Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410215690
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1410215690.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: Q. W. U.,
s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, za ktorú koná Mgr. Tomáš Kušnír, proti odporkyni: T. B. C.
P. C. O. W. C. P. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom časť V. J. XXX, P. J., za účasti vedľajšieho

účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká č. 16,
Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, ul. Sov. Hrdinov
č. 136/66, o zaplatenie sumy 442,54 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a vedľajšieho
účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 3. októbra 2012, č.k. 16 C 84/2011-114,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 3. októbra 2012, č.k. 16
C 84/2011-114, vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol, vo výroku, ktorým určil, že zmluvná

podmienka, ktorej obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty v sume 319,19 € v dodatku k zmluve o
pripojení zo dňa 6.2.2008, č. 1291650, je neprijateľná a vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r
d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

123,35 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 34,69 € od 16.4.2008 do zaplatenia, zo sumy
35,80 € od 13.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 28,51 € od 12.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 24,35
€ od 12.7.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nasledujúcim
výrokom II. vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, vo výroku III. súd určil, že zmluvná podmienka,
ktorej obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty v sume 319,19 € v dodatku k zmluve o pripojení
č. XXXXXXX zo dňa 6.2.2008, je neprijateľná. Napokon výrokom IV. súd rozhodol, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil

tým, že podľa dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 6.2.2008 sa účastníci zmluvy dohodli, že ak
odporkyňa poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, zaplatí zmluvnú pokutu v sume 9.615,97
Sk. Súd prvého stupňa pri posúdení zmluvy o pripojení vychádzal z toho, že v danom prípade
išlo o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko táto mala podobu formulárovej zmluvy
s vopred určenými podrobnými podmienkami s nemožnosťou akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa
(účastníka) k záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s poskytovateľom vstúpiť do

zmluvného vzťahu. Dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v dodatku k zmluve o pripojení má povahu
neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dojednaná
zmluvná pokuta vo výške 319,19 € (9.615,97 Sk) aj napriek tomu, že bola medzi účastníkmi slobodnedohodnutá, má charakter neprijateľnej podmienky, nakoľko predstavuje neprimerane vysokú sumu
ako kompenzáciu, ktorú by mal spotrebiteľ, teda odporkyňa, zaplatiť za oneskorené splnenie svojho
záväzku. Zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou. Právny

predchodca navrhovateľa ponúkal svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré mal vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca, od spotrebiteľov zaplatiť
v nezmenenej výške. Podmienky, za akých právny predchodca navrhovateľa dohoduje zmluvnú pokutu
v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. Súd prihliadol k ostatným zmluvným podmienkam,

povahe služby, okolnostiam zmluvy a aj keď nie je výslovne uvedené, aký typ podľa Občianskeho
zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje kúpnu zmluvu,
ktorá je zároveň viazaná zmluvou k zmluve o pripojení. Zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú
cenu telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných
do zľavy pri odpredaji modemu. Zmluvná pokuta však neprimerane ukracuje spotrebiteľa. V danom
prípade zmluvná pokuta predstavuje sumu 319,19 € a vo vzťahu k cene za poskytnuté služby, t.j. k sume

123,35 €, predstavuje neprimeranú výšku. Odporkyňa porušila zmluvu hneď v jej prvom roku zmluvného
vzťahu, a teda môže sa javiť, že v jej prípade obavy z poškodenia spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna
kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo
by v rozpore s účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, ak by sa pred
neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná

podmienka je v spotrebiteľskej zmluve objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca
vôľazmluvnýchstrán.SúdprvéhostupňadaldopozornostiajdoplňujúceformálneoznámenieEurópskej
komisieč.2007/2495z27.11.2008;neriešilčiastočnúplatnosťzmluvnejpokuty,pretožejeproblematické
nastaviť jej výšku tak, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné
zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu,

by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná
pokuta zmoderovaná, ale v podstate by zostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov. Súd prvého stupňa preto považoval zmluvnú pokutu ako takú za neprimerane vysokú a v
tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň súd určil s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, že
zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty je neprijateľná zmluvná podmienka. Rozsudok právne

odôvodnil ustanovením § 43 ods. l zákona č. 610/2003 Z.z. o telekomunikáciách, § 544, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom
k čiastočnému úspechu navrhovateľa vo veci rozhodol tak, že žiadny z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania (navrhovateľ bol úspešný v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
123,35 € a neúspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 319,19 €). Nepriznal právo na náhradu
trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi. Vedľajším účastníkom v predmetnom konaní je Združenie na
ochranu spotrebiteľa HOOS. Cieľom činnosti združenia je v zmysle jeho stanov "kolektívna ochrana
spotrebiteľov,podávaniežalôbpodľazákonaoochranespotrebiteľa(§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.),

zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.)". Aj takéto združenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré vzniklo
práve na to, aby poskytovalo predovšetkým právnu pomoc spotrebiteľom, sa môže v postavení
vedľajšiehoúčastníkadaťzastúpiťvkonaníadvokátom(podľačl.2ÚstavySlovenskejrepublikytozákon
združeniu nezakazuje). Náklady na takéto zastúpenie však v prípade subjektu, ktorý

vznikol práve z dôvodu, aby účastníka (spotrebiteľa) v konaní zastupoval a ktorý už v danej oblasti
dlhší čas pôsobí (jednou z podmienok pre zápis združenia podľa § 25 ods. 3 zákona. č. 250/2007 Z.z.
je aj to, že aktívne pôsobí v oblasti spotrebiteľa po dobu najmenej dvoch rokov), nemožno považovať
za účelne vynaložené náklady pre účely náhrady trov konania. Navyše, z hľadiska skutkovej a právnej
zložitosti veci prejednávaná vec je jednoduchým sporom. Súdu je známe z úradnej činnosti, že uvedený

vedľajší účastník vstúpil do množstva obdobných sporov, kde jeho jediná obrana spočíva vo vznesení
námietky premlčania. Je preto zrejmé, že z pohľadu vedľajšieho účastníka je jeho účasť v predmetnom
konaní celkom bežnou až rutinnou záležitosťou. Okrem toho, už priamo v písomnom podaní doručenom
súdu dňa 28.6.2012, keď sa vyjadril k návrhu a uplatnil trovy právneho zastúpenia, ospravedlnil svoju
neprítomnosť na pojednávaní a navrhol, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti a neprítomnosti

jeho advokáta. Vedľajší účastník postupoval rovnako aj v ostatných obdobných konaniach, do ktorých
vstúpil, pričom vo väčšine prípadov splnomocnil totožného advokáta. Z týchto dôvodov vedľajšiemu
účastníkovi nevznikol nárok na náhradu trov konania, a preto postupoval podľa ustanovenia § 150 ods.
1 O.s.p.Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali včas odvolanie navrhovateľ a vedľajší účastník.

Odvolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol a vo
výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty v sume
319,19 € v dodatku k zmluve o pripojení č. 1291650 zo dňa 6.2.2008, je neprijateľná. Odvolaciemu
súdu navrhol rozsudok zmeniť v časti označenej zmluvnej pokuty tak, že mu prizná nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty a zruší rozhodnutie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, príp. aby podľa ustanovenia

§ 221 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok, ktorého
použitie, aplikáciu, si musia zmluvné strany v zmluve dohodnúť, a to v písomnej forme. Má za to,
že medzi ním a odporkyňou v danom prípade došlo jednoznačnej k písomnej dohode o zmluvnej
pokute, ktorá bola špecifikovaná v dodatku, ktorý bol odporkyňou podpísaný a svojím podpisom vyjadrila
súhlas s jeho obsahom, a teda aj so stanovenou výškou zmluvnej pokuty. Ďalej odvolateľ argumentuje

tým, že v konaní nebolo sporným, že odporkyňa porušila zmluvné povinnosti, a teda že nevykonala
riadne dohodnuté a postupcom poskytnuté služby; neuhradila ani jednu faktúru, tzn. porušila povinnosti
vyplývajúce z daného záväzkového vzťahu hneď na začiatku. V danom prípade dochádza v podstate
ku kúpe mobilného telefónu, a teda dodatok by mohol predstavovať kúpnu zmluvu, ktorá je viazaná
na zmluvu o pripojení. Zmluvnou pokutou si navrhovateľ zabezpečoval návratnosť poskytnutej zľavy zo

stanovenej ceny telefónu, ktorý bol odporkyni poskytnutý v rámci zvýhodnenej ceny. Zmluvná pokuta má
zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu
v dôsledku porušenia povinností zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných postupcom do zľavy
pri predaji telefónu. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ považuje výšku zmluvnej pokuty za primeranú,
pričom práve naopak, pri neprimerane nízkej, resp. žiadnej, zmluvnej pokute by nebola naplnená jej

podstatná funkcia, a to, že práve hrozba uplatnenia sankcie vo výške, na ktorej sa zmluvné strany
písomne dohodli pre prípad neplnenia povinností zo strany klienta, klienta prinúti dodržiavať zmluvné
ustanovenia. V závere navrhovateľ konštatoval, že obsah dodatku týkajúci sa dohodnutej zmluvnej
pokuty nie je tak rozsiahly, aby sa s ním odporkyňa nemala možnosť oboznámiť a okrem toho je ňou
priamo podpísaný.

Odvolanie vedľajšieho účastníka smeruje proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu
nepriznal právo na náhradu trov konania. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok v napadnutom výroku
zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania v sume 102,17 € pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia, ktoré súčasne odôvodnil. Dôvodil tým, že odôvodnenie súdu prvého stupňa je zamerané na

ochranu dodávateľov, aby mohli naďalej bez rizika hospodárskej straty uplatňovať proti spotrebiteľom
nároky z neprijateľných, a teda absolútne neplatných, zmluvných podmienok, ako je tomu aj v danej
veci. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že súd prvého stupňa v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p. vydal vo
veci platobný rozkaz, aj keď ho vydať nesmel a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pričom
navrhovateľ si uplatňuje náhradu aj za úkon nazvaný ako „písomné podanie protistrane - pokus o

zmier“, ktorý už roky nemá oporu v advokátskej tarife, ani nie je uskutočnený v rámci súdneho konania.
Z uvedeného vyplýva, že nezákonný platobný rozkaz sa nestal právoplatným len preto, lebo nebol
doručený spotrebiteľovi do vlastných rúk. Možno preto predpokladať, že súd prvého stupňa by rozhodol
rozsudkom o návrhu rovnako, ako rozhodol platobným rozkazom. Súčasne odvolateľ namieta, že súd
prvého stupňa nemá problém priznávať náhradu trov konania za právne služby navrhovateľovi, ktorý ako

najväčšia inkasná spoločnosť v Európskej únii podáva na okresné súdy masovo povrchné jednoduché
formulárové žaloby, ale nemajetnému združeniu vystupujúcemu na ochranu spotrebiteľov náhradu trov
konania za právne služby neprizná. Vzhľadom na počet spotrebiteľských vecí na všetkých súdoch
Slovenskej republiky je objektívne vylúčené obstaranie vecí inak, ako prostredníctvom kvalifikovaných
právnych zástupcov, ktorí sú s nimi ochotní spolupracovať, len za prísudky. Ďalej odvolateľ odôvodil,

že v tomto konaní mu vznikli trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, ako to explicitne vyplýva
z novelizovaného znenia § 137 O.s.p. Ak sú v konaní uplatnené návrhom viaceré skutkovo a právne
samostatné nároky, nič nebráni tomu, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa len
vo vzťahu k tomu samotnému uplatnenému nároku, pri ktorom sú práva spotrebiteľa porušované. Ak
je úspešný, nič by nemalo brániť tomu, aby mu vo vzťahu k tomuto skutkovo a právne samostatnému

nároku bola priznaná náhrada trov konania. Nárok za neuhradené služby preto považuje za dôvodný, a
jeho aktivita sa v tomto konaní týka len zmluvnej pokuty, ako skutkovo a právne samostatného nároku,
ktorý mohol byť uplatnený aj samotným návrhom. Len preto, že navrhovateľ nároky spojil do jednéhonávrhu, čo je inak určite postup racionálny, neznamená, že bol v konaní čiastočne neúspešný. Vo zvyšku
sa odvolateľ odvoláva na početnú judikatúru.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania preskúmal
a v zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. ho potvrdil. Navrhovateľ zastáva názor, že združenie na ochranu
spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. vyplýva, že toto

združenie bolo zriadené za účelom, aby bolo spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc,
a ktoré bude v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Ak by
predsa len z nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom, tak podľa
navrhovateľa bez práva na náhradu trov konania. Navrhovateľ má z vlastných skúseností vedomosť, že
združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o
vstupezdruženiadokonania,ktoréobsahuježiadosťozaslaniežalobyanávrhnapriznanietrovkonania.

Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše procesné podania vedľajší účastník nadbytočne opakuje
bez uvedenia nových, významných, skutočností. Navrhovateľ si dovoľuje poukázať na to, že uvedenú
činnosť by malo byť schopné účelne zabezpečiť aj samotné združenie. Paušálny vstup združenia
zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje

trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že združenie
udelilo právnemu zástupcovi generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát má vykonávať úkony
právnych služieb bez ďalšieho konkrétneho pokynu združenia, je tu dôvodná pochybnosť, či samotný
účastník mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného konania. Z uvedeného je zrejmé, že nemohlo

dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s
klientom.Vzmyslevyššieuvedenéhonavrhovateľzastávanázor,žetrovykonaniavedľajšiehoúčastníka
nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom osobitného
zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca
odporcu, vstupuje na stranu odporcu len ako vedľajší účastník, pričom odporca o vstupe združenia

do konania pravdepodobne nemal ani žiadnu vedomosť. V závere navrhovateľ konštatuje, že konaním
vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navýšeniu trov
konania a nehospodárnosti konania.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, ktorý argumentuje na odvolacie

námietky navrhovateľa zamerané proti nemu a proti priznaniu náhrady trov konania a jej výšky tak,
že podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník,
koná však iba sám za seba. Súčasne dopĺňa, že podľa č. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý
môže konať, čo nie je zákonom zakázané, z čoho vyplýva, že ak existuje hoci aj len jedno právoplatné
rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú,

navrhovateľ takúto podmienku, v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, používať nesmie a súd by mu
preto nemal umožniť používať ju ani čiastočne.

Navrhovateľ a vedľajší účastník sa už nevyjadrili k vyjadreniu protistrany k ich odvolaniu.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.
l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa a
vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. júna 2016 (§ 211 ods. 2 O.s.p.,
§ 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, vedľajší účastník, právny
zástupca navrhovateľa a vedľajšieho účastníka, upovedomení zákonným spôsobom.

Rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu odvolací súd potvrdil, pretože je vo
výroku vecne správny, a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolaciehosúdu už ďalšie dôvody neuvádza (§ 219 ods. l, ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu
prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť ešte nasledovné.

Navrhovateľ namietal podľa neho nesprávny záver súdu prvého stupňa, že predmetná zmluvná
pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a že v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne
dojednaná. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený
dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe
predbežneformulovanejtzv.typovej,resp.štandardnej,zmluvy,pričomdozmluvysadopisovaliibaúdaje

individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný účastnícky program a služby. Odporkyňa ako spotrebiteľ
mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom
zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve
preto s poukazom na citované ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 bod 2 Smernice,
nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že odporkyňa ako spotrebiteľka nemala
žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne

formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a
podrobiť sa tak dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať,
že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (tiež čl. 3 bod 2 citovanej Smernice Rady č. 93/13/EHS) bolo na
navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty

nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne
dojednanú. Ako je uvedené vyššie podstatným je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná
zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto
podmienky,resp.jejobsahadosiahnuťdojednanienižšejzmluvnejpokuty,príp.abyzmluvnápokutabola

dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá
skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby rôznych variant, pričom pri niektorých by zmluvná pokuta
nebola. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v
podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané, a preto táto odvolacia
námietka navrhovateľa neobstojí. Ďalej navrhovateľ namietal záver súdu prvého stupňa, že došlo k

značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a tým k naplneniu ďalšieho znaku neprijateľnosti podmienok. Je pravdou,
že v zmysle čl. 4 Smernice Rady č. 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej

závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom
prípade i podľa názoru odvolacieho súdu, zhodného s názorom prvostupňového súdu, splnená nebola.
Podľa dodatku k zmluve o pripojení mala byť pevne dojednaná zmluvná pokuta v sume 319,19 € v

prípade porušenia povinnosti odporkyne, t.j. nezaplatenie ceny za služby. Z obsahu zmluvy i jej dodatku
vyplýva, že odporkyňa ako spotrebiteľ zakúpila od navrhovateľa ako dodávateľa mobilný telefón za
zvýhodnenú cenu a tiež mala možnosť používať poskytované služby takisto za zvýhodnenú cenu. Avšak
i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy odporkyňou ako
spotrebiteľkou odvolací súd, zhodne s právnym názorom súdu prvého stupňa, dôvodí, že dojednaná

zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností spotrebiteľom je neprimerane vysoká,
v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto neplatná. Je tomu tak predovšetkým
preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške bez ohľadu
na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred
jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na zvýhodnenú kúpnu cenu za mobilný

telefón musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách
poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy telefónu, s
prihliadnutím na to, že navrhovateľ ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania
zisku.Ztohopotomvyplýva,žepripredčasnomukončenívzťahunazačiatkuviazanostijeujmanastrane
dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie

rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je
rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací súd považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej
zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie
je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnúpokutu teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je
preto i z tohto hľadiska neprimerané.

Možno uzavrieť, že zmluvné podmienky individuálne nedojednané v danej spotrebiteľskej zmluve o
zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky

(§ 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka) a pre spotrebiteľa, teda odporkyňu, nie sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej
judikatúry ESD i súdov Slovenskej republiky musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej
v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou viazaný. Európsky súdny dvor v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa
14.6.2012skonštatoval,žesmerniciodporuješpanielskaprávnaúprava,ktoráposkytujevnútroštátnemu

súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto
podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala
- by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé
podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú
ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž

vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli
pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol
by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú
vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku
iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do

ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny,
okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami
vnútroštátneho práva. Z citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v
spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.
Neprijateľná podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú

zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z
dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie), v dôsledku čoho
bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať
a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“, príp. inak zmenenú.

S poukazom na všetko vyššie uvedené súd prvého stupňa správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ako nedôvodný zamietol. Rovnako
správne zároveň s použitím § 153 O.s.p. z úradnej povinnosti ex offo vo výroku rozsudku vyslovil, že
predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná.

Vo vzťahu k odvolaniu vedľajšieho účastníka je potrebné pripomenúť, že ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.
dovoľuje, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť v konaní
aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa
považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je účinné od 15.10.2008 a bolo zavedené do
Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z. Cieľom novej právnej úpravy bolo umožniť

širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Právo
spotrebiteľov je združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v
súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva
zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o ochrane spotrebiteľa). Takto založené združenie sa
môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ.
Právo spotrebiteľov môže teda združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi
práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže

vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Ak je cieľom združení na ochranu
spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať
svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa
združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastníkna strane spotrebiteľa, zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu
oprávnených záujmov spotrebiteľa.

Z ustanovenia § 93 ods. 4 veta prvá, druhá O.s.p. vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník; koná však iba sám za seba. Nie je vylúčené, aby si vedľajší účastník
uplatnil náhradu jemu vzniknutých trov (účelne vynaložených na uplatňovanie, bránenie, práva), ale ani
to, aby bol vedľajší účastník zaviazaný na náhradu trov konania, ktoré svojím procesným zavinením
spôsobil.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, aj vedľajšiemu účastníkovi, náhradu
tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne
zaplatiť; avšak len tie, ktoré účelne vynaložil, vynaloží, na uplatňovanie (bránenie) svojho práva.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania je preskúmateľný, podrobne
odôvodnený. Okrem toho, čo uviedol súd prvého stupňa, odvolací súd uvádza ešte nasledovné. Popri
zásade úspechu účastníka v konaní súd musí skúmať aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie
alebo bránenie jeho práva. Trovy vynaložené účastníkom konania, vedľajším účastníkom, v spore musia
byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí

sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému
nároku. Účelnosť možno definovať ako nevyhnutnosť alebo právnu možnosť vynaloženia trov spojených
s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Je nepochybné, že trovy právneho zastúpenia sa
vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia
však nebude možné považovať v prípadoch, keď sám účastník (vedľajší účastník) má zriadené právne

oddelenie, disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, keď predmetom jeho
činnostijeposkytovaťochranu(nepochybneajprávnu)spotrebiteľovi,akojetomuvprejednávanejveciu
vedľajšieho účastníka. Tým nie je porušené ústavné právo účastníka (vedľajšieho účastníka) na právne
zastúpenie, na právnu pomoc, na súdnu ochranu, právo poradiť sa, nechať sa obhajovať, zastupovať (čl.
47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ústavné právo na rovnosť účastníkov, teda rovnosť procesných

strán (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 18 veta prvá, tretia O.s.p.), ktorá sa netýka len
fyzických osôb, ale aj právnických osôb. Vedľajší účastník mal reálnu možnosť riešiť otázku svojho
právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností; nebol vylúčený z voľby niektorej možnosti.
Avšak za stavu, keď vedľajší účastník sám poskytuje ochranu (aj právnu) spotrebiteľom, keď na tento
účel bol zriadený, už nemožno považovať trovy jeho právneho zastúpenia za trovy účelne vynaložené na

uplatňovanie, bránenie práva spotrebiteľa v súdnom konaní, a to ani za predpokladu, žeby mal účastník,
na strane ktorého vystupuje, plný úspech, resp. žeby mu zákonodarca priznával právo na náhradu trov
konania (mutatis mutandis nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. II. ÚS
78/2003, III. ÚS 192/2009). Z obsahu spisu nevyplýva, žeby vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania, účelne vynaložené, vznikli.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho

súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012,
7 Cdo 56/2011).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za

peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodoldňa29.6.2016tak,ževsúladesustanovením
§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. 1, 5 veta druhá O.s.p. uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť do
troch dní odporkyni, úspešnej v odvolacom konaní v celom rozsahu, náhradu trov odvolacieho konania

s tým, že presná výška bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku. Do troch pracovných dní
od vyhlásenia rozsudku však odporkyňa trovy odvolacieho konania neuplatnila, nevyčíslila. Z tohto
dôvodu odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporkyni a napokon
o náhrade trov odvolacieho konania odporkyni rozhodol tak, že jej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.