Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201438
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513201438.4

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu CETELEM
SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, pr. zast. Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej L. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, N. Y., občianke SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO 42 362 962, pr.

zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom AK, Zámocká 36, Bratislava, v konaní o zaplatenie 586,87
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 298,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 1.6.2009 do zaplatenia v 20,-- eur mesačných splátkach, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy
do 21. dňa toho - ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jedinej splátky.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažalobou,doručenousúdudňa28.3.2013domáhal,abysúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiť
mu sumu 586,87 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 586,87 eur od 30.10.2009 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 603,42 eur od 1.6.2009 do 29.10.2009
a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti - návrhu na
uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 4.1.2008 poskytol žalovanej úver vo výške
494,92 eur (14 910 Sk) na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu
žalovanej žalobcom tak, že žalobca za žalovanú uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške
poskytnutého úveru a žalovaná tovar prevzala. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver špecifikovaný vyššie

v 20 mesačných splátkach po 36,68 eur (1 105 Sk) splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom
15.2.2008. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila. Ku dňu spísania
žaloby mal žalobca neuhradené záväzky po splatnosti voči žalovanej v celkovej výške 586,87 eur, ktoré
pozostávajú z dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy vo
výške 276,89 eur (pričom istina predstavuje sumu 192,80 eur a úrok predstavuje sumu 84,09 eur) a
zo zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach vo výške 309,98 eur. Do

podania žaloby žalovaná uhradila sumu 196,72 eur.

Keďže žalovaná porušila povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, žalobca listom zo dňa 6.
4. 2009 odstúpil od úverovej zmluvy, vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 636,87 eur a upozornil
žalovanú, že úver sa stáva splatným v celom rozsahu ku dňu 31.5.2009.

Podaním doručeným súdu dňa 30.10.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník - Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, Chorvátsky Grob.Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanej a vedľajšiemu
účastníkovi na podporu žalovanej súd doručil žalobu a ich vyzval, aby sa v lehote stanovenej súdom k

nej vyjadrili. Zároveň oznámil žalobcovi a žalovanej, že do konania vstúpil vedľajší účastník na podporu
žalovanej a žalovanú vyzval, aby oznámila súdu, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania.

Žalovaná sa v lehote stanovenej súdom ani k žalobe, ani k vstupu vedľajšieho účastníka nevyjadrila.

Žalobca namietal vstup do konania vedľajšieho účastníka na podporu žalovanej, na návrhu trval a
súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

OS Stará Ľubovňa, uznesením č. k. 5C/14/2014-48 zo dňa 27.10.2014 a pripustil vstup do konania
vedľajšieho účastníka, OZ slovenských spotrebiteľov, AZ, Chorvátsky Grob, ktorý dňa 4.2.2015 z

konania vystúpil.

Podaním, doručeným súdu dňa 9. 9. 2014, vstúpil do konania vedľajší účastník na podporu žalovanej
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava.

Žalobca namietal vstup do konania tohto vedľajšieho účastníka.

OS Stará Ľubovňa uznesením č. k. 5C/14/2013-69 zo dňa 14.1.2016 pripustil vstup do konania
vedľajšieho účastníka na podporu žalovanej Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava.

Súd nariadil pojednávanie na deň 7.6.2016, na ktoré predvolal účastníkov konania. Pojednávania sa
nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca, vedľajší účastník ani jeho právny zástupca. Právny zástupca
žalobcuospravedlnilsvojuneúčasťnapojednávanízdôvodovhospodárnosti,navrhol,abysúdprejednal
vec v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe predložených dôkazov. Žalovaná na pojednávaní
potvrdila uzavretie zmluvy so žalobcom, no nevedela uviesť, v akej výške jej bol úver poskytnutý, ani v

akej výške úver uhradila. Súčasne navrhla zaplatiť priznanú sumu v mesačných splátkach po 20,-- eur.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov - zmluvou o úvere (čl. 8),
odstúpením od zmluvy (čl. 9), informatívnym výpisom žalobcu z OR (čl. 7), prehľadom splátok a
úhrad (čl. 24-29), Sadzobníkom poplatkov (čl. 30-32), písomnými vyjadreniami žalobcu (čl. 21, 38,

74), vyjadrením vedľajšieho účastníka (čl. 67), ako aj obsahom celého spisu, na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania dňa 4.1.2008 uzavreli písomnú zmluvu označenú ako „Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalobcom

žalovanej jednorázovo vo výške 494,92 eur (14 910 Sk) za účelom úhrady ceny tovaru. Predmetný úver
mala žalovaná zaplatiť 20 mesačnými splátkami po 36,68 eur. Splatnosť mesačnej splátky bola vždy
k 15. dňu v mesiaci, prvá splátka bola splatná dňa 15.2.2008. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá
fixná vo výške 49,00 % ročne, RPMN za úver 61,61 % a celkové náklady 238,66 eur (7 190 Sk). Celkovú
čiastku mala žalovaná zaplatiť žalobcovi vo výške 733,59 eur (22 100 Sk).

Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako
Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je rozdelená na dve časti. Prvá časť obsahuje Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a druhá časť obsahuje spoločné ustanovenia, v ktorej je upravené poistenie
klienta, úverová karta, dohoda o zrážkach zo mzdy a žiadosť o financovanie. Druhá strana zmluvy

obsahuje Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a. s., pre poskytnutie úveru, ktoré upravujú
vzťahymedzispoločnosťouafyzickouosobou,ktorápožiadaCETELEMoúver,aktoréobsahujúúvodné
ustanovenia, všeobecné ustanovenia, ustanovenia týkajúce sa klasického úveru, úverového rámca a
záverečné ustanovenia, pričom tento text je písaný veľmi drobným ťažko čitateľným písmom a nie je zo
strany žalovanej verifikovaný. V záverečnej časti je miesto pre dátum a podpis účastníkov žaloby.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z mesačnej splátky 1 105,-- eur nevyplýva rozpis splátok na istinu,
úroky a poplatky, tiež nie je uvedená priemerná RPMN, adresa predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu a ani konečná splatnosť spotrebiteľského úveru.Žalovaná do podania žaloby uhradila sumu 195,72 eur 3 splátkami nepravidelne od 26.5.2008 do
29.10.2009.

Žalovaná porušila svoju povinnosť mesačne splácať poskytnutý úver, preto žalobca oznámením zo
dňa 6.4.2009, ktoré jej doručil dňa 9.4.2009, odstúpil od zmluvy a upozornil ju, že v zmysle č. III.6 a č.
V.5 Všeobecných podmienok úver sa ku dňu 31.5.2009 stáva splatným v celom rozsahu a vyzval ju na
úhradu dlžnej sumy vo výške 636,87 eur. Dlžná suma pozostávala z úverovej istiny vo výške 293,44

eur, úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 309,98 eur, zmluvnej
pokuty za omeškanie so splácaním úveru vo výške 31,22 eur a poplatku za odklad mesačných splátok
vo výške 2,23 eur, ktoré žalobca žiadal zaplatiť v zmysle č. IV.4 Všeobecných podmienok, podľa
ktorého žalobca je oprávnený v prípade porušenia povinností klienta splácať poskytnutý úver riadne a
včas odstúpiť od úverovej zmluvy, pozastaviť ďalšie čerpanie úveru a požadovať splatenie dlžnej sumy
vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia.

Žalovaná dlžnú sumu 586,87 eur neuhradila, preto ju žalobca uplatňoval v tomto konaní a tiež žiadal
priznať úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 586,87 eur od 30.10.2009 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 603,42 eur od 1.6.2009 do 29.10.2009 a trovy konania.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Pri určení, či žalobcovi ako právnickej osobe - dodávateľovi, ktorej predmetom podnikania je okrem
iného poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, vzniklo právo na vrátenie úveru,
ktorý mal byť poskytnutý žalovanej ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi na osobnú potrebu a nie na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania súd konštatuje, že predmetná zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou a je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere, t. j. k dňu 4. 1. 2008 (ďalej len ZoSÚ) a ustanovenia § 52 -54 OZ o spotrebiteľských zmluvách a

zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS), Smernicu Rady č. 93/13 EHS z 5.a príla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len
ObZ), pokiaľ nie sú v rozpore so Smernicou Rady 93/13, ustanoveniami § 52 - § 54 OZ a ustanoveniami
ZoSÚ.

Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou

štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli
individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie
zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca
alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom
podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované

v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo

dodávateľov.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
Podľa § 52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných
prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty

poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté
peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia
súdupovinný,dodávateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahuje
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 OZ ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný platiť
povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne.

Podľa prechodných a záverečných ustanovení § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
účinného od 1. 4. 2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o

spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak.
Podľa prechodných a záverečných ustanovení § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy

vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo
môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ZoSÚ), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere
(okrem všeobecných náležitostí) musí obsahovať:
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS)
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,

b) predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje
služby.Podľa § 5 ods. 1 ZoOS výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo
zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 4 ZoOS za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Právne posúdenie veci:

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok
uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.

Je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uvedený typ zmluvy

je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež
nepochybné, že žalovaná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala
svoje potreby (kúpa tovaru), teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy
jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky

spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na
úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave ObZ
a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať na daný
prípad, ako je uvedené vyššie aj ustanovenia § 52 - § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá
poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v

spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné
zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako
aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa

týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 4.1.2008 neobsahuje všetky obligatórne

náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy.

V prvom rade v zmluve absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť - povinný údaj podľa § 4 ods. 2 písm. d) citovaného zákona. V zmluve nie je uvedený

ani názov predajcu, zo zmluvy nie je zrejmé, kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
V zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ - o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Z gramatického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia a to

bol aj zámer zákonodarcu, je, aby z mesačnej splátky bolo jednoznačné, koľko je splátka istiny, koľko
splátka úrokov a koľko splátka poplatkov.Prejednávaná úverová zmluva tiež neobsahuje údaj o priemernej RPMN (podľa § 4 ods. 2 písm. k ZoSÚ)
a ani údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (podľa § 4 ods. 2 písm. g ZoSÚ). V zmluve je
uvedené - 1. splátka najskôr 15.2.2008, počet mesačných splátok 20,-- eur, ale nie je uvedená konečná

splatnosť úveru.

Súd má za to, že žalobca v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, teda si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z uvedených zákonných ustanovení, a to v úverovej zmluve
neuviedol adresu, kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, neuviedol, koľko z mesačnej

splátky bude žalovaná platiť istinu, úroky a poplatky, tiež v zmluve neuviedol priemernú RPMN a ani
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

Je zrejmé, že žalovaná úver čerpala, preto je uzavretá zmluva platná, ale v ustanovení § 4 ods. 3
absenciu vyššie uvedených údajov (podľa § 4 ods. 2 písm. d/, g/, i/ a k/) ZoSÚ sankcionuje tak,
že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má preto nárok len na

zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým a splateným úverom.
Na základe uvedeného má súd za to, že úver poskytnutý žalovanej je bezúročný a bez poplatkov a
žalobca má nárok len na vrátenie rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou sumou, teda na
zaplatenie sumy 298,20 eur (494,92-196,72), na úhradu ktorej súd zaviazal žalovanú a zvyšok žalobcom
uplatneného nároku zamietol ako nedôvodný.

Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom a teda spotrebiteľ
legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou
starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v
pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi

na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník
musel vedieť o obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ. ktorý
vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto
právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu zo
spotrebiteľského úveru.

Keďže súd ustálil, že úver poskytnutý žalovanej pre absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá právo na zmluvné úroky, ktoré si
uplatnil v sadzbe 49,00 % ročne. Zmluvný úrok by patril žalobcovi len do dňa zosplatnenia úveru, t.j. ku
dňu 31.5.2009, a to vtedy, keď by bol platne uzavretý. Tento názor vyplýva z ustálenej súdnej praxe. Súd

poukazuje na Unesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012, ako aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR R 59/1998, z ktorých vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba
úroky z omeškania. Na základe uvedeného súd zamietol žalobu v časti nároku uplatneného žalobcom
na priznanie zmluvného úroku vo výške 49,00 % ročne.

Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 586,87 eur od 30.10.2009 do
zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 603,42 eur od 1.6.2009 do 29.10.2009.

Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po

31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd priznal žalobcovi zákonný
úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne (úroková sadzba ECB 1,0 % + 8,0 % ročne podľa vyhlášky č.
87/1995) z priznanej sumy 298,20 eur od 1.6.2009 do zaplatenia.Nazákladeuvedenéhosúdzaviazalžalovanúlennaúhradurozdielumedziposkytnutýmaneuhradeným
úverom, t.j. na sumu 298,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.6.2009 do zaplatenia
a zvyšok žalobcom uplatneného nároku z dôvodov uvedených vyššie ako nedôvodný zamietol.

Súd povolil žalovanej splácať priznanú sumu 298,20 eur s príslušenstvom v 20,-- eur mesačných
splátkach počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca podľa § 160
ods. 1 O.s.p. s tým, že omeškanie s plnením 1 splátky ma za následok splatnosť celého plnenia. Pri
povolení splátok súd zobral do úvahy, že žalovaná ma 3 maloleté deti, mesačný príjem včítane prídavkov

na deti má vo výške 296,-- eur. S manželom býva v rodinnom dome, kde platí mesačne elektrinu vo
výške 58,-- eur, vodu 15,-- eur, kúria drevom, za čo platia ročne okolo 300,-- eur.

O trovách konania žalobcu a žalovaného súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 586,87 eur s príslušenstvom. Súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 298,20 eur s príslušenstvom, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej
istine 50,81 %, bol žalobca v konaní úspešný. V prevyšujúcej časti, teda v časti zaplatenia istiny vo
výške 288,67 eur s príslušenstvom, súd žalobu zamietol, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k
žalovanej istine 49,19 %, mala úspech žalovaná. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej

(50,81-49,19), úspech žalobcu prevyšuje úspech žalovanej o 1,62 %,keďže ide o nepatrný úsoech. Súd
o trovách konania rozhodol s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 19/2010 zo
dňa 26.01.2011, podľa ktorého, ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle
citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer
úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka odčítať jeho neúspech (t.j.

mieru úspechu druhej strany). Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne
rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Teda o náhrade trov konania
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na rozsah úspechu a neúspechu pri uplatňovaných nárokoch
súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže úspech
obidvoch účastníkov je približne rovnaký.

Vedľajšíúčastník nastranežalovanejmá vzásadeprávonanáhradutrovkonania potrebnýchnaúčelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Právny zástupca vedľajšieho účastníka doručil súdu vyjadrenie,
ktoré súdu pri rozhodovaní nevzal do úvahy a neprihliadol pri rozhodovaní na námietku premlčania
vznesenú právnym zástupcom vedľajšieho účastníka a ani na dôvody, pre ktoré navrhol žalobu
zamietnuť. Preto súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi uplatňované trovy konania, predstavujúce trovy

právneho zastúpenia, keďže tieto trovy konania nepovažuje za trovy potrebné na účelné uplatňovania
práva žalovanej a tiež s poukazom na to, že žalovaná, na podporu ktorej vedľajší účastník vystupoval,
mala úspech v konaní len 49,19 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia

rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.