Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/238/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115211200
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115211200.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 4, IČO: 31 340 890, proti povinnej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXC., F., o vymoženie
999,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. júla
2015, č. k. 14Er/407/2015-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 36 432 105 o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť JUDr. Erika Tótha, súdneho exekútora so

sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, Nitra o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej
pod sp. zn. EX 326/15. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. d/ (správne malo
byť § 41 ods. 2 písm. d/), § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1 - 3
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Zákon o
rozhodcovskom konaní“), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm.
a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54
ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), čl. 2 písm. a), čl. 3
ods. 1, čl. 6 Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podaním zo dňa 23.03.2015 žiadal súdneho
exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., pod sp.
zn. IA-C/0314/2721 dňa 19.05.2014. Súdny exekútor súdu prvého stupňa spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie doručil aj predmetný rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere zo dňa 30.06.2006, keďže
však neboli súdu predložené ďalšie doklady, súd si vyžiadal od rozhodcovského súdu kompletný

rozhodcovský spis, ktorý bol súdu doručený vo fotokópii dňa 18.05.2015. Súd uvedené listiny preskúmal,
pričom pri tomto preskúmaní dospel k zisteniu, že tento exekučný titul sa vzťahuje na spotrebiteľský
právny vzťah. Z obsahu zmluvy vyplývalo, že išlo o spotrebiteľský úver, lebo veriteľ - oprávnený je
podnikateľomvdanompredmete(podľavýpisuzobchodnéhoregistra)apovažujesatedazadodávateľa
a dlžník - povinný je jednoznačne spotrebiteľom. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku vyplývalo, že právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu bola podľa žalujúcej strany daná

rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi oboma stranami v rámci zmluvných dojednaní Zmluvy
- Čl. 10 bod 10.2. Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v obchodnýchpodmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť Zmluvy o úvere za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,týmžeznemožňovalaspotrebiteľovizvoliťsispôsobriešenia

prípadného sporu a ponechávala ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ
osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a
teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka bola
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a nútila spotrebiteľa sa podrobiť výlučne

rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie v mene oprávneného spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie
žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. Mala za to, že súd prvého stupňa bol oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy
výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul. Zdôraznila, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1 a
2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci a skúmaním rozhodcovskej doložky,
súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Exekučný súd bol oprávnený

skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach, pričom o platnosti
rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu,
aby bola opätovne posúdená. Namietala ďalej, že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40
a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II.
ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Zdôraznila, že v zmysle ustanovenia časti II. bodu 10 Všeobecných

obchodných podmienok oprávnený
(Poštová banka, a.s.) postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý mu ukladá povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná
možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku neodmietol.
Tiež uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 153 ods. 1

OSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa
alebo samotný exekučný súd. Taktiež vyjadrila nesúhlas s tým, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti
o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého
dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený pritom
nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému

stavu, čím exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastníkom konania. Namietala tiež aplikáciu
sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora
súdom prvého stupňa. Za porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní označila skutočnosť, keď
exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Záverom
uviedla, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len

na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentovala dôvodmi uvedenými v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrela, že exekučný súd svojim
postupom znemožnil oprávnenému uplatniť jeho právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa
v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko podanému odvolaniu nemienila vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie

spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. je potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP
z dôvodu, že bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie
konanie môže byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania.
Kto je účastníkom konania v exekučnom konaní vymedzuje Exekučný poriadok v ustanovení § 37. V

danom prípade účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po podaní odvolania inou ako oprávnenou
osobou je povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OSP.

Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže

mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že úlohu splnomocnenca účastníka konania
v konaní pred súdom môže vykonávať zásadne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimku
zo zastupovania účastníka fyzickou osobou stanovuje § 26 OSP. V zmysle tohto ustanovenia môžu

byť procesným zástupcom účastníka konania iba zákonom určené právnické osoby - Centrum pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, odborová organizácia, právnická osoba založená podľa
osobitnéhozákonanaúčelvýkonuadvokáciealeboináprávnickáosoba,aktakustanovíosobitnýzákon.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie v mene oprávneného podala spoločnosť BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, pričom v súdnom
spise sa nenachádza žiadne plnomocenstvo, z ktorého by mal odvolací súd preukázané, že
oprávnený splnomocnil uvedenú spoločnosť na zastupovanie v danom konaní. Odvolací súd zároveň
dodáva, že ani prípadné predloženie plnomocenstva spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.
na zastupovanie oprávneného v exekučnom konaní by nemalo za následok jej oprávnenie platne

zastupovať oprávneného v tomto exekučnom konaní vzhľadom na to, že uvedená spoločnosť nespĺňa
zákonné predpoklady právnickej osoby, ktorá môže byť splnomocnená na procesné zastupovanie
účastníka konania v zmysle § 26 OSP.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako

podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP a nemohol sa už zaoberať
dôvodmi odvolania ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 OSP analogicky v zmysle § 146 ods.
1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože

odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.