Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201384
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201384.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a

členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcov: 1.)
N. Š.W., Ľ.. A. X, XXX XX U., 2.) Z.. J. X., D. XXXX/XX, XXX XX U., 3.) T. Č., E. XXXX/XX, XXX XX
U., zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Plank, nám. Slobody 10, 811 06 Bratislava proti
žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12,
812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sp. zn. 2748/2014-420, 17350/2014 zo dňa
16.6.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného sp.zn. 2748/2014-420, 17350/2014 zo

dňa 16.6.2014, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 17.2.2014 č. 51/2014-720 z r u š u j e,
podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 70 eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, spoločne a nerozdielne, pričom plnením jednému z nich zaniká
povinnosť žalovaného voči ostatným.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Tomáša Planka trovy právneho
zastúpenia vo výške 899,28 eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.8.2014 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 2748/2014-420 zo dňa 16.6.2014, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcov
apotvrdilprvostupňovérozhodnutieMinisterstvapôdohospodárstvaarozvojavidiekaSRč.51/2014-720
zo dňa 17.2.2014, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave(ďalej
len,,OLÚ“) č. 207/2/2013 zo dňa 21.6.2013 v konaní mimo odvolacieho konania. Rozhodnutím OLÚ
boli podľa § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov(ďalej len ,,zák. č.

326/2005 Z.z.“), trvale vyňaté z plnenia funkcií lesov pozemky, vedené v tom čase na Správe katastra
hlavnémestoSlovenskejrepublikyBratislavu,nachádzajúcesavkat.úz.T.,zapísanénalistevlastníctva
č. XXXX v súbore popisných informácií registra ,,C“ ako parc. č. XXXXX/X v čase trvalého vyňatia lesný
pozemok o výmere XXXXX m2 pre vlastníkov N. Š., Z.. J. X. a T. Č. (ďalej len ,,žalobcovia).

Žalobcovia v podanej žalobe namietajú, že napadnuté rozhodnutie vydal vecne nepríslušný orgán

teda ministerstvo, pričom uviedli, že zrušené rozhodnutie vydal Obvodný lesný úrad ako prvostupňový
orgán štátnej správy, preto najbližšie nadriadeným orgánom nemá byť ministerstvo, ale druhostupňový
orgán štátnej správy. Pred zrušením krajských lesných úradov by práve tento orgán bol najbližšie
nadriadený. Zároveň namietajú, že v rozhodnutí je iba ,,formálna chyba“, v rámci ktorej je iba označenieorgánu obvodný lesný úrad a nie útvar s prvostupňovou kompetenciou podľa § 60 ods. 3 zákona č.
345/2012 Z.z., čo v konečnom dôsledku nemení jeho prvoinštančný charakter. Poukazujú na to, že
v danom správnom konaní nebolo podané odvolanie a neprebehlo odvolacie druhostupňové konanie.

Podľa žalobcov preto preskúmavané rozhodnutie nemôže byť druhostupňovým rozhodnutím i keď
bolo správnym orgánom formálne nesprávne označené a poukázali na § 65 správneho poriadku
podľa ktorého žalovaný môže preskúmať mimo odvolacieho konania iba druhostupňové právoplatné
rozhodnutia. Spochybňujú dodržanie vertikálnej dvojinštančnosti správneho konania, k čomu malo dôjsť
účinnosťou zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a

doplnení niektorých zákonov. Uviedli, že žalovaný si účelovo vykladá prvostupňové rozhodnutie ako
druhostupňové, len z dôvodu aby obhájil svoju vecnú príslušnosť. Žalovaný taktiež porušil ustanovenia
správneho poriadku keď svedkov F. a T. dňa 7.2.2014 vypočul mimo pojednávania. Žalobcovia uviedli,
že žalovaný túto námietku bagatelizuje, pričom výsluchy svedkov sa v prvotnom rozhodnutí žalované
citujú ako dôkazy.

Žalobcovia uviedli, že žalovaný zákonný postup účastníkov neobjektívne považuje za
nedobromyseľnosť, vychádzajúc z hodnoty lesného pozemku, ktorý má menšiu hodnotu ako pozemok
vyňatý z lesného fondu, pričom v prípadnom zisku vidí nedobromyseľný prístup. Žalobcovia považujú
takýto prístup za neobjektívny, nesprávny a nespravodlivý, z dôvodu že legislatíva SR umožňuje vyňatie
pozemkov z lesného fondu o čom rozhoduje orgán štátnej správy, čo sa aj v prípade žalobcov stalo.

Žalobcovia vynaložili nemalé finančné prostriedky na rozvoj územia, čím sa pozemok stal hodnotnejší.
Žalovaný sa taktiež nezaoberal otázkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. pričom žalobcovia na to poukázali už v podanom rozklade.
Namietajú že v napadnutom rozhodnutí sa taktiež žalovaný taktiež nijak nevenoval vyššie spomenutej
otázke zodpovednosti za škodu a preto pokladajú v tomto smere rozhodnutie za nepreskúmateľné.

V závere uviedli, že preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania v správnom
konaní slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí, ktoré sú porušením zákonnosti a nie je určené na
odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska
hmotného práva. Žiadali súd aby zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj predchádzajúce prvostupňové

rozhodnutie zo dňa 17.2.2014 vydané v konaní č. 51/2014-720, a konanie vo veci zastavil.

II.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcov, že bola

v období od 1.1.2013 do 30.9.2013 nežiaduca, nezákonná horizontálna dvojinštančnosť správnych
orgánov a argumentoval tým, že pôsobnosť pôvodných krajských lesných úradov prešla podľa § 5 ods.
1 zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmenách a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 345/2012 Z.z.“) na obvodné lesné úrady v sídle krajov, ktoré riadi
prednosta. Prvostupňová vecná príslušnosť obvodného lesného úradu v sídle kraja bola zabezpečená

doplnením ods. 3 § 60 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“) tým, že obvodný
lesnýúradvsídlekrajanarozhodovanievsprávnomkonanívprvomstupnivoveciach,ktorésúzákonom
ustanovené obvodnému lesnému úradu zriadil osobitný organizačný útvar ktorým sa stal odbor lesného
hospodárstva a poľovníctva obvodného lesného úradu v sídle kraja, ktorý riadil riaditeľ odboru a ktorý v
danej veci aj konal. Dvojinštančnosť správneho orgánu bola zachovaná. Poukázal na § 67 ods. 1 zákona

o lesoch, § 5 zákona o správnom konaní, § 46 a § 47 ods. 5 správneho poriadku, ktoré uvádza formálne
náležitosti,ktorémusíobsahovaťkaždérozhodnutie,pričompoukázalnajúnovérozhodnutie,ktorévydal
vecne a miestne príslušný správny orgán, čo je zrejmé aj z formálnych náležitostí rozhodnutia, v ktorom
je presne označený správny orgán a to Obvodný lesný úrad v Bratislave, odbor lesného hospodárstva a
poľovníctvasúradnoupečiatkousoznačenímOBVODNÝLESNÝÚRADVBRATISLAVEOdborlesného

hospodárstva a poľovníctva so štátnym znakom, a ktoré je opatrené podpisom osoby oprávnenej
vystupovať ako správny orgán.

Žalovaný ďalej s poukazom na § 57 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z.z. tvrdil, že Odbor lesného
hospodárstva a poľovníctva Obvodného lesného úradu v Bratislave bol v čase vydania rozhodnutia č.

207/2/2013 z 21.6.2013 osobitným útvarom, vystupoval a konal ako obvodný lesný úrad, bol riadnym
prvostupňovým orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, konal a rozhodoval v administratívnych
veciach samostatne. Obvodný lesný úrad v Bratislave, ako obvodný lesný úrad v sídle kraja nemal
kompetencie na vydanie rozhodnutia OLÚ o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov, z dôvodu,že táto kompetencia prislúcha odboru lesného hospodárstva a poľovníctva Obvodného lesného úradu
v Bratislave. V zmysle toho bolo rozhodnutím ministerstva č. 51/2014-720 zo dňa 17.2.2014 zrušené
rozhodnutie OLÚ o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov.

Námietka žalobcov voči kompetencii žalovaného na konanie podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku
je podľa žalovaného bezpredmetná, nakoľko v čase konania podľa § 58 ods. 1 písm. k) zákona č.
326/2005 Z.z. ministerstvo rozhodovalo o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v
sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja. Uviedol, že

v zmysle právnej teórie právny predpis nemá predpokladať konanie správneho orgánu v rozpore s
právom a v tomto kontexte je uvedený aj text v § 58 ods. 1 písm. k) zákona č. 326/2005 Z.z., ktorý
nepredpokladá, že by obvodný lesný úrad v sídle kraja konal nad rámec svojich zákonom daných
kompetencií. Keďže rozhodnutie OLÚ bolo vydané obvodným lesným úradom v sídle kraja, z toho
vyplýva, že jeho nadriadeným orgánom na úseku štátnej správy lesného hospodárstva je ministerstvo.

Žalovaný k námietke žalobcu, že žalovaný bez účasti žalobcov vykonal výsluch svedkov uviedol, že
vyjadrenia J.. S. T. a J.. H. F. nie je možné považovať za ústne pojednávanie v zmysle § 21 správneho
poriadku, nakoľko ústne pojednávanie správny orgán nariadi v záujme presného a spoľahlivého zistenia
skutočného stavu veci a pokiaľ možno odstrániť rozpory medzi účastníkmi konania. Žalovaný v konaní
nezisťoval skutočný stav veci a ani neodstraňoval rozpory medzi účastníkmi konania, ale ako je to

zrejmé z administratívneho spisu žiadal zamestnancov správneho orgánu o vyjadrenie sa k fyzickému
odovzdaniu agendy súvisiacej so zabezpečením úloh so zmenou organizácie miestnej štátnej správy, a
to deliminácii administratívnych spisov z bývalého Obvodného lesného úradu v Bratislave.

Argument žalobcu, že žiadateľ vo svojej žiadosti sám neobmedzil výnimku do 15.12.2009 a preto

neodpadol dôvod na konanie, považoval žalobca za nepodložený a zaujal názor, že v konaní vedenom
podľa ZOPK nie je konajúci správny orgán viazaný len obsahom žiadosti žiadateľa, ale podľa § 82 ods.
12 ZOPK môže v rozhodnutí, ktorým dáva súhlas na výkon činností alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo
zákazu činností podľa tohto zákona, určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činností zabezpečujúce
ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

K tvrdeniam žalobcu že mimoriadny opravný prostriedok, akým je preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania, nemá zákonné opodstatnenie a realizoval ho žalovaný ako vecne nepríslušný
orgán, žalovaný uviedol, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je prostriedkom
dozoru, ktorý správny orgán využíva ak zistil, že došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Žalovaný pokladá námietku žalobcov ohľadom otázky zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. za irelevantnú a uviedol, že žalobcovia sa všemožne snažia o zrušenie napadnutých
rozhodnutí a tým zlegalizovať ich nezákonné konania. Žalovaný sa v konaní o rozklade venoval
vecnej stránke preskúmavaného rozhodnutia a nepovažoval za potrebné riešiť problematiku prípadného

uplatnenia si práva žalobcov na náhradu škody z dôvodu, že obsah žiadosti a proces uplatnenia si
nároku na náhradu škody je presne popísaný v zákone č. 514/2003 Z.z..

Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

III.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, žaloba je dôvodná.

Z obsahu pripojených spisov žalovaného súd zistil, že rozhodnutím Obvodného lesného úradu v
Bratislave č. 207/2/2013 zo dňa 21.6.2013, sa trvalo vyňali z plnenia funkcií lesu lesné pozemky
na parcelách registra C k. nehnuteľností č. XXXXX/X o výmere XXXXX m2 a č. XXXXX/X o
výmere XXX m2 v k.ú. T. podľa § 56 zák. č. 326/2005 Z.z. orgánom štátnej správy lesného

hospodárstva. Rozhodnutie OLÚ podpísal prednosta Obvodného lesného úradu v Bratislave Z.. H. F..
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z vlastného podnetu preskúmalo
to rozhodnutie a následne rozhodnutím č. 51/2014-720 zrušilo rozhodnutie OLÚ mimo odvolacieho
konania z dôvodu vecnej nepríslušnosti Obvodného lesného úradu. Ministerstvu bol 6.3.2014 doručenýrozklad žalobcov v ktorom okrem iného uviedli, že rozhodnutie OLÚ vydal vecne príslušný správny
orgán a iba z formálnej chyby nie je na rozhodnutí uvedený konkrétny útvar OLÚ, ktorý plní úlohu
prvostupňového správneho orgánu. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozklad

žalobcov rozhodnutím č. 2748/2014-420 dňa 16.6.2014 zamietlo a rozhodnutie č. 51/2014-720 zo dňa
17.2.2014 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. potvrdilo.

Podkladom pre začatie konania na Ministerstve bol list Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-
OO-2013/21217 zo dňa 13.12.2013, podpísaný predsedom úradu, doručený služobnému úradu

ministerstva dňa 16.12.2013, v ktorom sa poukazuje na tri rozhodnutia bývalého Obvodného lesného
úradu v Bratislave č. 239/6/2013-BA3 zo dňa 6.9.2013, č. 207/2/2013 zo dňa 21.6.2013 a č. 054/5/2013-
BA3 zo dňa 25.3.2013. Ministerstvo začalo z vlastného podnetu tri samostatné konania. Pri rozhodnutí
Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 207/2/2013 zo dňa 21.6.2013, právoplatné dňa 18.7.2013,
ktorým sa trvalo vyňali lesné pozemky na parcelách registra C k. nehnuteľností č. XXXXX/X o výmere
25654 m2 a č. XXXXX/X o výmere 395 m2 v k.ú. T. z plnenia funkcií lesov, bolo konanie ministerstva

začaté 17.12.2013 listom č 5112/2013-720, záznam č. 35415/13, ktoré bolo žalobcom doručené
23.12.2013, 9.1.2014, 10.1.2014. Predmetným listom boli upovedomení o začatí konania a vyzvaní na
zaslanie vyjadrenia. Následne ministerstvo listom č. 48/2014-720 si od Okresného úradu Bratislava,
pozemkového a lesného odboru vyžiadalo spisový materiál. Pri preskumavaní zrušeného rozhodnutia
OLÚ bolo ministerstvom na základe stanoviska Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného

odboru č. OU-BA-PLO-2014/3681 zo dňa 7.1.2014, potvrdené stanoviskom z 15.1.2014 zistené, že
na základe deliminačných protokolov sa na tomto úrade spis súvisiaci so zrušeným rozhodnutím
OLÚ nenachádza a ani zrušené rozhodnutie. Ministerstvo vykonalo rekonštrukciu spisu a doložilo
kópiu zrušeného rozhodnutia. Dňa 19.12.2013 bol ministerstvu doručený podnet od Mestskej časti
Bratislava- Nové Mesto, oddelenia životného prostredia a územného plánovania na preskúmanie

rozhodnutí o vyňatí lesných pozemkov z lesného fondu č. ŽPaÚP-1741/2013/akm, star1658/2013/
akm zo dňa 17.12.2013., ktorého obsahom, okrem iného je aj kópia žiadosti žalobcov o poskytnutie
územnoplánovacej informácie z 19.5.2013, v ktorej ale nebol uvedený žiaden zámer na využitie
pozemku, pričom z jedných z podkladov na posúdenie, či je zámer žiadateľa v súlade s podmienkami
uvedenými v § 8 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z je aj územnoplánovacia informácia o funkčnom využití

územia v zmysle platného územného plánu. Žalobcovia doručili dňa 31.1.2014 Odpoveď na výzvu z
30.1.2014 v ktorej žiadali , aby ministerstvo návrh na zrušenie júnového rozhodnutia zrušilo. Vo svojom
vyjadrení spochybňovali dodržanie vertikálnej dvojinštančnosti správneho konania, k čomu malo dôjsť
účinnosťou zákona č. 345/2012 Z.z.

IV.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä so základnými ústavnými princípmi a s príslušnými hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a
hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ak osobitný zákon neustanovuje inak,
odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže

z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený
správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej
správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správny orgán príslušný na preskúmanie
rozhodnutiahozrušíalebozmení,akbolovydanévrozporesozákonom,všeobecnezáväznýmprávnym
predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby

práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na
plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom
stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z

plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len
„obmedzenie využívania“). K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a
odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť
inak.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhoduje podľa

§ 5 ods. 1 o
a) trvalom vyňatí, ktorým sa rozumie trvalá zmena
využitia lesného pozemku,
b) dočasnom vyňatí, ktorým sa rozumie dočasná zmena
využívania lesného pozemku na dobu najviac 20

rokov,
c) obmedzení využívania.

Podľa § 58 ods. 1 písm. k) zákona č. 326/2005 Z.z. Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy
lesného hospodárstva je odvolacím orgánom vo veciach, o ktorých rozhodol na prvom stupni krajský

lesný úrad.

Podľa § 59 ods. 2 zák. č. 326/2005 z.z. krajský lesný úrad a) vykonáva štátnu správu lesného
hospodárstva v rámci svojej územnej pôsobnosti, riadi obvodné lesné úrady a dozerá na výkon ich
činnosti, b) dáva súhlas k návrhu územného plánu regiónu, k návrhu na určenie chráneného ložiskového

územiaaknávrhunaurčeniearozšíreniedobývacíchpriestorov(§6ods.2),c)dávazáväznéstanovisko
k územnému rozhodnutiu, ktoré sa má dotknúť lesných pozemkov (§ 6 ods. 3), ak tie presahujú územnú
pôsobnosť obvodného lesného úradu, d) vyhlasuje ochranné lesy a lesy osobitného určenia (§ 16), e)
schvaľujepostuprekonštrukcielesa(§19ods.3),f)ukladáopatrenianaochranulesa[§28ods.1písm.i)
a odsek 4], ak tie presahujú územnú pôsobnosť obvodného lesného úradu, g) vydáva a odvoláva zákazy

a obmedzenia využívania lesov verejnosťou a iného využívania lesov (§ 30 ods. 4), ak tie presahujú
územnú pôsobnosť obvodného lesného úradu, h) určuje lesné celky (§ 39 ods. 3),i) vykonáva úlohy
súvisiace so zabezpečením a s organizáciou vyhotovenia plánu a jeho schvaľovaním (§ 41 ods. 5), j)
rozhoduje o zmene plánu (§ 43 ods. 2), k) vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti hospodára, vedie
register hospodárov, rozhoduje o odňatí osvedčenia o odbornej spôsobilosti hospodára a o vyčiarknutí

z registra hospodárov (§ 47), l) vykonáva poradenskú činnosť na úseku lesného hospodárstva, m) dáva
súhlas na vykonanie naliehavej ťažby nad objem predpísaný plánom pre lesný celok alebo vlastnícky
celok, n) plní ďalšie úlohy vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na
vykonanie

V.

Podľa ustanovenia § 65 ods. 1, rozhodnutie ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného
podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto
rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe

návrhu ním uvedené osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Pri preskúmavaní rozhodnutí v mimo odvolacom
konaní sa dôsledne uplatňuje vertikálna línia. To znamená, že rozhodnutie vždy preskúmava orgán
vyššieho stupňa. V tomto prípade je z rozhodnutia zo dňa 21.6.2013 č.j. 207/2/2013 nesporné, že toto
vydal Obvodný lesný úrad v Bratislave, Pekná cesta 19 a toto bolo podpísané prednostom Obvodného
lesného úradu v Bratislave Z.. H.Á. F..

V čase vydania tohto rozhodnutia bol v účinnosti § 60 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, podľa
ktorého prvostupňová vecná príslušnosť Obvodného lesného úradu v sídle kraja bola zabezpečená
znením, že Obvodný lesný úrad v sídle kraja na rozhodovanie v správnom konaní v prvom stupni voveciach, ktoré sú zákonom ustanovené Obvodnému lesnému úradu zriaďuje osobitný organizačný útvar,
ktorým v tomto prípade bol Odbor lesného hospodárstva a poľovníctva, Obvodného lesného úradu v
sídle kraja, ktorý riadi riaditeľ odboru.

Na základe vyššie uvedeného preto súd sa nestotožnil s námietkou žalobcov uvedenou v žalobe a
síce, že predmetné rozhodnutie vydal vecne nepríslušný správny orgán (žalovaný). V danom prípade
na základe vyššie uvedeného je podľa názoru súdu dostatočne zrejmé, že s poukazom na znenie
ustanovenia § 60 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. bol v rozhodnom období vecne príslušným orgánom na

konanie Obvodný lesný úrad v Bratislave, Odbor lesného hospodárstva a poľovníctva, ktorému priamym
nadriadeným orgánom bol Obvodný lesný úrad v Bratislave. Vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodnutie
o trvalom vyňatí predmetných pozemkov zo dňa 21.6.2013 vydal Obvodný lesný úrad v Bratislave (v
tomto prípade druhostupňový správny orgán postupom podľa ust. § 50 správneho poriadku) v zmysle
ustanovenia § 58 správneho poriadku je jeho priamym nadriadeným orgánom žalovaný (Ministerstvo).
V zmysle uvedeného súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu tak

bolo vydané vecne príslušným správnym orgánom.

Toto rozhodnutie Krajský súd v Bratislave preskúmal postupom podľa ustanovenia § 247 O.s.p. (druhá
hlava piatej časti O.s.p.) a konštatoval nasledovné;

Z ustanovenia z odseku 2 § 65 citovaného zákona vyplýva, že správny orgán príslušný na preskúmanie
rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom všeobecne záväzným
predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby
práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

Z odseku 3 § 65 citovaného zákona pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho
stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže ho preto zrušiť alebo zmeniť
rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné
rozhodnutie vychádzalo.

Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania
rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí troch rokov po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 68 ods. 2 správneho poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení
rozhodnutie mimo odvolacieho konania sa možno odvolať (podať rozklad). Ak správny orgán oznámil, že

začal preskúmavať rozhodnutie mimo odvolacieho konania na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní
sa nevzťahuje lehota podľa odseku 1.

ZadministratívnehospisuKrajskýsúdvBratislaveďalejzistil,žerozhodnutímObvodnéholesnéhoúradu
v Bratislave dňa 21.6.2013 č. 207/2/2013 boli trvale vyňaté tam určené lesné pozemky v k.ú. T. na

iné účely, ako na plnenie funkcie lesov na účel zvýšenia efektívnosti využitia predmetného pozemku
iným využitím pozemku ako doterajším spôsobom hospodárenia. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
dňa 18.7.2013 právoplatnosť. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že predmetné rozhodnutie
bolo preskúmavané v konaní postupom podľa ustanovenia § 65 ods. 1 a nasl. správneho poriadku na
základe podnetu Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-00-2013/21217 zo dňa 13.12.2013. Na tomto

základe bolo konanie ministerstva začaté dňom 17.12.2013 listom č. 5112/2013-720. Týmto listom boli
súčasne účastníci konania upovedomení o začatí konania a vyzvaní na zaslanie vyjadrenia.

Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy

príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť správnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 3 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sasprávny orgán vždy pokúsiť o zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu,

na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas
informovať verejnosť o začatí uskutočňovaní a končení konania vo veciach, ktoré sú predmetom
záujmu verejnosti, alebo u ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva
a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí
byť nepretržite prístupná verejnosti.

Podľa § 3 ods. 6 správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v ods. 1
až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných
opatrení.

Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov aj

preskúmaním mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, prichádza do úvahy len
za situácie, ak sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku preukáže, že rozhodnutie je v rozpore
s hmotným právom (zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), alebo skutkovými zisteniami
a okolnosťami. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv
priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov

administratívneho konania.

V danom prípade prvostupňový aj druhostupňový správny orgán dospeli k záveru, že rozhodnutie
z 21.6.2013 bolo vydané s hmotnoprávnym predpisom zákonom č. 326/2005 Z.z., účinného v čase
konania, nakoľko ho vydal vecne nepríslušný správny orgán, čím bolo porušené ustanovenie § 60

ods. 1 písm. b), tak isto bolo vydané v rozpore s § 5,7 ods. 2 tým, že pri konaní o vyňatí lesných
pozemkov splnenia funkcie lesa má rozhodnutia vychádzať z posúdenia žiadosti v zmysle § 8 ods. 1 a až
následnemôžesprávnyorgánrozhodnúťpodľa§5ods.1.Podľanázorusúduskutočnosť,čiprávoplatné
rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom, musí byť zistená nepochybným spôsobom a musí byť
riadne odôvodnená v samotnom rozhodnutí správneho orgánu. V konaní o zrušenie rozhodnutia v

mimo odvolacom konaní musí byť konajúcim nadriadeným správnym orgánom riadne preukázané, že
rozhodnutie je vydané v rozpore s právnym poriadkom. V tomto prípade súd konštatoval, že vyjadrenia,
resp. právne názory žalovaného správneho názoru si odporujú, keď na jednej strane žalovaný správny
orgán tvrdí, že rozhodnutie z 21.6.2013 bolo vydané Okresným lesným úradom v dôsledku atrakcie
(§ 50 správneho poriadku) a preto bol žalovaný oprávneným orgánom rozhodovať v mimo odvolacom

konaní (s týmto právnym názorom sa nestotožňuje žalobca) a na druhej strane ministerstvo uvádza, že
dôvodomzrušeniajúnovéhorozhodnutiabolatáskutočnosť,žetotorozhodnutievydalvecnenepríslušný
správny orgán.

Súd má za to, že takéto rozporné vyjadrenia žalovaného správneho orgánu nemajú oporu ani v zákone

ani v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí.

Ako už bolo povedané vyššie preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je ako opravný
prostriedok spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu.
Predstavuje teda zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a

nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí, preto sa v správnej praxi označuje ako mimoriadny opravný
prostriedok. To však zároveň znamená, že nie je generálne použiteľný a možnosť úspechom uplatniť
len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho,
že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte čl. 1 ods. 1 Ústavy
SR narušiteľné len mimoriadne a výnimočne.

Pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania ide o posúdenie súladu rozhodnutia zo
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predpokladom na uplatnenie tohto opravného prostriedku
je právoplatnosť rozhodnutia. Rozhodnutia vydané v správnom konaní možno zmeniť alebo zrušiť, aksprávny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že bolo vydané v rozpore so zákonom. Musí
však dbať o to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne, boli dotknuté čo najmenej (§ 65 ods. 2 správneho
poriadku) a rešpektovať aj vyššie citované základné pravidlá konania (§ 3 správneho poriadku). Inak

povedané v § 65 ods. 2 správneho poriadku zákonodarca garantuje účastníkovi konania ochranu
v podobe príkazu správneho orgánu, dbať aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej
dotknuté.

Inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným

rozhodnutím nie je určený na odstránenie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemajú vplyv na
zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (bližšie pozri rozhodnutie NS SR R 69/2002).

Jediným dôvodom, ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie je jeho
nezákonnosť. V žiadnom prípade nepostačuje jeho vecná nesprávnosť, resp. neúčelnosť, neefektívnosť
alebo formálne nedostatky, ak nemajú vplyv na obsah rozhodnutia. V prípade, ak správny orgán

rozhodnutie zruší, je povinný rozhodnutie náležite odôvodniť a dbať o jeho preskúmateľnosť.

V prejednávanej veci Krajský súd dospel k záveru, že zrušenie právoplatného rozhodnutia v mimo
odvolacom konaní bolo v rozpore so zákonom, keďže žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia
úplne rezignoval na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcov a je názoru, že dôsledky

rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, by nemali byť žalobcom na ujmu, a najmä nie v mimo odvolacom
konaní, v ktorom zákon ukladá správnemu orgánu dbať na to, aby dobromyseľné práva účastníkov boli
dotknuté čo najmenej.

Potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych vzťahov založených právoplatných

rozhodnutí orgánov verejnej správy a predvídateľnosti rozhodovania štátnych orgánov, ktoré sú
základom právneho štátu žalovaný preto podľa názoru súdu nesprávne vyhodnotil. V tomto prípade
súd upozorňuje aj na súdnu judikatúru, ktorá vychádza zo skutočnosti, že povinnosťou správneho
orgánu pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku je zvážiť, či práva nadobudnuté na
základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo

zrušením rozhodnutia dotknuté. Táto úvaha správneho orgánu je predmetom súdneho prieskumu (pozri
rozhodnutie NS SR 3 sžp 17/2013, 4 sž 31/02, nález I. ÚS 128/2010).

Súd poznamenáva, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať
legitímneočakávanoupredstavujednotlivcaoprávnomštáte,ktoréhoneoddeliteľnousúčasťoujeprávna

istota. V záujme zachovania stability právnych ťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu
alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté
dobromyseľne. Žalovaný je v prípade mimo odvolacieho konania pri zrušovaní rozhodnutia v režime
mimoodvolaciehokonaniapovinnýzistiťpresneaúplneskutočnýstavveciazabezpečiťsitakspoľahlivý
podklad pre svoje rozhodnutie.

Pre posúdenie veci zo spisu správneho orgánu vyplýva, že v prejednávanom prípade žalovaný správny
orgán v režime mimo odvolacieho konania zrušil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave
zo dňa 21.6.2012 (právoplatné dňa 18.7.2013), z dôvodu, že na základe podnetu - listu Okresného
úradu v Bratislave zo dňa 13.12.2013 konštatoval, že rozhodnutie OLÚ začalo mimo odvolacie konanie v

ktorom konštatoval, že rozhodnutie OLÚ bolo vydané v rozpore s hmotnoprávnym predpisom zákonom
č. 326/2005 Z.z., nakoľko ho vydal vecne nepríslušný správny orgán. K tomuto odôvodneniu súd udáva,
že jediným dôvodom, ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie jeho
nezákonnosť. V žiadnom prípade nepostačuje jeho vecná nesprávnosť, resp. formálne nedostatky. V
prípade, ak správny orgán rozhodnutie zruší, je povinný rozhodnutie náležite odôvodniť a dbať o jeho

preskúmateľnosť.

Podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach

žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov.V danom prípade Krajský súd v Bratislave konštatoval, že s poukazom na obsah oboch preskúmavaných
rozhodnutíjedanýzákonnýdôvodnaichzrušeniepostupompodľavyššiecitovanéhoustanovenia§250j
ods.2písm.d)O.s.p.preichnezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov.KrajskýsúdvBratislavejenázoru,

že z obsahu oboch rozhodnutí (napriek ich rozsiahlosti) je možné konštatovať, že žalovaný správny
orgán opomenul v odôvodnení svojho rozhodnutia sa venovať otázke dobromyseľne nadobudnutých
práv účastníkov konania, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia len stroho konštatoval, že ... ,,nie je
možné pripustiť, že účastníci konania boli pri nadobudnutí práva dobromyseľní, lebo museli vedieť,
že keď začal vo veci konať príslušný osobitný organizačný útvar OLÚ, ktorým bol Odbor lesného

hospodárstvaapoľovníctvatým,ževydalrozhodnutieoprerušeníkonania,ktorépodpísalriaditeľodboru
a rozhodnutie OLÚ vydal OLÚ bez označenia osobitného organizačného útvaru, ktoré bolo podpísané
prednostom OLÚ, čiže rozhodnutie OLÚ vydal vecne nepríslušný správny orgán, nie je možné povedať,
že účastníci konania nadobudli práva dobromyseľne... “. V tomto smere sa preto jeho rozhodnutie s
poukazom na vyššie uvedené javí ako neprekúmateľné. Je nesporné, že rozhodnutie vydal Okresný
úrad lesného hospodárstva. Rovnako je nesporné, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

18.7.2013. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 17.2.2014 (po polroku po nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia) žalovaný správny orgán pôvodné rozhodnutie z 21.6.2013 zrušil. Je logické, že účastníci
konania (žalobcovia) postupovali v zmysle právnych predpisov, v zmysle právoplatného rozhodnutia
orgánu štátnej správy, v čom podľa názoru súdu spočíva ich dobromyseľnosť. Na základe vyššie
uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. s ohľadom na úspech
účastníka v konaní tak, že žalobcom priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom
poplatku vo výške 70 eur a v trovách právneho zastúpenia nasledovne

- dva úkony právnej pomoci v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia písomné podanie žaloby na
súd) á - 134 eur + 8,04 režijné výdavky krátené o 50 % (vyhláška č. 189/2013 Z.z.) 134 x 2= 268 - 50%
x 3 = 402+ 2 x 8,04
- 1 úkon právnej pomoci v roku 2015 (účasť na pojednávaní)
139,83 - 50% = 69,91 x 3 =209,75 + 8,39 režijné výdavky

1 úkon právnej pomoci v roku 2015 (účasť na VVR) 1 104,84 eur + 8,39 režijné výdavky
Spolu trovy právneho zastúpenia vrátane 20 % DPH predstavujú sumu 899,28 eur, ktorú je podľa ust. §
149 ods. 1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.