Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/160/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711210750
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5711210750.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcov v rade 1/ C. C.,

G.. I., B.. XX.X.XXXX, X. O. O., V. G. XXXX/XX, v rade 2/ X. I., B.. XX.X.XXXX, X. T. Č. XX, O.. Č.. X. U.
L., W. Č.. XX v rade 3/ Y. I., B.. XX.X.XXXX, X. O. O. - J., X. XXXX/XX, právne zastúpených JUDr. Máriou
Mihálikovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Horný Vál 9/19 proti žalovanému Y. I.Á., B.. X.X.XXXX, X. T.
Č. XX v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva
po nebohom C. I., B.. XX.XX.XXXX H. Z. J. XX.X.XXXX takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že darovacia zmluva uzavretá dňa 25.7.2011 medzi žalovaným Y. I., B.. X.X.XXXX, T. Č.
XX a C. I. B.. XX.XX.XXXX, T. Č. XX, formou notárskej zápisnice spísanej JUDr. Miroslavom Debnárom,

bývalýmnotáromvMartine,B.XXX/XXXX,B.XXXXX/XX,B.XXXXX/XXXX, ktorejvkladpovolilaSpráva
katastra Turčianske Teplice pod č. P. XXX/XXXX, je neplatná.

II. Súd určuje, že nehnuteľnosti:
- LV č. XXX, katastrálne územie T. Č.Q.: J., U. Č. XX, postavený na parcele CKN parcele č. XXX, v
podieli 6/10-in,
- LV č. XXX, katastrálne územie T. Č.Q., Q. W. L. Č.. XXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 495 m2

v podieli 6/10-in,
- LV č. XX, katastrálne územie P. Č., Q. W. L. Č.. XX, trvalé trávne porasty o výmere 2198 m2, v podieli
5400/829440-in,
- LV č. XXX, katastrálne územie P. Č., J., U. Č. XX, postavený na CKN parcele č. C KN XX, v podieli
1/3-ina,
- LV č. XXX, katastrálne územie P. Č., S. W. L. Č.. XX, záhrady o výmere 91 m2 v podieli 1/3-ina,
- LV č. XXX, katastrálne územie P. Č., S. L. Č.. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2, v
podieli 1/3-ina,

- LV č. XXX, katastrálne územie P. Č., Q. W. L. Č.. XXX/X, orná pôda o výmere 1079 m2, v podieli 1/3-ina,
- LV č. XXX, katastrálne územie P. Č., Q. W. L. Č.. XXX/X, orná pôda o výmere 2982 m2, v podieli 1/6-ina

patria do dedičstva po nebohom C. I., B.. XX.XX.XXXX, B. X. T. Č. Č.. XX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.8.2011 a menenou podaním právnej zástupkyne žalobcov

zo dňa 5.9.2011 (č. l. 1-4 a č. l. 24-25) sa žalobcovia v rade 1/ až 3/ ako súrodenci žalovaného domáhali
vydania rozhodnutia podľa ktorého darovacia zmluva uzavretá dňa 25.7.2011 medzi žalovaným a otcom
účastníkom C. I., B.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 23.8.2011 a ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Turčianske Teplice pod P. XXX/XXXX je neplatná a že nehnuteľnosti uvedené vo výrokovejčasti tohto rozsudku patria do dedičstva po nebohom C.J. I.. Pôvodne žalobu podala len žalobkyňa v
rade 1/, žalobcovia v rade 2/ a 3/ so súhlasom súdu do konania pristúpili a pripojili sa ku tvrdeniam
žalobkyne v rade 1/. V žalobe žalobcovia uviedli, že najskôr žalobkyňa v rade 1/ sa cez internetový

katastrálny portál dozvedela, že spoluvlastnícke podiely jej otca, ktorý bol pôvodne žalovaný v rade 2/
boli prevedené na základe darovacej zmluvy P. XXX/XXXX na žalovaného, jej brata, a táto mala byť
uzavretá dňa 25.7.2011. V tom čase však otec žalobkyne (a aj ďalších žalobcov) bol v takom zlom
zdravotnom stave, že bol hospitalizovaný od 21.7.2011 a navyše bol aj v zlom psychickom stave, ktorý
mu znemožňoval rozpoznať následky jeho konania a uvedomovať si zmysel a význam právnych úkonov.

V čase, keď bola žaloba podávaná žil ešte otec účastníkov a žalobkyňa v rade 1/ pôvodne tvrdila, že
otec zrejmé vôbec nevedel o tom, že uzavrel nejakú darovaciu zmluvu, nakoľko v čase podania žaloby
ku dňu 23.8.2011 sa nachádzal v stave mimo reálneho ponímania sveta a situácie v ktorej sa nachádzal.
Otec účastníkov totiž od 21.7.2011 bol až do 9.8.2011 hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici v Martine
a následne bol prevezený na ďalšiu hospitalizáciu do Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou v Dolnom
Kubíne.Vzhľadomnastav,vktoromsanachádzalbolonemožné,abypočashospitalizácievUniverzitnej

nemocnici Martin opustil nemocnicu a vykonal právny úkon uzavretie darovacej zmluvy formou notárskej
zápisnice. Navyše podľa informácie zdravotníckeho personálu ho v tom čase nebol navštíviť žiadny
notár. Žalobcovia preto vyslovili podozrenie, že darovacia zmluva bola urobená v rozpore s právnym
poriadkom, pretože buď došlo k podvodnému konaniu, a to k sfalšovaniu podpisu otca účastníkov alebo
k zneužitiu nepriaznivého zdravotného stavu otca účastníkov, ktorý nebol schopný vnímať realitu a

pochopiť význam uzatvárania právneho úkonu. Naviac, ak sa otec účastníkov v minulosti vyjadroval
tak, že svoj majetok za života neprevedie na žiadne zo svojich detí.

Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní žalobcovia tvrdili, že napadnutá darovacia
zmluva je neplatná z dôvodu uvedených v § 38 Občianskeho zákonníka za predpokladu, že ju medzitým

zosnulý otec účastníkov spísal, potom tak urobil v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento úkon
nespôsobilým. Navyše vyslovila podozrenie, že podpis na darovacej zmluve nepatrí nebohému C. I..

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním zo dňa 12.1.2012, kde tvrdenia žalobcov v žalobe
namietal. Uviedol, že v čase, keď jeho otec spísal darovaciu zmluvu nachádzal sa doma a bol v opatere

obvodného lekára J.. T.. Ľ. P. so sídlom v T. a na prvom pojednávaní vo veci samej potom žalovaný
tvrdil, že jeho otec, ktorý v priebehu konania zomrel, mu legálne nehnuteľnosti daroval. Bola o tom
spísaná darovacia zmluva formou notárskej zápisnice pri návšteve notára, ktorý oboch účastníkov tejto
darovacej zmluvy, teda žalovaného i nebohého otca účastníkov navštívil v dome. Pri prvom pojednávaní
vo veci samej vyslovil presvedčenie, že jeho otec bol hospitalizovaný až od 27.7.2011 a dňa 25.7.2011,

ku ktorému je datovaná darovacia zmluva, ju vo forme notárskej zápisnice v mieste svojho bydliska
podpísal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, viacerých svedkov, prečítal listiny pripojené do
súdneho spisu, oboznámil sa najmä s originálom predmetnej darovacej zmluvy a kópiou spisu Správy

katastra Turčianske Teplice sp. zn. P. XXX/XXXX a znaleckým posudkom z odboru grafológie, ktorý
vypracovala PhDr., PaeDr. Erika Stránková, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Dubová 493/5, znalkyňa
v odbore písmoznalectva, odvetvie ručné písmo, identifikácia pisateľa č. 1/2014.

Žalobkyňa v rade 1/ uviedla, že zdravotný stav jej otca v lete v roku 2011 bol už veľmi zlý a naposledy

ho videla v júni v zariadení pre dlhodobo chorých na Orave. V tom čase ešte bol mobilný, ale podľa
vyjadrenia personálu mal už isté psychické poruchy, ktoré sa prejavovali tým, že bol trošku popletený a
nebol celkom zorientovaný v čase. Pri nahliadnutí do katastrálneho portálu zistila, že v kritickom čase v
júli 2011 mal jej otec previesť nejaké nehnuteľnosti darovacou zmluvou na jej žalovaného brata. V tom
čase bol jej otec hospitalizovaný na druhej internej klinike Univerzitnej nemocnice Martin a na jednotke

intenzívnej starostlivosti dýchal už za pomoci kyslíka, bol napojený na rôzne prístroje. Keďže jej bolo
známe, že v júli 2011 malo dôjsť k uzavretiu darovacej zmluvy, pýtala sa personálu či otca v nemocnici
niekto nenavštívil, a či jej otec v nemocnici niečo podpisoval. Takúto informáciu však nedostala. O
vážnosti vôle otca k uzavretiu darovacej zmluvy mala pochybnosti najmä preto, že v minulosti otec
účastníkov spomínal, že všetky jeho deti budú po ňom dediť rovnakým dielom.

Žalobca v rade 2/ X. I. potvrdil, že v júli 2011 otca navštívil v Univerzitnej nemocnici Martin, ale nevidel
ho ešte v takom zlom stave, ako ho videla žalobkyňa v rade 1/. Otec bol pri vedomí a rozprával sa s ním,
aj keď z času na čas nesúvisle odskočil do inej témy a začal spomínať veci, ktoré vôbec nesúviseli s ichrozhovorom. Otec mu nespomínal nič o tom, že by spísal nejakú darovaciu zmluvu. Predtým za svojho
života tvrdil, samozrejme nie počas hospitalizácie, že všetky štyri deti po ňom budú dediť rovnako. Preto
vyslovil dohad, že otec musel urobiť niečo pod nátlakom.

Žaloba v rade 3/ Y. I. uviedol, že otca videl pred jeho poslednou hospitalizáciou v Univerzitnej nemocnici
Martin, a pýtal sa ho, či na niekoho neprepísal dom, čo jeho otec poprel. Duševný stav otca sa zhoršoval
zhruba od jari 2011.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s otcom žil v spoločnej domácnosti v T. Č. v rodičovskom dome,
až kým v júli 2011 nebol hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici Martin a následne v Dolnom Kubíne,
kde aj zomrel. Podľa jeho výpovede, bol otec, nebohý C. I. rozčarovaný správaním ostatných troch
detí, teda žalobcov, ktorí mu nepomáhali a nenavštevovali ho tak často, ako by si to bol predstavoval.
Preto už začiatkom roku 2011 spomínal, že by svoje nehnuteľnosti previedol na žalovaného, keďže on
jediný sa o otca stará. Túto tému potom jeho otec nadhodil znovu vo štvrtok, alebo v piatok pred tým,

ako bol hospitalizovaný. Žalovaný s istotou tvrdil, že otec bol hospitalizovaný v Martinskej univerzitnej
nemocniciaž27.7.2011.Otechožiadal,abyšielprenotára,ktorýmbolpreokresO.O.,doktoréhospadá
obec T. Č., JUDr. Miroslav Debnár. Žalovaný tohto notára navštívil, ozrejmil mu v akej záležitosti ide a
notár mu povedal, že 25.7.2011 je ochotný spísať notársku zápisnicu o darovacej zmluve k sporným
nehnuteľnostiam. Žalovaný potom 25.7.2011 notára navštívil na jeho Notárskom úrade v Martine, kde

prišiel aj s výpisom z listu vlastníctva a zapisovateľka notára spísala celú túto notársku zápisnicu s tým,
že notár ju zobral a spolu šli do T. Č., kde ju otcovi prečítal a otec ju podpísal. Ísť pre notára bol nápad
nebohého C. I., ktorý sa tak rozhodol, pretože ho žalobcovia nenavštevovali. On, teda žalovaný na otca
žiadny nátlak nerobil. V čase, keď otec podpísal spomínanú notársku zápisnicu, vedel čo robí a bol pri
plnom vedomí. Otca do nemocnice odviezla priateľka žalovaného V.. Ona ho sprevádzala, pretože do

nemocnicebolodvezenýsanitkou.Žalovanýtvrdil,žesnotáromsaotom,žesaspíšenotárskazápisnica
dohodol telefonicky v piatok, predtým ako v pondelok 25.7.2011 bola zápisnica spísaná. Deň 25.7.2011
bol pondelok, žalovaný cestoval vlakom do Martina, kde zobral listy vlastníctva a osvedčenia o dedičstve
po matke s tým, že potom notár, keď už išiel za otcom, nemal pri sebe počítač. Jeho otcovi celú zápisnicu
prečítal, vysvetlil a potom ju otec, nebohý C. I. podpísal, rovnako ako ju podpísal žalovaný a notár. Do Č.

išli na súkromnom aute notára. Zapisovateľka s notárom do Čepčína už nešla. Zápisnica bola podpísaná
v obývačke a žalovaný si už nepamätal koľkými listinami bola notárka zápisnica tvorená, teda jej originál.
Podľa vyjadrenia žalovaného dostal odpisy notárskej zápisnice hneď po tom, ako sa podpísala.

Nebohý notár JUDr. Miroslav Debnár na požiadanie súdu a pre potreby grafologického skúmania vydal

originál notárskej zápisnice B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, z obsahu ktorej súd zistil,
že táto notárska zápisnica mala byť spísaná JUDr. Miroslavom Debnárom, notárom so sídlom v Martine
dňa 25.7.2011 v T. Č. v rodinnom dome č. XX o 9.00 hod. kde sa notár na požiadanie účastníkov C.
I. a Y. I. dostavil. Na žiadosť účastníkov bola spísaná do notárskej zápisnice darovacia zmluva, ktorou
mal C. I. odovzdať darom do vlastníctva, svojmu synovi Y. I. nehnuteľnosti v k. ú. T.Ý. Č., ktoré sú

zapísané v Správe katastra Turčianske Teplice na LV č. XXX ako rodinný dom č. súpisné XX, postavený
namajetkoprávnenevysporiadanompozemkuparceleregistraCKNč.XXXzastavanáplochaanádvoria
vo výmere 287 m2, parcelu registra EKN č. XXX/XX trvalé trávnaté porasty o celkovej výmere 495 m2
patriacemu v ideálnych 6/10-tinách a nehnuteľnosti v k. ú. P. Č., ktoré sú zapísané v Správe katastra
Turčianske Teplice na LV č. XX ako parcely registra E a to KN parcelu č. XX - trvalé trávnaté porasty o

celkovej výmere 2 198 m2 patriace darcovi v ideálnych 5400/829440-inách, nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX ako rodinný dom č. súpisné XX a ním zastavaná plocha a nádvorie - parcela registra CKN č.
XX o celkovej výmere 418 m2 a priľahlú záhradu - parcelu registra CKN č. XX o výmere 91 m2, parcelu
registra E - KN č. XXX/X orná pôda o celkovej výmere 1 079 m2 v ideálnej 1/3-tine a nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX ako parcely registra E - KN č. XXX/X orná pôda o celkovej výmere 2 982 m2

v ideálnej 1/6-tine. Predmetom prevodu podľa tejto darovacej zmluvy bolo 6/10-tín rodinného domu
č. súpisné XX s príslušenstvom - včelínom a viacúčelovou stavbou - dielňou, ktoré boli postavené na
majetku právne nevysporiadanej parcele č. CKN XXX a parcela registra EKN č. XXX/XX v ideálnom
podiele 1/3-tina ako aj 1/3-tina z rodinného domu č. súpisne XX a ním zastavanej parcely CKN č. XX.

Podľa záveru notárskej zápisnice bola účastníkmi čítaná, schválená a pred notárom na znak súhlasu
vlastnoručne podpísaná. Na notárskej zápisnici sa mal nachádzať nebohého C. I., podpis notára JUDr.
Miroslava Debnára a podpis žalovaného.Podľa úmrtného listu, nebohý C. I. zomrel dňa 23.8.2011 v J. W. (č. l. XX). Podľa potvrdenia JUDr. Ireny
Kolcunovej, notárky so sídlom v Martine, Andreja Kmeťa 17, účastníci konania, ako deti nebohého C. I.
prichádzajú do úvahy, ako dedičia po nebohom C. I., ktorý zomrel ako vdovec bez zanechania závetu.

Dedičské konanie po nebohom bolo vedené pod sp. zn. 17D/550/2011, Dnot 241/2011 (č. l. 40).

Zo spisu Správy katastra Turčianske Teplice P. XXX/XXXX, ktorého fotokópiu si súd žiadal, dňa
26.7.2011 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľnosti, prílohou ktorého boli
osvedčenéodpisydarovacejzmluvyakolok,pričomnávrhnavkladpodávalnotárJUDr.MiroslavDebnár

a návrh na vklad obsahuje aj požiadavku žalovaného o urýchlené povolenie vkladu s jeho podpisom. V
spise sa nachádza osvedčený odpis notárskej zápisnice vyššie uvedeného znenia, obsahovo zhodný
ako originál notárskej zápisnice, ktorý súd dostal k dispozícií. Rozhodnutím zo dňa 26.7.2011 Správa
katastra povolila vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného,
pričom toto rozhodnutie bolo doručené účastníkom darovacej zmluvy a podľa podpísanej doručenky ho
mal darca C. I. prevziať v T. Č. Č.. XX dňa 29.7.2011.

K tejto fotokópií doručenky žalovaný na pojednávaní dňa 14.5.2014 najprv tvrdil, že podpis na doručenke
patrí jeho otcovi a po tom, čo bol upozornený na skutočnosť, že ku dňu 29.7.2011 sa jeho otec, nebohý
C. I. preukázateľne nachádzal v Univerzitnej nemocnici, žalovaný pripustil, že možno ju podpísal on v
zastúpení. Za otca konal v zastúpení. Zastupovanie nebohého poručiteľa C. I. žalovaným však z údaju

na doručenke vôbec nevyplýva, naopak, keďže súdu je zrejmé, akým spôsobom sa žalovaný v roku
2011 podpisoval, podpis na doručenke nasvedčuje tej skutočnosti, že žalovaný sa snažil napodobniť
podpis nebohého C. I. na doručenke.

Žalovaný na dôkaz tej skutočnosti, že ako si neskôr uvedomil, notárska zápisnica mala byť spísaná skôr,

než bol jeho otec hospitalizovaný, pripojil príjmový pokladničný doklad, vystavený Notárskym úradom
JUDr. Miroslava Debnára č. XXX/XXXX zo dňa 20.7.2011, podľa ktorého tento notársky úrad prijal sumu
280,- eur s DPH od žalovaného dňa 20.7.2011 titulom odmeny notára podľa Vyhlášky č. 31/1993 Z. z.
za notársky úkon evidovaný pod zn. N 147/2010.

Vzhľadom na ďalšie dokazovanie vykonávané na pojednávaní dňa 6.6.2012 potom žalovaný zmenil
svoje tvrdenia o dátume spísania notárskej zápisnice a to aj v súvislosti s predložením vyššie
uvádzaného pokladničného dokladu a uviedol, že notár sa asi pomýlil, keď nesprávne uviedol na
notárskej zápisnici deň 25.7.2011, ale že správne mala byť notárska zápisnica spísaná deň predtým, ako
bol otec prevezený do nemocnice. O prevoze jeho otca do nemocnice svedčil totiž originál potvrdenky z

21.7.2011 vystavený firmou N. C. o zaplatený poplatku 1,82 eur za prevoz C. I. do nemocnice. Žalovaný
ešte na tomto pojednávaní tvrdil, že navštívil JUDr. Debnára a povedal mu o svojich problémoch s
notárskou zápisnicou, pričom notár od neho žiadal originál príjmového pokladničného dokladu, ktorý mu
vystavil, ten mu ale žalovaný nedal a predložil ho súdu. Notár sa pred ním nevyjadril k tomu, či spravil
alebo nespravil chybu v datovaní notárskej zápisnice (č. l. XXX).

Z oznámenia zástupcu prednostu Internej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine zo dňa 24.2.2012
súd zistil, že ku dňu 25.7.2011 bol nebohý C. I.Á. hospitalizovaný na tejto internej klinike a mal pohybový
režim B, čo znamená pohyb len na lôžku. V ten deň ho ošetrovali T.. L. X. a službukonajúca sestra
N. S.. V dopoludňajších hodinách bola realizovaná vizita ošetrujúcim lekárom a tiež vizita zástupcom

prednostu kliniky, o čom svedčí denný záznam. U pacienta bola ráno vyšetrená glykémia a tiež na obed,
čo svedčí o jeho prítomnosti na obed. Ošetrujúci personál nemal vedomosť o tom, že by menovaný
opustil kliniku. Príbuzní ani pacient nežiadali o opustenie nemocnice.

Zo záznamu N. C., prevádzkovateľa DZS Turčianske Teplice súd zistil, že prevoz nebohého C. I. do

Univerzitnej nemocnice Martin bol uskutočnený 21.7.2011 medzi 13.40 a 14.10 hod. (č. l. 77-79).

Svedok T.. L. X. uviedol, že 25.7.2011 vykonával prácu bežne ošetrujúceho lekára pre izbu, kde sa v tom
čase nachádzal dnes nebohý C. I. a na tejto izbe v ten deň 2x vykonával vizitu, pričom jeho služba trvala
od 7.00 do 15.30 hod. tohto dňa. Pacienta C. I. si už vybaviť nevedel, a na deň sa rozpomínal iba podľa

zdravotných záznamov. Svedok si nespomínal, že by približne v poslednom roku (svedok vypovedal
6.6.2012) bol nejakého pacienta navštívil v nemocnici notár, alebo pracovník notárskeho úradu, ktorý by
boldalčiužC.I.aleboinémupacientovivtomtoobdobí(rokdozaduodvýsluchusvedka)spisovaťnejakúlistinu. Vizita je obvyklé vykonávaná od 8.30 do 9.30 hod. Nevedel sa však vyjadriť, či zdravotný stav
nebohého Ondreja Lukáča umožňoval, aby sám bez povolenia a vedomia personálu opustil nemocnicu.

Svedkyňa N. S. si na nebohého C. I. a okolnosti jeho hospitalizácie ku spomínanému dňu 25.7.2011
presnenespomínala.Vedelavšak,žetakýpacientležalunejnapracovisku,alečorobilkudňu25.7.2011
ačináhodouneopustilklinikusivybaviťnevedela.Vyslovilavšakdomnienku,žeakbynaklinikepacienta
navštívil pracovník notárskeho úradu, ktorý by tvrdil, že chce s pacientom spísať nejakú listinu, tak toto
by si pamätala. Ale v súvislosti s C. I. si na nič také nespomína.

Podľa lekárskej prepúšťacej správy (č. l. 8) nebohý C. I. bol prijatý do Univerzitnej nemocnice Martin
dňa 21.7.2011 a jeho hospitalizácia bola ukončená 9.8.2011. Do spisu je pripojený aj výpis zo zdravotnej
dokumentácienebohéhoC.I.(č.l.10-12)zktoréhojezrejmé,ževpriebehuhospitalizáciesanebohému
C. I. robili rôzne vyšetrenia, v čase od 21.7.2011 do 27.7.2011.

Podľa potvrdenia z notárskeho centrálneho registra - oddielu notárske zápisnice, notárska zápisnica B.
XXX/XXXX bola zaregistrovaná v ten istý deň, ktorý je uvedený ako deň jej spísania, teda 25.7.2011,
kedy jej bolo aj pridelené poradové č. B. XXXXX/XXXX (č. l. 103-104).

Vo veci bol vypočutý aj JUDr. Miroslav Debnár, dnes nebohý notár, ktorý spísal predmetnú notársku

zápisnicu a to na pojednávaní dňa 23.8.2012. Všetci účastníci konania, jednak účastníci predmetného
právneho úkonu ale jednak právni nástupcovia nebohého C. I., tohto notára zbavili povinnosti
mlčanlivosti a svedok na tomto pojednávaní uviedol, že približne 18.7.2011 bol oslovený svojim
kamarátom Y.. P., ktorý mu hovoril o pacientovi, ktorý chce svoj majetok venovať jednému zo svojich
detí, či by v tomto smere on, teda notár nemohol niečo urobiť. On Y.. P. upozornil, že cez telefón sa to

riešiť nedá, že má toho pacienta, prípadne obdarovaného za ním poslať, aby sa s ním notár dohodol.
Ešte v ten deň navštívil svedka Y.. J. žalovaný, a notár mu vysvetlil, aké podklady je potrebné predložiť
k vyhotoveniu darovacej zmluvy. Keď mu ich žalovaný doniesol, tak 20.7.2011 spísal návrh darovacej
zmluvy na notárskom úrade, a následne sám notár šiel k účastníkom darovacej zmluvy do T. Č.. Návrh
darovacej zmluvy, ktorá bola urobená formou notárskej zápisnice sa skladal z dvoch listov papiera,

ktoré boli popísané len na lícnej časti, kde sa nachádzal text. On, teda notár tomu starému pánovi
(C. I.) návrh zmluvy prečítal, darca s tým súhlasil a podpísal druhú stranu notárskej zápisnice, teda
tú stranu, na tom vyhotovení, ktoré predložil súdu a ktorá je podpísaná. Podľa výpovede svedka, k
podpisu notárskej zápisnice došlo 20.7.2011 na dôkaz čoho predložil z počítača vytlačenú časť údajov
z notárskeho centrálneho registra, kde je uvedené, že úkon bol spísaný 20.7.2011. Keď sa po podpise

zmluvy - notárskej zápisnice - vrátil do svojej kancelárie všimol si, že na prvom liste, (pretože notárska
zápisnica sa skladala z dvoch listov) bola nejaká chyba v čísle parcely. Túto skutočnosť si všimol
však až v pondelok, dňa 25.7.2011 keď išli notársku zápisnicu skenovať a žiadali o pridelenie čísla z
notárskeho centrálneho registra listín. Vtedy notár prikázal svojej zapisovateľke prepísať prvú stranu
notárskej zápisnice, teda obsah prvého listu, keďže listina, notárska zápisnica sa skladala z dvoch

listov papiera, ktoré boli spojené a kázal to prepísať na rub druhej strany notárskej zápisnice, kde sa
nachádzajú podpisy, pretože takto má byť vyhotovená notárska zápisnica a takto má byť aj skenovaná.
Jeho zapisovateľka si v tej chvíli nevšimla, že dátum vyhotovenia notárskej zápisnice bol 20.7.2011 a
spravila chybu, keď ju datovala dňom, keď žiadali o pridelenie čísla v notárskom centrálnom registri listín.
Chybnú časť notárskej zápisnice vyhodili. Notársku zápisnicu neskenovali v deň, keď bola vyhotovená z

toho dôvodu, pretože v stredu to už notár nestihol a vo štvrtok a v piatok mal pokazený skener. Preto sa
stalo,žeočísloznotárskehocentrálnehoregistrapožiadaliaž25.7.2011adošlokchybevtexte,dátume,
kedy mala byť notárska zápisnica spísaná. Svedok, notár Y.. J. ešte uviedol, že po príchode do domu
darcu v T. Č. položil darcovi zopár kontrolných otázok, ktorými sa snažil overiť, či je duševne spôsobilý
pochopiť, aký úkon má urobiť a overil jeho totožnosť. Jemu sa nebohý C. I. javil ako duševne spôsobilý

s tým, že bol imobilný, ležal v posteli. Po overení totožnosti podpísal listinu, ktorú dal k dispozícií súdu.
Potvrdil, že do T. Č.Č. išiel sám a zmluva sa asi podpisovala v obývačke, pričom v dome okrem darcu
a obdarovaného nebol nikto prítomný.

Vtomtosmeresavýpoveďnotárarozchádzalasvýpoveďoužalovaného,ktorýuviedol,žedoT.Č.šielna

aute notára a z výpoveďou poslednej svedkyne, ktorú súd v konaní vypočul na poslednom pojednávaní
dňa 14.5.2014.Šlo o svedkyňu H. G., družku žalovaného, ktorej výsluch prekvapivo žalovaný navrhol na poslednom
pojednávaní.

Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žila so žalovaným aj jeho otcom, nebohým C. I. v spoločnej
domácnosti a niekedy v júli 2011, keď B. C. I. márne čakal, že ho prídu navštíviť ďalšie deti - žalobcovia,
navrhol synovi JH. (žalovanému), aby šiel po notára, že ak ho doopatrujú, všetky majetky prenechá
žalovanému. Nejaký týždeň po tom, sa dostavil do domu notár JUDr. Debnár, prišiel aj so žalovaným.
Po krátkom rozhovore sám C. I. navrhol, aby šli podpísať čo notár priniesol, aby to už "mali z krku". Ona

sama medzitým notárovi uvarila čaj alebo kávu a celý čas sa zdržiavala pri nich v tejto obývačke. Notár
sa jej vtedy spýtal, či aj ju má zahrnúť do tej darovacej zmluvy, či tam nemá byť uvedená ako svedok,
ale keďže ona to nechcela, Y.. J. vytiahol zmluvy a dal ich nebohému C. I. podpísať. Ona si nevšimla
presne, aké to boli papiere, pretože ich bola väčšia kôpka a C. I. ich podpísal pri veľkom jedálenskom
stole v obývačke. Zmluvy, ktoré dával podpísať notár boli zviazané špagátikom a boli pripravené na
podpis. Na otázku prečo ju vo svojej výpovedi nespomenul Y.. T. J., keď vypovedal ako svedok, svedkyňa

uviedla, že sama Y.. J. prosila, aby jej meno nikde nespomínal. Svedkyňa trvala na tom, že zmluvy,
ktoré podpisoval C. I., boli zviazané špagátikom.

Súd vo veci ustanovil znalkyňu z odboru písmo znalectva, odvetvie ručné písmo, PhDr., PeDr.
Eriku Strakovú, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ktorá vo veci podala znalecký posudok 1/2014 k

veci posúdenia pravosti podpisu C. I. na origináli notárskej zápisnice. Znalkyňa po vyhodnotení v
znaleckom posudku uvedených i neuvedených nálezov a s ohľadom na charakter sporného podpisu a
na kvalitu porovnávacích podpisov stanovila záver, že podpis C. I. nachádzajúci sa na origináli notárskej
zápisnice B. XXX/XXXX, B. XXXXXX/XXXX, B. XXXXXX/XXXX zo dňa 25.7.2011 s vyššou mierou
pravdepodobnosti nie je pravým podpisom C. I..

Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná. Vykonaným
dokazovaním súd nadobudol hlboké vnútorné presvedčenie, že podpis na origináli notárskej zápisnice
datovanej 25.7.2011 nepatrí C. I. a že táto listina vznikla bez účasti a podpisu nebohého C. I., otca
účastníkov, a je výsledkom podvodného správania iných osôb. K takémuto záveru súd viedli nepresnosti

vo výpovediach, tak žalovaného ako aj svedka Y.. T. J. a nakoniec aj svedkyne H. G.. Predovšetkým
samotný žalovaný, vo svojej prvej výpovedi, predtým ako bol konfrontovaný s dôkazmi preukazujúcimi,
že ku dňu 25.7.2011 sa jeho otec nachádzal v Martinskej fakultnej nemocnici a nemohol spísať notársku
zápisnicu vo svojom rodnom dome v T. Č., s istotou tvrdil, že otec tému darovania nadhodil vo štvrtok
alebo piatok pred tým, ako bol hospitalizovaný. Telefonicky sa o spísaní notárskej zápisnice dohodol

v piatok predtým a v pondelok bola spísaná, pričom do T. Č. po návšteve notára šli na aute notára,
keď on predtým do Martina cestoval vlakom. Žalovaný to s istotou tvrdil na pojednávaní dňa 1.2.2012,
teda s odstupom približne pol roka od priebehu udalosti, pričom súd podotýka, že 20.7. pripadol na
stredu a 21.7. na štvrtok a 25.7. bol pondelok. Naopak svedok, Y.. J. tvrdil, že do Čepčína išiel sám, bez
žalovaného. Počas svojej výpovede ani v priebehu celého konania, až do podania znaleckého posudku

žalovaný nenavrhol ako svedkyňu svoju družku a vôbec sa o jej prítomnosti pri podpise notárskej
zápisnice nezmienil, napriek tomu, že práve jej výpoveď za predpokladu, že by bola pravdivá mohla
potvrdiť jeho tvrdenia. Prítomnosť svedkyne H. G., nespomenul ani svedok Y.. J., ktorý tvrdil, že v
byte okrem darcu a obdarovaného sa nikto nenachádzal. Navyše svedok Y.. J. v snahe vysvetliť ako
došlo k uvedeniu dátumu 25.7.2011 na notárskej zápisnici, hoci v tento deň bol nebohý C. I. evidentne

hospitalizovaný v Martinskej fakultnej nemocnici a teda nemohol sa nachádzať v mieste svojho bydliska
tvrdil, že notárska zápisnica v origináli pôvodne pozostávala z dvoch listov papiera, ktoré boli popísané
lenna lícnejčastiabolispojené.Vyhotovenýoriginálnotárskejzápisnicenesvedčíotom, aniejenaňom
žiadna stopa po predchádzajúcom spojení s iným listom papiera. Svedkyňa G. naviac tvrdila, že listiny,
ktoré podpisoval nebohý C. I. boli pospájané motúzikmi, avšak žiadne stopy takéhoto spojenia originál

pripojený v spise nenesie. Výpoveď svedkyne G. súd považoval za výpoveď účelovú a nepravdivú,
v snahe po podaní znaleckého posudku pomôcť žalovanému v jeho tvrdeniach. Súd tejto výpovedi
neuveril, rovnako ako neuveril tvrdeniu Y.. J..

So závermi znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že podpis nebohého C. I. na danej zmluve s vyššou

mierou pravdepodobnosti nie je jeho pravým podpisom a s prihliadnutím na okolností za ktorých mala
darovacia zmluva byť uzavretá a na nepresnosti vo výpovediach hlavných aktérov, teda obdarovaného
žalovaného, svedka J. a družky žalovaného potom súdu vyplýva záver uvedený vyššie a totiž, že nebohý
C. I. predmetnú notársku zápisnicu nikdy nepodpísal. K takémuto záveru vedie súd aj skutočnosť,že žalovaný zvykol za otca podpisovať ďalšie listiny, ktoré súviseli s uzavretím predmetnej darovacej
zmluvy a to konkrétne doručenku, ktorej fotokópia je pripojená vo fotokópii spisu Katastrálneho úradu
v Žiline, Správy katastra Turčianske Teplice rub č. l. 51, ktorá má svedčiť o prevzatí rozhodnutia o

povolení vkladu vo veci V 460/11 dňa 29.7.2011 C. I.. Súd podotýka, že podpis na tejto doručenke
pripomína podpis nebohého C. I., ktorý sa v spise nachádza na listinách, ktoré tvoria prílohu znaleckého
posudku, pripomína podpis na darovacej zmluve a teda (keďže žalovaný pripustil, že za otca túto
doručenku podpísal), žalovaný sa snažil podpis svojho otca napodobniť, na tejto doručenke. Podpis
totiž v najmenšom nepripomína podpis žalovaného, ktorý sa nachádza na rôznych listinách, najmä na

doručenkách v súdnom spise.

Keďže súd dospel k hlbokému vnútornému presvedčeniu, že podpis na predmetnej darovacej zmluve
nepatrí darcovi a vlastníkovi predmetných nehnuteľnosti, ktoré ňou boli prevádzané na žalovaného,
nebohému C. I., musel skonštatovať, že darovacia zmluva spísaná formou vyššie uvedenej notárskej
zápisnice je neplatná.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k
vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo vo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností,
ustanovených zákonom.

V tomto prípade darovacia zmluva na ktorej sa mal nachádzať podpis C. I., ktorý ale jemu nepatril je
podľa presvedčenia súdu neplatná. Predovšetkým tento právny úkon nie je prejavom vážnej vôle C. I.,
ktorú by potvrdil svojim podpisom na darovacej zmluve. Podpísala ju osoba, ktorá nebola vlastníkom
predmetných nehnuteľnosti (keďže nešlo o osobu nebohého C. I.), aj keď sa snažila podpis nebohého

C. I. na darovacej zmluve napodobni. Keďže právny úkon nebol urobený vlastníkom predmetných
nehnuteľnosti, odporuje ustanoveniu § 123 Občianskeho zákonníka a je podľa názoru súdu neplatný v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto skonštatoval túto neplatnosť vo výrokovej
časti tohto rozsudku, čím žalobe v tejto časti vyhovel.

Podľa presvedčenia súdu žalobcovia majú naliehavý právny záujem, ktorý je základným predpokladom
na určenie toho, čoho sa domáhali, pretože je základným predpokladom pre úspešnosť žaloby, ktorú
podali, teda žaloby určovacej v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p.. Bez takéhoto určenia nie je možné
dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckych práv v Katastri nehnuteľnosti. Súčasne následkom neplatnosti
tejto darovacej zmluvy, ktorú súd konštatoval, je ďalšie konštatovanie, a totiž, že C. I. bol vlastníkom

nehnuteľnosti uvedených v darovacej zmluve ku dňu svojej smrti, pretože ani právoplatné rozhodnutie
o vklade darovacej zmluvy, na základe neplatnej darovacej zmluvy nemohlo spôsobiť prevod jeho
vlastníckych práv na inú osobu, v tomto prípade na žalovaného. Súd preto v ďalšej časti výroku tohto
rozsudku určil, že nehnuteľnosti uvedené v darovacej zmluve patria do dedičstva po nebohom C. I.. Súd
určil, že do dedičstva po nebohom C. I. patrí dom č. súpisné XX postavený na parcele C KN č. XXX v

k. ú. T. Č. v podieli 6/10-in, napriek tomu, že v zmenenej žalobe došlo podľa názoru súdu k pisárskej
chybe a predmetný podiel bol uvedený vo výške 5/10-tin. Z kontextu žaloby, ale aj zo záverečného
vyjadreniaprávnejzástupkynežalobkynevyplývalo,žežalobcažiadalurčiť,žedodedičstvaponebohom
C. I., patria všetky nehnuteľnosti darované predmetnou darovacou zmluvou, resp. uvedené v darovacej
zmluve. Podľa darovacej zmluvy prevádzal nebohý C. I. svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnému

domu č. súpisné vo výške 6/10-tin. Preto v tomto prípade súd rozhodol tak, ako to vyplýva z logického
kontextu žaloby a z prednesu právnej zástupkyne žalobcov na poslednom pojednávaní vo veci samej a
neprihliadol na pisársku chybu, uvedenú v zmenenej žalobe.Keďže podľa názoru súdu ide o zložitý prípad, v ktorom vznikli trovy nielen účastníkom konania ale
aj trovy štátu znaleckým dokazovaním, súd využil ustanovenie § 151 ods. 3 O. s. p. a rozhodol, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.