Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/157/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4203898587
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4203898587.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., proti povinnému: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. N., I. XXX/XX, o vymoženie 414,26 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 21. augusta 2012,

č.k. 12Er/151/2003-22, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú na Okresnom súde Komárno
za neprípustnú a zastavil ju a návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol. Rozhodnutie
o trovách konania ponechal na osobitné uznesenie. V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie bolo

vedené na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 640/2003, NZ 15985/2003
zo dňa 05.03.2003 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ľubomíra Vlhu, so sídlom v Bratislave,
Námestie Martina Benku č. 5. Oprávnená a povinný uzatvorili dňa 16.12.2002 „zmluvu o úvere“ vo
výške 265,55 eura (8.000,- Sk), súčasťou ktorej bolo splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Vzhľadom na
skutočnosť, že povinný neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne a včas, dňa 05.03.2003 bola

spísanánotárskazápisnica,pričomzapovinnéhokonalazápisnicupodpísalsubstituentsplnomocnenca
povinného Mgr. Martin Paiček, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej v celkovej výške 14.750,-
Sk a zároveň, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 18.01.2003
splatí v lehote do 12.03.2003, pričom v prípade nesplatenia dlhu súhlasí s exekúciou alebo súdnym
výkonom rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní riadil právnym názorom Krajského súdu
v Nitre, ktorý vyslovil v rozhodnutí č.k. 15CoE/98/2011-80 zo dňa 28.04.2011. Poukázal na ustanovenie

§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“), podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten,
ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, čo v zmysle § 39 OZ spôsobuje absolútnu
neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ustanovenia § 31 ods. 1,
§ 37 ods. 1, § 574 ods. 2 OZ, § 103, § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
ako „OSP“), § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Zaujal názor, že ak
v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase

nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, a preto ani nemohol byť Mgr. Kušnír platne
splnomocnený na takéto právo. Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie zástupcu povinného, že
uznaný dlh splatí v lehote, ktorú si zjavne určil zástupca povinného, bez toho, aby mu bola na to udelená
plná moc povinným. Povinný bol takto zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusel
mať ani vedomosť, že začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska zápisnica stala vykonateľným
exekučným titulom. Ustanovenie v zmluve o úvere uvedené v predtlači, obsahujúce súhlas dlžníka

s exekúciou malo za následok, že dlžník nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už
podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Notárska zápisnicamusí byť spísaná osobou povinnou aj oprávnenou a teda nie iba so zástupcom povinného, notárska
zápisnicapretovdanomprípadenezodpovedápožiadavkám,ktorénaňuakonaspôsobilýexekučnýtitul
kladie ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa z vyššie uvedených

dôvodov konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu z
dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. OZ, tak i uznanie záväzku v
zmysle § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
je neplatné. Vzhľadom na vyššie uvedené, exekučný titul v predmetnej veci je materiálne nevykonateľný,
čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.

Odvolanie podala v zákonnej lehote na podanie odvolania oprávnená, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec
zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tvrdila, že súd prvého stupňa svojím postupom
odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods.
1 písm. d/ OSP. Mala za to, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový
súd nevykonal náležite dokazovanie. Namietala aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Dôvodila, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k
opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný
titul zrušený. Podľa názoru oprávnenej notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných

normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenala,
že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín,
ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v
materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany

dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávnenej platná notárska zápisnica
má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu
zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázala aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
a meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Namietala tiež, že exekučný súd porušil

princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý
súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej namietala, že nemala možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho
právnom postavení, ako aj to, že nebola oboznámená s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne
rozhoduje o jeho právach, nebola oboznámená s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Nesúhlasila

s názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinným je neprijateľná podmienka,
pretože plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a preto naň nemožno aplikovať právnu úpravu
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v ust. § 53 OZ. V tejto súvislosti poukázala na to,
že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v
zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil.

Podľanázoruoprávnenejudelenímplnomocenstvasapovinnýnevzdalsvojichprávnauznaniezáväzku.
Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá
nie je v jeho prospech dodala, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva
oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca
riadne splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Uviedla tiež, že žiadny

zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani
oprávnenej.
Oprávnená v rámci svojho odvolania alternatívne navrhla prerušiť konanie. Vo svojom návrhu žiadala,
aby odvolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl.
267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?Odvolací súd svojím uznesením zo dňa 28. 03. 2013 č.k. 6CoE/32/2013-50 rozhodol tak, že uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti potvrdil, v zamietajúcej časti odvolanie oprávnenej
odmietol a návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP zamietol.

Najvyšší súd SR svojím uznesením zo dňa 28.05.2014 sp. zn. 2OboE/158/2013 o odvolaní oprávnenej
proti výroku uznesenia Krajského súdu v Nitre, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania
odvolacie konanie zastavil a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nie
je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR, pretože ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky

konania.

V dôsledku podaného dovolania oprávnenou Najvyšší súd SR svojím uznesením zo dňa 21. 05. 2015
č.k. 2Oboer/348/2013-86 návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania zamietol a v napadnutej
časti vec zrušil a vrátil Krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že oprávnená vo svojom odvolaní
(č.l. 28) podanom proti uzneseniu súdu prvého stupňa navrhla, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1

písm. b/ OSP konanie prerušil a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44
ods. 2 (prvá a druhá veta) EP s č.l. 1 ods. 1 (prvá veta) Ústavy SR pre rozpor s princípom právnej istoty
a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V tejto súvislosti oprávnená
uviedla, že pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočnenie

revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 EP, a to aj bez akejkoľvek časovej limitácie. Dovolací súd z zistil z
obsahu spisu, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu oprávnenej na prerušenie konania nerozhodol
a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na
prerušenie konania nezaoberal. Uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenej možnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ OSP.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom, alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému

súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa § 36 ods. 5 EP, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,
nemožnoodpustiťzmeškanielehôtaposkončeníexekučnéhokonanianemožnopodaťnávrhnaobnovu
exekučného konania.
Nakoľko súčasťou odvolania bol aj návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.

b/ OSP, odvolací súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Odvolací súd v prvom rade považuje
za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu
poriadku špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa
aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje
v § 36 ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného

dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné. Exekučný
poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých
okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.