Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Martina Melníková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/255/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815206638
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815206638.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, p r o t i žalovanému: Š. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XXX, Š. W. C. B., o zaplatenie 4668,98 eur s prísl. t a k t o
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100% trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4668,98
eur s 7,70% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 4084,29 eur od 01.06.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2264779
3 01 bola s dlžníkom Imrichom Mitačom a spoludlžníkom G. N. uzatvorená Zmluva o mimoriadnom
medziúvere č. 2264779 0 02 a stavebnom úvere č. 2264779 3 01 zo dňa 05.05.2004, v súlade s
ktorou poskytol žalobca dlžníkovi a spoludlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 5311,03 eur. Dlžník
a spoludlžník sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,79%
p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 34,49 eur a do nasporenia 35% cieľovej sumy vkladať
na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 21,24 eur. Po pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník a spoludlžník zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov
vo výške 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 53,12 eur. Žalovaný prevzal ručením
na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja dlžník a spoludlžník. Dlžník zomrel dňa
15.08.2004 a spoludlžník zomrel dňa 09.05.2011. Žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky a
stavebný úver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 31.12.2012 žalobca odstúpil od úverovej
zmluvy a vyzval žalovaného, aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaný peňažné prostriedky
nevrátil. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 01.03.2013. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od
zmluvy predstavuje sumu 4084,29 eur. V súlade s čl. VII. bod 8. úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho
po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 7,70%
p.a.. Ku dňu 31.05.2015 je výška žalobcovej pohľadávky 4668,98 eur, pričom pozostáva z istiny 4084,29
eur a 7,70% p.a. úroku z omeškania od 02.03.2013 do 31.05.2015 vo výške 584,69 eur.
2. K žalobe žalobca doložil tieto dôkazy: 2004 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 05.05.2004, všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, výpis z účtu
odstúpeného stavebného úveru, odstúpením od zmluvy, osvedčením o dedičstve.
3. Žalobca ako veriteľ a dlžník ako stavebný sporiteľ - dlžník, spoludlžníčka ako ďalší dlžník a žalovaný
ako ručiteľ uzavreli dňa 05.05.2004 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ( ďalej len
„úverová zmluva“ ). V zmysle čl. I zmluvy na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy poskytneveriteľ dlžníkovi mimoriadny medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Podľa
bodu 1. predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 2264779 0 02 vo
výške 160 000 Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej
bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj
všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný
úver pod číslom 2264779 3 01 vo výške cca 104 000 Sk. Presná výška stavebného úveru sa rovná
rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. V
bode 2. bol definovaný účel mimoriadneho medziúveru ako aj stavebného úveru s tým, že dlžník je
dohodnutým účelom viazaný.
4. V zmysle článku II. zmluvy - doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru, časti Mimoriadny medziúver, dlžník je povinný v súlade s touto
zmluvou, ako aj v súlade so zmluvou o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy
o stavebnom sporení, poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo
výške 640 Sk. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 7,79% p.a. ku dňu uzatvoreniu tejto
zmluvy. Do nasporenia 35% cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 640 Sk. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 1039 Sk. Splátka úrokov je splatná prvého každý mesiac a musia byť
uhradené veriteľovi do 15.dňa mesiaca.
5. V zmysle článku II. zmluvy - doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru, časti Stavebný úver, Dlžník sa zväzuje uhradiť plnú výšku stavebného
úveru vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1600 Sk.
6. Podľa čl. III. zmluvy Zabezpečenie bod 2. písomným prehlásením preberá ručiteľ v prípade, že je
úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.
7. Podľa čl. V. zmluvy Práva a povinnosti zmluvných strán zmluvné strany sa zaviazali plniť všetky
záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok. Dlžník sa najmä zaviazal všetky
splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne. Veriteľ sa zaviazal pri
splnení zákonných predpokladov a Všeobecných podmienok poskytnúť dlžníkovi stavebný úver.
8. V zmysle čl. VI. zmluvy Omeškanie splácania ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo
účtovať si 3% p.a. úrok pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania
nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma
splátkamialebojednousplátkoupodobudlhšiuako3mesiacejeveriteľoprávnenýpožadovaťzaplatenie
celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.
9. Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.
10. Podľa bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.
11. V zmysle bodu 4 písm. a) čl. VII. zmluvy pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy
o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok, ako aj
v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom
sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.
12. Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa
splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.13. V zmysle bodu 8. čl. VII. zmluvy po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom
úvere 3% p.a. úrok z omeškania a pri medziúvere 5% p. a. úrok nad dohodnutú úrokovú sadzbu z
celého zostatku dlhu.
14. Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami
sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č.
310/92 Zb. o stavebnom sporení znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o
stavebnom sporení.
15. V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
Slovenská sporiteľňa vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky,
tieto Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej VPSS), ktorými upravuje
vzťahy medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č.483/2001 Z.z. o
bankách v platnom znení ( ďalej len Zákon o bankách) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení
v platnom znení ( ďalej Zákon).
16. V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou
formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebného
sporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na
poskytnutiestavebnousporiteľňounevypovedateľnéhostavebnéhoúveruvsúladesoZákonomaVPSS.
17. Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok, úver zo stavebného sporenia poskytuje
stavebná sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom
čerpania stavebného úveru alebo jeho časti.
18. V sume splátky úveru uvedenej v úverovej zmluve sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru ( čl.
XVIII. bod 3. Všeobecných podmienok).
19. V zmysle čl. XIX. bod 2. písm. a), d) a i) Všeobecných podmienok - Porušenie zmluvných podmienok
a okamžitá splatnosť, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo
strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo
jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka, ak stavebný sporiteľ,
spoludlžník alebo ručiteľ prestane splácať stavebný úver a ak stavebný sporiteľ nespĺňa dohodnuté
všeobecné podmienky alebo nedodrží dohodnuté záväzky zmluvy o úvere je stavebná sporiteľňa
oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.
20. Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä,
vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť. Stavebná sporiteľňa má v týchto prípadoch právo účtovať si aj
úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zostatku dlhu a zameškaných splátok, dohodnutý
v úverovej zmluve. ( čl. XIX. bod 3 písm. c) Všeobecných podmienok ).
21.Žalobca v podaní zo dňa 25.07.2016 zaslal výpis z účtu konta stavebného sporenia č. 2264779 3
01 spolu s výpisom s vyplatenými čiastkami štátnej prémie, ktorých celková výška predstavuje sumu
210,31 eur. Tieto prostriedky boli vyplácané na konto sporenia do 3/2011, kedy došlo k prideleniu
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Posledná vyplatená štátna prémia v sume 4,25 eur bola
dňa 10.02.2012 zaúčtovaná na konto pokračujúceho stavebného úveru. Vyplatené štátne prémie boli
súčasťou nasporenej sumy vo výške 1926,83 eur. Vzhľadom k tomu, že sporiteľ dňa 15.08.2004 zomrel,
bolo povinnosťou žalobcu štátnu prémiu v sume 202,45 eur vrátiť do štátneho rozpočtu.
22. Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 31.12.2012 žalovanému oznámil, že vzhľadom na to,
že neuhradil zročné splátky, a to ani v poskytnutej dodatočnej lehote, zostáva v omeškaní na účte
stavebného sporenia s viac ako dvomi vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a preto žalobca v
súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2264779
0 02 a stavebnom úvere č. 2264779 3 01 zo dňa 05.05.2004 a zároveň požaduje okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne mu oznámil, že v prípade ak do 7 dní od doručenia tohto
listu neuhradí dlžnú sumu, žalobca pristúpi k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanoveným platnými
právnymi predpismi. Žalovaný si oznámenie o odstúpení prevzal dňa 07.01.2013.23. Z predložených osvedčení o dedičstve vyplýva, že dlžník z úverovej zmluvy zomrel dňa 15.08.2004
a spoludlžníčka dňa 09.05.2011.
24. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluvu podpísal ako ručiteľ, pričom podľa jeho vedomostí
nemaloísťoúverpredlžníkaaspoludlžníka,alepreichsyna,nakoľkotentozdedilvobcinejakýpozemok
a dom a chcel si zaviesť plyn. V tom čase pracoval a poberal invalidný dôchodok a preto podpísal túto
zmluvu ako ručiteľ. Bol sa informovať aj u syna nebohého dlžníka a spoludlžníčky, pre ktorého bol tento
úver zobratý, kde on povedal, že oni všetko platia a že sa dohodli so žalobcom na nejakých splátkach.
K úhradám na zmluvu sa nevedel vyjadriť. V ďalšom uviedol, že zmluvu podpísal dobrovoľne s tým, že
vedel o akú výšku úveru išlo, ako aj to, v akej výške mali splácať úver. V prípade, že bude zaviazaný
na zaplatenie dlžnej pohľadávky žiadla, aby mu súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach z dôvodu,
že poberá starobný dôchodok vo výške 380 eur a jeho manželka vo výške 220 eur s tým, že býva v
chatrči, kde hradí za elektrinu 12 eur, za vodu 13 eur a raz ročne platí daň 28 eur a taktiež raz ročne
odpad. Zároveň na lieky potrebuje sumu 40 eur mesačne. V ďalšom uviedol, že z dôchodku mu zrážajú
už jednu sumu a to vo výške 45 eur.
25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
27. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj
splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je
potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní,
najmä pri vyhlásení konkurzu ( § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka ).
28. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31. V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
32. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
33. Ako vyplýva z § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.34. V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
35.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
36. V ust. § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
37. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
38. Z § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto
zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
39. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
40.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.
41. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu, keďže na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia
§ 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa
má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa
zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.
43. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.
44. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.45. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
46. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
47. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
48. Súd ďalej zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka.
49. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
50. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o
relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.
51. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj
nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom
v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách vObčianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.
52. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.
53. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel s dlžníkom a spoludlžníčkou
zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe čoho im bol poskytnutý úver, ako aj
to, že žalovaný na seba prevzal ručiteľský záväzok. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve
tým, že dlžníci a žalovaný podstatne porušili zmluvu, žalobca listom zo dňa 31.12.2012 od zmluvy
odstúpil.
54. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).
55. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
56. Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.
57. Žalobcovi vzhľadom na vyššie uvedené vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z
čl. VII. bod 7 zmluvy vyplýva, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia tohto
oznámenia. Súd mal za preukázané, že účinnosť odstúpenia nastala dňa 07.01.2013 a nasledujúcim
dňom, teda 08.01.2013 začala plynúť dvojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorá uplynula dňa 08.01.2015. Keďže žaloba bola doručená tunajšiemu súdu až dňa
02.07.2015, je žalobcom uplatnený nárok nárokom uplatneným po uplynutí premlčacej lehoty, preto súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.
58. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
túto priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol.
60. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
61. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.