Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206745
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513206745.1

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu Intrum
Justitia Slovakia, s. r. o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovaným: 1/ I. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XX, občanovi SR 2/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX,F. Z., občianke SR
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Občianske združenie slovenských spotrebiteľov

AZ, IČO: 42264154 so sídlom združenia Petrovská 10, 909 01 Skalica, v konaní o zaplatenie 7 936,55
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi Občianskemu združeniu slovenských
spotrebiteľov AZ, so sídlom Námestie Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, podanou dňa 27.11.2013, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 7 936, 55 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo
sumy 6 504,83 eur od 9.03.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny

predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava(ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovanými v
1. a 2. rade dňa 10.2.2009 zmluvu o spotrebnom úvere číslo XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere),
podľa ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 6 000,00 eur (180 756,--Sk) pri fixnej úrokovej sadzbe
15,10 % ročne. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach po 99,88 eur (3
008,98 Sk) vždy ku 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na
deň 20.03.2009 a konečná splatnosť úveru na deň 20.1.2019. Zmluva upravovala podmienky čerpania

úveru, splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných povinností.
Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm.d/ Obchodného
zákonníka (ďalej len ObZ) a podľa zák. č. 258/2001Z.z o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).
Pôvodný veriteľ dňa 28. 3.2013 zmluvou o postúpení pohľadávky č. 0329/2013/CE postúpil žalobcovi
pohľadávkuzpredmetnejúverovejzmluvyvovýške 8301,71eur,očomboližalovaníupovedomení
písomným oznámením postupcu, ktoré im bolo doručené dňa 23.4.2013.

2. Súd poučil účastníkov konania o ich právach a povinnostiach a žalovaným doručil žalobu a ich vyzval,
aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadrili.
Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 4.6.2014 uviedol, že si je vedomý, dlhu, avšak nebol
spôsobený úmyselne. Dlh prestal splácať z dôvodu, že sa dostal do ťažkej finančnej situácie, ktorá
pretrváva dodnes. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 5.6.2014 tiež uviedla, že si je vedomá

dlhu, no nespôsobila ho úmyselne. V súčasnosti je na čiastočnom invalidnom dôchodku a nemá žiaden
majetok, z predaja ktorého by mohla financovať splatenie dlhu.Podaním, doručeným súdu dňa 26.06.2014, vstúpilo do konania na strane žalovaných Občianske
združenieslovenskýchspotrebiteľovAZ,sosídlomNámestieJosipaAndričač.1,ChorvátskyGrob(ďalej

len OZ slov. spotrebiteľov).

Súd poučil OZ slov. spotrebiteľov o jeho procesných právach a povinnostiach a žalovaných vyzval, aby
sa vyjadrili, či súhlasia s jeho vstupom do konania. Žalovaní sa k vstupu OZ slov. spotrebiteľov na ich
strane do konania v súdom stanovenej lehote nevyjadrili.

Súd vyzval žalobcu a pôvodného veriteľa na predloženie dôkazov, týkajúcich sa postúpenia pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, a to na predloženie písomnej výzvy pôvodného veriteľa žalovaným na úhradu
dlhu pred postúpením pohľadávky a dokladu o jej doručení žalovaným, dôkazu o tom, že žalovaní boli
viac ako 90 dní v omeškaní so splatením žalovanej sumy pred postúpením pohľadávky a dôkazu o tom,
v akej výške bola splatná pohľadávka žalovaných pred postúpením pohľadávky.

Pôvodný veriteľ oznámil súdu, že uvedené dôkazy nemá k dispozícii, keďže úverovú zmluvu a celú
dokumentáciu odovzdal postupníkovi, t.j. žalobcovi.
Žalobca uviedol, že predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení
pohľadávky zo dňa 5. 4.2013, ktoré podľa neho zakladá jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.

Žalobca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 29.01.2014, na základe výzvy súdu špecifikoval
žalovanú sumu. Za účelom preukázania platobnej disciplíny splácania úveru žalovanými a vyčíslenia
dlžnej sumy predložil spolu s vyjadrením platobnú históriu splácania úveru č. XXXXXXXXXX. Žalovaným
bol poskytnutý úver vo výške 6 000,00 eur (180 756,--Sk) pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 15,10 %,
ktorý sa zaviazali platiť v 119 mesačných splátkach po 99,88 eur (3 008,98 Sk) počnúc dňom 20. 3.

2009 a s konečnou splatnosťou dňa 20.1.2019. Za správu úveru bol dohodnutý poplatok vo výške 1,99
eur (50,-- Sk) mesačne. Žalovaní boli ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní, preto pôvodný veriteľ
konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB a postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou zo dňa 28.3.2013 vo
výške 8 301,71 eur. Písomnú výzvu pôvodného veriteľa žalovaným pred postúpením pohľadávky súdu
nepredložil.

Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu, resp. jeho pr. zástupcu, žalovaných a OZ slov.
spotrebiteľov. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca, OZ slov. spotrebiteľov a
jeho pr. zástupca, ktorí neospravedlnil neúčasť na pojednávaní, ani nežiadali odročiť pojednávanie z
dôležitých dôvodov, súd preto prejednal vec v ich neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, obsahom listinných dôkazov - vyššie uvedenou
zmluvou o úvere (čl. 4), oznámením pôvodného veriteľa žalovaným o postúpení pohľadávky (čl. 12-13),
platobnouhistóriou(čl.28-31),zmluvouopostúpenípohľadávkyajejprílohou(čl.24-27),informatívnym
výpisom z OR žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu (čl. 22,88),písomnými vyjadreniami žalovaných

( čl. 53 - 54), vyjadrením pôvodného veriteľa (čl. 84), ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní potvrdil uzavretie zmluvy o úvere s právnym predchodcom žalobcu,
ktorýzobralnazariadeniebytuaktorýsplácalpribližne2rokyasplatilhovovýške,vakejuviedolžalobca,
t.j. vo výške 2 078,89, pričom ho splácal do 13.10.2011. Úver prestal splácať z dôvodu nepriaznivej

finančnej situácie. Suma, ktorú by mal žalobcovi zaplatiť, je vysoká. Trovy konania si neuplatnil.
Žalovaná v 2. rade sa pripojila k vyjadreniu žalovaného v 1. rade, trovy konania si neuplatnila.
Z predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade
dňa 10. 02.2009 zmluvu o spotrebnom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným
úver vo výške 6 000,00 eur (180 756 Sk) pri fixnej úrokovej sadzbe 15,10 % ročne. Žalovaní sa zaviazali

splácaťúverv119mesačnýchsplátkachpo99,88eur(3008,98Sk)vždyku20.dňuvmesiaci, splatnosť
prvej splátky bola dňa 20. 03.2009 a konečná splatnosť úveru bola dňa 20.01.2019, splatnosť úrokov
bola v posledný deň kalendárneho mesiaca. Spracovateľský poplatok bol stanovený vo výške 122,78
eur (3 698, 87 Sk), poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,99 eur (50,-- Sk) mesačne, RPMN
17,71 %, priemerná RPMN 17,05 % a celkové náklady spojené s úverom 6 056,55 eur (182 459, 63 Sk).

V záverečných ustanoveniach v čl. II. bod 2 zmluvy o úvere žalovaní vyhlásili, že sa oboznámili so
súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP), Sadzobník
a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje. Podľa čl. II. bod 4
zmluvy Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnýmiustanoveniami VOP, ObZ a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí. Podľa čl. II. bod 5 zmluvy
Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ spravovať podľa
príslušných ustanovení ObZ.

Nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodný veriteľ dňa 27.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
ku 18,2. 2013 vo výške 8 143,20 eur. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru doručil
žalovanému v 1. rade dňa 26.2.2013 a žalovanej v 2. rade dňa 28.2.2013.
Nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodný veriteľ dňa 28.3.2013 zmluvou o postúpení pohľadávky
postúpil na žalobcu pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy, spornou ale ostala žalovaná výška úveru

8 301,71 eur, pričom žalobca žalobou uplatňoval pohľadávku vo výške 7 936,55 eur, pozostávajúcu
z istiny vo výške 6 504,88 eur, z úroku z omeškania vo výške 1 380,89 eur a poplatkov vo
výške 50,83 eur.
Pôvodný veriteľ oznámil žalovaným v 1.a 2. rade postúpenie pohľadávky na žalobcu
listom zo dňa 5.4.2013, ktoré im bolo doručené dňa 23.4.2013.

Sporné ostali tieto otázky, ktoré bolo potrebné v konanie riešiť:
- či predmetný úverový vzťah je potrebné posudzovať len podľa ustanovení ObZ tak, ako to tvrdí
žalobca alebo ako vzťah občianskoprávny podľa ustanovení OZ, týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv
a postúpenia pohľadávky a tiež podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a podľa špeciálnych právnych
predpisov - zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a zákona o bankách (ďalej len ZoB),

- či je platné postúpenie pohľadávky na žalobcu v zmysle príslušných ustanovení
OZ a v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku
- či pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ písomne vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej
sumy a či im doručil túto výzvu,
- či boli žalovaní v omeškaní s platením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej

postúpením na žalobcu,
- v akej výške bola splatná pohľadávka z úveru pred jej postúpením na žalobcu a či pohľadávka
pôvodného veriteľa v čase postúpenia bola splatná v takej výške, ako ju postúpil na žalobcu,
- čižalobcauniesolbremenotvrdeniaadôkaznébremenoačižalobcapreukázal,akodospelkžalovanej
sume a čo je v nej zahrnuté.

4. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Uvedený typ zmluvy je upravený v ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody v zmysle § 261 ods. 3
písm. d/ ObZ. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaní vystupovali ako fyzické osoby, ktoré
úverom zabezpečovali svoje potreby, teda ako spotrebitelia, kým pôvodný veriteľ pri poskytovaní úveru

vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej
zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto
zmluva spĺňa podmienky spotrebiteľskej zmluvy - spotrebiteľského úveru aj napriek tomu, že v úvodnej
časti zmluvy je uvedené, že je uzavretá podľa§ 497 až § 507 ObZ a tiež napriek ustanoveniu čl. II. bod
4 a 5 zmluvy, podľa ktorého Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú

riadiť príslušnými ustanoveniami, VOP, ObZ a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí a vzájomné
právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ. spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ Okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Na prejednávaný prípad je možné aplikovať len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore so
Smernicou Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len Smernicou 93/13) a s ustanoveniami OZ, týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia
pohľadávky, s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a ustanoveniami zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ)a ustanoveniami zákona č. 438/2001 Z.z. o

bankách (ďalej len Zob), v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a postúpenia pohľadávky,
keďže ide o bankovú pohľadávku.Vzťahy medzi pôvodným veriteľom a žalovanými na základe zmluvy o úvere vznikli v období, keď SR
už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení

s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným

princípom spotrebiteľských zmlúv patrí to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia
nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 si stanovila práve za cieľ
vyvážiťfaktickúnerovnováhumedzidodávateľomaspotrebiteľompozitívnymzásahomštátu. Slovenská
republika je povinná aplikovať európske právne predpisy, ktoré majú prednosť pred slovenskými

právnymi predpismi, teda je povinná prednostne aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č.
93/13 EHS, ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným
od 1.4. 2004, v ust. § 52-54 OZ, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že

určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi

stanovenými v článku 7.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ku 10. 2.2009) Spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 cit. OZ Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods.2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené

Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Naprejednávanýprípadjepotrebnéaplikovaťajustanoveniazák.č.250/2007Zb.oochranespotrebiteľa
(ďalej len ZoOS).

Podľa § 2 písm. a, b ZoOS Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti
b/ predávajúcim
1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho

splnomocnenec,
2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej
pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,
3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,

Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b/ podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu
k výrobu alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena

skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 4 ZoOS Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č.1.

Podľa§2písm.a/ZoSÚ,naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V prejednávanom prípade išlo zo strany banky, pôvodného veriteľa, o spotrebiteľskú typovú, vopred

predtlačenú zmluvu, ktorú uzatvárala s väčším počtom občanov. Pôvodný veriteľ vopred pripravil
a naformuloval obsah tejto zmluvy, stanovil podmienky jej realizácie, ako aj podmienky a možnosti
postúpenia zmluvy z banky na tretí subjekt a z dlžníkov na tretí subjekt. Žalovaní ako fyzické osoby
spotrebitelia nemali možnosť zasahovať do obsahu vopred naformulovaných podmienok zmluvy o
úvere a dosiahnuť ich zmenu. Ako slabšia strana nemohli vyjednávať a zmluvu mohli uzatvoriť len za
predpokladu, že vopred naformulované podmienky zmluvy prijmú.

Súd skúmal, či je platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu zmluvou o postúpení
pohľadávky uzavretou medzi nimi. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy
uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný
veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne.

Postupník sa stane novým veriteľom. Na postúpenie sa vyžaduje písomná forma a postúpená
pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná. Avšak postúpenie pohľadávky nesmie byť v rozpore s
citovanou Smernicou Rady 93/13, ani s vyššie uvedenými ustanoveniami § 52 - § 54 OZ, upravujúcimi
spotrebiteľské zmluvy a v rozpore so ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB), v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvyoúvereBankajeprávnickáosobasosídlomnaúzemíSlovenskejrepublikyzaloženáakoakciová
spoločnosť, ktorá
b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 2 ods. 2 ZoB Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené
v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,
Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky
zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej

banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo
ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti,

z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie
pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu
vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha
bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk
alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto

zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež
nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44 ), ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa
§ 49c .
Podľa § 6 ods. 8 ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.

Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka
Slovenska.
Podľa § 7 ods. 5 ZoB Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolenímôže banka začať na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok
podľa odseku 4.

Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu
ani neprechádza na právneho nástupcu.
Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a
môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím
povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.

Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať
príslušnému súdu návrh na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe
bankového povolenia do desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť.

5. Otázku, ktorú bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť, bola otázka, či boli splnené zákonné
podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. ZoB totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje

pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože
banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká,
najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo ku platnému
postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky na
žalobcu.

Podľa § 92 ods. 8 ZoB Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnejbanky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie

je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom a všeobecne môže byť predmetom zmluvy o

postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako
peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca.
Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis (lex specialis)
dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku
ZoB umožňuje iba:

1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“
2. iba po písomnej výzve na splnenie,
3. výzva musí byť zo strany banky
4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.

Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky
klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho
peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru.
Žalobca na výzvu súdu nepredložil dôkaz o tom, aby pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky

doručil žalovaným písomnú výzvu na úhradu dlžnej sumy, s ktorou boli v omeškaní dlhšie ako 90
kalendárnych dní. Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznam pôvodného veriteľa, Slovenskej
sporiteľne o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru o dňa 27.2.2013, ani oznámenie pôvodného veriteľa
zo dňa 5. 4. 2013 adresované žalovaným o postúpení pohľadávky. Žalobca tiež nepreukázal, aby
žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci boli v omeškaní so splatením celej pohľadávky viac ako 90 dní pred

vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a teda aj pred postúpením pohľadávky.

6. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že nároku tak, ako si ho uplatnil žalobca, nie je možné vyhovieť.Súd poukazuje na to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, aby pôvodný veriteľ - banka
ukončila zmluvný úverový vzťah so žalovanými, či už odstúpením od zmluvy alebo jej výpoveďou.
Banka postúpila pohľadávku žalobcovi a postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámila žalovanému, čo

však nepostačuje na to, aby žalobca bol aktívne legitimovaný. Postúpenie pohľadávky je síce bežným
právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu osobitný
predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Ako je uvedené, vyššie postúpiť
bankovú pohľadávku zákon umožňuje iba:
1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“
2. iba po písomnej výzve na splnenie,
3. výzva musí byť zo strany banky
4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.
Podľa § 92 ods. 8 ZoB môže postupca postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve
dlžníkovi, pričom táto výzva sa musí dostať aj do dispozičnej sféry dlžníka, keďže ide o faktický úkon,

ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky
zo strany banky. Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil dôkaz o doručení písomnej výzvy banky
žalovaným na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Žalobca v konaní
nepreukázal, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky - ako postupcu
na žalobcu ako postupníka a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky po splnení podmienok

stanovených v zákone - v § 92 ods. 8 ZoB a v § 565 OZ. Na základe uvedeného súd má za to,
že uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a pôvodným veriteľom - bankou je
absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, na neplatnosť ktorého súd musí prihliadať z úradnej
povinnosti. V dôsledku toho neplatného postúpenia bankovej pohľadávky na žalobcu, žalobca nie je
aktívne legitimovaný v tomto konaní a teda nemôže uplatňovať voči žalovanému zaplatenie bankovej

pohľadávky, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 101 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods.4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky

dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú
odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 153 ods 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočností,
ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí
od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v

zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta
tomu účastníkovi, na o predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Žalobca nepreukázal ako je uvedené vyššie, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného
veriteľa, banky, ako postupcu na žalobcu ako postupníka a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky
po splnení podmienok stanovených v zákone - v § 92 ods. 8 zák. o bankách a v § 565 OZ.Na doplnenie súd ešte dodáva, že súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ust. § 92 ods. 8 ZoB upravuje
len podmienky, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Súd poukazuje na
to, že judikatúra súdov - a to v citovaných rozhodnutiach OS Poprad, OS Bardejov, KS Prešov a tiež,

ako to vyplýva z dôvodovej správy k § 92 ods. 7 ZoB (teraz § 92 ods. 8) ZoB v uvedenom ustanovení
sú stanovené podmienky pre splnenie platného postúpenia bankovej pohľadávky tak, ako je to uvedené
vyššie. .

7. Súd žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o výšku

uplatňovanej pohľadávky. Pri rozhodovaní o zamietnutí žaloby súd vychádzal z týchto úvah:
Vyššie citované zákonné ustanovenia (§ 101, 120 ods. 1,4, 153ods. 1, 154 ods. 1 O.s.p. ) stanovujú
dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na

základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť - označiť potrebné
dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že

skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremenatvrdeniaotejtoskutočnostibudemaťpreúčastníkaväčšinouza následokprenehonepriaznivé
rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný

právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že účastník sporového občianskeho súdneho konania má
povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p.) medzi

ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie
sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní, keďže
účastníci majú právo uviesť skutkové tvrdenia a predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti na ich
preukázanie až do vyhlásenia uznesenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Preto jedinou sankciou za nesplnenie
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena,

čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti
nesplnil. Na účastníkovi sporového občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich
práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus
iura scripta sunt veci - bdelým patrí právo) a sám účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce
skutočnosti boli súdu predložené a aby na ne aj označil dôkazy.

V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorá má základ v zmluve o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.2.2009 uzavretej medzi žalobcom a žalovanými. Žalobca v takomto spore
nesie bremeno tvrdenia, že medzi žalobcom a žalovaným bol záväzkový vzťah, z ktorého mu vznikla
pohľadávka voči žalovanému, ktorú je potrebné čo do základu a výšky patrične zdôvodniť tak, aby

ju bolo možné podrobiť hmotnoprávnemu posúdeniu. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu
vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že tento záväzkový vzťah medzi žalobcom
a žalovaným skutočne platne vznikol, v tomto záväzkovom vzťahu vznikla žalobcovi pohľadávka voči
žalovanému v určitej výške. Keďže dokazovať možno len to, čo sa stalo a nie to, že sa niečo nestalo,
bolo by potom na žalovanom, aby vyvrátil tvrdenie žalobcu, že svoju povinnosť nesplnil. Ak by tieto

skutočnosti boli preukázané, žalobca by uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno.

V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe, bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné,
aby na preukázanie svojho tvrdenia predložil predovšetkým Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa10.2.2009, na ktorú sa v žalobe odvolával a ktorú označil za dôkaz a na základe ktorej mal vzniknúť
záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Túto svoju povinnosť si žalobca splnil. Žalobca tiež
preukázal čerpanie úveru poskytnutého žalovanému na základe predmetnej úverovej zmluvy. Teda

žalobca svoj nárok, čo do jeho základu súdu preukázal. Avšak súdu nepreukázal dôvodnosť výšky ním
uplatneného nároku majúceho základ v predmetnej úverovej zmluve, a to ani v podanej žalobe, ani na
výzvu súdu.
Súd písomne vyzval žalobcu výzvou, doručenou dňa 15.1.2014, na predloženie dôkazov preukazujúcich
výšku žalovanej dlžnej sumy 7 936,55 eur, keď zo žaloby vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 28.3.2013 bola na žalobcu postúpená pohľadávka vo výške 8 301,71 eur. Súd ho tiež vyzval na
objasnenie, z čoho pozostáva postúpená a vymáhaná suma, ako aj na jej špecifikáciu, tiež ho vyzval,
aby uviedol, akú sumu žalovaní uhradili, v akej výške boli platby žalovaných započítané na istinu, na
úroky, poplatky a prípadné iné príslušenstvo, na ktorú žalobca reagoval predložením prehľadu splátok
a prehľadu omeškania.

Súd však zo žaloby a jej príloh, ako aj z odpovede žalobcu na výzvu súdu (výpis obratov na úverovej
zmluve), nemal preukázanú dôvodnosť výšky žalobcom uplatnených nárokov. Z predložených listinných
dôkazov nemožno určiť sumu všetkých úhrad žalovaných, t. j., akú sumu žalovaní pôvodnému veriteľovi
uhradili. Túto sumu žalobca ani nešpecifikoval, keď vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 5.5.2016 uviedol
iba sumu zaplatenú na úver vo výške 2 078,89 eur. Z listinných dôkazov predložených k žalobe

vyplýva tak , ako je to uvedené vyššie, iba uzavretie zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovanými a
čerpanie úveru žalovanými. Z prehľadu výpisu obratov na úverovej zmluve predloženým súdu žalobcom
nevyplýva výpočet žalobcom uplatnenej sumy a jej zložiek. Nevyplýva z neho suma, ktorú žalovaní
jednotlivými splátkami uhradili, ani to, aká časť žalovanými uhradenej sumy, resp. sumy jednotlivých
splátok, bola započítaná pôvodným veriteľom na úhradu istiny úveru, na úhradu úrokov z úveru a

poplatkov. Tiež nevyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov spôsob výpočtu nezaplateného
úroku z úveru a úroku z omeškania a ich špecifikácia. Zo žalobcom predloženého prehľadu nie je možné
určiť, koľko splátok a v akej výške žalovaní uhradili, kedy uhradili poslednú splátku a koľko splátok a
v akej výške žalovaní neuhradili. Tiež z predložených listinných dôkazov nevyplýva, či pôvodný veriteľ
poplatky pripisoval k istine, ak áno, v akej výške a či ich úročil spolu s istinou.

Súd poukazuje, na to, že pôvodný veriteľ bol bankou, ktorej predmetom bolo poskytovanie úverov,
s čím je jednoznačne spojená aj správa takéhoto úveru a vedenie presnej a podrobnej evidencie o
poskytnutom úvere, ako aj o transakciách s ním súvisiacich, pričom pôvodný veriteľ na plnenie týchto
úloh musel byť aj dostatočne personálne a technicky zabezpečený. Podľa názoru súdu mohol žalobca

bez akýchkoľvek komplikácií poskytnúť súdu podrobnú a prehľadnú špecifikáciu žalovanej sumy a jej
výpočet s poukazom na úhrady žalovaných, ako aj konkrétnu sumu týchto úhrad s prihliadnutím na
tvrdeniepôvodnéhoveriteľa,ževšetkudokumentáciuohľadompostúpeniapohľadávkyzúveruodovzdal
žalobcovi.
Žalobca v uznesení súdu zo dňa 15.5.2014, ktoré mu bolo doručené dňa 3.6.2014, bol poučený v

zmysle § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež o
tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v § 205a.

V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku
uplatneného nároku. Na základe výzvy súdu mal žalobca možnosť odstrániť nedostatky, spočívajúce v
špecifikácii žalovanej sumy, ako aj v nepredložení dôkazov preukazujúcich oprávnenosť výšky žalovanej

sumy. Je pravdou, že žalobca predložil súdu výpis obratov na úverovej zmluve, z ktorého však nebola
zrejmá celková suma úhrad žalovaných a tieto splátky ani nebolo možné jednoznačne určiť ich súčtom,
nakoľko zo žalobcom predloženého prehľadu nebolo možné určiť, či tá ktorá suma v tomto prehľade bola
splátkou alebo už len zápočtom na istinu, úroky, poplatky alebo úroky z omeškania. Súd tak vlastným
výpočtom úhrad žalovaných, ich nemohol zaťažiť, a to či už v ich prospech alebo neprospech.

Žalobca tiež neuniesol, ako je uvedené vyššie dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie platného
postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu podľa § 92 ods. 8 ZoB.Po zhodnotení vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu
celkom zamietol. Súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky na žalobcu v zmysle príslušných
ustanovení OZ a v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku, je absolútne neplatný

právny úkon, keďže žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal - nepredložil dôkaz o doručení písomnej
výzvy banky žalovaným na splnenie dlhu, ktorá musela predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní .

Žalobca tiež nereagoval na výzvy súdu a neobjasnil skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie súdu
rozhodujúce. Napriek snahe súdu k súčinnosti zo strany žalobcu nedošlo. Súd nielenže nemôže,

ale ani nesmie donekonečna vyzývať žalobcu, aby predložil dôkazy, na základe ktorých by mu súd
tvrdené právo mohol prisúdiť. Súd je totiž povinný rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov konania a
tiež platné procesné zásady v sporových veciach, t.j. zásadu prejednaciu, zásadu kontradiktórnosti a
tiež to, že procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle § 153 ods. 1O.s.p.
pre rozhodnutie vo veci je predovšetkým na účastníkoch konania. Nepredloženie dôkazov žalobcom
nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale v

zmysle už uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad súd žalobe nemohol vyhovieť a preto
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom ohľadom výšky uplatňovaného nároku súd žalobu
zamietol.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu.

Žalovaní v l. a 2. rade boli v konaní úspešní, ale trovy konania si neuplatňovali a zo spisu nevyplýva,
aby im nejaké trovy konania vznikli, preto im súd trovy konania nepriznal.
OZ slovenských spotrebiteľov súd nepriznal náhradu trov konania, keďže toto okrem podania o vstupe
do konania na strane žalovaných sa k žalobe nevyjadrilo, žiadne trovy konania si neuplatňovalo a zo
spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania

a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.