Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 6, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201700
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816201700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: R. T. D.,
D..O..M.., G. X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, X.. P. T., D..O..M.., G. X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX,
proti žalovanému: T. Č., L.. XX.XX.XXXX, J. B. XXX, XXX XX E., o zaplatenie 254,73 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 157,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 13,91 eur od 26.01.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške

8,75% zo sumy 25,39 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75%
zo sumy 11,56 eur od 26.03.2013 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania, ktorých výška bude uvedená v rozhodnutí
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužaloboudomáhal,abysúdzaviazalžalovanúnazaplatenieistinyvovýške254,73
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 18,90 eur od 26.01.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 50,18 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 31,36 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 47,80 eur od 26.12.2013 do zaplatenia, ako aj na náhradu
trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca
Slovak Telekom, a.s., na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 13.11.2011 so
žalovanou Zmluvu č. XXXXXXXXXZXXX. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe
Zmluvy postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok
stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté

telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca
vystavil žalovanej Vyúčtovanie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach:
faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 106,49 eur so splatnosťou 25.12.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX
na sumu 18,90 eur so splatnosťou 25.01.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 50,18 eur so
splatnosťou25.02.2013,faktúruč.XXXXXXXXXXnasumu31,36eursosplatnosťou25.03.2013,faktúru

č. XXXXXXXXXX na sumu 47,80 eur so splatnosťou 25.12.2013. Žalovaná ku dňu podania návrhu odo
dňa postúpenia pohľadávky uhradila 0,00 eur. Pohľadávka žalobcu vo výške 254,73 eur nebola ku dňu
podania návrhu uhradená. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, má veriteľ pri omeškanís úhradou dlžnej sumy právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z
omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb a s Dodatkom k tejto zmluve, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných
služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., podrobnými mesačnými výpismi,

faktúrami, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Pokusom o
zmier, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a zistil nasledujúci skutkový stav:

5. Právny zástupca na pojednávaní poukázal v celom rozsahu na písomné podania žalobcu, dôkazy,
ktoré k žalobe doložil a na základe týchto dôkazov žiadal, aby súd vyhovel žalobe žalobcu v celom
rozsahu a v prípade úspechu priznal žalobcovi i náhradu trov konania.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., na
žalobcu pohľadávku voči žalovanej.

7. Podľa priloženej zmluvy súd zistil, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ, a žalovaný ako

účastník, uzavreli dňa 13.11.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. V zmysle tejto zmluvy boli
žalovanej, ako účastníkovi, aktivované služby - dátové (neobmedzený prístup na internet v mobile,
neobmedzený prístup na internet v mobile na skúšku), CLIP, povolenie medzinárodných hovorov,
notifikačné správy o vystaví faktúry a o jej úhrade, MMS, kontrola dát s limitom 60 eur. V zmysle Dodatku
jej bol poskytnutý program služieb NAJ 200 s dobou viazanosti 24 mesiacov za aktivačný poplatok vo

výške 3,32 eur.

8. V zmysle Zmluvy účastník vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a Cenníkom služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., ktoré ako

neoddeliteľné súčasti tejto Zmluvy zaväzujem dodržiavať. Taktiež svojim podpisom potvrdil prevzatie
Všeobecných podmienok, Cenníka a vyššie špecifikovanej SIM karty, a tiež, že si záväzne objednáva
k tejto Zmluve špecifikované služby Podniku, že sa zaväzuje riadne a včas plniť všetky povinnosti
vyplývajúce z tejto Zmluvy, dodatkov k Zmluve, Všeobecných podmienok, najmä riadne a včas platiť
cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb...

9. Keďže žalovaná za poskytované služby zo strany žalobcu neuhradila cenu služieb riadne a včas, za
neuhradenéslužbyžalobcavyfakturovalžalovanejfaktúry,atofaktúruč.XXXXXXXXXXnasumu106,49
eur so splatnosťou 25.12.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 18,90 eur so splatnosťou 25.01.2013,
faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 50,18 eur so splatnosťou 25.02.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na
sumu 31,36 eur so splatnosťou 25.03.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 47,80 eur so splatnosťou

25.12.2013.

10. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

12. Podľa § 42 ods. 2 Zákona účastník má právo na :
a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,
c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,
d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak

o to účastník požiada,
e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v
súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch
mesiacov po obnovení poskytovania služby,f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.

13. Podľa § 42 ods. 4 Zákona účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

14. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté
podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvy o pripojení v zmysle dodatkov s tým, že časť ich
obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky.

15. Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k
verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

16. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v

znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

17. Žalovaná nesplnila svoj záväzok vyplývajúci jej zo zmlúv, dodatkov a všeobecných podmienok a
neuhradila žalobcovi poplatky za poskytované služby. Žalobca ako deň omeškania žalovanej určil deň

nasledujúci po splatnosti každej faktúry.

18. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle § 3 ktorého
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

20. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj
keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o pripojení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

26. Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

27. Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

28. Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka okrem práv a povinností výslovne
upravených zákonom o elektronických komunikáciách.

29. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme

ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva, a to
Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom
použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného
zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník
neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť

ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou
zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku (§ 262 Obchodného zákonníka).

30. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je

nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

31. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj

nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého

kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

32. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi

právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo v zmluve
je uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom obsah zmluvy,
Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka bol danýžalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na príslušné
ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.

33. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

34. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

35. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd mal za
preukázané, že medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaný, v čase
uzatvárania zmluvy nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných
podmienok, a to neuhradením cien poskytnutých služieb tak, ako boli účtované v jednotlivých faktúrach,

preto súd žalobe v časti o zaplatenie súm za poskytnuté nehlasové služby a mesačné poplatky
vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 157,35 eur, predstavujúcej súčet súm za poskytnuté
služby z faktúry č. 7300183237 splatná dňa 25.01.2013, ktorá znie na sumu 13,91 eur, faktúry č.
XXXXXXXXXXsplatnádňa25.12.2012,ktoráznienasumu106,49eur,faktúryč.XXXXXXXXXXsplatná
dňa 25.12.2012, ktorá znie na sumu 25,39 eur, faktúry č. XXXXXXXXXX splatná dňa 25.03.2013, ktorá

znie na sumu 11,56 eur. Keďže žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcom
po dni, ktorý bol v tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, dostala do omeškania, zaviazal ju súd
aj na platenie úroku z omeškania.

36. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur, ktorú si žalobca

uplatnil vo faktúre č. XXXXXXXXXX, žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja zrejme od skutočnosti,
že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z dojednaného zmluvného záväzku, čím
porušil zmluvnú povinnosť a je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu.

37. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobca právo na zmluvnú pokutu

odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy sú
uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o
zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto sa nejedná o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie. Právny predchodca žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok

vo všetkých dodatkoch a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Súd ďalej konštatuje, že žalobca
pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je
priamo uvedené, že ju uzatváral ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Tento vzťah medzi účastníkmi na
základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku

Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Okresný súd Vranov nad Topľou dojednanie o zmluvnej pokute
posúdilzaneprijateľnúzmluvnúpodmienkuaztohtodôvoduzároveňajzaneplatnédojednanieohľadom

zmluvnej pokuty (§ 53 ods. 1 a nasl. Obč. zákonníka), a to rozsudkom č. k. 3C/184/2014 -62 zo dňa
30.06.2016.38. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za prerušenie a obmedzenie služby
- ako boli uplatnené vo faktúre č. 7301296980 a vo faktúre č. XXXXXXXXXX v sume 16,50 eur bez
DPH, t.j. 19,80 eur s DPH, spolu 39,60 eur, súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal

vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobným návrhom
a teda neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti
nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť
a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k
prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti

s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná a to bez ohľadu
na úhradu vykonanú žalovanej aj na tieto položky. Aj tu platí, že v danom prípade sa jedná o sporové
konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy,
na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná
sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené

s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti.

39. Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 4,99 eur za upomienku tak,

ako bola predmetná suma účtované faktúrou č. 7301296980 a faktúrou č. 7300183237.

40. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 9 bral zreteľ na
povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci
dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola

uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle zmluvy sa žalovaný zaviazal, že po dobu 26 mesiacov
zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať,
a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie povinností tak ako boli
uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmlúv a predmetného dodatku.
Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď

zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

41. Súd poukazuje na ustanovenie § 53a ods. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú

povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

42. Citované ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským
štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok.

43. Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ( čl. 7 ods. 1 smernice ).

44.SohľadomnarelevantnújudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniebynemalibyťžiadnepochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia

možná bez nekalých podmienok ( čl. 6 ods. 1 smernice ). Citované ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má
považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v
režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvaťa ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať ( rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 ).

45. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú
podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, takáto zmluvná podmienka je
neplatná, jedná sa o absolútnu neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom výslovne zakázaný a priznanie plnenie z takejto
zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom, ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej

zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu. Súd
je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a to aj z takej, ktorú už skôr judikoval. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky
v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva, ak existuje
zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania, je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,

majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

46. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

47. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol na tej
ktorej faktúre určený ako deň splatnosti, dostala do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z

omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a
to vo výške uvedenej vo výroku rozsudku z jednotlivých neuhradených súm.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého,
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 157,35
eur, čo predstavuje 62% úspech žalobcu a vo zvyšnej časti je 38% úspech žalovanej. Po odpočítaní
úspechu žalobcu od úspechu žalovanej, vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 24%.

O výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.