Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Darina Kuchtová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/129/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609200241
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1609200241.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov
JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky,
Klemensova 8, Bratislava proti žalovanému: W. M., Z. V.. N. XXXX/XX, W., zastúpený: JUDr. Milanom
Malatom, advokátom, AK Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners, s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B,
Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa
23. novembra 2014, č. k. 5C/165/2009-105, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 23. novembra 2014,
č. k. 5C/165/2009-105 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške 967,65 eur a trovy
odvolacieho konania vo výške 662,37 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.259,34
eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 27.06.2007 až do zaplatenia, ako aj trovy konania vo
výške 195,50 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súdprvéhostupňavykonanýmdokazovanímzistil,žežalobcajevlastníkomdiaľkovéhokáblavtraťovom
úseku W. - O. Y., ktorý dňa 06.03.2007 v čase o 15,31 hod. pri zemných prácach strojným mechanizmom
pretrhol žalovaný. Skutok nebol trestným činom ani priestupkom. Podľa vyjadrenia svedka p. V. v
takomto kábli sú vedené zabezpečovacie systémy, IT technika, energetická služba a dispečerské
zabezpečenie. Žalobcovi vznikla škoda vo výške 3.259,34 eur pozostávajúca z troch položiek, a to
z materiálu, ktorý bol použitý a spotrebovaný na odstránenie poškodeného kábla. Tento materiál bol
vydaný cez systém žalobcu M. L. na E. Č.. XXXXXXXXXXXX, pričom bol spotrebovaný materiál v cene
385,86 eur. Druhou položkou bol výkon zamestnancov, práca ktorá bola vykonávaná na odstránenie
závady. Práce boli vykonané v rozsahu 168 hodín. Hodina výkonu zamestnanca v roku 2007 bola
stanovená vo výške 14,37 eur (433,01 eur). Treťou položkou bola réžia, percentá réžie boli stanovené
riaditeľstvom údržby železničnej infraštruktúry ŽSR Bratislava. Z tohto skutkového stavu súd prvého
stupňa vyvodil, že žaloba je dôvodná. Právne vec posúdil podľa § 7 ods. 1, ods. 2 písm. a), §
8 ods. 1, ods. 3 zákona č. 164/1996 Z.z. o dráhach, § 415, § 420 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobcovi bola spôsobená škoda tým, že dňa 06.03.2007 bol pretrhnutý v
ochrannom pásme železničnej dráhy v traťovom úseku W. - O. Y. N. XXXXX diaľkový kábel. Tento bol
pretrhnutý pri vykonávaní zemných prác strojným mechanizmom, ktorý riadil žalovaný. Išlo o nespornú
skutočnosť. Žalovaný namietal to, že sám žalobca nedodržal vlastnú technickú normu pri uložení
diaľkového kábla do zeme. Keby sa tak stalo, nedošlo by k jeho pretrhnutiu. Preto žiadal, aby súd
zohľadnil aj zodpovednosť žalobcu. Zemné práce v ochrannom pásme dráhy sa môžu vykonávať len so
súhlasom príslušného dráhového správneho úradu. Podľa súdu prvého stupňa pri činnosti vykonávanejžalovaným nepochybne išlo o zemné práce v ochrannom pásme dráhy, na ktoré bol potrebný súhlas.
Žalovaný takýmto súhlasom nedisponoval. Rovnako pre riadenie strojného mechanizmu, ktorým došlo
k pretrhnutiu diaľkového kábla, bolo potrebné mať vodičské oprávnenie skupiny „T“. Žalovaný porušil
právnu povinnosť uloženú mu osobitným zákonom, ako vodič motorového vozidla osobitnej skupiny
motorových vozidiel, nedisponoval súhlasom príslušného správneho úradu na vykonávanie zemných
prác v ochrannom pásme dráhy a svojou neopatrnou činnosťou (aj, keď nie úmyselne) pretrhol diaľkový
železničný kábel. Porušil tak ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný preto za vznik škody,
ktorá bola spôsobená žalobcovi, zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Výšku škody, ktorá
žalobcovi vznikla, mal súd riadne za preukázanú. Vzhľadom k tomu súd žalobe vyhovel. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil všetko,
čo v konaní vyšlo najavo, nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil.
Žalobca v konaní nepreukázal výšku škody, keďže listinné dôkazy predstavovali jednostranné právne
úkony žalobcu vychádzajúce z jeho systémov, pričom pre žalovaného nedeklarovali skutočnú hodnotu
dodaného materiálu. Žalobca nepreukázal, kedy, od koho a za akú obstarávaciu cenu jednotlivé
súčiastky nadobudol. Súd prvého stupňa vychádzal z výšky hodnôt materiálov určených žalobcom, bez
toho,abyoveril,čitaktourčenécenyzodpovedajúreálnymhodnotám.Žalovanývtomtosmerenavrhoval
znalecké dokazovanie, ktorému však súd nevyhovel. Žalobca napokon nepreukázal, či ním deklarované
množstvo a druh spotrebovaného materiálu zodpovedal skutočnosti. Nepreukázal reálne dodanie ním
uvádzaného materiálu na opravu pretrhnutého diaľkového kábla. Rovnako žalobca nepreukázal výkon
pracovnej činnosti zamestnancov v rozsahu 168 hodín. Pokiaľ ide o percentnú réžiu, ako tretiu položku
výšky škody, v tejto zložke úplne absentuje preukázanie oprávnenosti nároku ako náhrady škody, keďže
ani žalobca neuviedol, či sa má jednať o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk, akým právnym titulom má
byť táto zložka škody oprávnená a legitímna. V ďalšom poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého
rozsudku úplne absentuje vysporiadanie sa s námietkou žalovaného o zavinení a vzniku škodovej
udalosti samotným žalobcom. Žalovaný v konaní preukázal, že predmetné diaľkové káble mali byť
do zeme osádzané presne vymedzeným postupom s náležitou ochranou alebo značením. Uvedené
napokon potvrdil aj samotný žalobca, keď uviedol, že hĺbka uloženia diaľkového kábla mala byť 0,8
metra. Hĺbka ako aj samotné osadenie (označenie, uloženie do ochranného krytu) diaľkového kábla
nezodpovedalo predpisom, ktorými bolo žalobca viazaný. Žalovaným vykonávané práce zasahovali do
povrchu maximálne 15 - 18 cm, a zďaleka sa teda nepribližovali technický vyžadovanej hĺbke uloženia
diaľkového kábla. Rovnako z rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, či zásah do povrchu zeme v hrúbke
do 20 cm možno považovať za zemné práce, predpokladané zákonom o dráhach. Podľa žalovaného
sa jedná o taký zásah do povrchu, ktorý môže byť spôsobený bežnou činnosťou človeka, bez použitia
osobitných technických zariadení. Zo strany žalobcu teda došlo k porušeniu príslušných noriem. Ak by
boldiaľkovýkábeluloženývpredpísanejhĺbkeapredpísanýmspôsobomnedošlobyvôbeckspôsobenej
škode, nakoľko rozdiel medzi predpísanou hĺbkou osadenia diaľkového kábla a zásahom zo strany
žalovaného predstavoval minimálne 60 cm. Konaním žalobcu došlo k porušeniu právnej povinnosti, v
dôsledku čoho je nevyhnutné, aby súd v konaní aplikoval § 441 Občianskeho zákonníka a posudzoval
zodpovednosť za vzniknutú škodu aj vo vzťahu k žalobcovi. Keďže súd prvého stupňa sa s týmito
skutočnosťami vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, jeho rozhodnutie možno považovať za arbitrárne.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázal na to, že pre posúdenie
výšky škody je potrebné vychádzať z ceny, ktorá by bola najpravdepodobnejšie vynaložená na
opravu v opravovni k tomu určenej, a to vo všeobecnosti, a nielen pre tento konkrétny prípad. Je
preto nepodstatné, či žalobca výšku škody určil na základe svojich interných prepočtov prípadne ju
zdokladoval dôkazmi vyhotovenými treťou stranou. Diaľkový kábel bol do zeme uložený v rokoch 1966
- 1967, pričom norma, na ktorú sa žalovaný odvoláva, nadobudla účinnosť až v roku 1984. Žalovaný
týmto nepreukázal rozpor medzi konaním žalobcu a právnymi predpismi. Aj v prípade, ak by citovaná
norma (ON 34 2609) bola platná i v čase ukladania kábla do zeme, žalobca poukázal na výpoveď svedka
V., a dokumentáciu predloženú v rámci konania, z ktorých vyplýva, že kábel bol v čase jeho ukladania
uložený do hĺbky 0,8 metra. Ak by žalovaný požiadal o súhlas príslušný dráhový správny úrad, tento úrad
by mu v rámci svojho záväzného stanoviska určil polohu kábla. Pokiaľ by žalovaný nekonal v rozpore
s týmto stanoviskom, k preseknutiu kábla by nedošlo, a to bez ohľadu nato, v akej hĺbke by sa tento
kábel nachádzal.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní konanom dňa 15.02.2016 a 09.05.2016,
doplnil dokazovanie o výsluch žalovaného, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zmeniť.Predovšetkým, medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav veci a teda nebolo sporné, že na pozemku
žalovaného sa nachádza diaľkový kábel Železníc Slovenskej republiky, ktorý dňa 06.03.2007 pri
prácach strojným mechanizmom pretrhol žalovaný. Nebolo sporné, že predmetný kábel sa nachádza v
ochrannom pásme a pre výkon zemných prác uskutočňovaných v ochrannom pásme dráh sa vyžadoval
príslušný súhlas dráhového orgánu. Rovnako nebolo sporné (a nepoprel to ani žalobca), že predmetný
diaľkový kábel nebol v čase vzniku škodovej udalosti umiestnený v predpísanej hĺbke 0,80 m (hoci
bol v tejto hĺbke uložený v čase jeho ukladania - v 80 - tych rokoch), ale len v hĺbke cca 20 cm od
zemského povrchu. Výsluchom žalovaného odvolací súd zistil, že tento nevykonával „klasické“ zemné
práce na svojom pozemku, ale iba prostredníctvom nakladača Ú. XXX zhŕňal neporiadok (betóny zo
starých maštalí, pneumatiky a pod.), nakoľko chcel pozemok využívať za účelom parkovania nákladných
vozidiel. Pri čistení pozemku zavadil do betónu, ktorý pred sebou tlačil a pri tomto došlo k porušeniu
diaľkového kábla. Túto skutočnosť ihneď oznámil železnici v W., a následne to pracovníci z Z. začali
opravovať. Odpad na pozemku prostredníctvom nakladača iba tlačil na jedno miesto, do zeme s lyžicou
nakladača nerýpal. Nemal vedomosť o tom, že sa pod zemou nachádzajú nejaké káble. V tomto smere
na liste vlastníctva nebola zapísaná žiadna ťarcha v prospech žalobcu. Nevedel o tom, že sa tam
nachádza nejaké ochranné pásmo.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že žalovaný porušil právnu povinnosť, keď
vykonával zemné práce na svojom pozemku v ochrannom pásme železničných dráh bez príslušného
súhlasu dráhového orgánu. Pri týchto zemných prácach pretrhol diaľkový kábel žalobcu a preto je
zodpovedný za vznik škody v podobe nákladov vynaložených na jeho opravu. Tento záver odvolací súd
nepovažoval za správny.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej
povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu
právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade
s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi.
Medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Dôkazné bremeno ohľadom
preukázania existencie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zaťažuje poškodeného.
O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikne v dôsledku zavineného konanie škodcu, teda, ak
zavinené protiprávne konanie škodcu a škoda sú vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku. Ak príčinou
vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká. V každom konkrétnom prípade
treba skúmať, či medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje vzťah príčiny a následku. Príčinná
súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností
adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla
bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu (nie sprostredkovanú) príčinu. Zavinené porušenie povinností zo
strany škodcu nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, musí však byť jednou z príčin, a to príčinou,
ktorá je dôležitá, podstatná a značná.
V danej veci nebolo sporné, že žalovaný pri prácach vykonávaných na svojom pozemku nemal súhlas
(kladné rozhodnutie) príslušného dráhového orgánu. Odvolací súd sa bližšie nezaoberal skutočnosťou,
či žalovaný takýto súhlas na výkon práce potreboval (žalobca tvrdil, že takýto súhlas potrebný bol,
žalovaný tvrdil, že takýto súhlas nepotreboval, nakoľko nevykonával na svojom pozemku zemné
práce), nakoľko z vykonaného dokazovania (pred súdom prvého stupňa ako i výsluchom žalovaného
v odvolacom konaní) nepochybne vyplynulo, že k roztrhnutiu diaľkového kábla by došlo aj v prípade
súhlasu príslušného dráhového orgánu s výkonom zemných prác. Samotný žalobca v tomto smere
uviedol, že je bežné, že príslušný dráhový orgán s výkonom prác súhlasí, iba vo svojom povolaní
vyznačí trasu kadiaľ diaľkový kábel po pozemku prechádza a upozorní vykonávateľa týchto prác, aby
v tomto smere zvýšil svoju opatrnosť. Ak by aj žalovaný neporušil svoju prípadnú povinnosť ohlásiť
výkon prác na svojom pozemku príslušnému dráhovému orgánu, ak by aj mal súhlas príslušného
dráhového orgánu s ich uskutočnením, aj tak by došlo k škodovej udalosti, nakoľko jej príčinou nebola
absencia prípadného súhlasu dráhového orgánu s výkonom práce, ale skutočnosť, že predmetný
diaľkový kábel bol umiestnený iba v hĺbke cca 20 cm (viď pripojené fotografie z miesta škodovej udalosti)
od zemského povrchu (a nie je v predpísanej hĺbke 0,80 m). Ak by teda aj žalovaný bol nanajvýš opatrný
pri čistení svojho pozemku a tak ako tvrdil vo svojej výpovedi, neporiadok (betónové zvyšky) iba tlačil
prostredníctvom nakladača a týmto spôsobom mohol zahrabnúť do hĺbky pozemku 20 cm, aj tak by
došlo k pretrhnutiu diaľkového kábla, keďže tento nebol uložený v predpísanej hĺbke. Priamou príčinou
vzniku škody tak nebola skutočnosť, že žalovaný vykonával práce na svojom pozemku (či už zemné
alebo upratovacie) bez súhlasu príslušného bradlového orgánu, ale ňou bola skutočnosť, že dráhový
kábel nebol v čase vzniku škody umiestnený v stanovenej hĺbke 0,80 m.V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zaťažuje poškodeného (teda žalobcu), ktorý bol v danom
prípade povinný preukázať (okrem iných) aj priamu príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovaného a vznikom škody. Žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko
nepreukázal, že príčinou vzniku škody (roztrhnutie diaľkového kábla) bolo spôsobené skutočnosťou,
že žalovaný neohlásil výkon prác na svojom pozemku príslušnému dráhovému orgánu, resp. nemal k
výkonu týchto prác požadovaný súhlas. Predovšetkým nepreukázal, že žalovaný vykonával na pozemku
práce, ktoré možno považovať za zemné práce podľa § 8 ods. 1 zák. č. 164/1996 Z.z. o dráhach, keď
nepredložil žiaden dôkaz vyvracajúci tvrdenie žalovaného, že tento vykonával iba čistiace práce bez
toho, aby nakladačom zaberal aj do zemského povrchu. Navyše z ust. 8 cit. zákona ďalej vyplýva,
že súhlas dráhového orgánu sa nevyžaduje pre stavby, na ktoré sa nevyžaduje územné rozhodnutie,
postačí ohlásenie stavebnému úradu, sa nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie stavebnému
úradu (§ 8 ods. 3). Keď sa nevyžaduje súhlas dráhového orgánu na tieto stavby, je zrejmé, že súhlas
zrejme nebol potrebný ani na „čistiace práce“, ktoré navyše nie sú ani len stavbami. Rovnako aj pri
prípadnom výkone prác, na ktoré nie je potrebný súhlas dráhového orgánu (§ 8 ods. 3) by došlo k
pretrhnutiu diaľkového kábla, keďže tento nebol v čase vzniku škody umiestnený v predpísanej hĺbke.
Navyše konaním žalovaného (čistiace práce) súčasne dochádzalo aj plneniu si povinností vlastníka
pozemku vyplývajúcich mu z ust. § 8 ods. 4, resp. ods. 5 zák. č. 164/1996 Z.z.. V zmysle cit. ustanovení
je vlastník (správca, užívateľ) nehnuteľností a vedení v ochrannom pásme dráhy povinný na vlastné
náklady udržiavať tieto nehnuteľnosti a vedenia v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby
dráhu a dopravu na dráhe neohrozoval a neobmedzoval. V záujme bezpečnosti dráhy a dopravy na
dráhe je vlastník (správca, užívateľ) nehnuteľnosti povinný v ochrannom pásme dráhy odstrániť stromy,
kry, iné porasty alebo upraviť, prípadne odstrániť iné prekážky, ktoré by mohli ohroziť bezpečné a
plynulé prevádzkovanie dráhy a dopravy na dráhe. Žalovaný čistiacimi prácami (okrem vlastnej potreby)
odstraňoval i prekážky (staré kusy betónu, pneumatiky) , ktoré by mohli ohroziť bezpečné a plynulé
prevádzkovanie dráhy a dopravy na dráhe.
Žalobca tak v konaní nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a
vznikom škody, keď príčinnou vzniku škody nebola skutočnosť, že žalovaný vykonával práce na svojom
pozemku(avochrannompásme)bezohláseniadráhovémuorgánu,aleňoubolaskutočnosť,žedráhový
kábel nebol v čase vzniku škodovej udalosti umiestnený v predpísanej hĺbke 0,80 m a teda k jeho
pretrhnutiu by došlo pri akejkoľvek činnosti (či už s potrebným súhlasom dráhového orgánu alebo nie),
ktorou by sa zasiahlo do zemského povrchu do hĺbky cca 20 cm. Žalobca navyše nepreukázal, že práce
vykonávané žalovaným podliehali oznamovacej povinnosti podľa § 8 ods. 1 zák. č. 164/1996 Z.z., a
nepreukázal, že by žalovaný pri „čistiacich prácach“ si počínal tak, že vykonávanými prácami zasahoval
do zemského povrchu hlbšie ako 20 cm.
Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa tak, že žalobu zamietol.
O trovách prvostupňového a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p.,
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému. Trovy
prvostupňového konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 195,50 eur
a z trov právneho zastúpenia žalovaného. Jeho právny zástupca v prvostupňovom konaní vykonal
5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd - odpor proti
platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní dňa 03.05.2012, 18.09.2014, 23.10.2014) á 121,17 eur +
rež. paušál 2 x 6,95 eur, 1 x 7,63 eur, 2 x 8,04 eur + 20% DPH ) - § 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z..
Trovy právneho zastúpenia žalobcu v prvostupňovom konaní tak predstavujú sumu 967,65 eur (772,15
eur + 195,50 eur). Odvolací súd nepriznal žalovanému odmenu za úkon právnej služby - druhú poradu
s klientom, nakoľko nemal tento úkon právnej služby preukázaný zo strany žalovaného. Žalovaný k
vyčísleniu trov konania nepripojil žiaden záznam o rokovaní s klientom, resp. o priebehu takejto porady.
Trovy odvolacieho konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku
vo výške 195,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalovaného, pričom právny zástupca žalovaného
v odvolacom konaní vykonal 3 úkony právnej služby (odvolanie, účasť na odvolacom pojednávaní dňa
15.02.2016, 09.05.2016) á 121,17; rež. paušál 1 x 8,39 eur, 2 x 8,58 eur + 20% DPH. Trovy odvolacieho
konania žalobcu tak predstavujú sumu 662,37 eur (466,87 eur + 195,50 eur).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.