Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314205606
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314205606.5

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v právnej veci žalobcov: D. D., X..
XX.XX.XXXX, XXX XX G. R. XXX C. A.. E. D., X.. XX.XX.XXXX, M. XX, XXX XX V., obaja v konaní
zast. JUDr. Ing. Matej Šebesta, advokát so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava proti žalovanému: K.
Š., X.. XX.XX.XXXX, XXX XX G. XXX, v konaní zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom
Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o určenie neplatnosti uznesenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 956,02 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 07.03.2014 bol Okresnému súdu v Leviciach doručený žalobný návrh na určenie neplatnosti

uznesenia Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Trojchotár
Dolné Semerovce prijaté na Zhromaždení vlastníkov dňa 11.12.2013. Žalobcovia svoju žalobu
odôvodnili tým, že žalovaný bol poverený zástupcami jednej tretiny vlastníkov pozemkov podľa § 5
ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve zvolať Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov
začlenených do Poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce. Žalovaný zvolal valné zhromaždenie
vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár na deň 11.12.2013. Na

tomto zhromaždení boli okrem iných prijaté rozhodnutia, ktoré majú nepriaznivý dopad na vlastnícke
práva žalobcov užívať pozemky, ktoré majú vo vlastníctve, čím je daný naliehavý právny záujem
žalobcov v zmysle § 80 b) OSP. Ide o rozhodnutie o odstúpení užívania poľovného revíru podľa § 13
zákona o poľovníctve užívateľovi Poľovníckemu združeniu Trojchotár so sídlom Demandice 301, IČO:
42 332 818 ( uznesenie č. 4), rozhodnutie o zamietnutí zmeny hraníc poľovníckeho revíru Trojchotár
( uznesenie č. 2), uznesenie o výške náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru. Žalobcovia

sa domnievajú, že priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovníckych pozemkov dňa 11.12.2013 ako aj
rozhodnutia prijaté na tomto zhromaždení sú v rozpore s príslušnými ustanoveniami o poľovníctve
z dôvodu, že z prezenčnej listiny, ako ani z notárskej zápisnice nie je možné určiť, ktorívlastníci
sa zúčastnili na valnom zhromaždení osobne a ktorí boli zastúpení splnomocnenými zástupcami
( plnomocenstvá netvoria prílohu k notárskej zápisnici) a z dôvodu rozsiahlych nezrovnalostí vo výmere
pozemkov existujúceho poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce.

Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.10.2014 nesúhlasil v
celom rozsahu s podanou žalobou a považoval ju za nedôvodnú a neodôvodnenú, z dôvodu absencie
splnenia podmienky vecnej legitimácie v konaní. Poukázal na to, že v danom prípade všetci účastníci
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné
Semerovce sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení ( povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak

sa predmet konania týka uvedeného zhromaždenia. Rozsudok sa musí vždy vyťahovať na všetkýchúčastníkov právneho vzťahu ( § 91 ods. 2 OSP), inak musí byť návrh zamietnutý pre nedostatok vecnej
legitimácie.

Súdnariadilpojednávaniekdevykonaldokazovanieprednesomprávnehozástupcužalobcu,prednesom
žalobcov, prednesom právneho zástupcu žalovaného, prednesom žalovaného, výsluchom svedka A..
C. F. a oboznámením sa z celým obsahom spisového materiálu.

Právny zástupca žalobcov predniesol žalobu zhodne s písomným podaním, kde naliehavý právny
záujem na navrhovanom určení vidia žalobcovia v tom, že je tu daný výkon poľovných práv a v prípade
žalobcov, ktorí sú vlastníkmi pozemkov a sú aj poľovníci a jedine touto žalobou sa domnievajú, že
môžu dosiahnuť zmenu stavu, ktorá nastala po tom, čo žalovaný ako poverený 1/3 vlastníkov zvolal
zhromaždenie vlastníkov. Poukázal na množstvo závažných nedostatkov tohto zhromaždenia najmä čo

sa týka zápisnice, resp. prezenčnej listiny vo vzťahu k notárskej zápisnici nie je zrejmé, ktorí vlastníci
sa osobne zúčastnili zhromaždenia resp. ktorí boli zastúpení, neboli pripojené listy vlastníctva, z ktorých
by sa dala určiť veľkosť vlastníctva a nie je zrejmá ani celková výmera, nakoľko pôvodne to malo byť
vo výmere 4.212 ha a pri určení hlasovacích podielov sa vychádzalo z výmery 5.060 ha. Vo vyjadrení
zo dňa 18.03.2015 doplnil, že na začiatku zhromaždenia vlastníkov sa počítalo s výmerou 5030 ha

a po námietke žalobcu A.. E. D. bol výmera zmenená na 5060 ha, čím mohlo prísť k porušeniu práv
niektorých vlastníkov, kedy sa im znížil počet hlasov, ktorý sa počíta ako podiel výmery pozemkov
tohto vlastníka k celkovej výmere poľovných pozemkov. Upozornil na formálne nedostatky zápisnice
zo zhromaždenia a navrhol vypočutie svedkov a v prílohe predložil výpis pozemkov vlastníka pre
záujmovú oblasť PZ Demandice. Prednesom na pojednávaní upresnil, že právny záujem vidí v tom, že

rozhodnutím zhromaždenia vlastníkov sú zásadným spôsobom ovplyvňované práva týchto poľovných
pozemkov. Zhromaždenie bolo zvolané nezákonne a na podklade nezákonného valného zhromaždenia
bola zaevidovaná zmluva o výkone práv poľovníctva. Toto predstavuje zásah do vlastníckych práv
žalobcov aj žalovaného. Dňa 18.04.2016 bola podaná správna žaloba na KS v Nitre. Nezákonný priebeh
zhromaždenia nemôže slúžiť ako podklad na zaevidovanie zmluvy. Právny zástupca žalobcov reagoval

na vecnú legitimáciu tým, že nie je asi možné označiť okruh účastníkov podľa notárskej zápisnice, ktorá
trpí vadami. Uznesenia prijaté na zhromaždení sú podľa neho neplatné, nakoľko trpia takými vadami,
že sú nulitnými právnymi aktami.

Žalobca D. D. ( ďalej len žalobca v 1. rade) prednesom na pojednávaní uviedol, že nevie, či na obecnej

tabuli bola pozvánka na zhromaždenie, on nie je poľovník, tak sa o také veci nezaujíma, hoci vedel,
že zhromaždenie sa má konať, nevedel kedy a kde. Sám vlastní výmeru pozemkov prevyšujúcu 14 ha,
pozvánka mu doručená nebola.

Žalobca A.. E. D. ( ďalej len žalobca v 2. rade) prednesom na pojednávaní uviedol, že on sa

zhromaždenia zúčastnil. Nezrovnalosť vidí v tom, že jeho meno v prezenčnej listine uvedené nie je.
Rozpor s ústavou vidí v tom, že vlastníci pozemkov si nevedia naložiť s vlastníctvom v súlade so
svojou skutočnou vôľou. Dňa 01.08.2013 podali žiadosť v zmysle zákona č. 274/2009, na určenie zmeny
hranice poľovného revíru a mali záujem o vytvorenie vlastného poľovného revíru. Na zhromaždení
vzniesol námietku výmery pozemkov . On sám je vlastníkom pozemkov o výmere cca 12 ha/16 ha a mal

splnomocnenieodvlastníkovkvýmerecca300ha/400hačojepribližne10%kcelku.Namietal notársku
zápisnicu z dôvodu nezrovnalostí zápisov prítomných osôb, splnomocnení aj veľkostí jednotlivých výmer
pozemkov. Zhromaždenie považuje za nezákonné, nakoľko v zmysle § 5 zákona o poľovníctve vyžaduje
presnú identifikáciu prítomných osôb resp. splnomocnení vlastníkmi na základe splnomocnenia. Rozpor
vidí aj v tom, že pozvánka na zhromaždenie nebola verejne zverejnená na úradnej tabuli všetkých

dotknutých obcí a podľa neho takéto zhromaždenie nie je verejné a môžu sa na ňom zúčastniť len
vlastníci, resp. ich splnomocnení zástupcovia a napr. pán G., ktorý nie je zapísaný v listine prítomných,
nie je vlastníkom a ani nemal splnomocnenie vlastníkov na to, aby bol na zhromaždení prítomný. Na
zmenu výmery dotknutých pozemkov je oprávnený iba odborný geodet a je neakceptovateľné aby
výmera bola menená svojvoľne vlastníkmi alebo ich splnomocnenými zástupcami. Podľa jeho názoru

bolo zhromaždenie zvolané účelovo, aby žalovaný ako štatutárny orgán ďalej vykonával výkon práva
poľovníctva.Právny zástupca žalovaného prednesom na pojednávaní opätovne poukázal, že nie je naliehavý právny
záujem, nakoľko rozhodnutie vo veci by nijakým spôsobom nezaväzovalo a nerozhodlo o právach
všetkých osôb a preto nie je dôvod konať o právach hmotnoprávneho charakteru. V písomnom vyjadrení

zo dňa 08.03.2016 uviedol, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov sa zúčastnili osoby
ktoré na to boli oprávnené a že zhromaždenie bolo riadne uznášania schopné, čo napokon na ňom
samom nespochybňovali ani žalobcovia. Za riadne zvolanie a vykonanie prezentácie, výsledkom ktorých
jelistinaprítomnýchpritomzodpovedázvolávateľ-žalovaný,čosiriadnesplnilaskontrolovaloprávnenie
každého prítomného zúčastniť sa zhromaždenia a hlasovať na ňom. V prípade ak by žalobcovia boli na

zhromaždení namietali právo niektorého z prítomných zúčastniť sa a hlasovať, bola by táto ich námietka
preverená na mieste a bolo by to zaznamenané do notárskej zápisnice. Poznamenal, že samotný
priebeh zhromaždenia, či zápisnica z nej nemôžu byť neplatné. Žiadal súd z dôvodu hospodárnosti
pri dokazovaní vyhodnotiť jeho procesné námietky, keďže žalobcovia sa touto žalobou domáhajú
požadovaného určenia iba voči žalovanému ako zvolávateľovi a jednému z účastníkov konaného
zhromaždenia. Žaloba pokiaľ sa nedotýka všetkých tých, ktorých práva môžu byť rozhodnutím súdu

dotknuténemánádejnaúspechakeďžesažalobnýpetitnetýkavšetkýchzúčastnenýchnazhromaždení
nie je daný naliehavý právny záujem.

Právny zástupca žalobcov na to reagoval, že nie je asi možné označiť okruh účastníkov podľa notárskej
zápisnice, ktorá trpí vadami.

Žalovaný prednesom na pojednávaní uviedol, že jeho oprávnenie na zvolanie zhromaždenia vlastníkov
poľovníckych pozemkov vyplynulo z uznesenia zo stretnutia vlastníkov 1/3 poľovných pozemkov
počítaných z celkovej výmery poľovných pozemkov poľovného revíru Trojchotár dolné Semerovce zo
dňa 22.11.2003. Vyjadril sa k rozdielnosti výmery pozemkov tak, že je tu určitý rozdiel, za ktorý však on

nemôže, uvádza sa výmera podľa rozhodnutia okresného úradu z roku 1994 a výmera podľa vlastníkov.
Mal za to, že je to zrejme z dôvodu odstupu času. Čo sa týka prítomnosti osôb na zhromaždení tak
pán G. mal splnomocnenie na vedenie schôdze a pán starosta A.. C. F. prišiel z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti na zhromaždenie neskôr.

Súd na návrh právneho zástupcu žalobcov doplnil dokazovanie o notársku zápisnicu X. XXX/XXXX,
X. XXXXX/XXXX B.o dňa 19.12.2013, uznesenie zo stretnutia vlastníkov spoločného poľovného revíru
Trojchotár Dolné Semerovce vlastniacich viac ako 1/3 poľovných pozemkov počítaných z celkovej
výmery poľovných pozemkov začlenených do predmetného poľovného revíru zo dňa 22.11.2013, listinu
prítomných zo zhromaždenia vlastníkov spoločného poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce

konaného dňa 11.12.2013 v Demandiciach, opravná doložka zo dňa 18.07.2014, pozvánka - všetko
vyžiadané od notárky JUDr. Jany Kuchárikovej, so sídlom Školská 13, Šahy založené v prílohovej obálke
č.l. 108.

Súd sa oboznámil so Zmluvou č. 1/2013 o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce zo dňa

20.12.2013; notárskou zápisnicou X. XX/XXXX zo dňa 19.02.2016, potvrdením obce Zbrojníky č.l. 182.

Svedok A.. C. F. po zákonnom poučení, vypovedal na pojednávaní, že je oboznámený s predmetom
sporu. Jeho ako starostu obce - štatutára obce sa tento spor dotkol tak, že sa v obci nepoľovalo,
nereguloval sa počet zveri a vznikali škody, čo pociťovali najmä samostatne hospodáriaci roľníci. Ako

starostarozhodnúťnemôže,pretoovýkoneprávapoľovníctvarozhodliposlanciobecnéhozastupiteľstva
pre poľovný revír Trojchotár, a to z toho dôvodu, že boli vysoké škody na úrode. Na predmetnom
zhromaždení v roku 2013 sa osobne zúčastnil, meškal pre služobné povinnosti cca 15 minút, hlasoval a
prezenčnú listinu podpísal pri odchode. Ako štatutár obce mal právo na podpis a hlasovanie bez súhlasu
obecného zastupiteľstva.

Podľa ust. § 90 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku v znení do 30.06.2016 účastníkmi
konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Súd v rámci skúmania procesných podmienok skúma len otázku spôsobilosti označených subjektov byť

účastníkomkonaniatzv.procesnúsubjektivituaotázkuprocesnejspôsobilostivkonaní.Záväznéurčenie
toho, či sú účastníci konania legitimovaní aj hmotnoprávne, je až otázkou meritórneho rozhodovania
o návrhu. Posúdenie hmotnoprávnej vecnej legitimácie účastníkov nesúvisí s procesným statusom
účastníka - účastníkom bude vždy subjekt označený navrhovateľom bez ohľadu na to, či je ajhmotnoprávne vecne legitimovaný (či je prípadne len on hmotnoprávne vecne legitimovaný) a to
so všetkými procesnými právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi. Procesnú zodpovednosť za
označenie účastníkov v návrhu vždy nesie navrhovateľ v tom zmysle, že nedostatočné označenie vecne

legitimovaných účastníkov znamená zamietnutie návrhu navrhovateľa.

V zmysle citovaného ust. § 90 OSP okruh účastníkov konania sa zakladá procesným spôsobom a to
navrhovateľ je ten kto podal na súde návrh a odporca je ten koho navrhovateľ v návrhu za odporcu
označil. Vzhľadom k dispozičnej zásade občianskeho súdneho konania je tak v sporovom konaní

možné, aby sa iný ako za odporcu v návrhu označený subjekt stal účastníkom konania iba na základe
procesného úkonu navrhovateľa, pokiaľ nejde o prípad univerzálnej sukcesie. Vecná legitimácia je
stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva či povinnosti, ktorá je
predmetom konania. Jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie návrhu. Je vecou navrhovateľa, aby
požiadavke vyplývajúcej z hmotného práva vyhovel a riadne označil odporcu, prípadne postupoval podľa
ust. § 92 OSP. Nie je povinnosťou súdu poučiť navrhovateľa o tom koho by mal podľa hmotného práva

žalovať. Takéto poučenie by nepochybne presahovalo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 OSP a bolo
by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania zakotvenej tak v ust. § 18 OSP ako aj v ust. čl. 37
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky.

Platí, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním

rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP).

V prejednávanej veci sa vzhľadom na predmet konania jedná o určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 80
písm. c) OSP. Určovacia žaloba je procesnoprávny nástroj preventívnej ochrany subjektívneho práva.
Preventívnu funkciu plní vzhľadom na jej hlavný cieľ, ktorým je ochrániť právnu istotu navrhovateľa

tam, kde hrozí, že jeho právo alebo jeho právne postavenie môže byť nejakým spôsobom ohrozené,
príp. narušené. Má význam tam, kde ešte nedošlo k porušeniu právnych vzťahov alebo práv, a teda
jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k náprave
nemožno dospieť inak; a tiež tam, kde určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, ktorá

bude tvoriť právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Výrok súdu o určení
potom ohrozenie, neistotu a neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, že by
ukladal splnenie nejakej povinnosti. Úlohou určovacej žaloby je teda predchádzať žalobe na plnenie.

Základným predpokladom žaloby o určenie je naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom

určení. Tento je daný vtedy, ak bez tohto určenia je ohrozené právo navrhovateľa, alebo ak by sa bez
tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Záver súdu o existencii či neexistencii naliehavého
právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne
zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť
neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné

konanie. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa ňou vytvára pevný právny
základ pre účastníkov sporu, a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie. V prípade, že
je možné v súdnom spore využiť žalobu na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem, ktorý je
podmienkou žaloby na určenie. Len čo je porušenie subjektívneho práva dokonané, možno žalovať
priamo na plnenie, reparáciu škodlivých právnych následkov zo strany odporcu. Rozsudok o žalobe

na plnenie totiž v sebe zahŕňa kladné alebo záporné riešenie otázky existencie práva alebo právneho
vzťahu.

Súd nemôže prekročiť návrh žalobcu a preto musel v prejednávanej veci vychádzať z určeného okruhu
žalovaných a žalobného petitu. Ak by mu súd vyhovel a určil by neplatnosť uznesení prijatých na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce konanom
dňa 11.12.2013, takýto výrok rozsudku by mal účinnosť len vo vzťahu k účastníkom predmetného
konania teda žalobcov a žalovaného, nakoľko určujúci výrok rozsudku súdu má účinnosť iba vo vzťahu

k účastníkom konania a nemal by účinnosť voči tretím osobám, teda vo vzťahu ku všetkým vlastníkom
poľovných pozemkov poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce. Ak má byť výrok určovacieho
rozsudku záväzný (a len na takomto určení môžu mať žalobcovia naliehavý právny záujem) pre všetkých
vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru musia byť tejto okolnosti prispôsobení aj účastnícikonania. Určovacia žaloba má preventívny charakter a mala by s konečnou platnosťou odstrániť stav
neistoty v existujúcich právnych vzťahoch a preto sa musí týkať všetkých účastníkov právneho vzťahu.
Súd ďalej poznamenáva, že ani určením neplatnosti uznesení, prijatých na zhromaždení vlastníkov

poľovných pozemkov poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce konanom, dňa 11.12.2013, by
žalobcovia nemali istotu, že dosiahnu v prípade nového zvolania valného zhromaždenia pre seba
priaznivejší výsledok, keďže žalobcovia nemajú spolu potrebnú väčšinu hlasov podľa výmery pozemkov,
aby mohli zásadným spôsobom ovplyvniť hlasovanie vlastníkov pozemkov na možnom novo zvolanom
zhromaždení. Súd sa nezaoberal hmotnoprávnou otázkou, či došlo k porušeniu ustanovenia § 5 ods. 4

a 5 zákona o poľovníctve, pretože žalobu zamietol z dôvodu nesprávne určenej pasívnej legitimácie a
absencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení v zmysle § 80 písm. c) OSP.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi,

ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, preto mu súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal plnú náhradu trov konania
potrebných na účelné bránenie práva v sume 956,02 eur titulom trov právneho zastúpenia v zmysle ich
vyčíslenia v písomnom podaním zo dňa 18.05.2016 podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu realizácie jednotlivých
úkonov právnej služby ( ďalej len cit. vyhláška) : podľa § 11 ods. 1 a), 13a ods. 1 písm. a), b), c), d),
ods. 4, za sedem úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prevej porady s
klientom 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur, podanie vo veci samej 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur,
účasť na pojednávaní dňa 13.10.2014 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní dňa

18.12.2014 15,47 eur, režijný paušál 8,04 eur, písomné podanie - vyjadrenie
k vyjadreniu žalobcov 33 eur, režijný paušál 8,58 eur, ďalšia porada s klientom 132 eur, režijný paušál
8,58 eur, účasť na pojednávaní dňa 17.05.2016 66 eur, režijný paušál 8,58 eur + 20% DPH spolu 587,97
eur. Podľa § 15 b ) a § 17 cit. vyhlášky náhradu za stratu času stráveného cestou zo sídla právneho
zástupcu do miesta konania pojednávania dňa 13.10.2014,18.12.2014, 17.05.2016 t.j. zo Zvolena do

Levíc a späť, teda časový rozsah 8 začatých polhodín pri sadzbe 1/60 výpočtového základu za jednu
á 13,40 eur a 4 začatých polhodín pri sadzbe 1/60 výpočtového základu za jednu á 14,30 eur, t. j.
spolu 164,40 eur+ 20% DPH, t.j. 197,28 eur. Podľa § 15 a) a § 16 ods. 4) cit. vyhlášky cesta autom
na pojednávanie dňa 13.10.2014, 18.12.2014 a 17.05.2016 ( Výpočet podľa zákona 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách: vlastné motorové vozidlo advokáta zn. P., model R. O., EČ: B. XXX M.; 3 x

vzdialenosť Zvolen - Levice a späť=3xl66 km, t.j. 498 km; priemerná cena PHM =1,117 EUR/1; koeficient
opotrebenia vozidla na 1 km jazdy dňa 13.10.2014, 18.12.2014 a 17.05.2016=0,183 eur;
priemerná spotreba PHM = 9,2 1/100 km výpočet: 0,183 EUR x 498 km = 91,13 eur, 1,117 eur x 498
km x 0,092 = 51,18 eur, 91,13 eur + 51,18 eur = 142,31 eur+ 20%DPH = 170,77 eur, trovy konania
celkom 956,02 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p. tak ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Ústavný súd SR zdôraznil, že pri priznávaní trov právneho zastúpenia je potrebné najmä „dbať na to, aby
nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu neutrpel oproti inému účastníkovi,
a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania.“ (nález
ústavného súdu IV. ÚS 45/06-32 z 20. 4. 2006; takmer identický právny záver viď tiež v nálezoch

ústavného súdu II. ÚS 56/05 z 22. júna 2005, III. ÚS 166/09-32 z 2. 9. 2009 a III. ÚS 144/10-26 z 25.
5. 2010). Z judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že účelom inštitútu náhrady trov konania (vrátane
náhrady trov právneho zastúpenia) je predovšetkým náhrada (kompenzácia) nákladov, ktoré vznikli
účastníkovi v dôsledku úspešného uplatnenia si práva alebo procesnej obrany na súde. Náhradou trov
konania sa podľa ústavného súdu účastníkovi konania poskytuje náhrada iba tých trov, ktoré vo vecnej a

časovejsúvislostiskonanímmuselalebobudemusieťnepochybnezaplatiť.Sankcionovanieneúspešnej
strany, resp. priznávanie bonusu nad rámec reálne vynaložených trov právneho zastúpenia úspešnej
strane bezpochyby prekračuje takto ústavným súdom vymedzený účel náhrady trov konania a preto
súd nepriznal trovy právneho zastúpenia vyčíslené v podaní zo dňa 18.05.2016 právnym zástupcomžalovaného za ďalšiu poradu s klientom dňa 12.10.2014, 16.12.2014, 16.02.2015, náhradu za stratu
času stráveného cestou zo sídla právneho zástupcu do miesta trvalého bydliska klienta dňa 12.10.2014,
16.12.2014, 16.02.2015 a 16.05.2016, t.j. zo Zvolena do Demandíc a späť ani cestovné za cesta autom

na poradu s klientom dňa 12.10.2014, 16.12.2014, 16.02.2015 a 16.05.2016, nakoľko tieto tvory súd
vyhodnotil ako neúčelné, keďže počas konania nedošlo k výrazným a podstatným zmenám právneho
posúdenia veci, nešlo o zložitú právnu vec, vyžadujúcu si ďalšie porady právneho zástupcu s klientom
a to poukazujúc na § 13a) ods. 3 cit. vyhlášky a preto ani cestovné a stratu času za tieto porady
právnehozástupcusklientom,súdnepriznalakoúčelnétrovy.Naopakporadusklientomdňa16.05.2016

súd vyhodnotil ako účelne vynaložený úkon právnej služby z dôvodu odstupu času od posledného
pojednávania, avšak súd sa nestotožnil s cestovným a stratou času, ktoré si právny zástupca za túto
poradu vyúčtoval, nakoľko súd má za to, že takáto cesta nebola potrebná a prioritne by mal právny

zástupca porady s klientmi vybavovať v sídle svojej advokátskej kancelárie resp. použiť také prostriedky
komunikácie, ktoré by zbytočne nenavyšovali trovy konania, nesankcionovali neúspešnú stranu v konaní

a ktoré by tak mohli byť potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Leviciach, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia .