Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 22, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201036
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201036.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa B.. D. R., bytom E. č. XX, proti odporcovi Obec
Studenec,stavebnýúrad,Studenec,vovecikonaniaprotinečinnostiorgánuverejnejsprávyjednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 20.10.2015 navrhovateľ podal návrh proti nečinnosti, ktorým sa domáhal toho, aby
odporca vo veci konal bez prieťahov a rozhodol ako orgán príslušný podľa zákona č. 50/1967 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon). Zároveň navrhol uložiť správnemu

orgánu pokutu za nedodržanie súdom určenej lehoty. Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu trov tohto
konania.

Navrhovateľ uviedol, že odporca rozhodnutím zo dňa 2.9.2013 č. 446/2013 nariadil majiteľom
nehnuteľností, pozemkov a príslušnej stavby budovy na parcele Reg. V., k.ú. Studenec, obec Studenec,
pokosenie a odburinenie predmetného pozemku v lehote do 30.9.2013, ako aj zabezpečenie statického

posúdenia stavby, pričom zároveň určil rozsah a podmienky nariadených úprav. Majiteľov pozemkov
a súvisiacej stavby zároveň upozornil, že v prípade nesplnenia uložených povinností sa dopustia
priestupku s možným uložením pokuty do výšky 830,- EUR podľa § 105 ods. 2 Stavebného zákona.
Odvolací orgán, Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky po odvolaní podanom jedným
z podielových spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 9.12.2013 č. OU-PO-
OVBP2-2013/285/1076/ŠSS-KAM zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec vrátil tomuto orgánu

na nové prejednanie a rozhodnutie. Toto rozhodnutie navrhovateľ považuje za nezákonné, keďže
rozpadávajúca budova na predmetnom pozemku je v havarijnom stave, nevyhovuje požiadavkám na
stavbu v zmysle Stavebného zákona, dlhodobo neslúži žiadnemu účelu, pričom ohrozuje bezpečnosť
a zdravie ľudí žijúcich v okolí, predovšetkým vo vzťahu k susediacemu pozemku vo vlastníctve
navrhovateľa.

Navrhovateľ uviedol, že od uvedeného rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu ubehli už takmer dva
roky, no odporca ako príslušný správny orgán vo veci bez vážneho dôvodu nekoná a je v tomto smere
nečinný.

Odporca vo vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 7.12.2015 uviedol, že predmetná žaloba je v celom
rozsahu bezpredmetná. Poukázal na to, že na podnet navrhovateľa zo dňa 15.7.2013 bola riešená

situácia na predmetných nehnuteľnostiach, susediacich s pozemkom vo vlastníctve navrhovateľa. Na
deň 8.8.2013 bol zvolaný výkon štátneho dozoru stavebného dohľadu. Na základe tam zistenýchskutočností bolo podielovým spoluvlastníkom pozemkov, parc. Reg. C-KN č. XXX a XXX, k.ú. Studenec,
a to H. E., D. E., K. L. a K. H. nariadené pokosenie a odburinenie predmetnej nehnuteľnosti v lehote
do 30.9.2013 a zabezpečenie statického posúdenia stavby nachádzajúcej sa na týchto parcelách v

lehote do 31.10.2013. Jeden z majiteľov, Mgr. D. E., podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Po
predložení veci nadriadenému správnemu orgánu, ten po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom
rozsahu dospel k záveru, že rozhodnutie nie je správne a pre zistené nedostatky bola vec vrátená
správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. Následne odporca konajúci v súlade s príslušnými
ustanoveniami Stavebného zákona rozhodnutím zo dňa 20.2.2014 odkázal navrhovateľa vo veci jeho

námietok občianskoprávneho charakteru voči stavu nehnuteľností na príslušný súd v zmysle § 137
Stavebného zákona, keďže medzi účastníkmi nedošlo k dohode, pričom navrhovateľovi stanovil lehotu
6 mesiacov na podanie takejto žaloby s tým, že do toho času konanie prerušil. Odporca uviedol, že
navrhovateľ k tomuto dňu návrh na všeobecný súd v zmysle rozhodnutia správneho orgánu nepodal.

Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky ako nadriadený správny orgán odporcu vo

vyjadrení k veci zo dňa 22.12.2015, po opísaní priebehu skutkového deja uviedol, že vo veci postupoval
v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami v zákonom stanovenom rozsahu svojich kompetencií,
vovecivydalrozhodnutie,ktorébolodoručenéúčastníkomkonaniaavovzťahuknemuakoodvolaciemu
orgánu je vec právoplatne skončená rozhodnutím zo dňa 9.12.2013 č. OU-PO-OVBP2-2013/285/1076/
ŠSS-KAM.

Zároveň uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby sa navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi domáhal nápravy
tvrdenej nečinnosti, t.j. s odkazom na § 250t ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.), druhá veta, návrh navrhovateľa preto považuje za podaný predčasne a ako
neprípustný ho navrhol zamietnuť.

Krajský súd postupom podľa § 250t O.s.p., upravujúcom konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy
preskúmal podaný návrh a jeho doplnenia, oboznámil sa s priloženými dokladmi, administratívnym
spisovým materiálom, s vyjadrením odporcu ako aj druhostupňového správneho orgánu a dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa je neprípustný.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje

osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.

Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh
súd zamietne.

Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti O.s.p. ,,Konanie proti nečinnosti orgánu
verejnej správy" je poskytnúť fyzickým osobám a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred

nečinnosťou orgánov verejnej správy tak, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému
orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote vo veci rozhodnúť. Súd je oprávnený takto
rozhodnúť za predpokladu, že vo veci dospeje k záveru, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa
navrhovateľa bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci
by konať mohol a mal.

Nečinnosť je pasivita správneho orgánu vtedy, keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky
na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nie je pri tom rozhodujúce, či ide o správne konanie
začaté na základe návrhu účastníka (uplatnenie dispozičnej zásady), alebo konanie začaté z podnetu
správneho orgánu (uplatnenie zásady oficiality). Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí

zákonom predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov bez upovedomenia účastníkov, opomenutie
predvolať účastníka, nedoručovanie rozhodnutí a iných písomností dotknutým osobám), alebo ak
správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. ak koná s neodôvodnenými prieťahmi. Nečinnosťou je tiež,ak správny orgán nekoná v prípadoch, keď bez zákonného podkladu tvrdí, že nemá právomoc v danej
veci konať.

Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu uviesť, prečo by mal orgán verejnej správy konať, t.j. z ktorého
zákonného ustanovenia vyplýva tomuto správnemu orgánu takáto pôsobnosť a právomoc, prípadne
vecná a miestna príslušnosť pre vybavenie veci, a následne, z akého zákonného ustanovenia vyplýva
správnemu orgánu povinnosť vykonať požadovaný úkon. Navrhovateľ musí špecifikovať, z akých
dôvodov považuje postup správneho orgánu za nečinnosť, t.j. aké konkrétne úkony mali byť zo strany

odporcu vykonané a neboli.

Zároveň je navrhovateľ povinný uviesť, aké zákonné kroky voči správnemu orgánu podnikol za účelom
dosiahnutia nápravy vo vzťahu k nečinnosti správneho orgánu, v súlade s § 250t ods. 1 O.s.p, posledná
veta.

Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha uloženia povinnosti odporcovi ako príslušnému
stavebnému úradu konať vo veci vyriešenia havarijného stavu nehnuteľností, pozemku susediaceho s
pozemkom navrhovateľa a stavby na nich stojacej. V tejto veci bol dňa 15.7.2013 zo strany navrhovateľa
podanýpodnetnariešenieuodporcu,nazákladektoréhodošlokvykonanieštátnehodozorustavebného
dohľadu a k nariadeniu nevyhnutných úkonov vlastníkom predmetných nehnuteľností za účelom

odstránenianežiaducehostavurozhodnutímzodňa2.9.2013č.446/2013.Poodvolanípodanomjedným
zo spoluvlastníkov bola vec riešená u príslušného odvolacieho správneho orgánu, Okresného úradu
Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, pričom ten o odvolaní rozhodol dňa 9.12.2013 rozhodnutím
č. OU-PO-OVBP2-2013/285/1076/ŠSS-KAM tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na nové
konanie. Odvolací správny orgán o.i. vyslovil, že osobný záujem vlastníka susediacej nehnuteľnosti

na nariadení udržiavacích prác na stavbe, ktorú jej vlastník neudržiava vo vyhovujúcom stave, nie je
možné považovať za verejný záujem. Len ohrozenie širokej verejnosti, teda nie jednotlivca, možno
považovať za dôvod pre nariadenie udržiavacích prác v zmysle Stavebného zákona v rámci zákonom
určených kompetencií príslušného správneho orgánu. Po vrátení veci odporcovi ten rozhodnutím zo
dňa 20.2.2014 č.TS1-109/2014 nariadil navrhovateľovi podať návrh na všeobecný súd príslušný konať

o občianskoprávnych námietkach navrhovateľa vo vzťahu k týmto susediacim nehnuteľnostiam.

V prvom rade je potrebné vyriešiť otázku prípustnosti návrhu podľa § 250t ods. 1 O.s.p., posledná veta,
ktorý podmieňuje využitie súdnej ochrany prostredníctvom štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. vyčerpaním
prostriedkov, ktorých použitie umožňujú osobitné predpisy. Zákon nešpecifikuje, o aké prostriedky má

ísť. Je zrejmé, že musí ísť o zákonné prostriedky, ktoré sú priamo k dispozícii navrhovateľovi ako
účastníkovisprávnehovzťahu.Idespravidlaoopravnéprostriedky,aletiežopodania,nazákladektorých
vzniká administratívnemu orgánu povinnosť niečo konať, t.j. realizovať kroky potrebné na odstránenie
nezákonného stavu namietaného navrhovateľom.

Zákonom určený postup tak vyjadruje zásadu subsidiarity súdneho konania, z ktorej vyplýva, že správny
orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ hodnotí ako
nečinnosť. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej práva mali byť porušené zo strany orgánu
verejnej správy sa má prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Správny orgán
musí mať možnosť vyjadriť sa k námietkam tohto účastníka, t.j. správny orgán musí mať možnosť sám

odstrániť namietaný stav a dosiahnuť nápravu. Ak týmto postupom nedôjde k náprave, je namieste, aby
sa dotknutý subjekt domáhal ochrany svojich práv na súde v rámci správneho súdnictva.

To znamená, že navrhovateľ musí pred podaním návrhu na súd realizovať zákonné kroky proti
namietanému vzniknutému nezákonnému stavu a nečinnosti zo strany správneho orgánu, t.j. v tomto

prípade využiť postup podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ako aj postup v zmysle príslušných
ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Sťažnosť je podľa § 3 ods. 1 Zákona o sťažnostiach podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby,
ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že

boliporušenéčinnosťoualebonečinnosťouorgánuverejnejsprávy,resp.ktorýmpoukazujenakonkrétne
nedostatky,najmänaporušenieprávnychpredpisov,ktorýchodstráneniejevpôsobnostiorgánuverejnej
správy.Podľa § 5 ods. 10 Zákona o sťažnostiach, sťažnosť adresovaná zamestnancovi alebo vedúcemu orgánu
verejnej správy je sťažnosťou podanou orgánu verejnej správy.

Navrhovateľ mal k dispozícii tiež možnosti postupu v zmysle Zákona o prokuratúre. Podľa § 3 ods. 2
zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom
záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia
zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej
pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek

vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických
osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa § 20 ods. 3 Zákona o prokuratúre pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy prokurátor dbá na to, aby svoje
zákonné povinnosti aktívne plnili predovšetkým kontrolné orgány.

Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú protest prokurátora, upozornenie
prokurátora a návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona (§ 21 ods. 2 zákona o
prokuratúre).

Tieto inštitúty sú plne spôsobilými prostriedkami, ktoré je možné využiť na ochranu práv dotknutej
osoby pred nečinnosťou orgánu verejnej moci pri zachovaní princípu subsidiarity predtým, ako osoba
požiada o ochranu svojich práv prostredníctvom súdu. Súd má preto za to, že ak navrhovateľ nevyčerpal
prostriedky nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, ako to výslovne vyžaduje § 250t ods.

1 O.s.p., jeho návrh tak nemôže byť posúdený ako prípustný, a už len z tohto dôvodu je namieste ho
zamietnuť.

Navrhovateľ vo svojom návrhu vo vzťahu k tejto podmienke neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali, že sa u odporcu domáhal nápravy a konania zo stany správneho orgánu v predmetnej

veci prostredníctvom inštitútu sťažnosti, resp. v rámci dozornej činnosti vykonávanej prokuratúrou.

Rovnako z administratívneho spisu odporcu nevyplýva, aby navrhovateľ, v dobe od 20.2.2014, kedy
bol rozhodnutím odporcu vyzvaný na podanie občianskoprávnej žaloby v lehote šiestich mesiacov,
realizoval akékoľvek úkony voči odporcovi za účelom domáhania sa nápravy a odstránenia nežiaduceho

stavu, resp. domáhania sa, aby odporca, či nadriadený správny orgán rade vykonal akékoľvek kroky
voči vlastníkom predmetných nehnuteľností s cieľom odstrániť navrhovateľom tvrdený nežiaduci stav
týchto nehnuteľností.

Zároveň tiež nebolo preukázané, aby navrhovateľ podal žalobu v zmysle § 137 ods. 2 Stavebného

zákona tak, ako mu bolo uložené rozhodnutím odporcu zo dňa 20.2.2014.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 5Sžnč 1/2011 „súd, ktorý je príslušný
rozhodovať o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu, musí splnenie podmienok podľa § 250t ods.
1 O.s.p. posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto

právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo
právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní.“

Vzhľadom na okolnosti veci, predovšetkým vo vzťahu k skutočnosti, že navrhovateľ od februára r. 2014
nijako nekontaktoval v predmetnej veci priamo odporcu, žiadnym spôsobom sa u neho nedomáhal

nápravy, či iného riešenia situácie, nepodal ani občianskoprávnu žalobu na príslušný súd, ani inak
nenamietal nečinnosť správnych orgánov vo veci, v súlade so zásadou subsidiarity je nevyhnutné
konštatovať, že navrhovateľ nesplnil zákonnú podmienku na podanie žaloby proti nečinnosti, pričom táto
skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie podmienok tohto konania.

Návrh navrhovateľa proti nečinnosti orgánu verejnej správy preto krajský súd posúdil ako podaný
predčasne a z uvedených dôvodov podľa § 250t ods. 4 O.s.p. návrh zamietol ako neprípustný.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p. Neúspešný navrhovateľ nemá právo
na náhradu trov konania. Odporcovi takéto právo zo zákona neprislúcha. Súd preto rozhodol tak, že
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 O.s.p.).