Uznesenie Judgement was issued on Monday, September 5, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116217411
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116217411.2

Uznesenie

OkresnýsúdTrnavavprávnejvecisporužalobkyne:N.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomE.XXXX/X,F.,
proti žalovanej: BENCONT INVESTMENTS s.r.o., IČO: 36 432 105, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
o určenie neplatnosti právneho úkonu, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j eneodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanej zdržať sa výkonu práva na
zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej

v čl. II. odseku 6. Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 28.03.2007 uzavretej medzi žalobkyňou ako
dlžníkom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava,
ako veriteľom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá zamestnávateľovi žalobkyne - V. C. F., E.
B.: XX XXX XXX, F. námestie XXXX/X, XXX XX F., zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne

v prospech žalovanej na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v čl. II. odseku 6. Zmluvy
o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 28.03.2007 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a Všeobecnou
úverovou bankou, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, ako veriteľom, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.06.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.07.2016, domáha

vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená
dňa 28.03.2007 je v čl. 2 bode 6. neplatná.

2. Spolu so žalobou podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý doplnila
podaním zo dňa 22.08.2016, doručeným súdu dňa 24.08.2016. Žiadala, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by uložil žalovanej zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody

o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.03.2007 v čl. 2, bode 6, a to až do skončenia konania vo veci samej
o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, a tiež ktorým by uložil zamestnávateľovi žalobkyne
V. C. F., E., F. U. XXXX/X, F., zdržať sa zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.03.2007 v čl. 2. bode 6, a to až do skončenia konania vo veci
samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.

3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaná si
uplatnila u zamestnávateľa žalobkyne Dohodu o zrážkach zo mzdy podaním zo dňa 07.06.2016, čím
jej hrozí bezprostredne ujma na jej právach. Žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalovanej
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX (obsahujúcu dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov)
zo dňa 28.03.2007, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 663,87
eura, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 15,07 eura. Žalobkyňa svoj

záväzok nesplácala riadne a včas a pôvodný veriteľ vyhlásil zosplatnenie úveru ku dňu 18.05.2010, a
preto považuje svoj záväzok za premlčaný. Žalovaná si uplatnila pohľadávku aj v rozhodcovskom konanía spotrebiteľské rozhodcovské konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci. Žalobkyňa sa
nachádzala v zlej finančnej situácii, ale snažila sa splácať, čo bolo v jej možnostiach. Žalovaná dňa
15.03.2014 doručila zamestnávateľovi žalobkyne COOP Jednota Trnava výzvu na vykonanie zrážok

zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX
(pôvodneXXXXXXXXXXXXXXX).Žalobkyňaznevedomostivoblastispotrebiteľskýchúverovsadostala
do úverového reťazca, pričom nedokázala posúdiť kvalitu úverových zmlúv, ktoré boli sofistikované a
náročné aj pre právnikov. Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že nemohla plniť splátky úverov, preto prijala
ponuku žalovanej, ktoré použil opäť na splatenie skorších úverov, z tohto dôvodu došlo z jej strany

k enormnému finančnému zaťaženiu. Dňa 15.03.2014 bolo zamestnávateľovi žalobkyne V. C. F., E.,
F. U. XXXX/X, F., doručená žiadosť na výkon zrážok zo mzdy. Návrhom o nariadenie neodkladného
opatrenia sa žalobkyňa domáha, aby sa zamestnávateľ zdržal zrážok zo mzdy na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy v prospech žalovanej, a to až do skončenia konania vo veci samej o určenie
neplatnosti Dohody o zrážkach. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za neplatnú, lebo
spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť jej na majetok bez toho, aby

mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa
za absolútne neplatnú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže žalobkyňa
zabrániť, napriek tomu, že žiadny sudca postihnutie jej majetku neschválil a predbežné opatrenie
je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy. Žalobkyňa sa nebráni právu veriteľa, ale
nesúhlasí s tým, aby bolo uplatňované bez rozhodnutia súdu. Z dôvodu, že tak závažné dojednanie by

malo byť platné iba v prípade, ak by išlo o individuálne vyjednanie. Pričom v danom prípade išlo o inštitút,
ktorý bol zapracovaný v rámci formulárovej zmluvy, pretože žalobkyňa nemala možnosť zmluvu bez
súčasného podpisu dohody o zrážkach zo mzdy uzavrieť. Pritom dohoda o zrážkach zo mzdy závažným
spôsobom zasahuje do majetku dlžníka, tento zásah nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdom, či
iným nezávislým tribunálom, z tohto dôvodu je žalobkyňa presvedčená, že ako inštitút v slovenskom

právnomporiadkujevrozporesChartouzákladnýchľudskýchprávEurópskejúnie.Žalobkyňatakstráca
právo disponovať so svojim príjmom ako so svojim majetkom, a to bez právneho základu. Žalovaná
reálne plní realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do
majetkovej sféry žalobkyne. Súdne konanie o určenie neexistencie práva žalovanej z dohody o zrážkach
zo mzdy bude trvať niekoľko mesiacov, počas ktorých bude zamestnávateľ musieť rešpektovať uzavretú

dohodu a vykonávať zrážky zo mzdy naďalej aj v nasledujúcich mesiacoch, takže žalovaná sa tak môže
na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Dôvod, pre ktorý žalobkyňa trvá na vydaní neodkladného
opatreniaje,žezamestnávateľniejepovinný,anineskúmaplatnosť,resp.neplatnosťdohodyozrážkach
a už vôbec nie zmluvu, na základe ktorej došlo k zabezpečeniu predmetného záväzku žalobcu, a preto
bez písomného súdneho príkazu pravidelné mesačné zrážky zo mzdy nezastaví. K zrážkam dochádza

pravidelne každý mesiac, no aj napriek tomu je splatenie pohľadávok v nedohľadne. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za rozporný s právom EÚ pre rozpor s medzinárodnou zmluvou,
a je preto neplatný. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku
spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, svojim príjmom ako so svojim
majetkom, a to bez právneho základu. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom

EÚačl.VII.ÚstavySR.Žalobkyňavčaseuzavretiazmluvynedokázalavyhodnotiťzmluvnépodmienkya
poukázaťnatie,ktorésúneprijateľné,nedokázalarozoznaťnesúladinštitútudohodyozrážkachzomzdy
s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje
postihnúť majetok žalobkyne v podobe jej mzdy aj na plnenie z nekalých zmluvných podmienok alebo v
rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Z týchto dôvodov

žiada žalobca, aby súd podľa § 336 CSP nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanej zdržať
sa výkonu práva na zrážky zo mzdy a platiteľovi mzdy vykonávať tieto zrážky. Žalobkyňa ďalej poukázala
na prejudiciálne konanie, ktorý návrh podal Okresný súd Prešov 23. januára 2012 - Valeria Marcinová/
Pohotovosť, s.r.o, Vec C-30/12, s prejudiciálnou otázkou: „Bráni čl. 38, čl. 17 Charty základných práv
Európskej únie v spojení s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v aplikácii takej vnútroštátnej

úpravy,podľaktorejsanazákladeDohodyozrážkachzomzdyvykonávajúspotrebiteľovizrážkyzomzdy
bez súdnej kontroly neprijateľných podmienok a spotrebiteľ nemá priamu možnosť tieto zrážky zrušiť?“
Žalobkyňa poukazuje aj na pripomienky Európskej komisie vo veci C-30/12, na čl. 22, 23 a 31, v ktorom
sa konštatuje, že obavy vnútroštátneho sudcu sa zdajú byť opodstatnené. V prejednávanej veci (zrejme
obdobnej)naozajmôženastať,akužnenastala,situácia,vktorejsiveriteľmôževymôcťcelúpohľadávku

voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne
prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí
ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to,
aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranýminákladmi a ťažkosťami. Ďalej žalobkyňa poukázala na článok 6 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák. a § 39 Obč. zák..
Podľa žalobkyne Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená dňa 28.03.2007 v čl. 2

bode 6. odporuje svojim účelom zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko umožňuje žalovanej
vymôcť pohľadávku žalovanej aj s príslušenstvom, ktoré mu neprináleží. Žalovaná sa pokúša formou
zrážok zo mzdy žalobkyne domôcť úrokov a poplatkov, na ktoré neexistuje zákonný nárok. Spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže
inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej

je založená na nekalých podmienkach. V Dohode o zrážkach zo mzdy nie je určito, jasne a zrozumiteľne
určená výška pohľadávky. Pričom v danom prípade išlo o inštitút, ktorý bol spísaný vo forme formulárovej
zmluvy, preto že žalobkyňa nemala možnosť zmluvu bez súčasného podpisu Dohody o zrážkach zo
mzdy uzavrieť.

4. Súd sa oboznámil so žalobou vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa

27.06.2016, s doplnením zo dňa 22.08.2016, Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 28.03.2007,
Rozhodcovským uznesením Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn.
II/2014-1522zodňa25.09.2015,Žiadosťouovyrozumeniezodňa30.05.2016,akoajostatnýmobsahom
spisu.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c)
nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.(1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

9. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)

10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

11. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný

s výrokom vo veci samej. (2)

12. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

16. Podľa § 335 ods. 1 a 3 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd
prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým
konanie vo veci samej zastavuje. (1) Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým
zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti,
zohľadňujúc stav konania vo veci samej. (3)

17. Podľa Čl.4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva

tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

18. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia, pričom právna úprava
neodkladných opatrení vychádza z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku v znení

účinnom do 30.06.2016. Rovnako ako pri predbežných opatreniach zostalo aj neodkladné opatrenie
vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií,
kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu
byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má

svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné
vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení
neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je teda
osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán
sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky

skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre
možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným

opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma
povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá
strana.

19. Súd mal v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z príloh k návrhu za

osvedčené, že dňa 28.03.2007 bola medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom a
žalobkyňou ako dlžníkom uzavretá Zmluva o poskytnutí flexipôžičky za účelom poskytnutia pôžičky
žalobkyni vo výške 20.000,- Sk (663,88 eura), ktorú pôčižku sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 60
mesačných splátkach vo výške 454,04 Sk (15,07 eura). Z článku II. odseku 6. zmluvy vyplýva dojednanie
účastníkov zmluvy v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj

záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti
úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka
vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi.
Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy,
pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným

predpisom. Pre účely platenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou
o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ Z Rozhodcovského uznesenia Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2014-1522 zo dňa 25.09.2015 vyplýva,
že rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie v právnej veci žalovanej z tohto konania vpostavení žalobcu a žalobkyne z tohto konania v postavení žalovanej o zaplatenie 351,69 eura zastavil
pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Zo Žiadosti o vyrozumenie zo dňa 30.05.2016 súd
zistil, že ním žalovaná žiada zamestnávateľa žalobkyne - V. C. F., E., o aktuálnu informáciu o možnosti

vykonávaniazrážkyzomzdyresp.ooznámeniedátumu,kakémumôževeriteľočakávaťzrážkyzomzdy,
s tým, že žalovaná eviduje voči žalovanej pohľadávku vo výške 955,5 eura, ktorá je naďalej úročená.
Podľa žalobkyne je Dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná, lebo spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej
neprospech, pretože umožňuje siahnuť jej na majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi
zrážky vykonávať, pričom išlo o inštitút, ktorý bol zapracovaný v rámci formulárovej zmluvy, pretože

žalobkyňa nemala možnosť zmluvu bez súčasného podpisu dohody o zrážkach zo mzdy uzavrieť. Z
dôvodu, že dohoda o zrážkach zo mzdy závažným spôsobom zasahuje do jej majetku a tento zásah
nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdom, či iným nezávislým tribunálom, žalobkyňa je presvedčená,
že ako inštitút v slovenskom právnom poriadku je v rozpore s Chartou základných ľudských práv
Európskej únie. Z uvedených dôvodov sa v konaní vo veci samej domáha určenia neplatnosti tejto
dohody.

20. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu
ako dôvod na dočasné obmedzenie práva žalovanej na výkon práva na zrážky zo mzdy žalobkyne.
V žalobe žalobkyňa dostatočne opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom zo žaloby nie je možné v tomto štádiu konania

vyvodiť, že by bola žaloba zjavne nedôvodná, čím bol naplnený jeden z predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to dostatočné osvedčenie nároku žalobkyne uplatňovaného žalobou. Súd
zároveň poukazuje i na znenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
ktoré podľa aktuálneho znenia zakazuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky dohodou o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov. Napriek tomu, že uvedené ustanovenie nebolo platné a účinné v čase podpisu

zmluvy, jednoznačne poukazuje na vôľu zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľom voči súdom
nekontrolovaným výkonom zrážok zo mzdy a iných príjmov. Naplnený bol tiež ďalší predpoklad pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a síce potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V konaní
bolo osvedčené, že žalovaná predložila zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o výkon zrážok zo mzdy, z
čoho vyplýva žalobkyňou tvrdená nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu do skončenia konania

vo veci samej. V prípade výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovanou a vykonávania zrážok zo mzdy
zamestnávateľom žalobkyne by totiž mohlo byť zmarené, prípadne sťažené uplatnenie práv žalobkyne
(ktorá sa domáha vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy), čím hrozí nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Ak by totiž súd tieto pomery dočasne neupravil, mohla by vec sama
stratiť zmysel, ak by sa v priebehu tohto konania zrážky na základe namietanej dohody vykonávali a

pohľadávka žalovanej by bola vymožená. Súd tiež poukazuje na to, že nariadené neodkladné opatrenie
nie je pritom neprimeraným zásahom do práv žalovanej, pretože má len dočasný charakter a nariadením
tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch
strán sporu, iba sa dočasne odloží možný výkon práva na zrážky zo mzdy v prospech žalovanej. V
dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovanej,

ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.

21. Súd tiež usúdil, že uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne možno
spravodlivo žiadať aj od zamestnávateľa žalobkyne, teda inej osoby ako strany sporu, nakoľko tým
nebudú jeho práva nijako dotknuté. Hoci Civilný sporový poriadok už výslovne neupravuje možnosť

uložiť neodkladným opatrením povinnosť aj inému ako strane sporu (do 30.06.2016 účinné ustanovenie
§ 76 ods. 2 OSP), súd poukazuje na iba príkladmý výpočet neodkladných opatrení v § 325 ods. 2 CSP,
ktorý uloženie takéhoto neodkladného opatrenia nevylučuje. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie
Čl.4 ods. 2 CSP uvádza, že normu, ktorá bola obsiahnutá v uvedenom ustanovení § 76 ods. 2 CSP
(neodkladným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než strane len vtedy, ak to možno od

neho spravodlivo žiadať), a ktorá v súčasnosti absentuje, by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s
prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, nakoľko
by tak výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

22. Z obsahu spisového materiálu teda vyplýva osvedčenie základných skutočností, ktoré sú potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku žalobkyne, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nerušené judikovanie súdu vo veci samej je s prihliadnutím na
predmet sporu vo veci samej (určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy) dôvodné až do skončeniakonania vo veci samej na istý čas obmedziť právo žalovanej realizovať výkon práva na zrážky zo mzdy,
ktorého realizáciou žalobkyni bezprostredne hrozí a tiež obmedziť povinnosť zamestnávateľa žalobkyne
vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne.

23. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel vo výroku tohto
rozhodnutia, pričom podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/337/2015
zo dňa 04. 05. 2015, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/676/2014 zo
dňa 17.09.2014 vydané v obdobných prípadoch.

24. Nakoľko nejde o konečné rozhodnutie, o nároku na náhradu trov konania o tomto neodkladnom
opatrení súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.