Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247586
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110247586.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľky: S.. V. A., bytom E.
Ú. XX, G., zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo,
proti odporcovi: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 03.októbra
2011, č.k. 19C 224/2010-163, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala proti
odporcovi zaplatenia náhrady škody v sume 9,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 9,43 € od 14.12.2009 do zaplatenia a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1.000,- € spolu s 9%
ročným úrokom z omeškania od 14.12.2009 do zaplatenia, a to titulom náhrady škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave pri
vybavovaní sťažnosti o preskúmanie vybavenia sťažnosti na postup Okresného súdu Bratislava I v
exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 1Er 1842/02. Rozhodol tak podľa § 27 ods. 1, § 3 ods. 1 a 2, § 9

ods.1,2,§17 ods.1,2,3zákonač.514/2003Z.z.apodľa§53ods.1a3,§64ods.1a§67ods.1písm.a/
zákona č. 757/2004 Z.z., keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo
preukázané, že by sa predsedníčka Krajského súdu v Bratislave dopustila nesprávneho úradného
postupu pri vybavení sťažnosti o preskúmanie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom na
okresnom súde. Uviedol, že navrhovateľka dňa 15.08.2008 doručila Okresnému súdu Bratislava I
sťažnosťnakonanievedenénaOkresnomsúdepodsp.zn.1Er1842/02,ktorúvyhodnotilapredsedníčka
Okresného súdu Bratislava I ako nedôvodnú a navrhovateľke to oznámila listom zo dňa 03.09.2008,

následne navrhovateľka listom zo dňa 10.09.2008 žiadala predsedníčku Krajského súdu v Bratislave
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I
pod sp.zn. 1Er 1842/02. Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave vykonala všetky potrebné úkony
súvisiace s riadnym vybavením žiadosti navrhovateľky o prešetrenie vybavenia sťažnosti navrhovateľky
na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 1Er 1842/02 predsedníčkou
Okresného súdu Bratislava I, keď si vyžiadala spis Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1Er 1842/02
spolu so stanoviskom predsedníčky Okresného súdu Bratislava I k žiadosti o preskúmanie vybavenia

sťažnosti navrhovateľky, so spisom sa oboznámila a žiadosť vyhodnotila ako neopodstatnenú, čo v
zákonnej lehote oznámila navrhovateľke listom zo dňa 20.10.2008. Dospel k záveru, že tento postup
predsedníčky krajského súdu nevykazuje žiaden zo znakov nesprávneho úradného postupu, týmto
postupom nedošlo k porušeniu povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v stanovenej lehote,krajský súd nebol pri vybavovaní žiadosti navrhovateľky nečinný, nedopustil sa zbytočných prieťahov,
ani nevykonal iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov navrhovateľky. Skutočnosť,
že predsedníčka krajského súdu nekonštatovala v konaní Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1Er

1842/02 prieťahy tak, ako ich neskôr, v súvislosti s ústavnou sťažnosťou navrhovateľky vo svojom
náleze konštatoval ústavný súd, nemožno označiť za nesprávny úradný postup. Dospel k záveru, že
v prejednávanej veci nebola splnená zákonná podmienka vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to
nesprávnyúradnýpostupataktiežpodmienkaexistenciepríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradným
postupom a vznikom škody a poukázal a to, že vzhľadom na to, že postup predsedníčky Krajského

súdu v Bratislave nemožno považovať za nesprávny úradný postup, nemôže byť tento ani príčinou
vzniku ujmy na strane navrhovateľky a v danom prípade konštatoval, že príčinou vzniku ujmy na strane
navrhovateľky je konanie tretích osôb (prevod bytu vo vlastníctve navrhovateľky na iné osoby a stým
súvisiaci podvod), ako aj prieťahy v samotnom exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava I. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil.

Protitomutorozsudkupodalavzákonomstanovenej lehoteodvolanienavrhovateľka,žiadalanapadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť a v prípade, ak by odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žiadala pripustiť dovolanie v otázke príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy a s tým súvisiacimi požiadavkami
na dokazovanie, t.j. či ujma spočíva priamo v porušení zákonných práv poškodenej osoby alebo

spočíva až vo vzniku sekundárnych následkov tohto porušenia na rodinnom či pracovnom živote alebo
na zdraví poškodenej osoby. Namietala, že názor predsedníčky Krajského súdu v Bratislave bol v
rozpore s objektívnou realitou konštatovanou ústavným súdom, pričom podľa § 135 ods. 1 O.s.p.
pokiaľ ústavný súd vyslovil, že v konaní došlo k prieťahom, je predmetný Nález ústavného súdu
záväzný aj pre súd konajúci v tejto veci. Pokiaľ predsedníčka Krajského súdu v Bratislave posúdila

existenciu prieťahov odlišne, vybavila jej žiadosť nesprávne. Zákonnou povinnosťou predsedníčky
KrajskéhosúduvBratislaveprivybavovaníjejžiadostiopreskúmanievybaveniajejsťažnostipredsedom
Okresného súdu Bratislava I bolo vecne správne prešetriť vybavenie sťažnosti predsedom Okresného
súdu Bratislava I (§ 67 zákona č. 757/2004 Z.z.), dbať na plynulosť konania (§ 53 ods. 1 zákona č.
757/2004 Z.z.), vykonať opatrenia na odstránenie prieťahov (§ 53 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z.) a

zistiť, či v konaní nedošlo k prieťahom a tieto odstrániť (§ 64 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z.). Podľa
jej názoru predsedníčka Krajského súdu v Bratislave žiadnu z týchto zákonných povinností nesplnila,
keď jej podanie vybavila len formálne, a teda nesprávne, pretože prehliadla zjavne existujúce prieťahy
v konaní a nevykonala voči nim žiadne nápravné opatrenia. Týmto postupom utrpela ujmu na svojich
zákonných právach vyplývajúcich zo zákona č. 757/2004 Z.z., pričom táto ujma na jej právach vznikla

samotným nesprávnym úradným postupom predsedníčky Krajského súdu v Bratislave. S poukazom na
ustálenú súdnu prax Ústavného súdu SR namietala, že cieľom a účelom jej podaní bolo odstránenie
prieťahovvkonaní,predsedníčkaKrajskéhosúduvBratislavetakétoopatrenianevykonalaadosiahnutie
uvedeného účelu zmarila, pričom nevykonanie opatrení na odstránenie prieťahov už spätne nemožno
napraviť, keďže z podstaty veci nie je možné navrátenie do pôvodného stavu, či zrušenie nesprávneho

rozhodnutia a jedinou dostupnou kompenzáciou je poskytnutie peňažnej náhrady utrpenej nemajetkovej
ujmy, ktorej vzhľadom na jej intenzitu zodpovedá určitá výška primeranej náhrady, ktorá však nie je
vopred exaktne určená a určiteľná, ale možno vymedziť základné kritériá pre jej určenie, nemožno
však presne vypočítať jej výšku. Ďalej uviedla, že za ujmu, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha,
nebola odškodnená ústavným súdom, ústavný súd jej priznal výlučne kompenzáciu za ujmu, ktorú

utrpela ako účastníčka konania sp.zn. 1Er 1842/02 v uvedenom exekučnom konaní, pričom predmetom
konania pred ústavným súdom bolo porušenie ústavných práv a nie jej zákonných práv. Okrem
ujmy na ústavných právach, utrpela aj ujmu na svojich zákonných právach ako sťažovateľka podľa
zákona č. 757/2004 Z.Z., porušenie týchto jej zákonných práv bolo zapríčinené výlučne nesprávnym
úradným postupom predsedníčky Krajského súdu v Bratislave ako orgánu štátnej správy súdov. Ďalej

uviedla, že ak by predseda súdu skonštatoval prieťahy v konaní a vykonal opatrenia na ich odstránenie,
nemohla by sa už domáhať odškodnenia za porušenie jej zákonných práv pri prešetrení vybavenia jej
sťažnosti, keďže táto by bola vybavená správnym úradným postupom, ale mohla by sa naďalej domáhať
odškodnenia za prieťahy v súdnom konaní, či už pred ústavným súdom SR alebo podľa zákona č.
514/2003 Z.z.

Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. S poukazom na ust. § 9 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. namietal, že
existencia prieťahov potvrdená Ústavným súdom SR neznamená automaticky nesprávny úradný
postup predsedníčky súdu posudzujúcej žiadosť o preskúmanie vybavenia sťažnosti na prieťahy.Dôvodil, že namietané pochybenie je úradným postupom, nie rozhodovacou činnosťou, čo medzi
účastníkmi nie je sporné. Pre posúdenie nesprávnosti úradného postupu a nezákonnosti rozhodnutia
však platia odlišné hodnotiace kritériá, pričom navrhovateľka na posudzovanie nesprávnosti postupu

použila kritériá použiteľné pri posudzovaní nezákonnosti rozhodnutia. Pre nezákonnosť rozhodnutia
je typická tá skutočnosť, že orgán rozhodujúci o opravnom prostriedku dospeje k opačnému záveru
ako orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava, a po následnom zrušení alebo zmene právoplatného
rozhodnutia toto nadobúda charakter nezákonného rozhodnutia. Navrhovateľka nesprávne aplikovala
takéto chápanie nezákonnosti (typické pre rozhodovaciu činnosť, t.j. nie pre úradný postup) na postup

predsedníčky súdu vo vzťahu k rozhodnutiu Ústavného súdu SR. Z hľadiska posúdenia nesprávnosti
namietaného úradného postupu súd prvého stupňa správne konštatoval, že postup predsedníčky
Krajského súdu v Bratislave nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu uvedené v § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z., pričom nesprávnosť postupu nemožno konštatovať z dôvodu, že predsedníčka
súdu dospela k iným záverom ako Ústavný súd SR. S poukazom na § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. ďalej namietal, že právne predpisy nespájajú s nesprávnym úradným postupom akúsi prezumpciu

vzniku ujmy; existujú aj také pochybenia orgánov štátu, kde žiadna ujma nevznikne. Pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je nevyhnutné preukázať ujmu, ktorá bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom a v prípade preukázania jej existencie, je možné priznať náhradu
nemajetkovej ujmy formou peňažného plnenia iba za tých podmienok, že samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Uviedol, že pokiaľ bola navrhovateľka odškodnená

ústavným súdom SR, priznané zadosťučinenie musí konzumovať aj prípadný nárok na finančné
zadosťučinenie za postup predsedov súdov na podklade sťažnosti na prieťahy (resp. žiadosti o
preskúmanie vybavenia sťažnosti na prieťahy). Práve sťažnosť na prieťahy je predpokladom možnosti
podania ústavnej sťažnosti (v rámci vyčerpania riadnych prostriedkov nápravy). V opačnom prípade
by každé priznanie finančného zadosťučinenia Ústavným súdom SR za konštatovanie porušenie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov automaticky znamenalo, že predchádzajúce
preskúmanie sťažnosti predsedom súdu bolo nesprávnym úradným postupom a sťažovatelia by sa
vždy, napriek priznaniu finančného zadosťučinenia, domáhali náhrady nemajetkovej ujmy aj na civilnom
súde. Poukázal aj na to, že navrhovateľka v rámci žalobného petitu nežiadala len priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ale aj určenie, že došlo k porušeniu jej práva a tento nárok považuje

za určovací nárok uplatnený mimo režimu zákona č. 514/2003 Z.z. Namietal, že na určení, že došlo k
porušeniu práva navrhovateľky, neexistuje naliehavý právny záujem a v prípade posúdenia veci v režime
zákona č. 514/2003 Z.z. postačuje prípadné konštatovanie porušenia práva v odôvodnení rozhodnutia,
nie v jeho výroku, a vzhľadom na to spochybňuje aj výšku uplatnených trov v odvolaní navrhovateľky.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky, ktorým sa po

úprave petitu pripustenej uznesením súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa 12.09.2011, domáhala
určenia, že nesprávnym úradným postupom predsedníčky Krajského súdu v Bratislave pri prešetrovaní
vybavenia jej žiadosti, sp.zn. Spr. 2191/08, a nevykonaním opatrení na odstránenie prieťahov v
súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 1Er 1842/02 bolo porušené jej
právo na účinný prostriedok nápravy ako aj náhrady škody v sume 9,43 € s príslušenstvom a náhrady

nemajetkovej ujmy v sume 1.000,- € s príslušenstvom, špecifikovaným v petite návrhu. Vykonané
dôkazy vyhodnotil súd prvého stupňa v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej
stránke, keď na daný prípad aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. a zákona č.
757/2004 Z.z. , tieto aj správne vyložil a správne dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená
zákonnápodmienkavznikuzodpovednostištátuzaškodu,atonesprávnyúradnýpostup,pretožezistený

postup predsedníčky krajského súdu nevykazuje žiaden zo znakov nesprávneho úradného postupu, keď
nedošlo k porušeniu povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v stanovenej lehote, krajský súd
nebol pri vybavovaní žiadosti navrhovateľky nečinný, nedopustil sa zbytočných prieťahov ani nevykonal
iný nezákonný zásah do právom chránených záujmov navrhovateľky a skutočnosť, že predsedníčka
krajského súdu nekonštatovala v konaní Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1Er 1842/02 prieťahy

tak, ako ich neskôr v súvislosti s ústavnou sťažnosťou navrhovateľky, vo svojom náleze konštatoval
ústavný súd, nemožno označiť za nesprávny úradný postup. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.Z ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci:

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym
úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa v zmysle § 9 cit. zákona považuje aj porušenie povinnosti orgánu

verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z ust. § 6 ods. 1 cit. zákona vyplýva, že
právonanáhraduškody spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmožnouplatniťibavtedy,akprávoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom.

Podľa§53ods.3zákonač.757/2004Z.z.akpredsedasúduzistí,žedošlokporušeniuzásadsudcovskej
etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené
nedostatky z dotknutým sudcom, súdnym úradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri
výkone súdnictva a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených

nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Sudcovia v rozsahu svojich povinností podľa osobitných
predpisov, súdni úradníci a zamestnanci súdu, sú povinní postupovať v súlade s opatreniami predsedu
súdu uloženými podľa predchádzajúcej vety.

Podľa § 64 ods. 1 cit. zákona účelom vybavenia sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov.

Z návrhu na začatie konania, ako aj z odvolania navrhovateľky vyplýva, že za nesprávny považuje názor
predsedníčky Krajského súdu v Bratislave, ku ktorému táto dospela v rámci prešetrenia vybavenia jej
sťažnosti predsedom Okresného súdu Bratislava I, na prieťahy v konaní, vedenom pred Okresným

súdomBratislavaIpodsp.zn.1Er1842/02,vrámciktoréhonekonštatovalaexistenciuprieťahovvkonaní
sp.zn. 1Er 1842/02 napriek tomu, že tieto prieťahy v konaní konštatoval Ústavný súd SR v náleze I. ÚS
97/09-43 zo dňa 17.08.2009.

Odvolací súd dospel k záveru, že vyhodnotenie žiadosti navrhovateľky o prešetrenie vybavenia jej

sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní z hľadiska jej opodstatnenosti nemožno považovať za úradný
postup, nesprávnosť ktorého by zakladala navrhovateľke za ďalších zákonom stanovených podmienok
nárok na náhradu škody, a to z dôvodu, že za úradný postup treba považovať úkony, činnosť, resp.
nečinnosť, príp. prieťahy v konaní, teda postup predsedu krajského súdu bezprostredne predchádzajúci
samotnému vyhodnoteniu zistených skutočností a posúdeniu žiadosti z hľadiska jej opodstatnenosti,

ako aj dodržiavanie zákonom stanovených lehôt, záver predsedníčky krajského súdu o vyhodnotení jej
žiadosti či už ako opodstatnenej alebo neopodstatnenej, nesprávnosť ktorého namieta navrhovateľka
vo vzťahu k rozhodnutiu Ústavného súdu SR, nemôže byť predmetom skúmania v rámci posudzovania
úradného postupu.

Navrhovateľka nenamieta postup predchádzajúci samotnému vyhodnoteniu jej žiadosti predsedníčkou
krajského súdu namietala ale len výsledok vyhodnotenia jej žiadosti, ku ktorému dospela predsedníčka
krajského súdu v rámci posudzovania jej žiadosti na základe zistených skutočností z pripojeného spisu
a z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, z hľadiska opodstatnenosti, avšak skúmanie zákonnosti
tohto záveru a vyhodnotenia predsedníčkou krajského súdu, zodpovedajúceho rozhodovacej činnosti,

nemôže byť predmetom konania o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, príp.
nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z., čo možno vyvodiť aj z ust. § 6 ods. 1
cit. zákona, z ktorého vyplýva, že aj v prípade náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
musí byť nezákonnosť zistená príslušným orgánom, ktorým bolo zrušené alebo zmenené právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená. Z uvedeného je zrejmé, že samotné vyhodnotenie žiadosti

navrhovateľky predsedníčkou krajského súdu nemožno subsumovať pod úradný postup v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že postup predsedníčky
krajského súdu v Bratislave nevykazuje znaky nesprávneho úradného potupu uvedené v § 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z., keď nesprávnosť tohto postupu nemožno konštatovať len zo samotnejskutočnosti, že dospela k iným záverom ako Ústavný súd SR. Zo zisteného postupu predsedníčky
Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že v dostatočnom rozsahu vykonala šetrenie za účelom prešetrenia
správnosti postupu vybavenia sťažnosti navrhovateľky predsedníčkou okresného súdu a za účelom

zistenia, či v predmetnej veci boli spôsobené prieťahy v konaní a dospela k záveru, že v konaní
neboli spôsobené prieťahy v konaní a nezistila ani nedostatky pri vybavovaní sťažnosti navrhovateľky
predsedníčkou okresného súdu, ktoré by vyžadovali uloženie opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov. V tomto smere preto odvolací súd posúdil odvolanie navrhovateľky ako nedôvodné.

Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa
založil svoje rozhodnutie.
Odvolací súd nepripustildovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podľa § 238 ods. 3 O.s.p., pretože

dospel k záveru, že v otázke príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy
nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj
odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa §

157 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade torv odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý
mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu

neuplatnil riadnym návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.