Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 19, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/157/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211206961
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1211206961.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej

veci navrhovateľa: Y. L., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXXX, G., zastúpený zákonným zástupcom Y.
L., bytom K. XXXX, G., zastúpený: JUDr. Annou Janáčkovou, advokátkou, Wilsonova 3, Bratislava,
proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235,
zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., Zámocké schody 2/A, Bratislava, o zaplatenie 3.675,83 Eur s
príslušenstvom a o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.675,83 Eur, do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 800,-
Eur, na účet právneho zástupcu odporcu vedený v Č., H..U.. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 22.3.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi
zaplatenia 3.675,83 Eur a náhrady trov konania z titulu zaplatenia úrokov z omeškania podľa § 11 ods. 5

a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Svoj návrh odôvodnil tým ,že dňa 5.2.2007 utrpel pri dopravnej nehode
ťažké poškodenie zdravia. V čase dopravnej nehody mal prevádzkovateľ motorového vozidla, ktoré
spôsobilo dopravnú nehodu, uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v spoločnosti Česká poisťovňa, a.s., Brno, ČR. Nakoľko škoda na
zdravíbolaspôsobenánaúzemíSlovenskejrepubliky,prevádzkoucudzozemskéhomotorovéhovozidla,
ktoré bolo poistené v zahraničí v zmysle § 24 ods. 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z., úhrada
sa poskytuje z poistného garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Dňa 16.12.2009

požiadal navrhovateľ, prostredníctvom splnomocnenej spoločnosti VOTUM Centrum Odškodnenia, a.s.,
poverenú poisťovaciu spoločnosť na poistné plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
57.117,-Eur. Spoločnosť VOTUM opätovne urgovala poverenú poisťovaciu spoločnosť dňa 15.3.2010.
Dňa2.12.2010oznámilapoverenápoisťovaciaspoločnosťnavrhovateľovi,žeukončilašetreniepotrebné
na zistenie rozsahu povinnosti plniť a zaslala mu poistné plnenie v sume 57.117,-Eur. Navrhovateľ
poukázalnaustanovenie§11ods.5aods.7zákonač.381/2001,kedypoverenápoisťovaciaspoločnosť
je povinná začať prešetrovanie bez zbytočného odkladu a má povinnosť poskytnúť plnenie do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. V prípade, že túto povinnosť nesplní,
je povinná zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Navrhovateľ mal za
to, že odporca sa dostal do omeškania dňom 17.3.2010, pričom plnil až dňa 2.12.2010, teda si uplatnil
úrok z omeškania v zákonnej výške 9% za 261 dní zo sumy 57.117,-Eur.Vo veci bol súdom vydaný platobný rozkaz sp.zn. 32Ro/683/2011 zo dňa 25.3.2011, v ktorom súd
odporcu zaviazal na zaplatenie žalovaného nároku a na náhradu trov konania, avšak proti nemu

podal kvalifikovaný odpor odporca, podaním, doručeným súdu dňa 15.6.2011. Odporca poveril na
vybavenie nároku na náhradu škody pre navrhovateľa poisťovaciu spoločnosť Generali Slovensko, a.s.
Poukázal na to, že lehota troch mesiacov na skončenie prešetrovania poistnej udalosti plynie odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, pričom z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé,
kedy navrhovateľ oznámil škodovú udalosť. Nie je preto možné určiť, kedy a či vôbec sa odporca dostal

do omeškania. Poverená poisťovacia spoločnosť dňa 2.12.2010 oznámila navrhovateľovi ukončenie
likvidácie poistnej udalosti a zaslala poistné plnenie vo výške 57.117,-Eur. Z obsahu návrh nie je, podľa
odporcu, zrejmé akú škodu by mal ešte odporca uhrádzať, nakoľko nie sú splnené predpoklady priznania
náhrady škody.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa, doručeného súdu dňa 4.7.2011 vyplýva, že navrhovateľ si u

poisťovacej spoločnosti Generali už mesiaci január 2008 uplatnil nárok na náhradu za bolestné a už
v tomto čase mala poisťovacia spoločnosť vedomosť o škodovej udalosti. Dňa 28.3.2008 uhradila
poverená poisťovňa navrhovateľovi bolestné v sume 13.825,04 Eur.

Odporca, v rámci písomného podania, doručeného súdu dňa 24.11.2011, uviedol, že dňa 18.12.2009 bol

spoločnosti Generali Slovensko, a.s. doručený lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia
( ďalej len "SSU") spolu s nárokom spoločnosti VOTUM Centrum odškodnenia, a.s. zastupujúcej
navrhovateľa. Odporca z objektívnych príčin nemohol skončiť prešetrovanie v zákonnej trojmesačnej
lehote. Za účelom riadneho posúdenia nároku na odškodnenie navrhovateľa za SSU bola dokumentácia
odstúpená detskému neurológovi T.. O. W., ktorá vo svojom posudku uviedla, že vzhľadom na vek

poškodeného a prebiehajúci vývoj odporúča s hodnotením počkať. Listom zo dňa 31.8.2010 poisťovacia
spoločnosť oznámila navrhovateľovi, že nepriznáva" hodnotenie SSU, nakoľko v prípade poškodeného
ide o dieťa vo vývoji a bolo potrebné vyčkať s hodnotením a vykonať ho opätovne po uplynutí
minimálne dvoch rokov." Spoločnosť VOTUM v mene navrhovateľa požiadala poverenú poisťovaciu
spoločnosť, aby svoj postoj prehodnotila. Následne dňa 2.12.2010 poverená poisťovacia spoločnosť

vyplatila 57.117,-Eur. Z vyššie uvedeného mal odporca za to, že spoločnosť Generali Slovensko
poisťovňa, a.s. ukončila prešetrovanie dňa 31.8.2010, kedy oznámila navrhovateľovi, že nepriznáva
uplatnený nárok. Keďže zákon poskytuje poisťovateľovi dve možnosť a to v lehote 3 mesiacov skončiť
prešetrovanie a oznámiť výšku plnenia alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
prečo odmietol plniť, je zrejmé, že spoločnosť Generali Slovensko, a.s. si zákonnú povinnosť splnila.

Nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania od 17.3.2010 do 30.8.2010 je vzhľadom na
akcesorickú povahu úroku z omeškania k hlavného záväzku nedôvodný. Úrok z omeškania od 1.9.2010
do 2.12.2010 je tiež neopodstatnený, nakoľko zákon nepamätá na prípady, kedy poisťovateľ opätovne
prehodnotí a prešetrí škodovú udalosť a poskytne pred tým nepriznané plnenie poškodenému.

K tomuto vyjadreniu odporcu zaujal písomné stanovisko navrhovateľ, podaním, doručeným súdu dňa
4.1.2012, v ktorom vyslovil nesúhlas s tvrdeniamu odporcu. Zdôraznil, že nárok na náhradu SSU si
navrhovateľ uplatnil listom zo dňa 16.12.2009, pričom príslušná zamestnankyňa poverenej poisťovne
bola spoločnosťou VOTUM urgovaná mailom aj telefonicky v dňoch 16.2.2010, 18.2.2010, 9.3.2010
a 19.4.2010. Následne spoločnosť VOTUM urgovala dňa 14.6.2010 Generali Slovensko, a.s. a až po

tejto urgencii začala zamestnankyňa konať a dokumentáciu odovzdala T.. W.. Poukázal na ustanovenie
§ 7 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za SSU v zmysle ktorého ak
vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení SSU môže poškodený alebo poskytovateľ náhrady
( poverená poisťovňa) požiadať o vydanie znaleckého posudku, čo sa v tomto prípade neurobilo a
zamestnankyňazačalabyťčinnáažpopolroku.Potom,akolistomzodňa31.8.2010bolonavrhovateľovi

oznámené, že je potrebné počkať s hodnotením zdravotného stavu, spoločnosť VOTUM požiadal o
prehodnotenie tohto stanoviska dňa 8.10.2010, v rámci ktorého zdôraznila, že znalecký posudok bol
vypracovaný až po dvoch rokoch a 9 mesiacoch od dopravnej nehody.

Navrhovateľ, podaním, doručeným súdu dňa 20.1.2012 rozšíril svoj návrh o zaplatenie sumy 17.135,10

Eur s úrokom z omeškania 9.25% ročne od 7.12.2011 do zaplatenia z titulu mimoriadneho zvýšenia
SSU. Listom zo dňa 22.6.2011 požiadala spoločnosť VOTUM a.s. poverenú poisťovaciu spoločnosť
o uzavretie dohody na zvýšenie SSU o 30%. Poverená poisťovacia spoločnosť dňa 6.12.2011 nárok
navrhovateľa na zvýšenie SSU zamietla. Tento nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že úraz utrpel voveku 8 rokov, do kedy bol zdravý. Utrpel ťažké zranenia, pričom následky ho postihli tak po fyzickej
ako aj psychickej a mentálnej stránke. V dôsledku nehody musel navrhovateľ opakovať druhý ročník.
V súčasnej dobe je zaškolený formou individuálnej integrácie v bežnej triede základnej škody ako

žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami- so zdravotným znevýhodnením, nakoľko učivo
nezvláda v plnom rozsahu. Pri výuke postupuje pomalým tempom, do vzdelávacieho procesu je
zapojený nielen pedagóg ale aj rodičia a spolužiaci. Celková úroveň jeho všeobecných rozumových
schopností sa nachádza v pásme podpriemeru, pretrvávajú prejavy organického psychosyndrómu po
úraze hlavy s negatívnymi dôsledkami v správaní. Pravidelne absolvuje neurologické kontroly u T..

Š., ktorá vo svojich lekárskych správach konštatuje, že stav je bez podstatnej zmeny. Navrhovateľ
má problémy s pamäťou, rýchlo sa unaví, reč je pomalá, narušená je celková psychomotorika, má
poruchy koordinácie. U navrhovateľa sa prejavuje dorzálna flexia nohy 1. Dx, neobratnejšia práva
dolná končatina, výraznejší tremor a neobratnosť ľavej hornej končatiny. Navrhovateľ má pravostrannú
hemiparézu, ataktický syndróm a organický psychosyndróm postraumatický. Navrhovateľ je pod
dohľadom neurológa, psychológa a špeciálneho pedagóga. Jeho stav je trvalý.

Súd uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 8.3.2012 pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.675,83 Eur, sumu 17.135,10 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,25% ročne od 7.12.2011 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania,
a to všetko do troch dní do právoplatnosti rozsudku.

K rozšírenému návrhu sa vyjadril odporca, podaním, doručeným súdu dňa 28.5.2012. Namietal
neopodstatnenosť uplatneného nároku, nakoľko už z lekárskeho posudku zo dňa 12.11.2009 je zrejmé,
že bodové hodnotenie SSU bolo zvýšené v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o 1200
bodov pre závažné mentálne postihnutie. Preto výška poskytnutej náhrady za SSU bola podľa názoru

odporcu primeraná. Okrem toho, odporca poukázal na znenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.,
ktoré počíta s možnosťou zvýšenia SSU len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity. Zákon predpokladá zvýšenie len v prípade uznania poškodeného za invalidného, čo v tomto
prípade u navrhovateľa nenastalo. V znaleckom posudku zo dňa 12.11.2009, ktorý tvoril podklad pre
poskytnutie plnenia z titulu SSU pre navrhovateľa, je zrejmé, že tento bol urobený 3 roky po dopravnej

nehode a boli v ňom zhodnotené všetky nepriaznivé dôsledky úrazu. U navrhovateľa nejde o prípad
hodný osobitného zreteľa. Odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na zvýšenie
náhrady za SS. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode a kto za ňu zodpovedá. V prípade škody spočívajúcej v SSU sa poškodený dozvie o škode
v dobe, kedy možno objektívne vykonať bodové hodnotenie jeho SSU a od tohto okamihu plynie

premlčacia subjektívna lehota. Lekársky posudok bol vypracovaný dňa 12.11.2009, teda zdravotný stav
navrhovateľa bol ustálený najneskôr tento deň. Dňom nasledujúcim začala plynúť dvojročná subjektívna
lehota a táto uplynula dňa 13.11.2011. Nárok bol na súde uplatnený až dňa 20.1.2012, po jej márnom
uplynutí a ako taký je premlčaný. Odporca taktiež namietal dôvodnosť uplatnených úrokov z omeškania
od 7.12.2011. Poukázal na akcesorickú povahu úrokov z omeškania vo vzťahu k hlavnému záväzku. Bez

existencie splatnej pohľadávky nie je možnosť existencie úroku z omeškania. Keďže medzi účastníkmi
konania nedošlo k uzavretiu dohody o zvýšení náhrady SSU, nemohol navrhovateľovi vzniknúť ani úrok
z omeškania.

Podľa názoru navrhovateľa, vyjadreného v priebehu konania, nie je správny záver odporcu o možnosti

priznania nároku na zvýšenie náhrady za SSU len v prípade uznania invalidity, pričom poukázal najmä
na logický výklad zákonného ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 z.z.. Navrhovateľ poukázal
na uznesenie NSSR 5Cdp 212/2010 zo dňa 29.11.2011, v zmysle ktorého uznanie invalidity je jedným,
nie však jediným prípadom hodným osobitného zreteľa, pri splnení ktorého môže súd náhradu za
SSU zvýšiť najviac o 50%. Navrhovateľ zdôraznil potrebu skúmania okolností hodných osobitného

zreteľa vzhľadom na konkrétneho poškodeného. Navrhovateľ vo veku 13 rokov potrebuje celodennú
starostlivosť, nerozumie učivu, musí sa ho učiť naspamäť, nevie si pokrájať mäso príborom ani ním jesť,
potrebuje pomoc pri hygiene, obliekaní a stravovaní. Vzhľadom na poškodenie mozgu je navrhovateľ
nezrelý, detský, familiárny, nedokáže rozpoznať hranice v sociálnom kontakte, inklinuje k mladším
kamarátom. Navrhovateľ uviedol, že náhrada SSU a jeho zvýšenie je jedno neoddeliteľné právo, ktoré

ak bolo uplatnené včas, nie je možné úspešne vzniesť námietku premlčania proti priznaniu zvýšenia ( Ks
Brno 22co 354/74). Navrhovateľ tiež poukázal na uznesenie NSSR 2M Cdo/4/2011 a 5Cdo 212/2010.V súvislosti s uplatneným nárokom na mimoriadne zvýšenie SSU navrhovateľ ešte uviedol, že
navrhovateľ má špeciálneho pedagóga, ktorý s ním navštevuje školu a učí sa s ním aj doma. U
navrhovateľa sa podľa správy z CŠPP zo dňa 10.9.2010 prejavoval mierny tras rúk, podľa správy zo

dňa 18.1.2012 sa prejavoval výraznejší tras rúk. Podľa správy psychologičky L.. K. zo dňa 11.1.2012
sa u navrhovateľa prejavuje tras rúk a celého tela a budí dojem výrazného regresu vo vedomostných
schopnostiach, pričom v správe zo dňa 10.8.2010 bolo konštatované stabilizovanie stavu. Návrh na
priznanie mimoriadneho zvýšenia SSU nemožno podať skôr, kým sa nepodá návrh na dohodu. Pokiaľ
poverená poisťovňa odmietla poskytnúť samotnú náhradu za SSU, nemožno sa na súde domáhať

mimoriadneho zvýšenia, nakoľko nebola splnená podmienka ohľadom návrhu na uzavretie dohody.
Keďže navrhovateľovi bolo plnené až dňa 2.12.2010 až po tomto dátume mohol požiadať o mimoriadne
zvýšenie SSU. Navrhovateľ v súvislosti s plynutím premlčacej doby vyjadril tiež názor, že poškodený je
oprávnený uplatniť si nárok na náhradu o zvýšenie SSU na súde, ak bol podaný návrh na uzatvorenie
dohody o vyrovnaní, no do troch mesiacov do jeho podania nedošlo k dohode a k uspokojeniu nároku
poškodeného. Ak bol posudok o SSU vyhotovený dňa 12.11.2009 a ak by si navrhovateľ v tento deň

požiadal o vyplatenie nároku za SSU a tiež o jeho zvýšenie z dôvodu existencie prípadu hodného
osobitného zreteľa, musel by čakať tri mesiace, do 12.2.2010. Až po tomto dátume si mohol navrhovateľ
uplatniť na súde zvýšenie SSU o 30%. Premlčacia doba by tak uplynula až 13.2.2012.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: uznesením Okresnej prokuratúry

Dolný Kubín 2 Pv 55/07-12 zo dňa 21.5.2007, listom VOTUM a.s. zo dňa 16.12.2009, lekárskym
posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 12.11.2009, oznámením o ukončení likvidácie
poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.12.2010, oznámením o ukončení likvidácie poistnej
udalosti zo dňa 27.5.2009, mailovou komunikáciou medzi spoločnosťou VOTUM a.s. a p. R.Š.,
listom VOTUM a.s. zo dňa 14.6.2010- urgenciou k uplatneným nárokom na odškodnenie za škodu

na zdraví, oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.8.2010,
žiadosťou spoločnosti VOTUM a.s. o prehodnotenie stanoviska k uplatnenému nároku za sťaženie
spoločenského uplatnenia zo dňa 8.10.2010, návrhom dohody za zvýšenie náhrady škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia o 50% zo dňa 22.6.2011, lekárskou dokumentáciou navrhovateľa na
č.l. 61 až 108, správami Centra špeciálno-pedagogického poradenstva zo špeciálnopedagogického

vyšetrenia, správami Špeciálnopedagogickej poradne v B. z rediagnostického vyšetrenia zo dňa
19.6.2008 a špeciálnopedagogického vyšetrenia zo dňa 22.8.2007, správou o psychologickom vyšetrení
navrhovateľa zo dňa 29.2.2008, oznámením o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX
bez poskytnutia poistného plnenia zo dňa 6.12.2011, škodovým spisom spoločnosti Generali Slovensko
poisťovňa, a.s. ( č.l. 281-629), dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.4.2007, potvrdením

Základnej školy s materskou školou G. XXX, G. zo dňa 9.9.2014, správou Psychologicko klinického
pracoviska C. B. zo dňa 7.3.2013, správou poradenského zariadenia- Súkromnného centra špeciálno-
pedagogického poradenstva zo dňa 31.8.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania nie je sporné ( a tento záver vyplýva aj z uznesenia Okresnej prokuratúry J. W.

č.k. 2Pv 55/07-12 zo dňa 21.5.2007), že dňa 5.2.2007 došlo k dopravnej nehode, kedy motorové vozidlo
narazilo do chodca- navrhovateľa, v dôsledku čoho tento utrpel ťažké zranenia a to kraniocerebrálne
poranenie( poranenie lebky a mozgu), difúzne axonálne poškodenie mozgu, krvácanie pod tvrdú
mozgovú plenu v ľavej spánkovej oblasti, prasklinu lebky v ľavej spánkovej oblasti, zlomeninu bázy
lebečnej, hygróm čelovej oblasti obostranne- s ohraničeným nahromadením mozgomiešneho moku,

pomliaždenie mozgu v pravej čelovej oblasti, subarachnoidálne krvácanie v oblasti tentória, opuch
mozgu, atrofiu mozgu- úbytok mozgového tkaniva, coma vigile- bdelú kómu, kvadruparesis- čiastočné
ochrnutie horných a dolných končatín, úrazový šok so stratou krvi, pomliaždenie pľúc obojstranne,
zlomeninu pravého predkolenia s posunom úlomkov a odreniny.

Na motorové vozidlo, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu, bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v Českej poisťovni- Slovensko,
a.s., pričom poisteným bol T. T., Č..

Vychádzajúc z predmetu samotného konania a rozsahu uplatneného nároku, súd konštatuje, že dňa

16.12.2009 si navrhovateľ prostredníctvom spoločnosti VOTUM, a.s., Centrum odškodnenia (na základe
písomného plnomocenstva zo dňa 15.8.2008) uplatnil nárok na poistné plnenie za škodu na zdraví,
konkrétne nárok na náhradu za sťaženie SSU vo výške 57.117,-Eur v poisťovni Generali Slovensko
poisťovňa, a.s.. Dňa 12.11.2009 bol vyhotovený lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia,v rámci ktorého bolo stanovené bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.950
bodov.

Navrhovateľ v konaní preukázal a to predložením mailovej komunikácie ( č.l. 48 a nasledujúce),
že prostredníctvom spoločnosti VOTUM, a.s. viackrát urgoval zamestnankyňu poisťovne p. R. ( v
dňoch 16.2.2010, 18.2.2010, 9.3.2010, 19.4.2010) o zaslanie informácie k šetreniu poistnej udalosti a
vyporiadania nárokov navrhovateľa, pričom z obsahu mailovej komunikácie je zrejmé, že spoločnosť

VOTUM urgovala poisťovňu aj telefonicky. Spoločnosť VOTUM listom zo dňa 14.6.2010 písomne
urgovala Generali Slovensko, a.s. na zaplatenie nároku navrhovateľa. Z obsahu škodového spisu
je zrejmé, že poverená poisťovňa si nechala vypracovať lekársky posudok o sťažení spoločenského
uplatnenia T.. O. W. dňa 15.4.2010, v rámci ktorého bolo odporučené odložiť hodnotenie zdravotného
stavu navrhovateľa o 2 až 3 roky, keďže ide o dieťa vo vývoji. Až dňa 31.8.2010 oznámila poverená
poisťovňa, že ukončila likvidáciu poistnej udalosti, týkajúcej sa poškodeného Y. L., pričom konštatovala ,

že poškodenému nebola priznaná náhrada za SSU, nakoľko je dieťaťom vo vývoji a je potrebné vyčkať
s hodnotením zdravotného stavu minimálne dva roky. Listom zo dňa 8.10.2010 požiadala spoločnosť
VOTUM a.s. poisťovňu o prehodnotenie stanoviska k uplatnenému nároku na náhradu sa SSU v prípade
poškodeného navrhovateľa. V rámci tohto listu argumentovala tým, že podľa lekárskej správy T.. Š.
po viac ako troch rokoch od dopravnej nehody, táto konštatuje "stav bez výraznejšej zmeny", totožné

je aj neurologické vyšetrenie po 3 a pol roku od dopravnej nehody. V rámci tohto listu poukázala aj
na ďalšie lekárske správy, správu zo špeciálnopedagogického vyšetrenia a konštatovala, že zdravotný
stav navrhovateľa je ustálený a nemenný. Je nesporné, že spoločnosť Generali Slovensko, a.s.
dňa 2.12.2010 oznámila navrhovateľovi, prostredníctvom splnomocnenej spoločnosti VOTUM, a.s., že
ukončila šetrenie poistnej udalosti potrebné pre zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

Priznala navrhovateľovi poistné plnenie vo výške 57.117,-Eur, ktoré malo byť vyplatené na číslo účtu
spoločnosti VOTUM, a.s.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k vyplateniu náhrady sa SSU navrhovateľovi reálne došlo.

Listom zo dňa 22.6.2011 podala spoločnosť VOTUM, a.s. spoločnosti Generali Slovensko poisťovňa,
a.s. návrh dohody na zvýšenie náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%. V rámci
tohtopodaniaopísala jednotlivénásledky,ktorésaunavrhovateľaprejavilivdôsledkudopravnejnehody
a žiadala o zaplatenie 28.559,00 Eur. Listom zo dňa 6.12.2011 oznámila poisťovňa spoločnosti VOTUM,
a.s., že nie je možné pristúpiť k zvýšeniu náhrady škody za SSU o 50%, nakoľko dňa 2.12.2010 bola

poškodenému vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia hodnoteného počtom bodov
3950 v sume 57.117,-Eur. Uvedená náhrada bola vyplatení na základe lekárskeho posudku a bola
primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ utrpel pri dopravnej nehode

úraz, následkom ktorého došlo k vážnemu poškodeniu jeho zdravia. Navrhovateľ oprel svoj nárok
na mimoriadne zvýšenie SSU o tvrdenia, poukazujúce na závažnosť následkov, prejavujúcich sa
v jednotlivých sférach spoločenského, rodinného života, v nemožnosti realizácie bežných životných
úkonov, v nemožnosti plnohodnotného vzdelávania. Je nepochybné, že v lekárskom posudku o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 12.11.2009( z ktorého sa vychádzalo pri plnení náhrady za SSU

a z ktorého vychádza aj navrhovateľ pri uplatnení si nároku na jeho mimoriadne zvýšenie) boli
obodované ako následky pod položkou 253- vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom
poranení hlavy, organický psychosyndróm, výrazné exakutívne poruchy, pričom v zdôvodnení tejto
položky lekár konštatoval sťažené spoločenské uplatnenie pre závažné mentálne postihnutie, pod
položkou309-poúrazováhemiparezapravostranná,pričomvzdôvodnenítejtopoložkylekárkonštatoval

aj výrazné koordinačné poruchy a pod položkou 271- poruchy kulomotoriky. Z predloženej zdravotnej
dokumentácie ( lekárske správy T.. Š. z neurologických kontrol navrhovateľa zo dňa 16.5.2007,
2.7.2007, 19.9.2007, 10.9.2009, 8.3.2010, 17.8.2010, 25.1.2011, 12.12.2012, 21.5.2013, 14,8.2013,
23.5.2011, 20.1.2014, 12.5.2014 a 16.10.2014), je zrejmé, že pri vyšetreniach v roku 2007 dochádzalo k
postupnému zlepšovaniu zdravotného stavu navrhovateľa, pričom v lekárskej správe zo dňa 10.9.2009

neurologička konštatovala stav bez výraznejších zmien, reč a celkovo psychomotorika pomalá, inklinuje
k mladším deťom, nezvláda jedenie samostatne, poruchy koordinácie a podobne, pričom v závere
konštatuje existenciu pravostrannej hemiparézy, organického psychosyndrómu postraumatického
pomerne závažného. V následných lekárskych správach neurologička konštatovala stav bezvýraznejšej zmeny. Z predloženej zdravotnej dokumentácie je preukázané, že navrhovateľ pravidelne
navštevuje neurológa, psychológa a špeciálneho pedagóga. Rýchlejšie sa unaví, má problémy s
pamäťou, nevie si zapamätať nové veci, má zníženú psychomotoriku, poruchy koordinácie a inklinuje

skôr k mladším deťom. Tieto závery potvrdzuje aj správa základnej školy, ktorú navrhovateľ navštevuje,
z ktorej vyplýva, že počas celého vyučovania pomáha navrhovateľovi asistentka učiteľa, má upravené
učebné osnovy a aby zvládol učivo, chodí pravidelne na doučovanie. Zo správy L.. C. K. zo dňa
7.3.2013 je zrejmé, že u navrhovateľa pretrvávajú poruchy učenia, je spomalené psychomotorické
tempo, nadmerne ľahko a rýchlo nastupuje u neho únava v rámci organického psychodrómu, celkové

rozumové schopnosti sú v pásme podriemeru. Navrhovateľ potrebuje neustály kontakt, vedenie a
kontrolu, vyžaduje intenzívnu starostlivosť matky. Tieto závery potvrdila aj matka navrhovateľa, ktorá
u navrhovateľa konštatovala problémy s jemnou motorikou, problémy pri jedení ( navrhovateľ si nevie
pokrájať jedlo), nezvláda činnosti, ktoré by vo svojom veku mal zvládať, býva často nervózny. Zákonná
zástupkyňa navrhovateľa potvrdila, že s navrhovateľom sa musí učiť, pričom navrhovateľ si pamätá
väčšinou len veci, ktoré sa často opakovali. Nemá kamarátov v jeho veku, inklinuje k mladším deťom.

Podľa 24 ods. 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného
ku dňu 16.12.2009 ( ďalej len " zákon o PZP") kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistnéplneniezaškoduspôsobenúprevádzkoucudzozemskéhomotorovéhovozidlavodičom,ktorému

nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť
hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na
území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o PZP poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku

2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti
poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 5, veta prvá, zákona o PZP kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa
odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 9 zákona o PZP kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom
pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.

Podľa § 11 ods. 5 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., účinného ku dňu 17.3.2010,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistené, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov, účinného ku dňu ( ďalej len zákon č. 437/2004 Z.z.) náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a v spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. veta prvá, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku ( § 7 a 8).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č, 437/2004 Z.z. poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto
zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská

kancelária poisťovateľov.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 z.z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh podľa odseku 1 a do troch mesiacov do
jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č, 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa , keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Súd, s poukazom § 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc
zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok na zaplatenie úrokov

z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP bol navrhovateľom uplatnený dôvodne. Nárok
na priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd vyhodnotil ako nárok
premlčaný, ktorému nemožno poskytnúť, vzhľadom na riadne vznesenú námietku premlčania zo strany
odporcu, právnu ochranu.Vychádzajúc z predmetu konania a rozsahu uplatnených nárokov, súd konštatuje, že navrhovateľ si v
konaní uplatnil peňažné plnenie z dvoch rôznych právnych titulov.

Prvý nárok sa týkal priznania úrokov z omeškania z dôvodu, že poisťovňa poverená odporcom
(GeneraliSlovenskopoisťovňa,a.s.-ďalejlen"poverenápoisťovňa")nesplnilasvojuzákonnúpovinnosť
a nevykonala prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie bez
zbytočného odkladu a najmä v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia prešetrovanie neukončila a

neoznámila( a ani neposkytla) navrhovateľovi poistné plnenie. Súd konštatuje, že medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že odporca, vychádzajúc zo zákonom stanovenej možnosti podľa § 24 ods.
9 zákona č. 381/2001, poveril spoločnosť Generali Slovensko poisťovňa, a.s. prešetrením poistnej
udalosti, rozsahu spôsobených následkov, najmä zistením rozsahu povinnosti odporcu poskytnúť
navrhovateľovi plnenie z poistného garančného fondu.

Akoužbolovyššieuvedené,listomzodňa16.12.2009oznámilnavrhovateľ(prostredníctvomspoločnosti
VOTUM, a.s.) poverenej poisťovni uplatnenie nároku na poistné plnenie, okrem iného aj na poskytnutie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ( ďalej len SSU) vo výške 57.117,-Eur. Je nesporné, že
pri vyčíslení svojho nároku vychádzal z lekárskeho posudku, ktorý priložil k listu, zo dňa 12.11.2009.
Súd, vychádzajúc zo znenia zákonného ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., uvádza,

že povinnosťou poverenej poisťovne bolo začať bez zbytočného odkladu prešetrovanie za účelom
zistenia povinnosti plniť a celé šetrenie ukončiť dňa 16.3.2010. Je pravdou, že zákon priznáva poisťovni
možnosť oznámiť po uplynutí troch mesiacov poškodenému výšku poistného plnenia alebo možnosť
písomne oznámiť poškodenému dôvody odmietnutia, prípadne zníženia poistného plnenia. Zákon
však v oboch prípadoch viaže poisťovateľa povinnosťou realizovať tieto úkony- v podobe oznámenia

záverov poškodenému o poskytnutí poistného plnenia resp. dôvodoch jeho neposkytnutia, lehotou troch
mesiacov. Taktiež je zákon striktný aj v rámci znenia ustanovenia § 11 ods. 8 zákona č. 381/2010 Z.z.,
kde deklaruje povinnosť poisťovateľa platiť poškodenému úroky z omeškania ( odkazujúc na znenie §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vtedy, ak si nesplní povinnosť uloženú ustanovením § 11 ods. 6,
teda povinnosť vykonať, ukončiť šetrenie a hlavne v trojmesačnej lehote od oznámenia poškodeným,

tomuto poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol plniť alebo oznámiť výšku poistného
plnenia.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poverená poisťovňa neukončila šetrenie do 16.3.2010, a
teda ani neoznámila navrhovateľovi závery v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001Z.z. Dňom

nasledujúcim ( 17.3.2010) sa dostala do omeškania s plnením svojej zákonnej povinnosti. Ešte
pred uplynutím tejto lehoty sa navrhovateľ viac krát obrátil na poverenú poisťovňu, túto urgoval
(16.2.2010, 18.2.2010, 9.3.2010, 19.4.2010) na oznámenie výsledkov šetrenia. Odporca v konaní
uvádza, že existovali objektívne dôvody, pre ktoré nemohol ukončiť šetrenie v trojmesačnej lehote,
avšak tieto žiadnym spôsobom nekonkretizuje. Ani z obsahu spisu a jednotlivých vykonaných dôkazov

súd nezistil existenciu tak závažných skutočností, objektívneho charakteru, ktoré by odôvodňovali
meškanie s vyplatením poistného plnenia. Odporca sa bráni skutočnosťou, že zdravotná dokumentácia
poškodeného bola odstúpená T.. W., ktorá konštatovala potrebu odloženia hodnotenia o dva-tri roky.
Avšak aj tento posudok bol vyhotovený až po uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty a to dňa 15.4.2010,
čo len osvedčuje skutočnosť, že poverená poisťovňa v zákonnej trojmesačnej lehote nekonala. V

tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že na závery tohto lekárskeho posudku nakoniec sám
odporca neprihliadal, keď poskytol navrhovateľovi plnenie už dňa 2.12.2010. Je zrejmé, že tento
lekársky posudok nemožno brať na zreteľ, keď sa na jeho závery nebral ohľad a poverená poisťovňa
nakoniec navrhovateľovi poskytla náhradu za SSU, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku zo
dňa 12.11.2009, ktorý predložil navrhovateľ. Navrhovateľ, prostredníctvom spoločnosti VOTUM zaslal

dňa 14.6.2010 poverenej poisťovni ďalšiu písomnú urgenciu, pričom táto zaslala poškodenému svoje
písomné stanovisko až dňa 31.8.2010, v rámci ktorej mu oznámila nepriznanie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Poverená poisťovňa pristúpila k plneniu sumy 57.117,-Eur až na základe
listu zo dňa 2.12.2010, ktorému predchádzal list navrhovateľa, ktorým žiadal o prehodnotenie záveru o
nepriznaní plnenia zo dňa 31.8.2010.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa musel domáhať svojho nároku voči poverenej poisťovni
prostredníctvom viacerých, či už písomných alebo mailových urgencií a po zaslaní negatívneho
stanoviska dňa 31.8.2010, opätovne žiadal poverenú poisťovňu o prehodnotenie jej negatívneho záveru.V liste zo dňa 8.10.2010 zdôraznil ustálenosť svojho zdravotného stavu, skutočnosť, že k vykonaniu
lekárskeho posudku došlo po dlhej dobe od nehody. Až po tomto liste poverená poisťovňa dňa 2.12.2010
oznámila ukončenie šetrenia poistnej udalosti a výšku priznaného plnenia za SSU vo výške 57.117,-

Eur. Poverená poisťovňa teda nielen že nedodržala zákonnú trojmesačnú dobu, ale v podstate spôsobila
situáciu, že navrhovateľ sa musel obracať so svojim dôvodným nárokom na ňu opätovne, žiadajúc ju o
prehodnotenie svojho nesprávneho záveru o nemožnosti plnenia.

Navrhovateľovi poverená poisťovňa nakoniec dňa 2.12.2010 priznala sumu 57.117-Eur, vychádzajúc z
lekárskeho posudku zo dňa 12.11.2009, ktorý navrhovateľ predložil súčasne s listom zo dňa 16.12.2009.
Tým, že uznala nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady za SSU v plnej výške, tak ako si ho
uplatnil, v podstate deklarovala dôvodnosť tohto nároku od začiatku jeho uplatňovania, vychádzajúc zo
skutočností, ktoré jej navrhovateľ prezentoval už v liste dňa 16.12.2009. Tento záver nasvedčuje tomu,
že poverená poisťovňa sa v podstate len omeškala s prešetrením podmienok na poskytnutie plnenia a

s poskytnutím plnenia ako takého.

Nakoľko zákonné znenie ustanovenia § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 len odkazuje na nesplnenie
povinnosti podľa § 11 ods. 6, z logického a systematického výkladu oboch týchto zákonných
ustanovení je zrejmé, že poisťovateľ sa dostáva do omeškania uplynutím trojmesačnej doby od

oznámenia poškodeného ( v tomto prípade dňom 17.3.2010). Ohľadne výšky úrokov odkazuje na
znenie Občianskeho zákonníka a teda na zákonnú výšku úroku z omeškania, ktorý v čase vzniku
omeškania( podľa § 3 ods. 1 nariadenia 87/1995 Z.z.) dňa 17.3.2010 bol 9 %. Odporca bol v omeškaní
s plnením peňažného dlhu 57.117,-Eur a to od 17.3.2010 do 2.12.2010, teda 261 dní. Ak 9% ročný
úrok z omeškania zo sumy 57,117,-Eur činí sumu 5.140,53 Eur, za 261 dní omeškania tvorí suma úroku

3.675,83 Eur.

Druhým nárokom, ktorý si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi bol nárok na zaplatenie 17.135,10,-Eur
titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nakoľko v konaní
bola vznesená námietka premlčania zo strany odporcu, súd bol povinný sa zaoberať otázkou premlčania

uplatneného nároku. Premlčanie predstavuje právny inštitút, ktorého účelom je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnychvzťahovvtomsmere,abytietovprimeranýchdobáchuplatnilisvojeprávaupovinnej
osoby. Cieľom je ochrana povinného subjektu a zabránenie vzniku skutkovej situácie, kedy by povinný
subjekt aj po uplynutí dlhšieho časového obdobia bol nútený plniť svoj záväzok. V prípade, že povinný
subjekt uplatní v súdnom konaní námietku premlčania a súd zistí, že nárok bol uplatnený po uplynutí

zákonom stanovených premlčacích lehôt, nemôže oprávnenému subjektu uplatnené právo priznať. V
občianskom sporovom konaní má úspešné uplatnenie námietky premlčania za následok zamietnutie
návrhu a to bez toho, aby súd bol povinný skúmať ostatné právne a skutkové okolnosti.

V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody na zdraví ( čo nárok na zaplatenie náhrady za

mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia nepochybne je) zákon určuje dvojročnú subjektívnu
premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť okamihom, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu
zodpovedá. Súd len poznamenáva, že objektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa v prípade škody na zdraví neuplatňuje.

Súd skúmal časový okamih, kedy sa navrhovateľ dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá. Je
nepochybné, že túto vedomosť mal nepochybne už v čase, kedy došlo k podmienečnému zastaveniu
trestného stíhania obvineného H. W., ktorý spôsobil nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia
navrhovateľa(uznesenieOkresnejprokuratúryJ.W.2Pv55/2007-12zodňa21.5.2007).Zadeň,kedysa
poškodenýdozvieonárokunamimoriadnezvýšeniesťaženiaspoločenskéhouplatnenia,sprihliadnutím

na to, že už pred tým vedel, kto za škodu zodpovedá je potrebné považovať deň, kedy možno preukázať
existenciu trvalých nepriaznivých následkov prejavujúcich sa na životných úkonoch poškodeného v
oblasti spoločenského uplatnenia.

Podľa názoru súdu o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v

deň, kedy je jeho zdravotný stav ustálený, teda v dobe, kedy možno konkretizovať, popísať a kvalifikovať
všetky negatívne následky, prejavujúce sa v živote poškodeného. Keďže otázka ustálenia zdravotného
stavu nie je otázkou právnou, súd nemôže sám konštatovať ustálenie zdravotného stavu poškodeného
( napríklad z priloženej zdravotnej dokumentácie). Otázka ustálenia zdravotného stavu je vysokokvalifikovanou odbornou otázkou, preto posúdenie tejto otázky závisí od vyjadrenia lekára. Aj v zmysle
ustálenej judikatúry, je za deň začatia plynutia dvojročnej premlčacej doby nevyhnutné považovať deň
ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy možno objektívne urobiť bodové hodnotenie sťaženia

spoločenského uplatnenia.

V tomto prípade, bol lekársky posudok s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia
vyhotovený dňa 12.11.2009. Súd poukazuje na skutočnosť, že k bodovému hodnoteniu došlo po temer
troch rokoch od dopravnej nehody. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 8 ods. 4

zákona č. 437/2004 Z.z. sa lekársky posudok vydáva až vtedy, keď sa zdravotný stav poškodeného
považuje za ustálený. Súd má za to, že ak lekár vydal lekársky posudok dňa 12.11.2009, musel
vychádzať z dikcie tohto zákona a zdravotný stav navrhovateľa považoval za ustálený, kedy bolo možné
realizovať aj bodové hodnotenie. Sám navrhovateľ pri uplatnení mimoriadneho zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z tohto lekárskeho posudku. Z obsahu spisu je tiež
zrejmé ( list spoločnosti VOTUM, a.s. zo dňa 8.10.2010) že samotný navrhovateľ považoval svoj stav

za ustálený a žiadal poskytnutie plnenia, pričom argumentoval hlavne ustálenosťou svojho zdravotného
stavu. Toto osvedčuje minimálne to, že navrhovateľ akceptoval ( a podľa názoru súdu naďalej akceptuje)
správnosť záverov lekárskeho posudku zo dňa 12.11.2009. Keďže navrhovateľ sa v zmysle § 106 ods. 1
Občianskehozákonníkadozvedeloškode(tedaonásledkochktorénastalivoblastijehospoločenského
uplatnenia) dňa 12.11.2009, dňom nasledujúcim začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá

uplynula dňa 13.11.2011. Nárok na súde podal až dňa 20.1.2012, teda po jej uplynutí. Súd v takomto
prípade musel prihliadnuť na námietku premlčania, vznesenú odporcom a návrh v tejto časti zamietnuť.

Čo sa týka obrany navrhovateľa v otázke premlčania uplatneného nároku, nebola podľa názoru súdu
dôvodná. Navrhovateľ čiastočne poukazoval na zmeny zdravotného stavu, ktoré sa mali u neho

prejaviť v čase po vyhotovení znaleckého posudku zo dňa 12.11.2009. Súd poukazuje na jednotlivé
lekárske správy z neurologických vyšetrení, kde lekár opätovne konštatuje stav bez zmeny. Zároveň
súd poukazuje na to, že všetky negatívne následky na zdravotnom stave, boli zahrnuté do jednotlivých
diagnóz, tvoriacich zložky bodového hodnotenia v lekárskom posudku zo dňa 12.11.2009. Z vykonaného
dokazovania nie je zrejmé, že by došlo k zmenám zdravotného stavu navrhovateľa, pričom vyhodnotenie

tohto záveru, ako už bolo vyššie uvedené, nie je v právomoci súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na
ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. v zmysle ktorého náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladaného vývoja. Nepochybne aj túto
skutočnosť musel v lekárskom posudku zo dňa 12.11.2009 lekár reflektovať. Navrhovateľ v konaní
tvrdil, že premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako si poškodený uplatnil nárok na uzavretie

dohody o vyrovnaní priamo u poskytovateľa náhrady. Je pravdou, že zákon podmieňuje oprávnenosť
uplatnenia nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia tým, že sa obráti na
poskytovateľa a do troch mesiacov sa neuzavrela dohoda o urovnaní, v rámci ktorej by sa nároky
poškodeného uspokojili. Avšak zákon v tejto súvislosti nepredpokladá spočívanie plynutia premlčacej
doby. Je výlučne na poškodenom, aby si v rámci plynutia premlčacej doby uplatnil právo o poskytovateľa

náhrady. Toto navrhovateľ aj realizoval, kedy požiadal o plnenie z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia dňa 22.6.2011, kedy trojmesačná lehota podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004
Z.z. uplynula 23.9.2011. Aj po jej uplynutí sa navrhovateľ ešte z časového hľadiska pohyboval v
rámci plynutia premlčacej doby ( ktorá uplynula až dňa 13.11.2011), avšak svoj nárok si na súde
neuplatnil. Súd sa taktiež nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že uplatnenie mimoriadneho zvýšenia

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je neoddeliteľnou súčasťou nároku na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia, ako takého. Naopak, jedná sa o dva odlišné nároky, ktorých zákonné
predpoklady priznania vyžadujú preskúmanie odlišných skutkových okolností a na ktoré sa aplikujú
odlišné zákonné ustanovenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery a teda premlčanie nároku, súd nemohol vyhovieť návrhu
navrhovateľa na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a
návrh v tejto časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 2 a § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku. Vychádzal zo záveru, že odporca mal vo veci čiastočný úspech, kedy bol úspešný v časti
nároku o zaplatenie 17.135,10 Eur s príslušenstvom. V časti nároku o zaplatenie 3.675,83 Eur bol však
úspešný navrhovateľ. Nakoľko bolo možné konštatovať len čiastočný úspech odporcu v konaní, náhradu
trov bolo potrebné pomerne rozdeliť. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá víťazstvu účastníka voveci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu ( teda 17.135,10 Eur - 3.675,83Eur =13.459,27,
tátosumapredstavuje64,70%zcelkovejsumyuplatnenejvnávrhunazačatiekonania20.810,93Eur,čo
vyjadruje podiel úspechu odporcu v tomto konaní). Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že odporca

ako úspešnejší účastník konania, má nárok voči navrhovateľovi na náhradu trov konania, znížených o
vyššie vymedzené percentuálne vyjadrenie.

Odporca si v konaní vyčíslil náhradu trov za 10 úkonov právnej služby- 1. prevzatie a príprava právneho
zastúpenia zo dňa 3.6.2011 vo výške 141,09 Eur + režijný paušál 7,41 Eur, 2. odpor proti platobnému

rozkazu zo dňa 13.6.2011 vo výške 141,09 Eur + režijný paušál 7,41 Eur, 3. písomné vyjadrenie zo dňa
23.11.2011 vo výške 141,09 Eur + režijný paušál 7,41 Eur, 4. písomné vyjadrenie zo dňa 15.5.2012 vo
výške 370,14 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, 5. účasť na pojednávaní dňa 14.11.2012 vo výške 370,14
eur + režijný paušál 7,63 Eur, 6. účasť na pojednávaní dňa 18.2.2013 vo výške 370,14 Eur + režijný
paušál 7,81 Eur, 7. písomné vyjadrenie zo dňa 18.3.2013 vo výške 370,14 Eur + režijný paušál 7,81 Eur,
8. súhrnné vyjadrenie odporcu zo dňa 25.9.2014 vo výške 370,14 eur + režijný paušál 8,04 Eur, 9. účasť

na pojednávaní dňa 30.9.2014 vo výške 370,14 Eur + režijný paušál 8,04 eur, 10. účasť na pojednávaní
dňa 19.1.2015 vo výške 370,14 Eur + režijný paušál 8,39 Eur. Pri vyčíslení výšky základnej sadzby
tarifnej odmeny 141,09 Eur a 370,14 Eur( po pripustení zmeny návrhu) odporca postupoval v zmysle §
10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pričom výška režijných paušálov taktiež zodpovedala ustanoveniu
§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Súd však nepovažuje za dôvodné uplatnenie si plnej odmeny

za účasť na pojednávaní dňa 14.11.2012, nakoľko bolo odročené bez prejednania veci. V zmysle § 13a
ods. 4 preto súd priznal odmenu len vo výške ? základnej sadzby tarifnej odmeny, teda 92,54 Eur. Súd
teda konštatuje dôvodnosť uplatnenej náhrady v nasledovnej výške, 3x 141,09 Eur + 3 x 7,41 Eur, 1x
370,14 Eur + 7,63 Eur, 1x 92,54 Eur+ 7,63 Eur, 2x370,14 Eur + 2x 7,81 Eur, 2x 370,14 Eur + 2x 8,04 Eur,
1x 370,14 Eur + 8,39 Eur, spolu 2.814,23 Eur . Nakoľko je právny zástupca odporcu platiteľom DPH,

má nárok v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky na zvýšenie náhrady o 20%, teda 2.814,23 Eur+20% DPH,
t.j. 3.377,08 Eur. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že odporca zaplatil súdny poplatok za podaný odpor
vo výške 220,50 Eur. Tieto trovy konania, vzhľadom na čiastočný neúspech odporcu v konaní, bolo
potrebné krátiť o vyššie vymedzené percentuálne vyjadrenie jeho úspechu, t.j. 64,70 %, teda 64,70 %
zo sumy 3.377,08 Eur ( 2.184,97 Eur) a 64,70 % zo sumy 220,50 Eur ( 142,66 Eur).

Vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nepriznal náhradu trov odporcovi v
plnej výške, ale túto krátil, s prihliadnutím na závažný zdravotný stav navrhovateľa, s ktorým sú spojené
zvýšené finančné výdavky. Náhrada trov konania vo výške 2.327,63 Eur ( 2.184,97 + 142,66), na ktorej
zaplatenie by mal odporca voči navrhovateľovi nárok, by nepochybne spôsobila závažný zásah do

majetkových pomerov navrhovateľa, najmä vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepracuje, nemá vlastný
príjem a stále navštevuje základnú školu. Napriek tejto skutočnosti však súd musel prihliadnuť aj na
iné okolnosti a to najmä na postoj odporcu v konaní, ktorý od začiatku ( pri prvom úkone) staval svoju
obranu na uplatňovaní si námietky premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú. Preto považuje súd za
spravodlivé zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania odporcovi aspoň v časti a to vo výške, ktorá

podľa názoru súdu reflektuje jeho majetkové možnosti ( aj s prihliadnutím na povinnosť odporcu zaplatiť
mu úroky z omeškania vo výške 3.675,83 Eur). Súd nepriznal odporcovi nárok na náhradu iných trov
konania, ktoré boli tvorené zaplatením súdneho poplatku za podaný odpor , nakoľko tento bol podávaný
voči platobnému rozkazu, ktorého predmetom bolo zaplatenie úrokov z omeškania, pričom tento nárok
v konečnom rozhodnutí súd vyhodnotil ako dôvodný. Vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa na

strane navrhovateľa súd priznal odporcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 800,-
Eur, ktoré krátil práve s prihliadnutím na zdravotný stav a majetkové pomery navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.