Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Sp/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200450
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudcom JUDr. Milanom Segečom, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad
Rimavská Sobota, katastrálny odbor, Kraskova 2, 979 01 Rimavská Sobota, za účasti: O. X., bytom XXX
XX S. X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 3129/2014 zo dňa 05.01.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozhodnutie odporcu č. V 3129/2014 zo dňa 5. januára 2015

p o t v r d z u j e .
II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 35,- Eur
v lehote troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 3129/2014 zo dňa 05.01.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení
(Katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o

zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 30.10.2014 uzavretej medzi záložcom O. X., S. 7,
v zast. zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O.Box
261, 811 05 Bratislava (v zast. Z. A. - predseda združenia) a záložným veriteľom POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované v katastrálnom území S.
na LV č. XXX, bližšie špecifikovaným v predmetnej zmluve.
Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ, nakoľko

záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Dohoda o splnomocnení je vyhotovená ako
predtlač (vytlačený formulár), a preto splnomocniteľovi ani nebola daná možnosť slobodne a dobrovoľne
si vybrať, koho splnomocňuje na zastupovanie. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že navrhovateľ
- POHOTOVOSŤ, s. r. o., vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za splnomocniteľa konať, a
teda splnomocniteľovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho
záležitostiach. Aj tá skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je podpísaná splnomocniteľom v ten istý
deň ako úverová zmluva, teda dňa 13.02.2013 (čo vyplýva z čl. II. záložnej zmluvy), nasvedčuje tomu,

že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by
bol úver poskytnutý bez uznania dohody o splnomocnení v znení na vopred pripravenom formulári,
pričomsplnomocniteľovineboladanámožnosťmeniťpodmienkydohodyosplnomocnení.Takýtoprávny
stav nie je možné považovať za úplne nezávislý od veriteľa. Aj z dojednaných vopred vypísaných
podmienok dohody o splnomocnení III. piata veta splnomocnenia vyplýva, že účelom takéhoto konania
je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, čo spochybňuje konanie

splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o plnej
moci vyplýva, že účelom tejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru a zástupca
koná najmä v záujme navrhovateľa, a to neumožňuje, aby jeho konanie bolo zároveň aj v záujmezastúpeného. Správny orgán dospel k záveru, že záložca - splnomocniteľ podpísal plnomocenstvo
bez prítomnosti splnomocnenca, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že plnú moc splnomocniteľ podpísal v
J. a splnomocnenec v Bratislave v ten istý deň, teda 13.02.2013. Z predloženej plnej moci nevyplýva

a ani k návrhu nie sú pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie
takéhoto návrhu bolo urobené včas. V danom prípade právny úkon nie je urobený vážne, teda
skutočne, ak konajúci nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku
jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená
plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči osobám,

ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej
existencie dohody o plnej moci uzavretej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. V
zmysle § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely zákona č. 102/2004
Z.z., právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení
splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Právny úkon
odporuje dobrým mravom, pretože využíva stav núdze, neskúsenosť, hospodársku slabosť záložcu

takým spôsobom, že sebe za poskytnutie plnenia nechá poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková
hodnota je vo vzťahu k hodnote zálohu v nápadnom nepomere. Predmetom záložnej zmluvy je
nehnuteľnosť - rodinný dom s pozemkami v Obci S. k danej pohľadávke, pričom istina je v sume 300,-
Eur spolu s jej príslušenstvom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie navrhovateľ. Žiadal napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení je
uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného
právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp
združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Správny

orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník
nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pri právnom posúdení musí
obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne
posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej

normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny
orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu. Predloženie plnomocenstva je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.

Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval
jeho obsah. Z rozhodnutia nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu komplexne posúdil a
správne zistil skutkový stav. Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

S ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie
ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška
úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke
a úvere v určitom období.
Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu zo dňa 30.03.2015 trval na zákonnosti napadnutého

rozhodnutia z dôvodov uvedených v rozhodnutí a navrhol ho potvrdiť.
Na pojednávaní dňa 29.04.2015 dlžník Jozef Ruszó k veci uviedol, že je pravdou, že si zobral od
Pohotovosti pôžičku vo výške 300,- Eur, pôžičku nesplácal v riadnych splátkach z toho dôvodu, že mu
zomrela 31-ročná dcéra. Musel hradiť všetky náklady súvisiace s pohrebom. Okrem toho bolo potrebné
zaplatiť za elektriku. Po dcére ostal vnuk, ktorý sa nachádza u neho. Sľúbil, že dlžné čiastky bude riadne

splácať a ako riadny občan si chce dlh voči Pohotovosti splatiť stále v splátkach do 20-teho dňa toho
ktorého mesiaca.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v
rozsahuodvolacíchnámietokpodľa§250lanasl.O.s.p(tretejhlavypiatejčastiO.s.p.)adospelkzáveru,
že odvolanie nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, zároveň

súd sám nezistil také vady v konaní pred správnym orgánom, na ktoré by musel prihliadnuť a zrušiť
rozhodnutie, preto napadnuté rozhodnutie odporcu ako vydané v súlade so zákonom, podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Podľa § 31 ods.7 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad
podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 05.12.2014 na Okresnom úrade Rimavská

Sobota, katastrálny odbor, podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 30.10.2014, ktorá bola uzavretá podľa
§ 151a a nasl. Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom
O. X., v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
(v zastúpení Z. A. - predsedom združenia). Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. 1 tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva

na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli
a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.02.2013, najmä na vrátenie istiny
úveru vo výške 300,- Eur, úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných
všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi

splnomocniteľom O. X. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
v Bratislave, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. V
bode 3 tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho
záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp

plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v
mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere.
Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom

splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti,
že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na mieste určenom pre dopísanie mena
zástupcu splnomocneného združenia je razítkom uvedené „Z. A. - predseda občianskeho združenia
ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.
Splnomocniteľ zmluvu podpísal dňa 13.02.2013 a zástupca združenia ProHelp Z. A. - predseda, zmluvu

podpísal dňa 13.02.2013.
Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver okresného úradu, či sú splnené podmienky
vkladuzhľadiskaustanovenia§31ods.1zákonač.162/1995Z.z..Súddospelkzáveru,žeokresnýúrad
vydal správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného
práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení

záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom.
Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a
to z nižšie uvedených dôvodov.
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra

a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Ustanovenie § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona
upravuje, že vklad je úkonom okresného úradu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k
nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú
na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods.2 Katastrálneho zákona),

ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 ). V zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 tohto zákona sa návrh na vklad podáva
písomne a podľa § 5 písm. d/, prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak
je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený,
ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z
hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či
je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,
či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporujezákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada
okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;

inak návrh zamietne.
Súd dospel k záveru, že okresný úrad ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je
rozhodovaťozápisochprávknehnuteľnostiamdokatastra,saprirozhodovanídôsledneriadilcitovanými
ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupoval v rozpore so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 tohto
zákona návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O.s.p.; v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.
Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky

platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení
akopredtlačnaštandardnomzmluvnomformulárijeuvedenémenosplnomocnenca-združenieProHelp
je dôkazom toho, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda
dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j.

chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že
dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu,
že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by
vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári,
pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené

ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou
zástupcomnavrhovateľadlžníkovi,nemožnotentoprávnyúkonpovažovaťzaúplnenezávislýodveriteľa
ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa
dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v

dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutéhoúverunavrhovateľovi,t.j.zástupcakonávzáujmenavrhovateľa,čospochybňuje(vylučuje)
jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v
zmysle všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného,
t.j. dohoda odporujúca zákonu (v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je absolútne neplatným

právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj v dôsledku jej nedostatkov požadovaných
náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( sloboda vôle,
určitosť...).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka; dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 odsek 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že súvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník O.
X. so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody) a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie

záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod
3. dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového
balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť
pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných
podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj

zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah,
keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o
úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď prihliadol na nekalý charakter zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Súd sa stotožňuje so záverom odporcu, že dohoda o splnomocnení

nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo
forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu,
ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného

formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné
podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej
mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za
neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol

ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver okresného
úradu o potrebe zamietnuť predložený návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods.
1, 3 katastrálneho zákona.
Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či
sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv
k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo

Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej
vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).
Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS
SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1 Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp.zn. 10Sžr/136/2012

zo dňa 15.03.2013).
V odôvodnení rozsudku sp.zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného
konštatoval, že zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o
úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich
vzájomnej súvislosti, najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa

môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi,
ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo
o výrazný zásah do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Ak teda odporca zamietol návrh na vklad aj z dôvodu

hrubého nepomeru medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré mali
byť založené, nerozhodoval v podstate o neplatnosti úverovej zmluvy, ale v kontexte celého právneho
vzťahumedziúčastníkmikonania,preskúmavalvovkladovomkonanípredloženýtitul-zmluvuozriadenízáložného práva- z hľadiska či sa neprieči dobrým mravom, čo správe katastra vyplýva priamo zo znenia
ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené v predchádzajúcom odseku súd sa nestotožňuje s

argumentáciou v odvolaní, že správny orgán posudzoval neplatnosť zmluvy o úvere. Správny orgán
posudzoval predložený titul na vklad - zmluvu o zriadení záložného práva v kontexte celého právneho
vzťahu založeného aj súvisiacimi zmluvami. Je nad rámec tohto preskúmavacieho konania zaoberať
sa úverovou zmluvou, jej platnosťou z hľadiska poskytnutého plnenia, vrátane príslušenstva, najmä
súladnosťou aplikácie Obchodného zákonníka, ak zmluva o úvere ako typová zmluva je v zmysle §

261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. Ani správny orgán, ani súd v rámci
súdneho prieskumu sa nezaoberá otázkou (ne)platnosti zmluvy o úvere, ale v zmysle vyššie uvedeného
vyhodnotením otázky vkladu spôsobilosti predloženej zmluvy o zriadení záložného práva v celkovom
kontexte daného prípadu.
Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na daný
prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v

rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť,
že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne
poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú
bežné údaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom, čo všetko vyvoláva
pochybnosti o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho

zastupovania záujmov splnomocniteľa. Podľa Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe
ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na
zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľnosti úverového dlžníka,
nemohol byť v súlade s dobrými mravmi.
Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd

zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v
tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver okresného
úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho
uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver okresného úradu o nutnosti zamietnuť návrh na
vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený,

pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže
byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné
privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému dospel okresný úrad. V tejto súvislosti súd poukazuje
tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia
bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997,
Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 237/2012-8 zo
dňa 13.06.2012 konštatoval: „...Súčasťou obsahu základného právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., .... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných
účastníkmi konania...“ Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o
splnomocnení je neplatnou, a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní

(zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom tohto
konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre
nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1
tohto zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím
argumentom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vydané v súlade so
zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.
Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..
Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu a v konaní nebol úspešný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v štyroch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať

len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.