Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200059
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514200059.5

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073 v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vo výške 1 936,39 eur takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 sa navrhovateľ domáhal,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej
ujmy vo výške 1051,08 eur.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a ako oprávnený subjekt (veriteľ zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom je N. P., nar. XX.X.XXXX), navrhol písomným podaním
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku zo zmluvy o
úvere. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom

Okresnému súdu Vranov nad Topľou a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod
č. 5713 009847. Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym
exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 15.8.2008 a
podalpostupompodľa§44ods.8EPexekučnémusúdunávrhnazmenuexekútora.Exekučnýsúdnávrh
oprávneného na zmenu exekútora prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu povinnosti

zaoberať sa týmto návrhom a rozhodnúť o ňom v zákonom stanovenej dobe. Podľa navrhovateľa v
exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd
rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora až dňa 1.4.2010 (konanie sa začalo 8.9.2008), a
to rozhodnutím č. k. 8Er/628/2006-27 zo dňa 1.4.2010. .

K rozhodnutiu o návrhu oprávneného na zmenu exekútora došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
(podľanavrhovateľaomeškanieviacako594dní),atonapriektomu,žeprejednávanávecnevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný na posúdenie a rozhodnutie. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia

o návrhu oprávneného na zmenu exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetkovú škodu vo výške 175 eur predstavuje
náhrada istiny za správu a vymáhanie svojej pohľadávky, a to na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačných systémov (70 eur), na udržiavanie a správu
informačného systému (40 eur), na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom
(50 eur) a na administratívne spracovanie textov a publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu (15 eur).

Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný

postup exekučného súdu je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv navrhovateľa, pričom márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania navrhovateľa, že dôjde k vymoženiu pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu rizika zániku
povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného.

Navrhovateľ zdôraznil, že v prípade včasného rozhodnutia exekučného súdu mohol efektívne a
účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a jej
príslušenstva. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie politického plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v

právo a v spravodlivé riešenie veci (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu) sumu 1 051,08 eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným
pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to na základe aplikácie
doktríny ústavného súdu (sp. zn III. ÚS 203/06-25, sp. zn III. ÚS 118/06-40, sp. zn III. ÚS 110/04-55).

Navrhovateľ tiež uviedol, že v zmysle zákonného postupu písomne požiadal odporcu o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., odporca na
jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 5C/684/2012-7 zo dňa 9.10.2012 spojil veci

vedenépodsp.zn.5C/684/2012,5C/685/2012,5C/686/2012,5C/687/2012,5C/688/2012,5C/689/2012,
5C/690/2012, 5C/691/2012, 5C/692/2012, 5C/694/2012, 5C/695/2012 na spoločné konanie s tým, že
tieto veci sa budú ďalej viesť pod sp. zn. 5C/684/2012.

Uznesením sp. zn. 20NcC/55/2012 zo dňa 19.10.2012 Krajský súd v Prešove vylúčil sudcov Okresného

súdu Vranov nad Topľou z prejednávania a rozhodovania vo veci a vec prikázal tunajšiemu súdu.

Uznesením č.k. 6C/355/2012-37 zo dňa 29.10.2013 Okresný súd Stará Ľubovňa vylúčil z konania sp.
zn. 6C/355/2012 veci spojené uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/684/2012 zo
dňa 9.10.2012 a pôvodne vedené pod sp. zn. 5C/684/2012, 5C/685/2012, 5C/686/2012, 5C/687/2012,

5C/688/2012, 5C/689/2012, 5C/690/2012, 5C/691/2012, 5C/692/2012, 5C/694/2012, 5C/695/2012 na
samostatné konanie.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, odporcovi doručil návrh na
začatie konania, vyzval ho, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že

uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 6.5.2013 s návrhom nesúhlasil. Konštatoval, že podanie
navrhovateľa je potrebné vyhodnotiť za zmätočné z dôvodu absentujúcich relevantných údajov a k

návrhu nepripojených relevantných dôkazov, na ktoré poukazoval. Navrhovateľ odkázal najmä na
exekučný spis, čím v skutočnosti preniesol dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno je na navrhovateľovi. Odporca navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Znávrhu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa domáha náhrady škody, či z dôvodu nesprávneho úradného
postupu, teda z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa
týka uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie.

Odporca tiež uviedol, že posudzovať prieťahy v konaní má právomoc iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Žiadosť navrhovateľa o informáciu o stave konania nemožno podľa odporcu považovať za
riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu
a ani neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní
predsedovi okresného súdu alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti. Odporca poukázal na to, že dňa

23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Vzhľadom na skutočnosť, že už v mesiaci september 2012 bola súdu doručená predmetná žaloba,
je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto
ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom
prerokovanípodanýchžiadostíatýmzmarilakúkoľvekmožnosťpredbežneprerokovaťnároknanáhradu
škody na príslušnom orgáne.

K uplatnenému nároku odporca uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť v zmysle zák.
č. 514/2003 Z.z. splnené tri podmienky - 1. existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom tieto podmienky musia byť splnené
súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd
rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-
dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch ak pôvodný súdny exekútor neposkytol
exekučnému súdu plnú súčinnosť a súd potom objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu

na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách
exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný
spis pôvodného exekútora. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa
rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať aj iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a

teda za nesprávny úradný postup.

K prieťahom v konaní odporca poukázal na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle
ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej

moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré spočíva v prieťahoch v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd
SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom uviedol,
že navrhovateľ nepreukázal, že by v danej veci takýmto spôsobom bolo konštatované porušenie
práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru odporcu skutočnosť,
či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je

kompetentný preskúmať jedine Ústavný súd SR.

V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim
v tom, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, vzniesol
odporca námietku premlčania tohto nároku, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu

na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009. Navrhovateľ vyčíslil uplatnenú škodu na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných
výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, pričom neuvádza
či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk; paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani
za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné

dokázať listinami / skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok - navrhovateľ nepreukázal ani
vznik škody, ani jej výšku. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy odporca uviedol, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní,keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Navrhovateľ
poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované a tiež
nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. Pri uplatňovaní

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedených návrhov nevyplýva, preto odporca nemá za preukázaný
tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská
činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach
štátnej moci, navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca

slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb a v takomto prípade aj súdna moc musí
pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku
podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ
si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keď uplatnená škoda mala navrhovateľovi
vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite a súčasne v takejto situácii
platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť

považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku navrhovateľa na náhradu
nemajetkovej ujmy voči štátu. Odporca ďalej uviedol, že na základe uvedených skutočností zastáva
názor, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a preto neexistuje ani
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu. Pre nepreukázanie splnenia základných

podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. odporca považuje návrh za
právne neopodstatnený a žiadal, aby ho súd zamietol.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil k nahliadnutiu znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa
17.1.2014 vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, znaleckým ústavom, ktorý je uložený

v 1SprO/154/2014 tunajšieho súdu. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že úlohou znalca je
určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými
rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním
zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní (znalecký posudok bol
vypracovaný zo obdobie rokov 2009 až 2012). Podľa záverov znaleckého posudku majetková ujma

navrhovateľa pri typoch žaloby NZP a NP je vo výške 30,76 € (mzdové náklady 4,15 €, náklady na
tlač 5,31 €, náklady na úpravu informačného systému 13,86 €, náklady za poštovné 3,01 €, náklady
na telekomunikačné služby 4,43 €), pri typoch žaloby ZE je vo výške 31,68 € (mzdové náklady 5,07 €,
náklady na tlač 5,31 €, náklady na úpravu informačného systému 13,86 €, náklady za poštovné 3,01 €,
náklady na telekomunikačné služby 4,43 €).

Odporca sa vo veci, konkrétne ku znaleckému posudku uloženému v 1SprO/154/2014 tunajšieho
súdu (predložený navrhovateľom), vyjadril podaním došlým súdu dňa 5.2.2016 v ktorom uviedol, že
znalecký posudok považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu
majetkovej škody žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok dal vypracovať navrhovateľ,

pričom odporca nemal možnosť participovať na postupe pri jeho vypracúvaní (preto odpovedá výlučne
na otázky navrhovateľa, bez prihliadnutia na možné argumenty odporcu); znalecký posudok je naviac
vypracovaný iba na základe informácií dodaných navrhovateľom. Znalecký posudok je vo svojej
podstate bezpredmetný, nakoľko predmetom konania je prioritne dokazovanie otázky, či v postupe
okresného súdu došlo alebo nedošlo k pochybeniu - vo viacerých skončených konaniach však už bolo

konštatované, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu zo strany
exekučných súdov. Ďalej uviedol že úradný postup exekučných súdov nie je v jednotlivých konaniach
identický, preto mal byť vypracovaný znalecký posudok za účelom zistenia konkrétnej škody jednotlivo,
a to pre každé exekučné konanie.

Súd sa oboznámil s obsahom vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 22.4.2013, resp.
11.6.2015, a vyjadrení odporcu zo dňa 6.5.2013, resp. 5.2.2016 a vykonal dokazovanie kópiou
exekučného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8Er/628/2006, najmä žiadosťou o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie, uznesením Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Er/628/2006-27 zo dňa 1.4.2010, uznesením Okresného súdu Vranov

nad Topľou č.k. 8Er/628/2006-33 zo dňa 21.12.2011, návrhom na zmenu exekútora doručeným súdu
dňa 8.9.2008, oboznámil sa so znaleckým posudkom č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, vypracovaným
Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:Exekučné konanie vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Er/628/2006 sa
začalo dňa 25.10.2006, kedy navrhovateľ ako oprávnený doručil súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi

Feciľákovi, Exekútorský úrad Prešov návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 6.11.2006 doručil súdny
exekútor Okresnému súdu Vranov nad Topľou žiadosť o udelenie poverenia spolu s návrhom na
vykonanie exekúcie a exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 3049/06. Exekučný súd poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č. 5713 009847.

Navrhovateľ podal návrh na zmenu exekútora, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 8.9.2008.
Okresný súd Vranov nad Topľou vyhovel žiadosti navrhovateľa o zmenu exekútora uznesením č. k.
8Er/628/2006-27 zo dňa 1.4.2010 a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Exekútorský úrad Bratislava. Okresný súd Vranov nad Topľou teda rozhodol o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora na 570. deň odo dňa jeho doručenia súdu.

Na základe uvedeného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
ozmeneniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,štát zodpovedázapodmienokustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 (teda v čase podania návrhu

na začatie konania), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 (teda v čase podania
návrhu na začatie konania), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§15ods.1zákona514/2003Z.z.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.Podľa § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu

na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa

odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.12.2012, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora,

aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny

záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila a vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku

nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Vranov nad Topľou v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 8Er/628/2006.

Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Pokiaľ ide o odporcom namietané nedostatky návrhu na začatie konania, súd konštatuje, že návrh
navrhovateľa na začatie konania má všetky náležitosti v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p., z petitu -
navrhovaného výroku súdu je zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, i keď súd súhlasí s argumentáciou
odporcu, že navrhovateľ by mal jasným spôsobom identifikovať exekučné konanie, v ktorom mu mala

byť spôsobená škoda, o to zvlášť, že v namietanom exekučnom konaní bol účastníkom konania.

V prvom rade súd preskúmal odôvodnenosť odporcom vznesenej námietky premlčania a dospel k
záveru, že v prípade opodstatnene uplatneného nároku by nároky navrhovateľa na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, pri ktorých došlo k uplynutiu 30 - dňovej lehoty od

doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009, boli premlčané. V exekučnom
konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Er/628/2006 bol návrh
oprávneného na zmenu exekútora doručený dňa 8.9.2008, teda už pred dňom 23.04.2009, z ktoréhovychádzal odporca ako hraničného dňa, nakoľko tento predstavuje tri roky pred dňom, kedy mu boli
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Vzmysle§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.nároknanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci len tvrdil, že
v každej veci podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca nereagoval pozitívne.
Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo

strany navrhovateľa boli doručené odporcovi dňa 23.4.2012. Návrh bol doručený súdu dňa 27.09.2012,
t.j. predčasne, pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
nároku na súde. Ak tak urobí skôr, ide o predčasne podaný návrh, čo predstavuje dôvod na zamietnutie
návrhu z dôvodu predčasnosti. Do podania návrhu na začatie konania na súd 6 mesačná lehota

neuplynula, preto súd návrh na začatie konania považoval za predčasne podaný.

Podľa právnej úpravy sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Právo na náhradu škody má len ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť
pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom

a vzniknutou škodou. Navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednostného
právneho vzťahu.

V predmetnej veci vidí navrhovateľ nesprávny úradný postup Okresného súdu Vranov nad Topľou v tom,
že o návrhu oprávneného na zmenu exekútora rozhodol oneskorene, keď súd bol bezdôvodne

nečinný podľa navrhovateľa viac ako 594 dní. Z exekučného spisu však vyplýva, že návrh
oprávneného na zmenu exekútora bol doručený súdu dňa 8.9.2008 a súd o ňom rozhodol dňa 1.4.2010,
teda na 570. deň po jeho doručení.

Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ nepodal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosť

na prieťahy v konaní, podal iba žiadosti o informáciu o stave konania zo dňa 18.2.2009, 20.5.2009,
20.5.2010, 23.9.2010, 27.9.2010. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR, ktorý
ju preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä z pohľadu
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne a tým i exekučné

konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,
ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy. I keď súd v predmetnom konaní vzhľadom na tvrdený okamih spôsobenia škody, postupuje
podľa znenia zákona účinného do 31.12.2012, zastáva názor, že v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona
je dôležité pri skúmaní existencie nesprávneho úradného postupu a porušenia povinnosti urobiť určitý

úkonvstanovenejlehote,priskúmanínečinnostiorgánuverejnejmociaskúmanízbytočnýchprieťahovv
konaní, alebo iného zásahu vychádzať z vyššie uvedených záverov, pretože i samotná súdna prax v tejto
oblasti vyvolala potrebu uviesť výslovne do právnej úpravy možnosť vychádzať v takýchto konaniach o
náhradu škody len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy konaní, prípadne žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy a pod. (viď znenie § 9 citovaného zákona s účinnosťou od 1.1.2013).

Uvedené je dôležité nielen z pohľadu kompetencie príslušného orgánu posudzovať prieťahy konaní,
resp. porušenia ústavného práva, ale i z pohľadu splnenia si všeobecnej preventívnej povinnosti podľa
§ 415 Občianskeho zákonníka, keďže si navrhovateľ nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na majetku.
I keď predmetom konania o nárokoch navrhovateľa je skúmanie nesprávneho úradného postupu súdu
a s tým vzniknutú majetkovú škodu alebo nemajetkovú ujmu, súd považuje za správne poukazovať i

na rozhodnutia Ústavného súdu SR, pretože v konaniach pred ústavným súdom, kde sa posudzuje
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa v podstate skúmajú a vyhodnocujú
tie isté okolnosti, ako je zákonná lehota na rozhodnutie, ostatné okolnosti prípadu, úkony súdu, úkony
účastníka konania, zložitosť veci a podobne. Súd má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdupo zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Vzhľadom
na povahu úkonu, zákonom stanovenú lehotu, lehotu v ktorej sa rozhodlo a nevyhnutnosť vykonať aj
iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej

zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup, (najmä v prípadoch, ak
pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť a súd potom objektívne nemohol
dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto
lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora).

Čo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu a dospel k záveru, že navrhovateľ ich v
konaní nepreukázal.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky, mal

súd za to, že aj v prípade, že by existovala možnosť vzniku škody, je možné uhradiť iba skutočnú
škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je povinný navrhovateľ preukázať. Navrhovateľ v konaní nepredložil,
ani neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci vznik majetkovej škody a škodu vyčíslil paušálne za pracovné
výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného systému, administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom a za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných

exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou a jedná sa iba
o jednostranné tvrdenia navrhovateľa, ktoré nemajú oporu v predložených, či označených dôkazoch.
Navrhovateľ súdu dňa 11.6.2015 doručil znalecký posudok č. 1/2014, ktorým bola vyčíslená majetková

škoda navrhovateľovi z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Súd by chcel v súvislosti s týmto
znaleckým posudkom poukázať na posledný odsek na s. 4 tohto posudku, podľa ktorého pri vypracovaní
znaleckého posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých
zadávateľom. Podklady boli kontrolované len po formálnej stránke. Vecná stránka obsiahnutá v
ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná poskytovateľom informácií. Ako vyplýva z tohto

posudku, znalecký ústav sa v tomto posudku zaoberal len výškou škody, avšak vôbec sa nezaoberal
tou skutočnosťou, či navrhovateľovi táto škoda, majetková a aj nemajetková vznikla. Z tohto dôvodu
súd na tento znalecký posudok pri svojom rozhodovaní neprihliadal.

Navrhovateľ sa taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že samotné

konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonom
stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť

inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania
zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu,
jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický
vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č.

514/2003 Z. z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného
bremena účastníkom konania. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z. z. je preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Navrhovateľ uviedol, že
nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu

v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ však svoje tvrdenia nijakým spôsobom
nekonkretizoval a ničím nepreukázal. Súd nemôže navrhovateľovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy
na základe jeho abstraktných tvrdení, keď nepreukázal a nekonkretizoval, aké podnikateľské postupy
a aktivity boli ovplyvnené. Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania
zákonnej lehoty, ale aj od okolností jednotlivého prípadu. Súd mal za to, že nedodržanie zákonnej

lehoty preto nemohlo spôsobiť na strane navrhovateľa neistotu, alebo vznik akejkoľvek škody či
nemajetkovej ujmy. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ nijako nepreukázal ani vznik skutočnej
škody, ani nemajetkovej ujmy, je nepravdepodobné, že by za dobu omeškania s rozhodnutím o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora došlo k tak závažnej ujme, ako popisoval navrhovateľ.Súd mal ďalej za to, že navrhovateľ nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu
za škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou.

Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal ani vznik majetkovej škody, ani vznik nemajetkovej ujmy na
jeho strane, ani tú skutočnosť, že by zo strany exekučného súdu v exekučnom konaní išlo o nesprávny
úradný postup, spočívajúci v ním uvádzaných zbytočných prieťahoch a napokon nepreukázal ani

príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadnou
navrhovateľovi vzniknutou, či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou, teda nepreukázal v
tomto konaní ani jednu z podmienok zakladajúcich v dotknutých prípadoch zodpovednosť odporcu
za náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č.
514/2003 Z.z., preto súd jeho návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník, ktorý má úspech
vo veci, má právo na náhradu trov konania. Odporca ako úspešný účastník konania má právo na
náhradu trov konania a tento si aj náhradu trov konania uplatnil, ale nevyčíslil ich výšku a z obsahu
spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy vznikli. Navrhovateľ ako neúspešný účastník nemá právo na
náhradu trov konania v zmysle citovaného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.