Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 2, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202115
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015202115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

V. U. Q. U., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Somálskej federatívnej republiky, posledný
trvalý pobyt v krajine pôvodu v Q. Q., Q. Č. Z. X., R. W., toho času bytom Q. D. Č..X, O., zastúpeného
pani Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava, proti
odporcovi:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky-Migračnýúrad,Pivonková6,Bratislavaoopravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 17.12.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-122-31/PO-Ž-2014 zo
dňa 11.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: ČAS: MU-122-31/PO-Ž-2014 zo dňa

11.11.2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-122-31/PO-Ž-2014 zo dňa 11.11.2015 odporca v zmysle § 13 ods.
1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v
čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“). V rozhodnutí o neudelení azylu odporca dôvodil, že v navrhovateľovom
prípade nebol preukázaný objektívny prvok obavy z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva,

národnosti alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania politických názorov. Vyhodnotil
postavenie navrhovateľa ako príslušníka menšinového klanu a to aj z pohľadu regiónu pôvodu
navrhovateľa (mesto Mogadišo), pričom posúdil navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o
azyl jednak z pohľadu uplynutia času od udalostí, na ktoré navrhovateľ poukázal ako na dôvody svojej
žiadosti o azyl, jednak aj z pohľadu toho, či tieto udalosti boli namierené voči osobe navrhovateľa.
Následne odporca skonštatoval, že v prípade navrhovateľa neboli splnené podmienky - predpoklady
udelenia azylu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 17.12.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v ust. § 250j ods. 2
písm. a) a c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „O.s.p.“). Navrhovateľ videl
nedostatočné zistenia skutkového stavu veci v tom, že odporca si nezaobstaral plný text znenia príručky
UNHCR: Stanovisko k medzinárodnej ochrane vo vzťahu k ľuďom, ktorí utekajú z južného a stredného
Somálska (ďalej len „príručka UNHCR“) a jej obsah nezval do úvahy, tak ako mu to uložil rozhodnutím

Najvyšší súd SR. Navrhovateľ teda má za to, že ako príslušník menšinového klanu spadá pod rizikové
skupiny, a tým spĺňa podmienky pre udelenie azylu.Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 8.2.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
potvrdiť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že ide o navrhovateľovu štvrtú
žiadosť o udelenie azylu. Navrhovateľ v krajine pôvodu nebol nikdy väznený alebo perzekvovaný

štátnymi orgánmi, nebolo proti nemu vedené trestné stíhanie a ani nemal žiadne problémy s políciou,
nemal problémy s neštátnymi subjektmi. Námietky navrhovateľa teda považuje za účelové a právne
irelevantné. Všetky žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu boli podľa odporcu posúdené vždy zákonným
spôsobom a všetky okolnosti ním uvádzané boli posúdené individuálne, ako aj vo všetkých relevantných
súvislostiach.

Súd prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21
ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky) v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa, nakoľko i napriek riadnemu doručeniu predvolania
napojednávaniesanatotopojednávanienedostavila.Poriadnompreskúmanínapadnutéhorozhodnutia
a postupu odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2

O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne
správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového
spisu odporcu ČAS: MU-122/PO-Ž-2014, ako aj s predchádzajúcimi spismi: ČAS: MU-PO-114/2015-Ž,

ČAS: MU-429/PO-Ž-2013, ČAS: MU-439/PO-Ž-2012.

Z obsahu spisu ČAS: MU-439/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ požiadal prvýkrát o azyl dňa
20.7.2012 z dôvodu obavy o svoj život, pretože v krajine jeho pôvodu pretrvávajú ozbrojené konflikty a
sú tak zlé ekonomické a sociálne konflikty. Preto z krajiny pôvodu v máji 2012 vycestoval do Ugandy,

odtiaľ do Turecka, Grécka, Poľska a na Slovensko, kde sa začalo azylové konanie. Uviedol, že jeho
otca (farmára) zabili príslušníci Al-Shabaabu v roku 2009 (vo veku 60 rokov), lebo nechcel s nimi
spolupracovať. Matka zomrela v roku 2011 (vo veku 45 rokov) na následky výbuchu bomby. Tiež označil
meno vodcu klanu jeho príslušnosti a to, že chodieval do mešity s názvom Marawas, že v roku 2006
ukončil 8 tried základnej školy. Uviedol, že jeho cestu do Európy zaplatila jeho teta. Toto azylové konanie

odporca rozhodnutím zo dňa 18.10.2012 zastavil podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle z dôvodu,
že navrhovateľ svojvoľne opustil pobytový tábor a zdržiaval sa mimo neho bez priepustky po dobu viac
ako sedem dní. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 30.10.2012.

Z obsahu spisu ČAS: MU-429/PO-Ž-2013 súd zistil, že navrhovateľ po opustení pobytového tábora na

SR, odišiel do Nórska, Dánska a Švédska. Vo všetkých požiadal o azyl. Dňa 19.9.2013 bol zo Švédska
vrátený na Slovensko na základe dublinského dohovoru. V priebehu vstupného pohovoru o. i. uviedol,
že klan jeho príslušnosti nemá vodcu, že modliť sa chodil do mešity s názvom Abrahaman, že v roku
2007 ukončil 4 triedy základnej školy. Tiež, že jeho otec (inžinier) zomrel v roku 2007 vo veku 57 rokov,
keď ho zabili príslušníci klanu Hawiya, lebo sa chceli zmocniť ich domu, že dom im vzali príslušníci

Al-Shabaabu. Matka zomrela v roku 2010 vo veku 47 rokov pri výbuchu bomby uloženej v smetnom
koši, keď okolo tohto koša prechádzala. Ďalej uviedol, že vo Švédsku (neskôr uviedol že v Dánsku) sa
17.4.2013 zosobášil so ženou menom Halimo, ktorá má 28-29 rokov (neskôr uviedol, že toto je iba jej
prezývka, že sa volá Skykriu Mohamed Abdi). V ďalšom vypovedal, že do Európy (v roku 2012) prišiel
preto, lebo tu chcel študovať a pracovať, že jeho cestu zaplatila jeho manželka (s ktorou sa zoznámil vo

Švédsku - Dánsku). K dôvodom žiadosti o azyl uviedol, že o tento žiada z dôvodu humanitárnej ochrany,
lebo jeho kmeň je minoritný - raz v škole ho zbil príslušník majoritného klanu Hawiye - inak sa m u nič
nestalo. Predmetné konanie bolo zastavené dňa 30.10.2013 z rovnakých dôvodov ako prvé azylové
konanie. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 25.11.2013.

Z obsahu (aktuálneho) spisu ČAS: MU-122/PO-Ž-2014 súd zistil, že navrhovateľ po opätovnom opustení
SR odišiel do NSR, kde sa zdržiaval v pobytových táboroch. Dňa 1.4.2014 bol odtiaľ vrátený na základe
dublinského dohovoru. S navrhovateľom odporca vykonal vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že o
udelenie azylu žiada z dôvodu potreby ochrany, jeho klan je minoritný, rodičia sú mŕtvi. Okrem toho, že
ho raz v škole zbil príslušník väčšinového klanu sa mu nič nestalo. Ďalej uviedol, že ukončil štyri triedy

základnej školy a dva roky študoval na súkromnej škole anglický jazyk. Po skončení školy pracoval v
rokoch 2007 - 2010 ako čašník. Uviedol, že je príslušníkom minoritného klanu Midgan, ktorého členovia
majúslabépostavenie.Tiežuviedol,žemanželkamá26rokovazoznámilsasňouvCampale,zosobášili
sa v Dánsku. Tiež uviedol, že o azyl požiadal aj v Nórsku, Dánsku, Švédsku a v NSR - všade žiadalo azyl kvôli tomu, aby mohol študovať, zamestnať sa a tak si zabezpečiť budúcnosť. Rozhodnutím
ČAS: MU-122-14/PO-Ž-2014 odporca navrhovateľovi neudelil azyl v zmysle § 13 ods. 1 zákona o azyle,
ale poskytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13a zákona o azyle. Navrhovateľ sa voči predmetnému

rozhodnutiu o neudelení azylu odvolal. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach tak, že rozhodnutie
ČAS: MU-122-14/PO-Ž-2014 potvrdil ako vecne správne a zákonné (rozsudok 4Saz/7/2014-40 zo dňa
27.11.2014). Po následnom odvolaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 1Sža/10/2015 zo
dňa 21.4.2015 zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Rozsudkom ho zaviazal
zaujať stanovisko k navrhovateľovým tvrdeniam, ktoré uvádzal v priebehu azylového konania a posúdiť

ich so situáciou v krajine jeho pôvodu aj v kontexte odporúčania z príručky UNHCR. Následne odporca
vyhľadal a do spisu založil aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, v plnom znení Stanovisko
UNHCR k návratu utečencov do južného a stredného Somálska z júna 2014 (ďalej len „stanovisko
UNHCR“), časť zo 156 stranovej Správy EASO s informáciami o krajine pôvodu - Južné a stredné
Somálsko - prehľad o krajine z augusta 2014 (ďalej len správa EASO“), týkajúcu sa klanového systému
a etnických skupín. Následne vydal napadnuté rozhodnutie.

Rozhodnutím odporcu ČAS: MU-PO-114-10/2015-Ž z 21.7.2015 bola navrhovateľovi poskytnutá
doplnková ochrana predĺžená do 23.7.2017.

Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu

jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase
rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým
sa uplatňujú,

Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany
zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní
rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili

okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Súdpreskúmalnapadnutérozhodnutieodporcuvrozsahunámietokpodanýchnavrhovateľomadospelk
záveru, že ním prezentované námietky nie sú dôvodné a preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a jej nesprávneho právneho posúdenia:

Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné.
Je skutočnosťou, že odporca do administratívneho spisu nezaložil príručku UNHCR z januára 2014,
avšak i napriek tomu zistenie stavu veci súd pokladá za dostatočné. Odporca vyhľadal a do spisu

založil, okrem iných relevantných informácií, stanovisko UNHCR z júna 2014 a príslušnú časť správy
EASO. Nakoľko povinnosťou odporcu je v konaní o udelenie azylu vykonať dokazovanie súvisiace s
dôvodmi žiadosti o azyl prezentovanými žiadateľom a teda nevyhľadávať iné ev. dôvody žiadosti o azyl,
rozsah vykonaného dokazovania odporcom je podľa názoru súdu v danom konaní dostatočným. V tejto
súvislosti súd poukazuje na navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl, ktorými je iba

všeobecný poukaz navrhovateľa na skutočnosť, že tento je príslušníkom minoritného kmeňa, že jeho
rodičia boli zabití a že raz bol v škole zbitý príslušníkom majoritného kmeňa.Odporca v zmysle usmernenia obsiahnutom v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 21.4.2015 zaujal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 3, 4 rozhodnutia) stanovisko k
navrhovateľom tvrdeným obavám v kontexte príručky UNHCR, pričom ako to vyplýva z textu jeho

odôvodnenia, do tohto stanoviska zapracoval a vyhodnotil aj informácie, získané tak zo správny
EASO, ako aj zo stanoviska UNHCR. I napriek uvedenému aj súd pokladá za vhodné, aby odporca,
vyhodnocujúc obavy navrhovateľa, do spisu založil text príručky UNHCR (či jej relevantnej časti). Avšak
absencia nevykonania tohto dôkazu - založenie textu príručky UNHCR do spisu (ako to bude následne
odôvodnené) nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľtakvaktuálnom,akoajvpredchádzajúcichazylovýchkonaniachodôvodňovalsvoježiadosti
o azyl všeobecne nepriaznivou situáciou menšinového klanu príslušníkom ktorého (ako to prezentoval)
je, tým, že jeho rodičia boli zabití a tiež tým, že v škole bol raz zbitý príslušníkom majoritného kmeňa.

K dôvodu žiadosti navrhovateľa, týkajúceho sa postavenia jeho klanu, príslušníkom ktorého je:

Súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že iba všeobecne nepriaznivá situácia v krajine pôvodu
navrhovateľa (v danom prípade postavenie minoritného klanu) nemôže byť bez ďalšieho dôvodom
udelenia azylu postupom podľa ust. § 8 zákona o azyle. Je tomu tak preto, lebo ako to navrhovateľ
opakovane v jeho azylových konaniach uvádzal, okrem toho že bol v škole (najneskôr v roku 2009,
kedy ukončil 2-ročné štúdium na súkromnej škole) raz zbitý sa mu nič nestalo - nemal žiadne problémy.

Ak teda navrhovateľ nemal žiadne problémy, ktoré by súviseli s jeho klanovou príslušnosťou, podľa
názoru súdu nebolo dôvodu k tomu, aby bolo vykonávané dokazovanie v tomto smere. I napriek
tomu však odporca - zjavne aj s poukazom na usmernenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky -
vykonal dokazovanie, zamerané na podstavenie menšinových klanov v krajine pôvodu navrhovateľa.
Nakoľkotedanavrhovateľneprezentovalžiadnuformujehoprenasledovania,čijehohrozbyvsúvislostis

klanovou príslušnosťou navrhovateľa, ktorá by smerovala priamo voči osobe navrhovateľa, rozhodnutie
o neudelení azylu (z dôvodu navrhovateľovej klanovej príslušnosti) je správne, pretože v tomto prípade
neboli naplnené predpoklady udelenia azylu z dôvodu ust. § 8 zákona o azyle.

K dôvodu žiadosti navrhovateľa, týkajúceho sa skutočnosti, že navrhovateľ bol v minulosti raz zbitý

spolužiakom, ktorý bol príslušníkom majoritného klanu:
Ak by sa táto udalosť aj uskutočnila, ani jej existencia nemohla byť dôvodom udelenia azylu
navrhovateľovi. Navrhovateľ nikdy neprezentoval, žeby dôvodom jeho zbitia bola navrhovateľova
klanová príslušnosť. Naviac, keby tomu aj tak bolo, navrhovateľ uviedol, že sa tak stalo počas návštevy
školy. Nakoľko nikdy nespresnil kedy k tejto bitke došlo, pričom však uviedol, že základnú školu ukončil

v roku 2006, resp. 2007 a následne študoval dva roky na súkromnej škole anglický jazyk, k tejto jeho
bitke muselo dôjsť najneskôr v roku 2009. Navrhovateľ však krajinu svojho pôvodu opustil niekedy v
máji 2012 (ako to vyplýva aj z jeho výpovedí pred OA PZ Humenné z 20.7.2012), kedy vycestoval do
Ugandy, odtiaľ do Turecka, Grécka, Poľska a na Slovensko. Teda od tejto údajnej udalosti do termínu
jeho odchodu zo Somálska uplynuli najmenej 3 roky, čím je podstatným spôsobom naručená ev. časová

súvislosť medzi touto udalosťou (ako dôvodom odchodu z krajiny pôvodu) a samotným odchodom. Preto
ani túto - naviac ojedinelú - udalosť nebolo možné kvalifikovať ako dôvod udelenia azylu.

K dôvodu žiadosti navrhovateľa, týkajúceho sa smrti jeho rodičov:
Pokiaľ ide o smrť matky navrhovateľa, došlo k nej v dôsledku náhodnej udalosti - výbuchu bomby,

umiestnenej na ulici v smetnom koši, keď sa v čase výbuchu v jeho blízkosti nachádzala matka
navrhovateľa. Pokiaľ k tejto udalosti došlo, išlo o náhodu a nie o úmysel, cielený voči matke navrhovateľa
a už vôbec nie voči navrhovateľovi. Prípadnú ochranu navrhovateľa pred podobnými skutkami odporca
zabezpečil poskytnutím doplnkovej ochrany navrhovateľovi.
Pokiaľ ide o smrť otca navrhovateľa, navrhovateľom opísaný príbeh smrti otca ja nanajvýš

nedôveryhodným, pričom aj v tomto prípade je potrebné poukázať na narušenie ev. časovej súvislosti
medzi smrťou otca navrhovateľa (ako dôvodom odchodu z krajiny pôvodu) a samotným odchodom.
Navrhovateľ totižto v azylovom konaní ČAS: MU-439/PO-Ž-2012 jednoznačne uviedol, že jeho otec
zomrel v roku 2009 vo veku 60 rokov, keď mal byť zabitý príslušníkmi skupiny Al-Shabaab preto, lebo s
touto militantnou skupinou odmietol spolupracovať. V následných konaniach však uvádzal úplne odlišný

popis smrti otca - tento mal byť zabitý v roku 2007 vo veku 57 rokov príslušníkmi klanu Hawiya, pretože
príslušníci tohto klanu sa chceli zmocniť ich domu. Diametrálne rozpory v opise smrti otca navrhovateľa
navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom neobjasnil. S poukazom na uvedené teda ani tento dôvod
nemohol byť dôvodom na udelenie azylu postupom podľa ust. § 8 zákona o azyle. Avšak ak by ajskutočne k smrti otca navrhovateľa niektorým z uvedených konaní došlo, udelenie azylu navrhovateľovi
nie je možné pre nenaplnenie predpokladu ust. § 8 zákona o azyle. Jednak z dôvodu veľkého časového
odstupu od smrti otca (rok 2007, resp. 2009) po odchod navrhovateľa z krajiny pôvodu (2012), jednak

aj preto, lebo žiaden z týchto skutkov nebol namierený voči navrhovateľovi.

S poukazom uvedené podľa názoru súdu nebol v žiadnom z navrhovateľom prezentovaných dôvodov
jeho žiadosti o azyl naplnený predpoklad udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle. Súd
súčasne poznamenáva, že odporca posúdil navrhovateľovu žiadosť v intenciách posúdenia splnenia či

nesplnenia predpokladov udelenia azylu v zmysle zákona o azyle, súc viazaný platnou právnou úpravou
(ústavou, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná). Žiadne iné
dokumenty - odporučenia, príručky, správy, vyhodnotenia a pod. nemôžu nahradiť v danom prípade
ustanovenia zákona o azyle či Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ktoré upravujú
o. i. postup pri posudzovaní žiadostí o azyl.

I napriek skutočnosti, že odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nepoukázal na
nehodnovernosť navrhovateľa, súd pokladá za svoju povinnosť poukázať na existenciu významných
rozporov v jednotlivých výpovediach navrhovateľa, ktoré v konečnom dôsledku zaraďujú navrhovateľa
do okruhu osôb nedôveryhodných. Tieto nie zanedbateľné rozpory (ako vyplývajú z obsahu všetkých
pohovorov, vykonaných v uskutočnených azylových konaniach navrhovateľa) sa týkajú napr.: -

existencie klanovej príslušnosti navrhovateľa (navrhovateľ uviedol meno lídra klanu - neskôr uviedol
že klan lídra nemá); - názvu mešity ktorú navrhovateľ navštevoval (Marawas - Abrahaman); - roku
ukončenia a absolvovania ročníkov základnej školy navrhovateľom (2006, absolvoval 8 tried - 2007,
absolvoval 4 triedy); - roku a veku smrti otca navrhovateľa, ako aj aktérov jeho smrti (rok 2009, vek 60
rokov,príslušníciAl-Shabaabpretožeotecsnimiodmietolspolupracovať-2007,vek57rokov,príslušníci

klanu Hawiya z dôvodu odobratia ich domu); - povolania otca navrhovateľa (farmár - inžinier); - roku
a veku smrti matky navrhovateľa (2011, vek 45 rokov - 2010, vek 47 rokov); - mena a veku manželky
navrhovateľa (Halimo, vek 28/29 rokov - Shykri Mohamed Abdi, vek 26 rokov); - krajiny zoznámenia sa
s manželkou navrhovateľa (Dánsko, Švédsko - mesto Kampala v Ugande); - krajiny sobáša (Švédsko
- Dánsko).

Pretože odporca zákonným a pre posúdenie podanej žiadosti dostatočným spôsobom zistil stav veci
a pretože navrhovateľ nesplnil podmienky udelenia azylu postupom podľa ust. § 8 zákona o azyle súd
dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd

nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti aleboiné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).