Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212220886
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212220886.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: V. W., nar. XX.XX.XXXX, B.
XX, Bratislava, zastúpená advokátkou JUDr. Jarmilou Čižmárovou, Kutlíkova 17, Bratislava, proti
odporcom: 1/ Q. V., nar. XX.XX.XXXX, B. X, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou AKAK s.r.o.,
Slowackého 56, Bratislava, 2/ K.na T., nar. XX.XX.XXXX, H. X, Bratislava, zastúpená advokátom Mgr.
Ing. Vladimírom Haukvitzom, Lachova 11, Bratislava o určenie vlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania 1,80 € a náhradu trov
právneho zastúpenia 4 147,45 euro na účet advokátskej kancelárie AKAK s.r.o., č. ú. XXXXXXXXXX/
XXXX IBAN: B. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni 2/ náhradu trov konania 33 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 10. 8. 2012 domáhala určenia, že vlastníčkou

bytu číslo XXX - dvojgarsónky vo vchode číslo XX bytového domu na B. L. v Bratislave, ktorý je
postavený na parcele číslo XXXX, katastrálne územie Bratislava - mestská časť Vrakuňa, zapísaný na
čiastočnom LV XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v rozsahu 113/10000 a tiež určenia, že zmluva o prevode vlastníctva bytu číslo XXX -
dvojgarsónky vo vchode číslo XX bytového domu na B. L. v Bratislave, ktorý je postavený na parcele
číslo XXXX, katastrálne územie Bratislava - mestská časť Vrakuňa, zapísanej na čiastočnom LV

XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu
113/10000 (ďalej len "byt") je neplatná. Vo svojom návrhu navrhovateľka uviedla, že na
2
17C/153/2012
základe kúpnopredajnej zmluvy, spísanej do notárskej zápisnice u notárky Q.. V. Š. pod číslom N. XX/
XXXX, N. XXXX/XXXX, N. XXXX/XXXX zo dňa 2. 2. 2010 odkúpila do svojho výlučného vlastníctva
od R. T. byt, ktorý je predmetom tohto konania. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu

vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky povolil dňa 17. 2. 2010. Koncom roku 2010 sa
navrhovateľka dostala do finančných ťažkostí, pretože dlhovala na službách spojených s užívaním
bytu cca 2 000 euro. Keďže je invalidná dôchodkyňa nemohla si požičať peniaze od banky, obrátila sa
preto na základe inzerátu uvedeného v médiách na obchodnú spoločnosť, ktorá poskytovala nebankové
pôžičky. Dohodla si osobné stretnutie, na ktorom poskytla pánovi N. osobné doklady. Na doklady od
bytu sa vôbec nepýtal. Dohodli sa na pôžičke vo výške 5 000 euro s mesačnými splátkami vo výške

160 euro po dobu šiestich rokov. O záložnom práve alebo inom druhu zabezpečovacieho práva nebola
ani reč. Na druhom stretnutí, na ktoré sa dostavil odporca 1/, navrhovateľke povedal, že zmluvu o
pôžičke má pripravenú a že pôjdu spolu k notárovi overiť podpisy na zmluve. Navrhovateľku dostal dostresovej situácie tým, že ju súril, tvrdil, že sa veľmi ponáhľa a nenechal jej čas na prečítanie dokladov,
ktoré podpisovala. Po podpise jej žiaden rovnopis zmluvy neodovzdal. Z dohodnutej sumy 500 euro
vyplatil navrhovateľke napokon len 2 000 euro s odôvodnením, že za ostatné peniaze zaplatil všetky

potrebné poplatky. Na začiatku marca 2011 dostala navrhovateľka zo správy katastra rozhodnutie, podľa
ktorého sa vlastníkom jej bytu na B. L. v Bratislave stal odporca 1/. Tento jej tvrdil, že mu byt predala za
20 000 euro, ktorú sumu, ale nikdy nevidela, rovnako ani samotnú zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
Odporca 1/ jej oznámil, že odo dňa, keď nadobudol vlastníctvo k bytu je povinná mu okrem splátok
pôžičky hradiť aj sumu 100 euro za prenájom bytu. Od februára 2012 prestala navrhovateľka platiť aj za

náklady spojené s užívaním bytu, pretože bola na pochybách, komu tieto výdavky partia a nechápala
ako sa mohlo stať, že vlastníkom bytu je odporca 1/, pretože nikdy nebolo jej úmyslom byt predávať.
Na základe uvedených skutočností bola navrhovateľka toho názoru, že zmluva o prevode vlastníctva
bytu je neplatná pre nedostatok prejavu vôle previesť vlastníctvo bytu na odporcu 1/. Odporca zneužil
zdravotný stav navrhovateľky a jej zlú finančnú situáciu a z toho vyplývajúci psychický nátlak aby vylákal
od nej podpis zmluvy bez toho, aby mala vedomosť o tom akú zmluvu vlastne podpisuje. Naliehavý

právny záujem na určení vlastníckeho práva zdôvodnila tým, že inak ako súdnym rozhodnutím nemá
možnosť ako sa domôcť svojho vlastníckeho práva k bytu.
Odporca 1/ vo svojom odvolaní proti predbežnému opatreniu, ktoré súd vo veci vydal, okrem iného
uviedol, že ohľadne kúpy bytu prebiehalo viacero stretnutí s navrhovateľkou. Odporca 1/ bol aj
na viacerých ohliadkach bytu za prítomnosti navrhovateľky, dokonca spolu s navrhovateľkou navštívil

správcovskú spoločnosť DOModern spol. s r.o. ohľadne prípadných nedoplatkov. Zástupcu správcu
navrhovateľka informovala o tom, že hodlá byt predať. Súčasťou dohody o prevode vlastníctva bytu bol
aj záväzok odporcu 1/, že za navrhovateľku uhradí nedoplatky, čo v konečnom dôsledku aj zrealizoval.
Odporca 1/ ako kupujúci riadne zaplatil navrhovateľke kúpnu cenu 20 000 euro v hotovosti pri podpise
kúpnej zmluvy. Odporca 1/ chcel zaplatiť kúpnu cenu vkladom na účet navrhovateľky v banke, avšak

navrhovateľka trvala na vyplatení kúpnej ceny v hotovosti, pričom prevzatie finančných prostriedkov
potvrdila podpisom príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16. 2. 2011. Následne odporca 1/ ako
vlastník bytu uzavrel s navrhovateľkou dňa 28. 2. 2011 zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol nájom
sporného bytu a to od 1. 3. 2011 na dobu neurčitú. Navrhovateľka platila dohodnuté nájomné vo výške
260 euro mesačne od marca 2011, avšak iba do júla 2011. V auguste 2011 už nájom nezaplatila s tým,

že telefonovala odporcovi 1/, že v septembri opäť zaplatí dve splátky. Navrhovateľka však
3
17C/153/2012
nedoplatok na nájomnom neuhradila, preto sa odporca 1/ s ňou dňa 15. 11. 2011 osobne stretol a doručil
jej výpoveď z nájmu bytu, ktorú po stretnutí s ňou odoslal aj poštou. Zásielka sa mu však vrátila ako

nedoručená. Navrhovateľka odvtedy prestala s odporcom 1/ komunikovať a nezdvíhala ani telefóny. Po
uplynutí zákonnej výpovednej lehoty odporca 1/ v apríli 2012 podal na Okresnom súde Bratislava II
žalobu o vypratanie bytu, ktoré konanie je vedené pod spisovou značkou 15C/87/2012. Následne sa
odporca 1/ rozhodol byt predať a dňa 12. 10. 2012 uzatvoril zmluvu o prevode vlastníctva bytu s K. T..
Odporca 1/ mal zato, že navrhovateľka si bola plne vedomá toho, že byt predáva, že teda prevádza svoje

vlastnícke právo k bytu na odporcu 1/. Po uzavretí zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu prevzala
hotovosť vo výške 20 000 euro, následne jej bolo doručené aj rozhodnutie príslušnej správy katastra o
povolení vkladu vlastníckeho práva. Ak by mala akékoľvek podozrenie ohľadom prevodu vlastníckeho
práva k bytu, už vo februári 2011 mohla začať konať. Odporca 1/ mal záujem na prenájme predmetného
bytu a keď to navrhovateľke povedal, požiadala ho, či by nájomnú zmluvu nemohol uzavrieť s ňou. Dňa

28. 2. 2011 nájomnú zmluvu aj uzavreli a navrhovateľka platila odporcovi 1/ nájomné 260 € mesačne.
Odporca 1/ odmietal, že by zmluva o prevode vlastníctva bytu bola uzavretá pod akýmkoľvek nátlakom
alebo podvodným konaním voči navrhovateľke. Konanie navrhovateľky odporca 1/ vnímal tak, že počas
obdobia kým dokázala riešiť svoje finančné potreby z hotovosti 20 000 euro nenamietala predaj bytu,
avšak následne, keď jej odporca 1/ doručil výpoveď z nájmu a následne podal žalobu o vypratanie

predmetného bytu začala konať.
Uznesením zo dňa 26. 3. 2013, č.k. 17C/153/2012-105 súd podľa § 92 O. s. p. pripustil, aby do konania
na strane odporcov pristúpila K. T., nar. X. X. XXXX, bytom H. X, Bratislava, keďže odporca 1/ zmluvou
o prevode vlastníctva bytu zo dňa 12. 10. 2012 previedol vlastnícke právo k bytu na K. T.. Uznesením
zo dňa 25. 4. 2013, č.k. 17C/153/2012-115 súd pripustil zmenu petitu, ktorým navrhovateľka žiadala,

aby súd určil, že zmluva o prevode vlastníctva k bytu uzavretá dňa 12. 10. 2012 medzi odporcom 1/ a
odporkyňou 2/, predmetom ktorej bol byt číslo číslo XXX - dvojgarsónky vo vchode číslo XX bytového
domu na B.C. L. v Bratislave, ktorý je postavený na parcele číslo XXXX, katastrálne územie Bratislava
- mestská časť Vrakuňa, zapísanej na čiastočnom LV XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločnýchčastiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 113/10000, že zmluva o prevode vlastníctva bytu
číslo XXX - dvojgarsónky vo vchode číslo XX bytového domu na B. L. v Bratislave, ktorý je postavený na
parcele číslo XXXX, katastrálne územie Bratislava - mestská časť Vrakuňa, zapísanej na čiastočnom LV

XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu
113/10000 je neplatná.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom notárskej zápisnice
spísanej dňa 2. 2. 2010 u notárky Q.. V. Š. pod číslom N. XX/XXXX, N. XXXX/XXXX, N. XXXX/XXXX
zo dňa 2. 2. 2010, Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16. 2. 2011, príjmového pokladničného

dokladu zo dňa 16. 2. 2011, zmluvy o nájme bytu zo dňa 28. 2. 2011, Dohody o plnomocenstve zo dňa
16. 2. 2011 zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 12. 10. 2012, vyčíslením nedoplatku na byte,
výpisom z účtu v peňažnom ústave, rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu číslo
M. - XXXX/XX, M. - XXXX/X , R. Č. XXXX - čiastočný, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a
zistil nasledovný skutkový stav:

4
17C/153/2012
Navrhovateľka sa na základe zmluvy zo dňa 02.02.2010, ktorej vklad bol povolený Správou katastra pre
hl. mesto SR Bratislavu pod č. M. XXXX/XX stala vlastníčkou bytu číslo 703 - dvojgarsónky vo vchode
číslo XX bytového domu na B. L. v Bratislave, ktorý je postavený na parcele číslo XXXX, katastrálne

územie Bratislava - mestská časť Vrakuňa, zapísaný na čiastočnom LV XXXX a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 113/10000 a tiež určenia,
že zmluva o prevode vlastníctva bytu číslo XXX - dvojgarsónky vo vchode číslo XX bytového domu na
B. L. v Bratislave, ktorý je postavený na parcele číslo XXXX, katastrálne územie Bratislava - mestská
časť Vrakuňa, zapísanej na čiastočnom LV XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 113/10000. Dňa 16.02.2011 uzavrela podľa § 588 OZ v
spojení so zák. č. 182/1993 Z.z. zmluvu o prevode vlastníctva bytu s odporcom 1/ ako kupujúcim. Kúpna
cena bola dohodnutá sumou 20 000 € s tým, že predávajúca podpisom zmluvy potvrdila prevzatie
celej kúpnej ceny do vlastných rúk. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím
zo dňa 28.02.2011 povolila vklad vlastníckeho práva k bytu v prospech odporcu 1/. Pravosť podpisu

navrhovateľky na zmluve o prevode vlastníctva k bytu bola overená na notárskom úrade Q.. W. K..
Toho istého dňa, t.j. dňa 16.2.2011 splnomocnila navrhovateľka dohodou o plnomocenstve odporcu 1/
na zastupovanie vo všetkých veciach ako aj na všetky právne úkony spojené s nehnuteľnosťou - bytom
na B. L.. Č.. XX v Bratislave. Pravosť podpisu navrhovateľky na dohode o plnomocenstve bola overená
na notárskom úrade JUDr. W. K..

Z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.02.2011 súd zistil, že navrhovateľka potvrdila
prevzatie sumy 20 000 euro od odporcu 1/.
Dňa 28.02.2011 uzavrel odporca 1/ ako prenajímateľ a vlastník bytu s navrhovateľkou ako nájomníčkou
nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu na B. L.. Č.. XX v Bratislave. Nájomný vzťah bol
dohodnutýod01.03.2011nadobuneurčitú.NavrhovateľkaakonájomcasavčlánkuIII.Nájomnejzmluvy

zaviazla platiť odporcovi 1/ ako prenajímateľovi nájomné vo výške 260 € mesačne. Z výpisu z účtu
odporcu 1/ súd zistil, že navrhovateľka poukázala na účet odporcu 1/ platby nájomného 260 € dňa
15.04.2011. 20.05.2011, 18.07.2011, 19.07.2011.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že u správcu mala nedoplatok na úhradách
spojených s užívaním jej bytu na B. L. XX v Bratislave asi vo výške 2 500 euro. Pretože jej jediným

zdrojom príjmu bol invalidný dôchodok vo výške 223 euro, čím nespĺňala podmienky pre poskytnutie
úveru,bolanútenásaobrátiťnanebankovúinštitúciu.Cezinzerátsinašlakontaktanáslednesadohodla
práve s odporcom 1/, ktorý jej mal poskytnúť pôžičku 5 000 euro. Navrhovateľka uviedla, že nikdy
nemala záujem byt predať, chcela si vziať iba pôžičku. Odporca 1/ jej napokon vyplatil iba 2 000 euro
s odôvodnením, že od sumy 5 000 euro odpočítal nejaké poplatky, ktoré však bližšie nešpecifikoval.

Na otázku súdu, z akého dôvodu navrhovateľka podala žalobu na súd až v auguste 2012, keď už vo
februári 2011 vedela na základe rozhodnutia správy katastra, že vlastníkom jej bytu sa stal odporca 1/,
navrhovateľka uviedla, že žalobu podala až v auguste 2012 z dôvodu, že už nevládala splácať splátky
nájomného odporcovi 1/.
Právna zástupkyňa doplnila výpoveď svojej klientky a zdôraznila, že úmyslom navrhovateľky nebolo byt

predať ale uzavrieť zmluvu o pôžičke s odporcom 1/. K pokladničnému dokladu zo dňa 16. 2. 2011
uviedla, že tento nie je opatrený podpisom
5
17C/153/2012navrhovateľky, rovnako ani nájomná zmluva zo dňa 28. 2. 2011. Na preukázanie týchto skutočností
navrhovala nariadiť znalecké dokazovanie. Na otázku súdu právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla,
že splátky, ktoré realizovala na účet odporcu 1/ boli splátky z titulu poskytnutej pôžičky a úrokov. Na

otázku súdu, aby teda navrhovateľka presne uviedla z akého dôvodu splácala splátky vo výške 260 euro
odporcovi 1/ táto uviedla, že odporca 1/ jej povedal, že ide o splátky pôžičky a nájomného. Nájomné z
toho titulu že odporca 1/ jej povedal, že časť splátky bude predstavovať splátku pôžičky a druhá časť
bude predstavovať poplatky určené správcovi bytu na Stavbárskej 42 v Bratislave, ktoré bude posielať
navrhovateľka odporcovi 1/ a on bude poplatky ďalej poukazovať správcovi.

Odporca 1/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že pracuje ako advokátsky koncipient v advokátskej
kancelárii JUDr. B. V. B..T..Y.. Rovnako ako aj p. N., ktorý sa ešte okrem toho zaoberá nehnuteľnosťami
a vedel, že odporca 1/ zháňa garsónku, prípadne dvojgarsónku. Jedného dňa ho kontaktoval, že má
na predaj byt. Odporca 1/ sa preto stretol s navrhovateľkou v Apollo Bussines Centre vo vestibule,
kde mu povedala že za byt požaduje kúpnu cenu 25 000 euro. Dohodli si ohliadku bytu, pri ktorej bol
prítomný odporca 1/ a navrhovateľka. Byt bol v dobrom stave, odporca 1/ mal o byt záujem, preto sa

s navrhovateľkou dohodol, že jej vyplatí kúpnu cenu 20 000 euro a v prípade, ak má nejaké dlhy u
správcu tieto vyplatí. Navrhovateľka ho uistila, že žiadne ťarchy na byte neviaznu avšak nedoplatky u
správcu má. Z tohto dôvodu sa aj s navrhovateľkou dostavili k správcovi, aby zistili výšku nedoplatkov,
správca oznámil, že nedoplatky sú vo výške cca 1 500 euro a tiež nedoplatky pre advokátsku kanceláriu
z dôvodu, že správca už navrhovateľku pre nezaplatenie nedoplatku žaloval na súde. Dňa 21. 2.

2011 odporca 1/ tieto nedoplatky správcovi uhradil, čo vyplýva z prevodného príkazu, ktorý odporca
1/ založil do spisu. Odporca 1/ následne vypracoval kúpnopredajnú zmluvu, opätovne sa stretol s
navrhovateľkou vo vestibule Apollo Business Centra, kde si sadli, zmluvu dal do rúk navrhovateľke,
táto si zmluvu prečítala a následne išli k notárovi, ktorý sa nachádza v tom istom objekte a tam zmluvu
obaja podpisovali. Po podpise zmluvy sa odporca 1/ navrhovateľky pýtal ako jej má kúpnu cenu za

byt vyplatiť či priamo u notára alebo vonku v budove. Navrhovateľka mu povedala, že peniaze si chcel
v kľude prepočítať, preto jej boli odovzdané vo vestibule budovy. Prevzatie peňazí potvrdila následne
podpisom príjmového dokladu. Po podpise zmluvy sa navrhovateľka odporcu 1/ pýtala, kedy sa chce
do bytu nasťahovať, on jej vtedy povedal, že byt chce prenajať. Navrhovateľka ho požiadala, či by
byt nemohol prenajať jej. Táto ponuka sa mu zdala byť výhodná, pretože nemusel hľadať nájomcu a

následne vypracoval nájomnú zmluvu. Opätovne sa stretol s navrhovateľkou v Apollo Bussines Centre
a tam zmluvu podpísali. Odporca 1/ poukázal aj na dohodu o plnomocenstve zo dňa 16. 2. 2011, ktorým
ho navrhovateľka splnomocnila na zastupovanie vo všetkých veciach spojených s predmetným bytom.
Túto cestu zvolil z dôvodu, že navrhovateľka trvala na vyplatení kúpnej ceny pred povolením vkladu do
katastra nehnuteľnosti a v prípade, ak by na katastri vznikli nejaké nezrovnalosti mal on týmto možnosti

situáciu riešiť. Na otázku súdu odporca 1/ uviedol, že v priebehu rokovaní s navrhovateľkou nepadlo
ani jeden krát slovo o pôžičke, vždy sa rozprávali iba o predaji bytu. Navrhovateľka sa nesťažovala, že
by mala finančné problémy ani sa jej on nepýtal prečo byt predáva. Jediné čo mu povedala bolo to, že
má dlhy u správcu. Odporca 1/ ju žiadnym spôsobom nenútil k uzavretiu zmluvy ani pod fyzickým ani
psychickým nátlakom, bola to práve ona, ktorá sa obrátila na pána N. s tým, že chce predať byt.

K okolnostiam podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu navrhovateľka na otázku súdu uviedla, že
odporca 1 /sa veľmi ponáhľal a ona si ani nevšimla, že pri podpise
6
17C/153/2012
kúpnopredajnej zmluvy je uvedená ako predávajúca. Vôbec sa jej nezdalo byť podozrivé, že okrem

zmluvy podpisuje dohodu o plnomocenstve a príjmový pokladničný doklad ani nájomnú zmluvu. Myslela
si, že všetko sa to týka pôžičky.
Navrhovateľka po predložení dohody o plnomocenstve na otázku súdu uviedla, že dohodu podpísala, s
jej obsahom sa však poriadne neoboznámila, pretože odporca 1/ sa ponáhľal.
Odporkyňa 2/ vo výpovedi pred súdom uviedla, že účastníkov nepozná, skontaktovala sa s nimi z

dôvodu, že mala záujem predať svoj byt. Jej byt odkúpil p. N.P.. Z časti kúpnej ceny uhradil jej dlhy,
ktoré mala v banke a zostávajúcu časť kúpnej ceny si ponechal ako zálohu na kúpnu cenu bytu, ktorý
jej mal sprostredkovať. Uzavrela s ním zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej jej mal do jedného roka
sprostredkovať kúpu iného bytu. Následne ponúkol práve sporný byt, ktorý síce nevidela, avšak p. N. jej
ukázalfotky,pretožemudôverovalanetrvalanaosobnejohliadke,ktorúvneposlednomradeznemožnila

aj samotná navrhovateľka, pretože na zvonenie nereagovala. Odporkyňa 2/ bola upozornená na to, že
v byte býva navrhovateľka na základe nájomnej zmluvy, avšak bola jej už daná výpoveď, takže túto vec
považovala za vyriešenú.Svedok JUDr. Q. N.P. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že ho telefonicky kontaktovala
navrhovateľka s tým, že má na predaj byt. Dohodli sa na stretnutí v Apollo Bussines Centre, doniesla so
sebou list vlastníctva a navrhla kúpnu cenu 25 000 euro. Svedok uviedol, že táto kúpna cena sa mu zdala

byť vysoká, pretože navrhovateľka spomínala, že na byte viaznu aj nedoplatky u správcu. Svedok mal
vedomosť, že odporca 1/ hľadá byt, preto ho kontaktoval. Ďalej sa o túto záležitosť nestaral. Jedného
dňa, keď bol svedok v kaviarni v Apollo Business Centre, videl ako vchádza do vestibulu odporca
1/. Rozprávali sa o tom, že ide uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu s navrhovateľkou tak si spolu sadli v
kaviarni vo vestibule a čakali, kým príde navrhovateľka. Táto si po príchode sadla k nim k stolu, odporca

1/ jej odovzdal kúpnopredajnú zmluvu a ona si ju asi hodinu čítala, žiadala odporcu 1/ o vysvetlenie
niektorých ustanovení. Odporca 1/ ju nijakým spôsobom nesúril, po prečítaní zmluvy odišli k notárovi,
ktorý sídli v tejto budove. Od notára sa vrátili opätovne k stolu, kde sedel aj svedok. Tu odporca 1/
odovzdal navrhovateľke v hotovosti 20 000 euro. Svedok potvrdil, že navrhovateľka si pri stole peniaze
prepočítavala, následne poďakovala a odišla.
Svedok Ing. Ľ.L. F. vo svojej výpovedi uviedol, že do 31.12.2012 pracoval ako administratívny pracovník

v obchodnej spoločnosti DOModern s.r.o., ktorá vykonávala správu bytového domu, v ktorom sa
nachádza sporný byt. V roku 2011 ho navrhovateľka navštívila dvakrát. Prvýkrát dňa 08.02.2011 s tým,
že chcela vedieť aký má na byte nedoplatok. Druhýkrát prišla dňa 15.02.2011 s tým, že byt chce
predať preto chce vyrovnať všetky dlhy. Dňa 21.02.2011 bol uhradený nedoplatok na účet správcu a dňa
22.02.2011 prišla navrhovateľka aj s odporcom 1/ a žiadala vystaviť potvrdenie pre účely katastrálneho

konania o tom, že správca nevykazuje žiadne nedoplatky. Toto potvrdenie jej svedok v tento deň aj vydal.
Svedok Ing. R. R.K. uviedol, že je partnerom navrhovateľky, s ktorou žil v spoločnej domácnosti asi
6 rokov, okrem obdobia od 13.03.2013 do 02.09.2014, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody pre
úverový podvod. K veci samej svedok uviedol, že navrhovateľka potrebovala finančné prostriedky,
pretože jej vznikol dlh na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu na B. L.. Na inzeráte našli

spoločnosť, ktorá
7
17C/153/2012
poskytuje pôžičky s tým, že na zabezpečenie pôžičky bude zriadené záložné právo k bytu. Svedok na
číslo inzerátu zatelefonoval, predstavil sa mu p. V. s tým, že bude možné túto pôžičku navrhovateľke

poskytnúť. Navrhovateľka si s p. V. dohodla stretnutie, na ktoré chcel ísť aj svedok, ale V. s jeho
prítomnosťou nesúhlasil z dôvodu, že nie je majiteľom bytu, ktorý by sa mal založiť. Navrhovateľka sa s
V.stretlatrikrát,zaúčelomposkytnutiapôžičkyvovýške2000euro.Poposlednomstretnutíprišladomov
so sumu 1 200 - 1 300 euro z pôvodne poskytnutej sumy 2 000 euro resp. 5 000 euro, pretože z týchto
peňazí V. uhradil jej nedoplatok na byte správcovi a zo sumy si stiahol tiež aj poplatky. Navrhovateľka

nepriniesla domov žiadnu zmluvu, žiaden príjmový pokladničný doklad ani iný písomný dokument, z
ktorého dôvodu svedok telefonoval V.. Telefón zdvihol N., ktorý mu povedal, že všetko je to v poriadku.
Po týždni bola navrhovateľke doručená poštou zásielka, z obsahu ktorej zistila, že vlastníctvo k bytu
bolo prevedené na V.. Svedok sa s ním opätovne telefonicky skontaktoval, dohodli si stretnutie v Apollo
Business Centre, kde sa napokon svedok nemohol dostaviť z dôvodu, že ho zamestnávateľ neuvoľnil

z práce. Svedok sa o všetkých záležitostiach dozvedel iba od navrhovateľky, nikdy nebol prítomný pri
stretnutiach navrhovateľkysodporcom1/. Svedokpotvrdil,ževroku2011bolanavrhovateľkausprávcu
aby zistila výšku nedoplatku na byte.
Na pojednávaní súdu konanom dňa 14.11.2013 právna zástupkyňa navrhovateľky namietala neplatnosť
zmluvy o prevode vlastníctva bytu z dôvodu, že navrhovateľka mala v čase podpisu zmluvy trpieť

duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon nespôsobilou.
Uznesením zo dňa 12.03.2014 č.k. 17C/153/2012-197 súd v konaní ustanovil znalkyňu MUDr. K. B.,
zapísanú v zozname znalcov MS SR pre odor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorej
úlohou bolo zistiť, či navrhovateľka ku dňu 16.02.2011 trpela duševnou poruchou čo i len prechodného
charakteru, pre ktorú nebola schopná urobiť právny úkon - uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu

na odporcu 1/. Znalkyňa v znaleckom posudku č. 66/2014 po vyšetrení navrhovateľky a preskúmaní jej
zdravotnej dokumentácie navrhovateľky dospela k záveru, že navrhovateľka ku dňa 16.02.2011 netrpela
takou vážnou duševnou poruchou, pre ktorú by nebola schopná urobiť právny úkon. Trpela organickou
depresiou, abnormne štruktúrovanou poruchou osobnosti s histriónskymi rysmi a mierne kognitívnym
deficitom. Jej intelektové a pamäťové schopnosti boli narušené len v ľahkej forme, o čom svedčí aj

test MMSE, ktorý vykazoval skóre 28 bodov, čo je norma. Staropamäť a novopamäť nebola narušená
do takej miery, aby si neuvedomovala následky svojho konania. Orientovaná bola všetkými smermi
správne. CT mozgu bolo negatívne. Navrhovateľka ku dňu 16.02.2011 vo forenznom význame dokázala
posúdiť následky svojho konania a bola schopná ovládať svoje konanie. Teda v čase uzavretia zmluvydňa 16.02.2011 netrpela takou duševnou poruchou, ktorá by ju robila neschopnou na uzavretie kúpnej
zmluvy.
Po vypracovaní znaleckého posudku navrhovala právna zástupkyňa navrhovateľky nariadiť znalecké

dokazovanie ohľadom preskúmania príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.2.2011, na ktorom
mala byť údajne dopísaná posledná nula v sume 20 000 €, keď pôvodne bola navrhovateľke vyplatená
suma 2 000 € titulom pôžičky a odporca 1/ mal na príjmový pokladničný doklad dopísať dodatočne o
jednu nulu viac. Navrhovateľka do spisu založila fotokópiu príjmového pokladničného dokladu, originál
k dispozícii nemala a na výzvu súdu odporca 1/ uviedol, že on originál príjmového pokladničného

dokladu odovzdal odporkyni.
8
17C/153/2012
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Pojmovými znakmi právneho úkonu sú nasledovné zložky:

- ak má ísť o právny úkon, musí tu byť prejav vôle,
- náležitosťou prejavu vôle je to, aby s ňou boli viazané právne následky, ktorými sú vznik, zmena
alebo zánik práv či povinností,
- prejav vôle musí byť dovolený právnym poriadkom,
- právne predpisy musia s prejavom vôle skutočne spájať zamýšľané právne následky.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť
na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej
medzi odporcom 1/ a odporkyňou 2/ a následne určenia vlastníctva k bytu z dôvodu, že zmluva o
prevode vlastníctva bytu, ktorá bola pôvodne uzavretá medzi ňou ako vlastníčkou bytu a odporcom 1/

ako nadobúdateľom je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože zmluvu neuzavrela
slobodne a vážne. Tvrdila že vôbec nehodlala previesť vlastníctvo k svojmu bytu na odporcu 1/, nemala
vedomosť o tom, že podpisuje zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Odporca 1/ uistil navrhovateľku, že
s ňou uzavrel zmluvu o pôžičke na sumu 5 000 euro a s týmto úmyslom navrhovateľka podpisovala aj
dokument, ktorý jej odporca 1/ predložil v domnení, že ide o zmluvu o pôžičke a nie o zmluvu o prevode

vlastníctva bytu. Odporca 1/ teda uviedol navrhovateľku do omylu, pre ktorý omyl označila zmluvu zo
dňa 16.02.2011 za neplatnú.
Vôľa je základným prvkom právnych úkonov, preto sa na ich vznik vyžaduje danosť vôle. Pritom nestačí
danosť akejkoľvek vôle. Vôľa ako základný konštitutívny prvok právneho úkonu má právnu relevanciu
len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Občianskym právom požadovanou

náležitosťou takejto vôle, okrem toho, že musí byť skutočne daná, je to, aby bola vážna, bez omylu
a slobodná. Vôľa účastníka prejavená v právnom úkone je určitá a zrozumiteľná, ak je výkladom
objektívne pochopiteľná, t.j. ak typický účastník v postavení adresáta môže túto vôľu bez rozumných
pochybnosti o jej obsahu adekvátne vnímať . Súd konštatuje, že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo
dňa 16. 2. 2011 je určitá , zrozumiteľná a bežným účastníkom objektívne pochopiteľná, teda typický

účastník bez rozumných pochybností o jej obsahu ju môže adekvátne vnímať. V konaní nebolo ani
preukázané, že by navrhovateľka tento právny úkon neurobila slobodne, teda, že by k prejavu vôle bola
prinútená určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo, čí by už išlo o nátlak fyzicky
alebo psychicky, pod tlakom násilia alebo pod tlakom
9

17C/153/2012
bezprávnej vyhrážky. Napokon náležitosťou právneho úkonu je vážnosť vôle. Právny úkon je urobený
vážne, ak vôľa smeruje naozaj urobenia právneho úkonu. Podľa ustálenej judikatúry súdov nie je právny
úkon urobený vážne vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojím prejavom vôle
spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto právom vôle spájajú normy občianskeho práva. Existenciu

vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol právny
úkon urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že
subjekt prejavujúci vôľu by zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto právom vôle spája.
Z celkového sledu skutkových okolností súd nezistil, že by nebola vôľa navrhovateľky na uzavretiezmluvy o prevode vlastníctva bytu vážna. Z obsahu listinných dôkazov zistil, že navrhovateľka dňa 16.
2. 2011 uzavrela s odporcom 1/ zmluvou o prevode vlastníctva bytu na Stavbárskej ulici v Bratislave,
toho istého dňa podpísala aj príjmový pokladničný doklad, ktorým potvrdila prevzatie sumy 20 000

euro od odporcu 1/ a podpísala tiež dohodu o plnomocenstve, ktorou splnomocnila odporcu 1/ na
zastupovanie vo všetkých veciach a na všetky právne úkony spojené s bytom nachádzajúcim sa na
B.T. L. Č. XX v Bratislave. Pravosť podpisu navrhovateľky na dohode o plnomocenstve ako aj na
zmluve o prevode vlastníctva k bytu bola overená na notárskom úrade JUDr. W. K.. Navyše uzavrela
navrhovateľka dňa 28. 2. 2011 s odporcom 1/ zmluvou o nájme predmetného bytu. Z výsluchu svedka

Nipču súd zistil, že navrhovateľka ho sama kontaktovala s ponukou na odpredaj bytu, z ktorého
dôvodu skontaktoval odporcu 1/ s navrhovateľkou, pretože tento mal záujem o kúpu obdobného bytu.
Svedok bol prítomný, keď odporca 1/ predkladal navrhovateľke zmluvou o prevode vlastníctva bytu,
ktorú si navrhovateľka pozorne čítala a kládla odporcovi 1/ otázky na vysvetlenie niektorých ustanovení.
Svedok bol prítomný aj pri odovzdávaní finančnej hotovosti 20 000 euro navrhovateľke. Ing. F. vo svojej
výpovedi potvrdil, že navrhovateľka ho navštívila ako pracovníka správcu s tým, že pri prvom stretnutí

ho žiadala o vyčíslenie nedoplatku na službách spojených s užívaním bytu, pri druhom stretnutí ho
informovala, že byt chce predať a pri poslednej návšteve žiadala vystaviť potvrdenie, že na byte nie sú
žiadne nedoplatky pre účely katastrálneho konania. Ani z výpovede svedka Luptáka súd nezistil, že by
navrhovateľka neuzavrela zmluvu vážne. Svedok sa o záležitostiach ohľadne predaja bytu dozvedel
iba sprostredkovane z rozprávania navrhovateľky, nebol prítomný pri žiadnom stretnutí navrhovateľky s

odporcom 1/ prípadne so správcom. Navrhovateľka v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré
by preukazovali, že zmluvu neuzavrela vážne, že by ju uzavrela v tiesni, alebo pod tlakom vyhrážky.
Samotná zmluva o prevode vlastníctva bytu má spolu 4 strany, dohoda o plnomocenstve má jednu
stranu a zmluva o nájme bytu 3 strany. Navrhovateľka by si rozhodne musela všimnúť to, že podpisuje
tri rôzne zmluvy, v prípade zmluvy o prevode vlastníctva bytu dokonca v 4 exemplároch. V zmluvách

sa spomína byt na Stavbárskej ulici číslo 42, čo napokon vyplýva aj zo samotného záhlavia zmluvy
o prevode vlastníctva bytu, ktorú skutočnosť si musela všimnúť aj v prípade ak by nemala dostatok
časového priestoru na preštudovanie všetkých ustanovení zmluvy. Už i len pri nahliadnutí do zmluvy
by minimálne skontrolovala výšku pôžičky, ktorá jej mala byť poskytnutá a už vtedy by zistila, že sa v
zmluve žiadna pôžička nespomína.

V súvislosti s relatívnou neplatnosťou právneho úkonu podľa § 40a OZ, t.j. že navrhovateľka uzavrela
zmluvu v omyle (§ 49 a OZ) súd uvádza nasledovné: právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba,
ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto
neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Omyl

predstavuje
10
17C/153/2012
osobitný prípad vady vôle. Omyl vo vôli je nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník úkonom
zamýšľal vyvolať, a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. Právna podstata omylu vo vôli spočíva v

tom, že konajúci nemal správnu, respektíve dostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu.
V danom prípade podľa názoru súdu nemožno uvažovať o omyle vo vôli navrhovateľky vzhľadom na
znenie právneho úkonu ktorý bol predložený navrhovateľke a ktorý bol formulovaný jasne zrozumiteľne
a určite. Ak navrhovateľka mala vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke nemohla si zmluvu o prevode vlastníctva
bytu ani len omylom zameniť so zmluvou o pôžičke. Nie každý omyl konajúceho má za následok vadu

vôle, a tým aj neplatnosť právneho úkonu. Právna teória i súdna prax vychádza z toho, že konajúca
osoba sa môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený,
len ak ide o tzv. "ospravedlniteľný omyl". Ustanovenie § 49a OZ nemožno vykladať tak, že na základe
neho je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená - podľa okolnosti konkrétneho prípadu - povinnosti
zabezpečiť si primeraný rozsah objektívnych informácií o okolnostiach, respektíve skutočnostiach, ktoré

považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. To je dôležité najmä v tých
prípadoch, ak ide, napríklad o skutočnosť odborného charakteru, pre ktorú konajúca osoba potrebné
odborné znalosti nemá. Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby
zabezpečiťsipotrebnéobjektívneinformáciepreposúdenieexistenciepredpokladov,ktorésúvýznamné
z hľadiska skúmaného právneho úkonu, je preto spôsobilé spochybniť možnosť účinne sa podľa

ustanovenia § 49a OZ dovolať omylu ovplyvneného uvedeným konaním. V rozsudku NS ČR 30
Cdo 1251/2002 sa výslovne uvádza, že o ospravedlniteľný omyl "nepochybne nejde, ak bol omyl
konajúcej osoby zavinený nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre
uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu ". Podľa názoru súdu navrhovateľka nekonala v omyle,v konaní nepreukázala, že by zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavrela v tiesni, pod nátlakom. Na
podpis jej bola predložená zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorú si pri vynaložení bežnej starostlivosti
adekvátne, priemerne zmýšľajúcej dospelej osoby nemohla v žiadnom prípade zameniť (pomýliť si)

so zmluvou o pôžičke. V konaní následne navrhovateľka namietala neplatnosť zmluvy aj v súvislosti s
ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, avšak vykonaným znaleckým dokazovaním bolo zistené,
že navrhovateľka v čase urobenia právneho úkonu netrpela duševnou poruchou ani len prechodného
charakteru, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou.
Pokiaľ navrhovateľka namietala, že kúpna cena jej nebola vyplatená v sume 20 000 euro, ale iba vo

výške2000euro,bolobynehospodárnenariaďovaťďalšieznaleckédokazovanienaurčenieprípadného
pozmenenia kúpnej ceny v príjmovom pokladničnom doklade, pretože samotné neuhradenie kúpnej
ceny nerobí zmluvu o prevode vlastníctva bytu neplatnou. Navrhovateľka sa môže domáhať doplatenia
zvyšnej časti kúpnej ceny, pokiaľ by jej táto skutočne vyplatená nebola v plnej výške. Okrem toho
navrhovateľka do spisu nezaložila ani originál príjmového pokladničného dokladu, bez ktorého by
znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva nebolo možné ani nariadiť. Dôkazné bremeno v tomto

smere zaťažovalo navrhovateľku avšak napriek tomu súd vyzval odporcu 1/ na doloženie originálu
príjmového pokladničného dokladu, ktorý však on k dispozícii nemal.
Zo sledu všetkých okolností musela teda navrhovateľka vedieť že vlastníctvo k bytu na B. L.J. Č. XX v
Bratislave prevádza na odporcu 1/ pretože sama navštívila aj správcu bytového domu, v ktorom sa jej
byt nachádzal spolu trikrát, správcovi oznámila, že hodlá byt predať preto žiadala vystaviť potvrdenie o

výške nedoplatku na úhradách spojených s užívaním bytu, následne s odporcom 1/ už ako s vlastníkom
bytu uzavrela dňa
11
17C/153/2012
28.2.2011 nájomnú zmluvu, podľa ktorej sa zaviazala platiť odporcovi 1/ ako prenajímateľovi nájomné

vo výške 260 euro mesačne, ktoré platby skutočne aj realizovala. Správa katastra jej podľa vlastného
vyjadrenia už začiatkom marca 2011 doručila rozhodnutie, z obsahu ktorého zistila, že vlastníkom jej
bytu sa stal odporca 1/, napriek tomu žalobu na súd podala až dňa 10.08.2012. Súd v konaní nemal
preukázané, že by právny úkon - zmluva o prevode vlastníctva bytu číslo XXX - dvojgarsónky vo vchode
číslo XX bytového domu na B.C. L. v Bratislave, ktorý je postavený na parcele číslo XXXX, katastrálne

územie Bratislava - mestská časť Vrakuňa, zapísanej na čiastočnom LV XXXX a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 113/10000, uzavretá medzi
navrhovateľkou a odporcom 1/ trpela takými vadami, ktoré by robili tento právny úkon neplatným, preto
bol odporca oprávnený previesť ďalej vlastnícke právo na odporkyňu 2/. Návrh navrhovateľky bol po
preskúmaní skutkových a právnych okolností, poukazujúc na horeuvedené zdôvodnenie zamietnutý v

celom rozsahu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a zviazal navrhovateľku ani neúspešnú
účastníčku povinnosťou zaplatiť odporcom 1/, 2/, ktorí boli v konaní úspešní, trovy konania.
Trovy konania odporcu 1/ pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou za 12
úkonov právnej pomoci:

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia
2. odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia - 1/2 úkonu právnej služby
3. vyjadrenie vo veci samej
4. porada s klientom dňa 2. 4. 2013 - 2/3 úkonu právnej služby
5. účasť na pojednávaní dňa 25. 4. 2013

6. porada s klientom dňa 29. 4. 2013 - 2/3 úkonu právnej služby
7. účasť na pojednávaní dňa 14. 11. 2013 -1/2 úkonu právnej služby
8. nahliadnutie do spisu dňa 16. 12. 2013 - 1/4 úkonu právnej služby
9. porada s klientom dňa 5. 6. 2014 - 2/3 úkonu právnej služby
10. vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 10. 6. 2014 -1/2 úkonu právnej služby

11. účasť na pojednávaní dňa 7. 10. 2014
12. účasť na pojednávaní dňa 18. 11. 2014
Podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
370,17 €, spolu 3 362,11 €, režijný paušál 3 x á 7,63 €, 5 x á 7,81 €, 4 x á 8,04 €, spolu 94,10 € + 691,24
€ (20 % DPH), spolu 4 147,45 euro. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu 1/ režijný paušál 1

x vo výške 7,81 €, ktorý si započítal navyše. Celkovo bolo úkonov právnej pomoci 12 a režijný paušál
bol účtovaný za 13 úkonov právnej pomoci. Ďalšie trovy konania odporcu 1/ pozostávajú z hotových
výdavkov 1,80 € za vyhotovenie fotokópií zo spisu.Trovy konania odporkyne 2/ pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 33 € za odvolanie proti
uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia. Právny zástupca odporkyne 2/ si v zákonnej lehote trovy
konania nevyčíslil, preto mu súd ich náhradu nepriznal (§ 151 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
12
17C/153/2012
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.

2 O. s. p.

13
17C/153/2012Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.