Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106209809
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4106209809.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: V. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B. T. XXX, B. G., o vymoženie sumy 232,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdnej
exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, so sídlom Exekútorského úradu Vráble, 1. mája 1053 proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 4. decembra 2013 č.k. 11Er/375/2006-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej v časti týkajúcej sa zastavenia
exekúcie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa zastavil exekúciu

vedenú JUDr. Anettou Demešovou, súdnou exekútorkou so sídlom Exekútorského úradu 1. mája 1053,
Vráble pod spisovou značkou EX 1503/06 a povinnému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke
JUDr. Anette Demešovej náhradu trov exekúcie vo výške 40 eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. b), § 58
ods. 1, § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do
31. 08. 2008, § 583 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal

za preukázané, že došlo k uplynutiu trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení
pokuty za priestupok. V danom prípade je exekučným titulom rozhodnutie o priestupku č.p.: ORP-338/
DI-Pr-2005 zo dňa 15.04.2005 vydaný Okresným riaditeľstvom PZ, Okresný dopravný inšpektorát v
Nitre, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.07.2005 a vykonateľnosť dňa 18.07.2005, v dôsledku čoho
trojročná prekluzívna lehota uplynula dňa 18.07.2008. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa
dospel k záveru, že nastali skutočnosti, ktoré predpokladá ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného

poriadku, a preto súd exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200
ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku tak, že povinnému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Anette Demešovej náhradu trov exekúcie vo výške 40 eur, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia (bližšie špecifikovaných v dôvodoch uznesenia).
Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdna
exekútorka JUDr. Anetta Demešová, ktorá žiadala uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že v konaní sú ďalšie dôkazy a skutočnosti, ktoré
neboli v konaní o zastavení uplatnené. Medzi tieto dôkazy a skutočnosti zahrnula, že počas exekúcie
bolo lustráciami majetku povinného zistené, že ten je nemajetný - nie je vlastníkom hnuteľného ani
nehnuteľného majetku, pričom je vlastníkom motorového vozidla, ktoré vzhľadom na vek je nepredajné.
Navyše povinný nepoberá žiaden príjem , z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky a blokované účty
povinného sú bezobratové. Podľa názoru súdnej exekútorky uvedené skutočnosti možno subsumovať

pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. S poukazom na uvedené bola toho
názoru, že oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie mohol vedieť a predpokladať, žeuplynutím prekluzívnej lehoty sa exekučné konanie zastaví, pričom podanie návrhu na zastavenie
exekúcie je dispozitívnym právom oprávneného, ktorý ho môže podať v rámci exekučného konania.
Návrh na zastavenie exekúcie oprávnený nepodal, avšak mala za to, že v uvedenom exekučnom konaní

bola súdnym exekútorom preukázaná aj nemajetnosť povinného. V zmysle uvedených skutočností sa
domnievala, že exekučné konanie malo byť zastavené v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku, nakoľko uplynula prekluzívna trojročná lehota a rozhodnutie sa stalo právne
neúčinným, v spojitosti s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie s tým, že súd k náhrade trov zaviaže oprávneného v

nadväznosti na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Analogicky k danej situácii uviedla uznesenie KS
č.k. 25CoE/188/2013-63 zo dňa 30. 11. 2013. Okrem toho namietala, že súd prvého stupňa priznal DPH
z odmeny vo výške 20% , avšak nepriznal DPH z náhrady hotových výdavkov.

Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa správne zastavil exekučné
konanie na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b), pretože uplynula prekluzívna premlčacia lehota

pre výkon rozhodnutia a zaviazal úhradou trov povinného. Zdôraznil, že aj súdna exekútorka vo svojom
odvolaní uviedla, že zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku považuje
za správne. S poukazom na uvedené mal za to, že zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku je v danom prípade nesporné, rovnako ako aj by malo byť nesporné to, že
oprávnený nemôže byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Záverom v súvislosti s problematikou

výkladu ustanovenia § 203 Exekučného poriadku poukázal na dôvodovú správu k predmetnému
ustanoveniu, ako aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 272/08 zo dňa 22. 10. 2008. Na základe
uvedeného žiadal, aby odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky proti výroku o zastavení exekúcie
odmietol a aby vo veci výroku o náhrade trov exekučného konania opätovne rozhodol zákonný sudca
súdu prvého stupňa, pretože zo zákona bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušené (§ 374

ods. 4 posledná veta OSP).

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru,
že odvolanie súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie je
potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietnuť z dôvodu, že bolo podané niekým, kto na odvolanie
nie je oprávnený.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom, doručeným dňa 04.05.2006 súdnemu
exekútoroviJUDr.MilanoviStrieškovi,sosídlomExekútorskéhoúraduVráble,Levická1288/16,požiadal
súdneho exekútora o vykonanie exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozhodnutie
o priestupku č.p. ORP-91/DI-Pr-2005 zo dňa 15.04.2005, vydaný Okresným riaditeľstvom PZ v Nitre,

Okresného dopravného inšpektorátu Nitra, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 18.07.2005. Dňa 04. 08.
2006 súd prvého stupňa vydal poverenie pre súdneho exekútora pre vymoženie 232,36 eura (7.000,-
Sk) s príslušenstvom. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 14. 08. 2013 (č.l. 8
spisu) súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová, so sídlom Exekútorského úradu Vráble, 1. Mája 1053,
nástupca súdneho exekútora JUDr. Milana Strieška , podala podnet na preskúmanie exekučného titulu

z hľadiska preklúzie v nadväznosti na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov účinného do 30. 08. 2008. Následne súd prvého stupňa o podnete súdnej
exekútorky rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 201 OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon
nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a

vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 251 ods. 4 OSP aj na exekučné konanie sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí
Občianskeho súdneho poriadku, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva,že na exekučné konanie sa použije právna úprava odvolania a subjektu oprávneného na jeho
podanie obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku, pretože Exekučný poriadok ako osobitný predpis
neustanovuje inak. Z ustanovenia § 201 OSP vyplýva, že k podaniu odvolania je oprávnený účastník

konania a ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a
vedľajším účastníkom, môže odvolanie podať aj vedľajší účastník.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o

trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak a/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ
nestalo vykonateľným, b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c/ zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie, d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie

alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e/ bolo právoplatne
rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f/
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je
tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, i/ oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j/ pri

exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Účastníkom konania v exekučnom konaní v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku je ten, kto podal
návrh na vykonanie exekúcie (oprávnený) a ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu
(povinný). Súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania s výnimkou tej časti konania, kedy sa

rozhoduje o trovách exekúcie a vtedy, ak mu to zákon prizná, pričom toto priznanie musí byť výslovné.
O trovách exekúcie rozhoduje exekučný súd aj v konaní o zastavení exekúcie, a preto proti výroku o
náhrade trov exekúcie je oprávnený podať odvolanie aj súdny exekútor. V iných prípadoch, kedy zákon
súdnemu exekútorovi postavenie účastníka nepriznáva, nemá súdny exekútor uvedené procesné práva,
teda nemá právo podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu v exekučnom konaní.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo exekútora. Ak
takýto návrh podá exekútor, nestáva sa tým účastníkom konania. Jeho návrh treba kvalifikovať iba ako

podnet na zastavenie exekúcie. Preto o ňom súd nemusí vydať rozhodnutie. Stačí ak túto skutočnosť
oznámi exekútorovi.

Keďže súdny exekútor nie je účastníkom konania v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu v časti týkajúcej sa zastavenia

exekúcie nie je prípustné.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky v časti týkajúcej sa zastavenia
exekúcie ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietol .

V priebehu odvolacieho konania bol novelizovaný zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a to zákonom č. 299/2013 Z.z., účinným od 1.11.2013. a zmena právnej úpravy sa

týkala aj prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného
poriadku. Odvolací súd s poukazom na prechodné a záverečné ustanovenia § 243 ods. 1,3 EP mal za
to, že v danom prípade ide o odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré
bolo podané po 1. novembri 2013, avšak zároveň ide aj o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Keďže prechodné ustanovenia, ani dôvodová

správa neriešia, čo je v tomto prípade potrebné považovať za rozhodnutie sudcu, odvolací súd bol toho
názoru, že sudca svojím vyjadrením na č.l. 33 o odvolaní súdnej exekútorky nerozhodol, a preto na daný
prípad nebolo možné ani aplikovať právne predpisy účinné do 31. októbra 2013, ale právne predpisy
účinné od 1. novembra 2013, v zmysle ktorých proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa §57 nemožno podať odvolanie. Odvolací súd preto v rámci odvolacieho konania nerozhodoval o výroku
o trovách exekúcie, pretože v zmysle § 374 ods. 4 posledná veta OSP o odvolaní súdnej exekútorky
proti tomuto výroku, vydaným vyšším súdny úradníkom, musí meritórne rozhodnúť sudca súdu prvého

stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 OSP analogicky v zmysle § 146 ods.
1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože
odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.