Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313225964
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4313225964.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO:
CHE-100.023.266, so sídlom Alpenstrasse 2, 6300 Zug, Švajčiarsko, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: U. O., nar. XX. XX. XXXX, t. č.
bytom O., E. XXXX/X, zastúpený Evou Hudecovou, zamestnankyňou Okresného súdu Levice, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom

so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom
Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 907,21 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Levice z 22. septembra 2015, č. k. 7C/228/2014-88, vo výroku o trovách
konania vedľajšieho účastníka, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu

trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zastavil konanie. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal
a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov

prvostupňového konania v sume 142,78 eura predstavujúce trovy právneho zastúpenia, a to na účet
JUDr. Andreja Cifru, J. Kráľa 5/A, Lučenec do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Zároveň
rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi v sume 72,30 eura prostredníctvom Slovenská
pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica,
po právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ako aj zisteným skutkovým stavom, keďže navrhovateľ návrh na

začatiekonaniavzalpredprvýmpojednávanímvcelomrozsahuspäťažiadalkonaniezastaviť.Ovrátení
súdneho poplatku rozhodol v zmysle ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 146
ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), keď dospel k záveru, že v predmetnej
veci navrhovateľ zavinil zastavenie konania, pretože svoj návrh voči odporcovi zobral v celom rozsahu
späť, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania,

ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu. Odporcovi náhradu trov
konania nepriznal, keďže nárok na ich náhradu mu vznikol, ale v súvislosti s konaním mu žiadne trovy
nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnil. Pretože vznikol nárok na náhradu trov konania odporcovi mal
za to, že nárok na ich náhradu vznikol aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý si právo na
náhradu trov súdneho konania uplatnil riadne a včas. Postupoval v zmysle ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 1,
§ 10 ods. 1 a 2, § 13a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj Vyhláška). Pri výpočte náhrady trov
tohto súdneho konania vychádzal z toho, že predmetom konania, a teda tarifnou hodnotou pre výpočettarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je suma 907,21 eura, pričom vyčíslenie trov predložených
právnym zástupcom vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Andrejom Cifrom považoval za
súladné s Vyhláškou, preto mu priznal náhradu trov tohto súdneho konania v sume 142,78 eura, ktorých

úhradou zaviazal navrhovateľa.

Navrhovateľ napadol uznesenie v časti, ktorou bol zaviazaný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania odvolaním, domáhajúc sa jeho zmeny a nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu. Poukázal na tú skutočnosť, že v prípade spotrebiteľských zmlúv musí

súd na premlčanie prihliadať ex offo v zmysle § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa a v čase podania
návrhu v predmetnej veci bolo uvedené ustanovenie účinné a platné. Namietal, že vedľajší účastník
vstúpil do konania formulárovým podaním a je absurdné, aby mu za takéto podanie bola priznaná
náhrada trov konania. Jeho zastupovanie považoval za nadbytočné a neúčelné. Na podporu svojich
tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach. Uzavrel, že úlohou súdu nie je mechanicky

rozhodnúť o náhrade trov konania podľa jeho výsledku, ale najmä zvážiť ďalšie rozhodujúce okolnosti
majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených trov. Poznamenal,
že vedľajší účastník ako združenie, ktoré má za cieľ chrániť a pomáhať spotrebiteľom, by malo byť
dostatočne personálne a finančne zabezpečené, aby mohlo vykonávať svoju činnosť, bez potreby
zastúpenia advokátom.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomným podaním vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu, v ktorom
uviedol, že jeho vstup do konania splnil svoj primárny účel, pretože v jeho dôsledku vzal navrhovateľ svoj
návrh späť, preto požadované trovy konania považoval za účelné. Mal za to, že ak by sa nebol v merite
veci vyjadril, navrhovateľ by svoj návrh nevzal späť. Poznamenal, že pokiaľ by súdmi nebola vedľajšiemu

účastníkovi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na ne vznikol zákonný nárok, viedlo
by to k ohrozeniu, resp. k znefunkčneniu aktivít Združenia v prospech spotrebiteľov. Mal za to, že úkon
príprava a prevzatie zastúpenia je úkon, bez ktorého nemožno riadne hájiť záujmy zastúpeného. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2MCdo/16/2008
zo dňa 29. 10. 2009, v zmysle ktorého pre voľbu advokáta nestanovuje zákon žiadne obmedzenia.

K tvrdeniam navrhovateľa uviedol, že objektívne nie je možné, aby súdy dokázali v každom prípade
prihliadať na premlčanie ex offo. K účelnosti ním uplatnených trov uviedol, že práve v dôsledku aktívnej
ochranyspotrebiteľovbolvytvorenýstav,ženavrhovateľajemuobdobnéspoločnostiprestalipodávaťna
súdy návrhy založené na pochybných právnych tituloch. Zdôraznil, že združenie nemá vlastný „aparát“
a jedinou možnosťou ako môže aktívne presadzovať spotrebiteľské práva na súdoch je realizovanie

ich činnosti prostredníctvom advokátskych kancelárii. Uznesenie súdu v napadnutej časti považoval za
vecne správne a navrhol jeho potvrdenie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd Nitra ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti

§ 205 a nasl. OSP, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konanie, ktoré
mu predchádzalo byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil podľa § 220 OSP. V
nenapadnutých častiach, týkajúcich sa zastavenia konania, vrátenia súdneho poplatku a náhrady trov

konania odporcu nadobudlo uznesenie právoplatnosť.

Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť v
konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.

Cieľom novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované
rôzne právnické osoby a združenia.Právo spotrebiteľov je združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov vyplýva z § 3 ods.

4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o ochrane spotrebiteľa). Takto založené združenie sa
môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ.
Právo spotrebiteľov môže teda združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi

práva, môže podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže
vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP. Ak je cieľom združení na ochranu
spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať
svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa
združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na
stranespotrebiteľazaoberaltým,čitakétotrovykonaniaboliúčelnevynaloženénaochranuoprávnených

záujmov spotrebiteľa.

V preskúmavanej veci napadol navrhovateľ odvolaním uznesenie súdu prvého stupňa v časti priznaných
trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v tejto
časti odôvodnil ust. § 146 ods. 2 OSP a uviedol, že navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,

preto vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania. S takýmto
právnym posúdením súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje.

Paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, do konaní, v ktorých okrem spisovej
značky a mena účastníka nemal žiadnu vedomosť a bez vedomostí spotrebiteľa, ktorého záujmy má v

danom spore hájiť, odvolací súd nepovažoval za účelnosť úkonu vedľajšieho účastníka, ktorý sa dal
vo veci zastúpiť JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec. Právny zástupca
vedľajšieho účastníka v oznámení o vstupe do konania podaním zo dňa 29. 08. 2014 požiadal o
doručenie návrhu na začatie konania aj s prílohami a žiadal priznať náhradu trov konania. V ďalšom
podaní zo dňa 22. 10. 2014 až na základe doručenia všetkých písomností zo spisového materiálu vo

veci vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a zároveň si vyčíslil uplatnené trovy konania
v sume 95,76 eura. Odvolací súd preto ďalej skúmal, či takto vyčíslené a uplatnené trovy zo strany
vedľajšieho účastníka boli účelne vynaloženými trovami konania. Trovy vynaložené účastníkom konania
v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením
sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo, ako v danom prípade, procesná

ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Odvolací súd sa s právnym posúdením súdu prvého stupňa nestotožňuje. Na rozdiel od súdu prvého
stupňa dospel k záveru o neúčelnosti vynaložených trov konania zo strany vedľajšieho účastníka.
Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov

spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Podľa čl. 47 Ústavy SR, má každý právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi, a preto odporcovi nič nebráni dať sa zastúpiť advokátom, ktorého
si sám zvolí. Nie je účelné ani nevyhnutné, aby robil vedľajší účastník v tomto procese "prostredníka",
vzhľadomnaskutočnosť,žeevidentnesámodporcompomôcťnevie,ikeďbolzatýmtoúčelomzaložený.
Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok, a aj

v prípade, ak má účastník nárok na náhradu trov konania, každý úkon a každé platenie trov treba
posudzovať samostatne. Odvolací súd dospel k záveru, že samotné združenie je vytvorené za účelom
ochrany spotrebiteľa, a preto by malo byť spôsobilé chrániť práva a záujmy spotrebiteľa bez ďalšej
pomoci zo strany advokátov. Toto právo mu neupiera, iba konštatuje, že tieto finančné prostriedky
nepovažuje za účelné vynaložené na uplatňovanie a bránenie práva. Ak sa vedľajší účastník aj

napriek uvedeným skutočnostiam dá v konaní zastúpiť advokátom, je to jeho voľba, ale bez práva na
náhradu trov konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa je v rozpore so základnými
princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy konania preto považoval
za neetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy konania za úkon prípravy a prevzatie
zastúpenia, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do konania o danom spore nemal

žiadnu vedomosť a o jeho vstupe do konania nemal vedomosť ani odporca, na strane ktorého vedľajší
účastník vystupuje. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že zo splnomocnenia, ktorým bolo vedľajším
účastníkomudelenésplnomocnenie(01.03.2013)JUDr.AndrejoviCifrovinevyplýva,žebyboloudelené
pre konkrétnu vec. To znamená, že z oznámenia zo 29. 08. 2014 (doručené súdu 02. 09. 2014), ktorýmvedľajší účastník oznámil svoj vstup do predmetného konania vyplýva, že v tom čase nemohlo dôjsť
k prevzatiu a príprave zastúpenia, lebo vedľajší účastník a tým aj splnomocnený právny zástupca
nemali vedomosť do akého konania vstupujú, inak by nežiadali súd, aby im zaslal žalobný návrh a

jeho prílohy. Následne ďalšia plná moc pre právneho zástupcu v tomto konaní vedľajším účastníkom
nebola udelená. Je teda nutné prihliadnuť na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez
ohľadu na vôľu žalovanej strany, ktorej záujmy mal hájiť v danom spore a bez toho, aby mal náležitú
vedomosť, odhliadnuc od spisovej značky a mena účastníka konania, o skutkovom stave danej veci, z
čoho možno vyvodiť záver, že uvedený vstup do konania je paušálny a vedľajší účastník tak postupuje

aj v stovke ďalších prípadov. Takéto vyčíslenie trov právneho zastúpenia skôr navodzuje dojem, že
účelom vstupu vedľajšieho účastníka do konania nebola ochrana samotného spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Navyše odvolací súd poznamenáva, že vedľajší účastník zahlásil svoj vstup do konania v čase, v ktorom
už bolo účinné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov; podľa neho
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vedľajší

účastník, resp. jeho advokát si v čase vstupovania do konania museli byť vedomí zákonnej povinnosti
súduprihliadaťnapremlčanieuplatnenéhoprávaajbezvznesenianámietkypremlčaniaodporcomalebo
vedľajším účastníkom na jeho strane.

Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal a

nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Uvedené konanie vedľajšieho účastníka navodzuje
stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľov, ale záujmom advokáta, ktorý
si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní do ktorého vstupuje automaticky
vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol § 224 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 142 ods. 1
OSP tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, pretože náhradu trov
odvolacieho konania nepožadoval.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.