Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/228/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313225964
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4313225964.3

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO:
CHE-100.023.266, so sídlom Alpenstrasse 2, 6300 Zug, Švajčiarsko, zapísaná v miestom obchodnom
registri pod číslom CH-020.3.020.910-7, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: U. O., Y. O., K. XX.X.XXXX, R. O. E. XXXX/X, O., zastúpený
Evou Hudecovou, zamestnankyňou Okresného súdu Levice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane

odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom so sídlom Námestie legionárov
5, Prešov, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie
907,21 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7C/228/2014.

Súd nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

Navrhovateľjepovinnýzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcunáhradutrovprvostupňového
konania v sume 142,78 eura predstavujúce trovy právneho zastúpenia, a to na účet JUDr. Andreja Cifru,
J. Kráľa 5/A, Lučenec číslo: 2620036847/1100, VS: 8808914, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia.

Súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok v sume 72,30 eura prostredníctvom Slovenská pošta, a.s. -
prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, a
to po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 7C/228/2014 vedie súdne konanie v právnej veci navrhovateľa:
Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Alpenstrasse 2, 6300 Zug,

Švajčiarsko, zapísaná v miestom obchodnom registri pod číslom CH-020.3.020.910-7, zastúpený JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: U. O., Y. O., K.
XX.X.XXXX,
R. O. E. XXXX/X, O., zastúpený Evou Hudecovou, zamestnankyňou Okresného súdu Levice, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J.

Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 907,21 eura s príslušenstvom.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a žiadal o zastavenie konania.

Podľa § 96 ods. 1 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP),
navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom.

Podľa § 96 ods. 1 druhá veta OSP, ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.Podľa § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Späťvzatie návrhu navrhovateľom je dispozičným právom navrhovateľa v rámci súdneho konania. Iba
vo výnimočných prípadoch, ak navrhovateľ zoberie svoj návrh späť, súd konanie nezastaví a to vtedy,
keď so späťvzatím nesúhlasí odporca z vážnych dôvodov.

Keďže navrhovateľ podaný návrh zobral späť pred prvým pojednávaním, súd konanie vo veci zastavil.

Podľa prvej vety ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov (ďalej len ZSP), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním
odvolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo
ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol
vydaný platobný rozkaz.

Ustanovenie § 11 ods. 4 ZSP uvádza, že okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa
vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70
eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 ZSP, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo
orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu
príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v
prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.

Súd, v súlade s vyššie uvedeným, vracia navrhovateľovi súdny poplatok v sume 72,30 eura (79 eur
krátené o 6,70 eura v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 ZSP), prostredníctvom Slovenská pošta, a.s. -
prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu, JUDr. Andrej Cifra si podaním zo dňa
29.8.2014 uplatnil trovy konania a podaním zo dňa 22.10.2014 žiadal priznať trovy súdneho konania
vyčíslené v sume 142,78 eura, ktoré podľa jeho vyčíslenia trov predstavujú trovy právneho zastúpenia
v sume 123,48 eura (vrátane 20% DPH) (pri sadzbe tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci vo výške
51,45 eura) za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej a zo

sumy 19,29 eura (vrátane 20% DPH) (režijný paušál 2 x 8,04 eura).

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP),
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie
zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania a v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 OSP. Ustanovenie druhého odseku § 146 OSP
je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,

musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania
(ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného

hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť, pričom
z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči
uplatňovanémunárokuvzniesolvedľajšíúčastníknastraneodporcu,možnokonštatovaťlenjedinýzáver
a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo
v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 OSP vznikla povinnosť

uhradiť odporcovi a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu
účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že
o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Ustanovenie § 137 OSP uvádza, že trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov,
včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena
notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a

jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 04. 2012, sp. zn.
17Co/91/2012, ktoré hovorí, že ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené
záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj
prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu
spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa

zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov
spotrebiteľa. Súd konštatuje, že úkony právnej pomoci, za ktoré si vedľajší účastníka na strane
odporcu(spotrebiteľa) žiada priznať náhradu trov konania, boli účelne vynaložené na ochranu
oprávnených záujmov spotrebiteľa.

Súd ďalej poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012, sp.
zn. 17Co/87/2012, podľa ktorého Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver
a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc
pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v

rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie
splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania,
kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho
zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i
náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu

účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Odporca i vedľajší účastník na strane odporcu boli v konaní úspešní, a preto im podľa vyššie citovaných
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov súdneho konania. Súd vyslovil, že odporcovi sa náhrada trov
konania nepriznáva, keďže nárok na ich náhradu mu vznikol, ale v súvislosti s konaním mu žiadne trovy

nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnil.

Z daného je zrejmé, že súd v zmysle citovaných rozhodnutí súdov mal možnosť priznať vedľajšiemu
účastníkovi na strane spotrebiteľa náhradu trov tohto súdneho konania,nakoľko nárok na ich náhradu vznikol aj samotnému spotrebiteľovi (odporcovi). Vedľajší účastník na
strane odporcu si právo na náhradu trov súdneho konania uplatnil riadne a včas.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhláška), odmena advokáta sa určuje na
základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode,
na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak

Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je
nad 663, 88 eura do 6 638, 78 eura 41, 49 eura
+ 9, 96 eura
za každých aj začatých 331, 94 eura
prevyšujúcich sumu 663, 88 eura,

Podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 13a ods. 1 cit. vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony
právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.

Súd pri výpočte náhrady trov tohto súdneho konania vychádzal z toho, že predmetom konania, a teda
tarifnou hodnotou pre výpočet tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je suma 907,21 eura, ktorú
súd ustálil v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhláška), ktoré hovorí,

že ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci
alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva
sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Čo sa týka trov súdneho konania, súd preskúmal vyčíslenie trov predložených právnym zástupcom
vedľajšieho účastníka na strane odporcu, JUDr. Andrejom Cifrom a zistil, že toto vyčíslenie bolo úplne

súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 544/2004 o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a preto OZ právna pomoc spotrebiteľom priznal
náhradu trov tohto súdneho konania v sume 142,78 eura, ktorých úhradou zaviazal navrhovateľa.

V zmysle § 160 ods.1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Podľa § 167 ods.2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

S poukazom na vyššie uvedené a v súvislosti s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd zastavil
konanie, vrátil navrhovateľovi krátený súdny poplatok z návrhu, nepriznal odporcovi náhradu trov
konania a zaviazal navrhovateľa na úhradu trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 22.9.2015