Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Boris Minks
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/482/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4308200374
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4308200374.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľa: J. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B., O. XXX/XX, zastúpený Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom Vráble, Hlavná 1221,
proti odporcovi: ALAND DAAE, spol. s r.o., Pri starom letisku 12, Bratislava, IČO: 35 852 615, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: ALAND GROUP, a.s., so sídlom Pri starom letisku 12, IČO:
35 967 773, odporca a vedľajší účastník zastúpení Mgr. Adamom Porubským, advokátom so sídlom
Bratislava, Svätoplukova 31, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcu a
vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 9. apríla 2015
č. k. 12C/11/2008-473 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 09. 04. 2015 č. k. 12C/11/2008-473 určil, že navrhovateľ - J. G.,
nar. XX. XX. XXXX je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných Správou katastra Z. na LV č. XXX
pre kat. úz. B. ako pozemok s parc. č. 23/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 493
m2, pozemok s parc. č. 23/2, druh pozemku ostatné plochy o výmere 244 m2 a stavba - rodinný dom súp.
číslo XXX na pozemku s parc. č. 23/1 a to v celosti. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, vec právne
posúdilpodľa§48ods.1,2,§39,§ 3ods.1,§497a§517ods.1Občianskehozákonníka.Zvykonaného
dokazovania a opätovnej výpovede navrhovateľa ako aj samotnej Ing. C. P. nebolo preukázané to, že
spoločnosť HIPPOS, s.r.o. ako kupujúci zaplatila kúpnu cenu, resp. jej časť dňa 02. 11. 2006. Uvedenú
skutočnosť potvrdil samotný dlžník, ktorému vyplývala povinnosť kúpnu cenu, resp. jej nedoplatok
uhradiť. Vtedajšia konateľka spoločnosti HIPPOS Ing. P. uviedla, že keď aj dochádzalo k nejakému
plneniu, nejednalo sa v žiadnom prípade a zaplatenie ani len časti kúpnej ceny. Z uvedeného je možné
potom vyvodiť ten záver, že samotná konateľka dlhujúcej spoločnosti HIPPOS uznala, že ako dlžník
táto spoločnosť vo vzťahu k navrhovateľovi ako nadobúdateľovi z titulu úhrady kúpnej ceny neplnila
ani len čiastočne. Vychádzajúc z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami dňa
02. 11. 2006 vyplýva, že predávajúci si vymienil právo od tejto zmluvy odstúpiť, ak nebude kúpna cena
zaplatená do 30 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Nakoľko kupujúci
dohodnutú kúpnu cenu v lehote 30 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva nezaplatil, predávajúci
na základe jednostranného právneho úkonu od tejto kúpnej zmluvy podľa § 497 Občianskeho zákonníka
odstúpil. Z ust. § 497 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že od zmluvy nemôže odstúpiť ten,
kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme len čiastočné plnenie. V konaní vôbec nebolo preukázané, že
by zo strany kupujúceho došlo čo i len k čiastočnému plneniu, t. j. k čiastočnej úhrade kúpnej ceny. Za
predpokladu, že by k takému čiastočnému plneniu vôbec došlo, odstúpenie od zmluvy navrhovateľom
ako predávajúcim by zakazoval priamo zákon. Platným odstúpením sa zmluva od začiatku zrušila (§
48 ods. 2 OZ). V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou HIPPOS ako predávajúcim aspoločnosťou ALAND DAAE ako kupujúcim, t. j. dňa 18. 10. 2007, predávajúci - spoločnosť HIPPOS,
už mala dňa 17. 10. 2007 doručené odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa. Uvedené potom
znamená, že predávajúci HIPPOS spol. s.r.o. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 18. 10. 2007 už
nebol vlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet tejto kúpnej zmluvy, čo znamená, že táto kúpna
zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo
sporných nehnuteľností preto zostalo navrhovateľovi, nakoľko jeho odstúpením od kúpnej zmluvy zo
dňa 02. 10. 2006 sa táto kúpna zmluva od počiatku zrušila medzi jej účastníkmi. Vo všeobecnosti možno
za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie (modus) a
zodpovedajúci právny titul (titulus). Ak „titulus“ preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné
určiť, kto je vlastníkom. V takomto prípade je za vlastníka považovaný ten, v prospech právo ktorého
svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon však nemá tie právne následky, ako má platný právny
úkon, a preto na jeho základe nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. Aj keď v prípade neplatného
právneho úkonu o prevode nehnuteľností prevedených na iného nadobúdateľa svedčí v jeho prospech
„modus“, chýba mu „titulus“. Ochrana poskytovaná navrhovateľovi však nie je takej intenzity, aby
vlastníkovi nehnuteľnosti zabránila účinne uplatňovať svoje vlastnícke právo. Na základe absolútne
neplatného právneho úkonu potom nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníctva, nemožno preto
ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc aj dobromyseľného nadobúdateľa. Takisto ani nie je
možné za daného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrana práv nadobudnutých v dobrej
viere, pred platnosťou zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám.
Odporcomnamietanáskutočnosť,žesamotnýnavrhovateľvystavilčestnéprehlásenie,vktoromuviedol,
že všetky záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 02. 11. 2006 sú usporiadané, pričom toto čestné
prehlásenie aj navrhovateľ vlastnoručne podpísal, nemohla súd priviesť k tomu záveru, že podaný návrh
je potrebné zamietnuť, nakoľko výkon vlastníckeho práva navrhovateľom sa prieči dobrým mravom,
resp., že by došlo k zániku vlastníckeho práva navrhovateľa jeho konaním, ktoré bolo v rozpore s
dobrými mravmi. O náhrade trov prvostupňového konania si súd prvého stupňa s poukazom na ust.
§ 151 ods. 3 OSP vymienil právo rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo
veci samej.
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie odporca a vedľajší účastník na strane odporcu, ktorí zhodne
navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil tak,
že podaný návrh ako nedôvodný zamietne a odporcovi spolu s vedľajším účastníkom na strane odporcu
prizná náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože neposkytol
ochranu odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ako dobromyseľným nadobúdateľom
vlastníckeho, resp. záložného práva. Odporca a takisto aj vedľajší účastník na jeho strane ani pri
zachovaní maximálnej možnej obozretnosti a náležitej starostlivosti nemohli predpokladať, že svoje
práva k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli na základe absolútne neplatných právnych úkonov,
pretože odlišný právny stav deklarovali v čase uzatvárania zmlúv, ktorými v dobrej viere svoje práva ja
nadobudli. Nielen aktuálne údaje v katastri nehnuteľnosti, ale najmä čestné prehlásenie navrhovateľa
o vyporiadaní záväzkov z kúpnej zmluvy, z ktorej odvodzovala svoje vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam spoločnosť HIPPOS, spol. s r.o. ich v tejto dobrej viere utvrdzovali. Vzhľadom k
uvedenému preto považujú uprednostnenie právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere
pred zásadou „Nemo plus iuris“ za legitímne. V tomto kontexte poukázali aj na nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS
165/11 zo dňa 11. 05. 2011, ktorým bola prelomená zásada „Nemo plus iuris“. Keďže čestné prehlásenie
navrhovateľa zo dňa 03. 08. 2007 je plne porovnateľné s bankovým výpisom preukazujúcim úhradu
kúpnej ceny, nemal odporca žiadne pochybnosti vo vzťahu k legitimite vlastníckeho práva spoločnosti
HIPPOS, spol. s r.o. k predmetným nehnuteľnostiam. Odporca si riadne splnil všetky záväzky voči
spoločnosti HIPPOS z titulu vyplatenia kúpnej ceny a zároveň mal v pláne predmetné nehnuteľnosti
ďalej na vlastné náklady zveľadiť, z čoho vyplýva, že konal dobromyseľne. Právne posúdenie otázky, či
navrhovateľovo odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 02. 11. 2006 nie je vzhľadom na okolnosti
výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi má zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci.
Navrhovateľ konal vyslovene špekulatívne a principiálne nečestne, keď sa dňa 03. 08. 2007 neštítil
vystavil úmyselne nepravdivé čestné prehlásenie o vyporiadaní vzájomných vzťahov (záväzkov) so
spoločnosťouHIPOS,spol.sr.o.rezultujúcichzkúpnejzmluvyuzatvorenejdňa02.11.2006.Súdprvého
stupňa sa v napadnutom rozsudku nesprávne vyporiadal aj s vykonanými dôkazmi a to najmä v súvislosti
s vyhodnotením výpovede svedkyne Ing. C. P. na pojednávaní konanom dňa 14. 05.2014.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu a vedľajšieho účastníka na jeho
strane uviedol, že považuje predmetné odvolanie za nedôvodné a neopodstatnené, pričom navrhujeodvolaciemu súdu, aby tento napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil. Navrhovateľ žiadne plnenie z kúpnej zmluvy zo dňa 02. 11. 2006 neprijal, a preto
mohol od tejto zmluvy odstúpiť, čo aj využil. Aký je tu rozpor s dobrými mravmi, keď odstúpenie od
zmluvy bolo medzi účastníkmi zmluvy vopred dohodnuté a navrhovateľ neodstúpil od zmluvy vo vzťahu
k odporcovi, ale k spoločnosti HIPPOS, spol. s r.o. Keďže k platnému odstúpeniu od zmluvy došlo dňa
17. 10. 2007, spoločnosť HIPPOS, spol. s r.o. už nemohla dňa 18. 10. 2007 predmetné nehnuteľnosti
odporcovi prevádzať.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 OSP, následne dospejúc k
tomu právnemu záveru, že podané odvolanie odporcu ako aj vedľajšieho účastníka na jeho strane nie
je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 211 ods. 3 OSP, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho,
čo uviedli účastníci.
Vdanomprípadesúdprvéhostupňaprirozhodovaníouplatnenomnávrhunavrhovateľaohľadneurčenia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. B. aj v intenciách
zaujatého právneho záveru, ktorý bol obsiahnutý v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa
20. 02. 2013 č. k. 5Co/129/2012-352 vykonal, resp. doplnil dokazovanie v rozsahu zodpovedajúcom
obsahu ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP. Takto zistení skutkový stav prvostupňový súd pri dodržaní zásady
hodnotenia dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 OSP) aj následne posúdil podľa
správnych ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 48 ods. 1, 2, § 3, § 39, § 497 a § 517 Občianskeho
zákonníka). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd odvolaním odporcu a vedľajšieho účastníka na
strane odporcu zo dňa 29. 04. 2015 napadnutý rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 09. 04. 2015
č. k. 12C/11/2008- 473 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V ďalšom odvolací súd odkazuje na samotný rozsah a obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s
ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Aj podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vyhodnotiť
odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 02. 11. 2006 za také odstúpenie, ktoré
je v právnej rovine relevantné a v súlade s ust. § 497 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. V
danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia druhej vety ust. § 497 cit. zákona, pretože z dokazovania
vykonaného prvostupňovým súdom, najmä z obsahu svedeckej výpovede Ing. C. P. vyplynulo, že
navrhovateľ z titulu prevzatia kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti neprevzal žiaden finančný obnos,
a bol teda na jeho strane daný právny dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 02. 11. 2006 podľa
§ 497 veta prvá Občianskeho zákonníka. Predmetné odstúpenie od zmluvy navrhovateľa nadobudlo
právne účinky dňom 17. 10. 2007, t. j. jeho doručením spoločnosti HIPPOS s.r.o., pričom ak táto
spoločnosť nasledujúci deň, t. j. 18. 10. 2007 uzatvorila kúpnu zmluvu s odporcom, tak zrealizovala
absolútne neplatný právny úkon v zmysle 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase uzatvorenia
predmetnej kúpnej zmluvy spoločnosť HIPPOS s.r.o. už nebola vlastníkom prevádzaných nehnuteľností
a na odporcu vlastne previedla tie vlastnícke práva, s ktorými už v čase prevodu nedisponovala. V
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade odstúpenia od zmluvy požíva vlastnícke právo ďalšieho
nadobúdateľa ochranu iba vtedy, ak nadobúdateľ svoje vlastnícke právo nadobudol v dobrej viere skôr,než došlo k odstúpeniu od zmluvy (nález pléna ÚS ČR č. 78/2006). Uvedený predpoklad však v danom
prípade naplnený nebol, pretože navrhovateľ odstúpil od zmluvy dňa 17. 10. 2007, čo je o jeden deň skôr
ako došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa 18. 10. 2007. Odporcom prezentovaná dobromyseľnosť
v tomto konaní ako nadobúdateľa predmetných nehnuteľností bola spochybnená výpoveďou svedkyne
Ing. C. P. v tomto konaní, ako aj jej výpoveďou pred políciou v prípravnom konaní, z obsahu ktorých
je možné ustáliť, že prevod daných nehnuteľností na odporcu bol iba z dôvodu poskytnutia pôžičky na
kúpu týchto nehnuteľností s ich následným zabezpečením formou záložného práva. Po splatení pôžičky
malo dôjsť k spätnému prevodu z odporcu na spoločnosť HIPPOS s.r.o. Samotné zriadenie záložného
práva na predmetné nehnuteľnosti bolo medzi odporcom a vedľajším účastníkom zrealizované až v
čase, kedy obidva tieto subjekty museli vedieť o odstúpení navrhovateľa od kúpnej zmluvy, čo sa javí ako
logická snaha o vrátenie a zabezpečenie vynaložených finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o namietaný
výkon práva navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi, ktorý mal byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka), tak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odstúpenie navrhovateľa od kúpnej
zmluvy zo dňa 02. 11. 2006 bolo realizované voči spoločnosti HIPPOS s.r.o., ktorá nie je účastníkom
tohto konania a nie voči odporcovi, ktorý je účastníkom tohto konania.
S poukazom na tieto dôvody odvolací súd o podanom odvolaní odporcu a vedľajšieho účastníka na
strane odporcu voči predmetnému rozsudku zo dňa 09. 04. 2015 č. k. 12C/11/2008-473 rozhodol ako o
nedôvodnom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov tohto odvolacieho konania ako aj o náhrade trov prvostupňového konania rozhodne súd
prvého stupňa v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím
(§ 224 ods. 4 v spojení s § 151 ods. 3 OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.