deklaroval nebezpečnosť pobytu na páchateľa v odôvodnení napadnutého
rozsudku v úplnom závere, a to tým spôsobom, že u obžalovaného je vzhľadom na jeho duševnú
poruchu predpoklad možného opakovania takéhoto, inak trestného konania, t.j. opakovaného podávania
trestného oznámenia tak, ako je to predmetom obžaloby.

Takýto záver okresného súdu je nepostačujúci, pretože splnenie tejto podmienky je potrebné posúdiť
jednak na základe povahy chovania a nepríčetnej osoby a vonkajších jeho prejavov, avšak musí tu byť
aj posudok znalcov z odboru psychiatrie o tom, či duševná porucha je takého charakteru a závažnosti,
že pobyt nepríčetnej osoby je na slobode i pre budúcnosť v uvedenom zmysle nebezpečný.

Túto otázku si teda okresný súd neriešil so znalcami, psychiatrami.

Rovnako si súd nevyriešil otázku, či obžalovaný chápe význam trestného stíhania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že okresný súd v prvom rade nedostatočne si vyriešil otázku trestnej

zodpovednosti obžalovaného v tom smere, či obžalovaný v čase spáchania činu bol nepríčetný alebo
nie. V druhom rade si nevyriešil náležitým spôsobom otázku pre svoj záver o tom, či obžalovaného pobyt
na slobode je pre spoločnosť nebezpečný, alebo nie. V doterajšom konaní, teda okresný súd si iba sám
svojou laickou úvahou riešil otázku možného pobytu obžalovaného na slobode a jeho prejavov, neriešil
však už otázku trestnej zodpovednosti obžalovaného.

Z vyššie uvedených dôvodov, krajský súd podľa § 321 odsek 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a súčasne podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd uvedomujúc si, že odvolanie podal iba obžalovaný, a teda v ďalšom konaní nie je možné
rozhodnúť v jeho neprospech, považuje za potrebné napriek tejto skutočnosti doplniť dokazovanie
v tom smere, že bude potrebné vyriešiť jednak spomínanú otázku vlastnej trestnej zodpovednosti
obžalovaného a v druhom rade vyriešiť zákonný predpoklad pre možné uloženie ochranného
psychiatrického liečenia v prípade, že by bol obžalovaný v konečnom dôsledku uznaný za trestne

nezodpovedného.

V prvom rade v tomto smere bude musieť okresný súd doplniť dokazovanie výsluchom znalcov,
psychiatrov, ktorí boli doteraz vo veci činní, v prípade, že sa rozpory v ich záveroch nepodarí
vysvetliteľným spôsobom odstrániť, bude potrebné pribrať do konania nových znalcov psychiatrov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.