Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/186/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712219903
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712219903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu Ľ. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom U., L.. U. XXXX/XX, zast. JUDr. Jánom Mikuľákom, advokátom, so sídlom Košice, Františkánska
5, proti žalovanej E. G. Ž. P., R..F.., M., T. X, IČO: 31690904, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom,
advokátom, so sídlom Košice, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku 19C 280/2012-243 zo 4.2.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejaj„súd“)rozsudkomzrušilrozhodcovskýrozsudokArbitrážnehosúduKošice
so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 2C/1219/20l2 z 19.l.2012, návrh žalovaného na prerušenie
konania zamietol a posledným výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti vo
veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu 5.12.2012, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku č. 2C/1219/20l2 z 19.l.2012 Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina

41, Košice, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 92,61 € a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276 € v lehote 5 dní od doručenia.

3. Žalobca uviedol, že spolu s týmto rozsudkom, ktorý prevzal 27.11.2012, mu bol doručený aj návrh
na začatie konania z 2.1.2012, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom z 9.1.2012
a rokovací poriadok rozhodcovského súdu.

4. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že predmetom konania je pohľadávka vyplývajúca
z poistnej zmluvy č. 4186490297, ktorú účastníci konania uzavreli 25.10.2007. Právomoc a príslušnosť
konať vo veci rozhodcovský súd vyvodil z ustanovenia z časti XV. všeobecných poistných podmienok a
bodu 2 osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve.

5. Žalobca poukázal na to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v uzavretej poistnej zmluve v časti
„všeobecné obchodné podmienky“ pod bodom XV. nebola s ním ako spotrebiteľom osobitne vyjednaná,

čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok. On ako spotrebiteľ sa podpisom
zmluvy (spolu aj so všeobecnými poistnými podmienkami), obsahom ktorých je táto doložka, reálne
vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Spôsob akým je rozhodcovská doložka koncipovaná,
jednoznačne stanovuje rozhodcovské konanie ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čoje neprijateľné a je v rozpore nielen s vnútroštátnym právnym poriadkom ale aj Smernicou 13/93/
EHS. Rozhodcovská doložka bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká
bola už od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Znamená

značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzaloženýchspotrebiteľskou-poistnouzmluvoukuškode
spotrebiteľa.

6. Žalobca zdôraznil, že nikdy si rozhodcovské konanie nezvolil, nikdy nebol oboznámený s
rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu, pravidlami konania a ani žiadnym úkonom nesplnomocnil

rozhodcovský súd na konanie. Celé konanie žalovanej vykazuje znaky nekalého konania v rozpore s
dobrými mravmi.

7. Žalobca má preto za to, že rozhodcovská zmluva je podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ neprijateľná
zmluvná podmienka a vo veci neexistuje právomoc rozhodcovského súdu. Spor zo spotrebiteľskej
zmluvy nie je spôsobilým na rozhodovanie rozhodcovským súdom, pretože pritom nie sú zohľadnené

normy na ochranu spotrebiteľa a rozhodcovský súd porušil pri rozhodovaní všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo predstavuje samo osebe dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku.Zároveňtým,žesanemoholvopredoboznámiťskutočneoboznámiťspodmienkamikonaniaa
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu (nikdy ich nevidel ani nečítal) sú aj tieto zmluvné podmienky
neprijateľnými podľa § 43 ods. 4 písm. a/ OZ, čo rovnako vylučuje právomoc rozhodcovského súdu.

Mimo toho rozhodcovský rozsudok znie na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré vzniklo
z neprijateľných zmluvných podmienok.

8. Žalovaná žiadala pre nesplnenie podmienok na vedenie súdneho konania zastaviť konanie, resp.
návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Dôvodila, že predmetný spor nie je spor nie je sporom

spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu.

9. Ďalej argumentoval, že rozhodcovská doložka, ktorá je v danej veci doložená podpisom oboch
zmluvných strán, bola jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj osobitý charakter
bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu všeobecných poistných podmienok a žalobca ju

nemusel podpísať. Pohľadávka žalovanej na zaplatenie 92,61 € zodpovedá jej nákladom vynaloženým
na uzavretie poistenia.

10. Súd právne vec posúdil podľa ustanovení § 53 ods. 1 a 5, § 53 ods. 4 písm. r/, OZ, § 41 ods. 1, § 43
ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, a po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú žalobca odôvodnil
neplatnosťou rozhodcovskej doložky, bola podaná včas a dôvodne.

11. Súd konštatoval, že poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi, je zmluvou spotrebiteľskou, preto
sa na záväzkový vzťah medzi účastníkmi vzťahujú predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

12. Po konštatovaní, že neprijateľné zmluvné podmienky sú zo zákona absolútne neplatné, sám z
úradnej povinnosti pristúpil ku skúmaniu absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Zistil, že v osobitných
dojednaniachvbode2.sauvádza,žezmluvnéstranysadohodli,ženamiestosúdnehokonaniazdôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti, sa podrobia rozhodcovskému konaniu. Takouto podmienkou bola

žalobcovi odopretá reálna možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím došlo k narušeniu
rovnováhymedzizmluvnýmistranami,pretožežalobcasavopredvzdalprávanaúčinnúprávnuochranu.

13. Súd uviedol, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú aj
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Do Občianskeho zákonníka bola táto podmienka
zakotvená až novelou od 1.1.2008, teda po uzavretí poistnej zmluvy.

14. Súd v tejto súvislosti argumentoval, že ustanovenie § 53 ods. 3 pred týmto dátumom ale aj po ňom,
neprijateľné zmluvné podmienky uvádza iba príkladmo, nie taxatívne. Preto je možné aj iné dôvody,

nevymenované v tomto ustanovení, považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, pokiaľ spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.15. Vylúčenie rozhodovania všeobecných súdov o nárokoch vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu súd
prvej inštancie za nerovnovážne považoval.

16. Pokiaľ ide o porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, podľa názoru súdu prvej inštancie
žalobca v nerovnovážnom postavení bol.

17. Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v
rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má

poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Súd vyslovil názor, že k porušeniu
rovnosti došlo. Priamo zákon pod rovnosťou účastníkov konania má na mysli rovnakú možnosť na
uplatnenie práv a na ich ochranu. Skrátené konanie formou, akú pri svojej činnosti využíva rozhodcovský
súd, je výrazne v neprospech žalobcu, ako žalovaného v rozhodcovskom konaní. Z dokazovania
vyplynulo, že žalobcovi bol v jednej obálke doručený rozhodcovský rozsudok, návrh na začatie konania,
upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom a Rokovací poriadok rozhodcovského

súdu, ktorý má 24 strán. Keďže išlo o skrátené konanie, žalobca mal podľa poučenia iba lehotu 5 dní
na podanie opravného prostriedku. Navyše bol poučený, že na opravný prostriedok sa prihliada iba v
prípade, ak bude odôvodnený a zaplatený poplatok 72,00 €. Žalovaná ako žalobkyňa v rozhodcovskom
konaní mala dostatok času na prípravu žalobného návrhu a vedela, čo svojim návrhom sleduje. Lehota
5 dní pre neodborníka v oblasti práva je nedostačujúca a neposkytuje účastníkovi dostatočný časový

priestor na účinnú obranu v konaní. Nemožno preto hovoriť o rovností šancí účastníkov rozhodcovského
konania. Žalobca vypovedal, že doručeným listinám nerozumel a potreboval odbornú pomoc, ktorú aj
vyhľadal. Podľa názoru súdu lehota 5 dní nie je dostatočná na to, aby sa v konaní mohol žalovaný
(v tomto konaní žalobca) mohol dostatočne a kvalifikovane brániť podaním odporu podľa podmienok
určených rozhodcovským súdom.

18. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhla ho zmeniť, resp. zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

19. Namietala, že súd vec nesprávne právne posúdil, pretože neaplikoval správnu právnu normu a
dospel tak k nesprávnemu právnemu záveru. Uviedla, že súd svojím rozhodnutím vytvoril predpoklad, že
neprijateľné zmluvné podmienky sú absolútne neplatné, a z toho potom vyvodil, že aj keby podmienka
bola dojednaná individuálne, ak by bola neprijateľná, tak by bola neplatná. Takýto výklad je v rozpore s
§ 53 ods. 1 OZ. Pokiaľ súd zistí, že zmluva skutočne obsahuje neprijateľnú podmienku, musí posúdiť, či

takáto, inak neprijateľná podmienka, nebola individuálne dojednaná, a ak individuálne dojednaná bola,
tak ju nemôže vyhlásiť za neprijateľnú, a teda za neplatnú. Súd však takto nepostupoval a tak došiel k
nesprávnemu právnemu záveru, ktorý je v priamom rozpore s Občianskym zákonom.

20. Vytýkal súdu, že z jeho rozhodnutia nemožno zistiť, či došlo alebo nedošlo podľa jeho

názoru k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, preto jeho rozhodnutie je v tejto časti
nepreskúmateľné.

21. Poukázal na to, že zo Smernice 93/13/EHS ako aj z rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-472/11
Banif Plus Bankt Zrt proti Csabovi Csipaiovi, Viktórii Csipai vyplýva špecifický postup, ktorý má

byť dodržaný pri posudzovaní neprijateľnosti podmienky, a to napr. povinnosť súdu vyhlásiť, ktorú
podmienku považuje za neprijateľnú, v čom spočíva podľa jeho skutkových a právnych záverov
jej neprijateľnosť (ak koná ex offo), musí byť následne stranám daná možnosť kontradiktórne sa
vyjadriť ku skutkovým a právnym záverom súdu, pričom spotrebiteľ má právo vyjadriť sa, či chce byť
takou podmienkou ďalej viazaný. Nie je možné stanoviť podmienky, ktoré sú bez všetkého a vždy

neprijateľné, teda že ich súd môže vyhlásiť v momente za neplatné, ale musí zvážiť všetky okolnosti
sprevádzajúce uzavretie zmluvy a všetky faktory, ktoré určuje zákon, až potom môže vyhlásiť podmienku
za neprijateľnú.

22. Neprijateľná podmienka nemôže byť absolútne neplatná aj preto, že spotrebiteľ má možnosť vyjadriť

sa, podľa judikatúry Súdneho dvora, aj keď súd konštatuje, že ide o neprijateľnú podmienku, že ňou
chce byť naďalej viazaný.23. Súd vec nesprávne právne posúdil, pretože spotrebiteľovi priznal „právo“, ktoré mu ani súčasná
právna úprava neposkytuje a neodôvodnil, z čoho spotrebiteľovi takéto „právo“ vyplýva, čím spôsobil
nepreskúmateľnosť rozhodnutia a zjavnú svojvoľnosť rozhodnutia.

24. Súd v rozhodnutí poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, ktoré bolo prijaté až po uzavretí
rozhodcovskej doložky, preto sa na toto ustanovenie nemôže odvolávať.

25. Žalovaná ďalej argumentovala, že aby súd mohol vysloviť, že ide o neprijateľnú podmienku, musí
odôvodniť naplnenie všetkých predpokladov hypotézy právnej normy, t.j. § 53 ods. 1 OZ, musí teda
zdôvodniť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, čo neurobil, preto odňal stranám možnosť konať, lebo im bola
odňatá možnosť toto podľa súdu nesporné tvrdenie namietať a následne v konaní dokázať.

26. Ďalej musí súd uviesť, v ktorých konkrétnych právach resp. povinnostiach je spotrebiteľ ukrátený

proti dodávateľovi, a zároveň musí uviesť z akého právneho predpisu, alebo z čoho konkrétne takéto
právo alebo povinnosť vyplýva.

27. Súd uviedol, že rozhodcovská doložka bráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným
súdom. Zákon č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní účinný v čase uzavretia zmluvy však spotrebiteľovi

takéto právo nepriznáva, pretože ak raz bola platne uzavretá rozhodcovská doložka, strany sa musia
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Ak už raz bolo rozhodcovské konanie začaté na základe návrhu
na začatie konania zo strany dodávateľa, spotrebiteľ sa mu musí podrobiť, a na všeobecný súd sa
môže obrátiť až po skončení rozhodcovského konania. Ani zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní nepriznáva spotrebiteľovi obrátiť sa na súd, ak už je raz začaté rozhodcovské

konanie.

28. Súd preto nemôže tvrdiť, že v konkrétnom prípade došlo k porušeniu spotrebiteľovho práva, pretože
ani nová právna úprava (zákon č. 335/2014 Z.z., pozn. odvolacieho súdu) spotrebiteľovi takéto práva
nepriznáva.

29. Súd prvej inštancie preto vec nesprávne posúdil a spotrebiteľovi priznal právo, ktoré mu ani súčasná
úprava neposkytuje.

30. K názoru súdu, že bola porušená rovnosť účastníkov konania v rozhodcovskom konaní z dôvodu

skráteného konania v rozhodovaní rozhodcovského súdu žalovaná uviedla, že vo veci nedošlo k
porušeniu rovnosti, pretože obe strany mali lehotu na podanie odporu 5 dní, rovnako obe strany museli
zaplatiť poplatok 72 € ak chceli podať odpor a obe strany ho museli náležite odôvodniť. Rovnako by
išlo o skrátené konanie, keby návrh na začatie rozhodcovského konania podal žalobca a uplatnili by sa
rovnaké pravidlá rozhodcovského konania a procesný postup rozhodcovského súdu. Nešlo tu teda o

žiadne práva, ktoré by boli jednej strane priznané navyše a o ktoré by bola druhá strana ukrátená.
31. Súd vec nesprávne posúdil v dôsledku nesprávnej interpretácii zásady rovnosti účastníkov konania.

32. Napokon vytýkala súdu prvého stupňa nepredvídateľnosť rozhodnutia a porušenie jej procesných
práv a odňatie možnosti konať pred súdom tým, že súd si nesplnil procesné povinnosti podľa § 118 ods.

2 O.s.p., pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2011,
sp. zn. 3Cdo 236/2010.

33. Žalobca bol v odvolacom konaní nečinný.

34. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

35. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

36. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcomz§380 CSPstým,žemiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuoznámildňa22.7.2016na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok vo
veci samej je vecne správny, preto ho podľa § 387 od. 1 CSP potvrdil.

37. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

38. Súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaných dôkazov a z tvrdení strán sporu a vykonané dôkazy úplne
a správne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku. Zistený skutkový stav posúdil podľa správnych
ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a vyvodil správny právny záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. XV. Všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných

dojednaniach k poistnej zmluve č. 4186490297 uzavretej 25.10.2007 medzi žalobcom a žalovanou, o
splnení zákonných podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
2/1219/20l2 z l9.l.2012 podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v
znení účinnom do 31.12.2014) a dôvodnosti podanej žaloby.

39. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd
prvej inštancie a s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu
súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho

hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP (v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo že
by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

40. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ CSP (v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. b/
O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

41. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti
rozhodcovskej doložky (zmluvnej podmienky) obsiahnutej v čl. XV. VPP a osobitných zmluvných
dojednaniach k poistnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovanou (na základe ktorej Arbitrážny súd

Košice rozhodol o návrhu žalovanej napadnutým rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 2C/4186490297 z
l9.l.2012), ktorá spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa.

42.Nadanúvecsúdaplikovalrelevantnúprávnuúpravuvoblastiochranyspotrebiteľaaspotrebiteľských

zmlúv ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 40, § 41 ods. 1 a § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), ako aj ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Zoznam nekalých podmienok,
Príloha písm. q/ bod 1) a vo svojom rozhodnutí náležite vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru o
neplatnosti rozhodcovskej doložky, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto

dôvody odkazuje.

43. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích dôvodov
(podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.), nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových a právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie založené,

a neumožňujú ani záver o vadách konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie o podanej
žalobe.44. Odvolanie žalovanej preto nemožno považovať za opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody v
prejednávanej veci nie sú dané.

45. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej
odvolací súd dopĺňa že pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv zákon vychádza zo zásady ochrany
spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany (toto postavenie vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ je
z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a nemá možnosť individuálne
ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom), a tiež zo zásady neprípustnosti zneužívania

monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany.

46. V ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).
To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ). Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

47. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

48. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (znenie účinné do 31.12.2014) neprijateľnou
podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

49. Z cit. ustanovení vyplýva, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník (v znení účinnom
do 31.12.2014) príkladmo zahŕňal aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa

riešenie sporov s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

50. V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky vzájomné spory účastníkov
a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským
súdom zriadeným poisťovňou, príp. vytvoreným podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými

osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne, bola žalovanou uvedená (bez akejkoľvek
účasti žalobcu) vo formulárovej listine v čl. XV. VPP a osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej
zmluve uzavretej 25.10.2007 aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobila narušenie rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, najmä vzhľadom na to, že žalobca je právny laik a na druhej strane žalovaná
disponuje odborným aparátom, sú jej známe výhody takéhoto dojednania (preto ich aj formuluje a

komponuje do svojich listín), na rozdiel od žalobcu, ako aj na fakt, že v drvivej väčšine prípadov sa na
rozhodcovský súd obracia ona, nie jej klienti a ona preto aj čerpá výhody z takéhoto dojednania.

51. Rozhodcovská doložka vyžadujúca od žalobcu ako spotrebiteľa, aby prípadné spory so žalovanou
vzniknuté z poistnej zmluvy, riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom zveril poisťovni právo vybrať

a poveriť konkrétnych rozhodcov na riešenie sporov, znevýhodňuje žalobcu - spotrebiteľa, a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech, a preto táto
zmluvná podmienka aj podľa názoru odvolacieho súdu je neprijateľná, a tým v zmysle § 53 ods. 5 OZ
aj absolútne neplatná.

52. Neplatná rozhodcovská doložka (zmluva) nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie sporov medzi účastníkmi vzniknutých z uzavretej poistnej zmluvy, preto rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice z 19.1.2012, sp. zn. 2C/1219/2012 bol o vydaný v rozpore so
zákonom, a preto žalobca sa podanou žalobou dôvodne domáha jeho zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

53. Nie je dôvodná ani námietka žalovanej, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, lebo je
riadne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnený v súlade s požiadavkami ust. § 220 ods. 1, 2 CSP
a ustálenej judikatúry súdov, súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia e vyporiadal sovšetkýmiskutkovoaprávnerelevantnýmiotázkamiriešenýmivkonaní,akoajsrelevantnýminámietkami
žalovanej (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03). Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že je v úplnom súlade s ustálenou súdnou praxou,

preto odvolací súd nepovažuje za potrebné k tomu nič dodávať.

54. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolací súd sa plne
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, lebo nie sú dané dôvody na prerušenie konania.

55. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice z 19.1.2012, sp. zn.
2C /1219/2012.

56. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

57. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým

sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 C.s.p. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 C.s.p.