Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/269/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212200118
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212200118.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát Mgr.
Tomáš Kušnír, proti povinnej: O. D., narodená XX. XX. XXXX, bytom E., M. XX, o vymoženie sumy
1.659,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z

16. júna 2015 č.k. 12Er/11/2012-20 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 39 Občianskeho
zákonníka , § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č.
336/2005 Z. z., rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vykonaným dokazovaním. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči

povinnej vykonania exekúcie na peňažné plnenie, keď poukazoval na rozhodcovský rozsudok sp. zn. VP
60031/09, ktorý vydal dňa 12. 10. 2010 Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore
s.r.o., so sídlom Mlynská 2, Košice. Preskúmal zmluvu č. 8804724 zo dňa 23. 12. 2005 uzavretú medzi
VÚB, a.s. (predchodcom oprávneného) a povinnou a rozhodcovskú doložku obsiahnutú v obchodných
podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., pričom zistil, že v

článku XI. Mimosúdne riešenie sporov a rozhodcovská doložka je uvedené: " Zmluvné strany sa dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán.
Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety, akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo
Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo
ukončenia, rozhodne Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovský súd
pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore,

s.r.o.. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať
o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde. Podpisom Zmluvy
Klient vyjadruje Banke svoj súhlas na výber jedného z uvedených rozhodcovských súdov." Bol toho
názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú
rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky tým, že

znemožňuje spotrebiteľke zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli dodávateľa. Spotrebiteľke je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva predvšeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľka osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnýmipodmienkami.Mohlalenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkýmúverovým

podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľky, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podpis na úverovej zmluve nemožno považovať
zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti
pričinenia vzdala vopred svojich práv čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol

spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď
z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Oprávnený podal proti napadnutému uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec
posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol,
že súdom prvého stupňa nesprávna interpretácia neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vychádza z
nesprávneho výkladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie. S

poukazom na ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 OSP mal za to, že
slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku
ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby
vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho
dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na

posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského
konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Podľa jeho názoru, zo slovenského a ani z európskeho
práva za súčasného právneho stavu nie je možné vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal
povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich

právach, no neuplatnil si ich. Svoj záver argumentačne oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26. 09. 2011 sp. zn. 3 M Cdo 11/2010.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Sudkyňa súdu prvého stupňa
predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu nemienila vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom

Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
predloženej súdu prvého stupňa dňa 04. 01. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie spísaný pred súdnym exekútorom do zápisnice dňa 22. 11. 2011, ktorým sa domáha
od povinnej vymoženia sumy 1.659,65 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. zo dňa

12. 10. 2010 sp. zn. VP 60031/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 10. 2010 a vykonateľnosť
dňa 25. 10. 2010. Súčasťou spisu je i zmluva č. 8804724, uzatvorená medzi právnym predchodcom
oprávneného - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a povinnou dňa 23. 12. 2005, z ktorej vyplýva,
že povinnej bol poskytnutý úverový rámec 1095,40 eura (33.000 Sk), ktorý bola povinná splácať vdohodnutých mesačných splátkach vo výške 36,51 eura (1.100 Sk). Obsahom spisového materiálu sú aj
obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s..

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti,
alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,

4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedeného
vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi
je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo

nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k
záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa, ktorý správne posúdil zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania

ako spotrebiteľskú a preskúmaním rozhodcovskej doložky dospel k správnemu právnemu záveru,
odvolávajúc sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky tým, že znemožňuje
spotrebiteľke zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu, a z tohto titulu je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Rozhodcovská doložka koncipovaná v takom znení, ako vyplýva z článku XI obchodných

podmienok, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je preto absolútne neplatná. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto
dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľkou individuálne dojednaná a celkom
zjavne spotrebiteľka nemala reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej (adhéznej, typovej) zmluvyovplyvniť,resp.niektorézozmluvnýchdojednanívylúčiť.Podľadojednanejrozhodcovskejdoložky,spory
môžu byť riešené aj v súdnom konaní, ak dôjde k dohode zmluvných strán. Ak však
k dohode zmluvných strán nedôjde, spor sa rozhodne pred rozhodcovským súdom v rozhodcovskom

konaní. Podľa tejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného ako
dodávateľa a spotrebiteľka bola nútená nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu
spotrebiteľky je totiž rovnocenné, či riešenie jej sporov prostredníctvom rozhodcovského konania jej
vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľka má byť chránená
pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený

celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv. Neprijateľná
rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou
nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť
náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú
obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľka
mala byť bdelá, odvolací súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v

zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu
stranu. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, akou sú zmluvné dojednania
napísané (drobný, ťažko čitateľný, husto popísaný text), už sama o sebe podstatne sťažuje riadne
oboznámenie sa spotrebiteľky s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ teda
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je

nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to
ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol

vo výroku vecne správne, keď zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.