Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203747
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814203747.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: CD A., s.r.o., Y. vězňů XXXX/XX, V. R., XXX XX Y.
1, Česká republika, S. XXX XX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Z. Y., s.r.o., H. 4, XXX
XX P., IČO XX XXX XXX, proti žalovanému: J. T., nar. X.X.lXXX, V. XXX, XXX XX E., o zaplatenie
106,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.8.2014 č.k.
10C/90/2014-29 a o čiastočnom späťvzatí návrhu vo veci takto

r o z h o d o l :

Súd pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu vo výške 0,19% denne v časti uplatneného
zmenkového úroku, rozsudok v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje.

V prevyšujúcej časti zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov

konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou podľa nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo

výške 106,00 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 106,00 eur od 7.4.2011 do zaplatenia,
6% ročný úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 106,00 eur od 21.6.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu
vo výške 1/3% zmenkovej sumy vo výške 0,35 eur, náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku
16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 eur.

Žalobca poukázal na to, že ako indosatár je nadobúdateľ všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný23.3.2010nazmenkovúsumu106,00eur,pričomsazaviazalajkúhradezmenkovéhoúrokuvo
výške 0,25 % denne od 7.4.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom
od 7.4.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil

zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 eur na zmenkovú sumu a 0,00 eur na
úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému do troch dní uhradiť
žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné
dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným zo dňa 23.3.2010 na

zmenkovú sumu 106,00 eur.Na výzvu súdu, aby žalobca predložil zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným, žalobca uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej

pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca
predložil súdu originál zmenky a zmenkové informácie preniesol žalobca presne do návrhu na uplatnenie
pohľadávky a preto neostáva z jeho strany, čo doplniť alebo opraviť. Žalobca uplatňuje v konaní
majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou a nemá
k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec

už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo preložiť. Nemá dostatočne presné a primerané údaje na to,
aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

Žalovaný v súlade s článkom 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorý sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ďalej len nariadenia č. 861/2007,

nedoručil súdu odpoveď na tlačivo C a pripojenú žalobu.

Súd vykonal dôkazy v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 9 ods. 1 až 3 nariadenia
č. 861/2007 a to oboznámením sa so Zmenkou zo dňa 23.3.2010, ako aj so Zmluvou o úvere zo

dňa 23.3.2010 uzavretou medzi predchodcom žalobcu Y. s.r.o. P. a žalovaným vrátane všeobecných
podmienok poskytnutia úveru pripojením fotokópie zo spisu Okresného súdu Rožňava 10Er/l 153/2010.

Z originálu zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že listina je označená ako zmenka, vystavená

v Rožňave dňa 23.3.2010 s textom: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Y. s.r.o.
IČQ:XXXXXXXX, Y. XX, XXXXX P., zapísaná v obchodnom registri OS Bratislava I, oddiel s.r.o., vložka
č. XXXXX/B". Do zmenky bola vpísaná suma 106,00 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 7.4.2011.
Zo zmenky ďalej vyplýva, že je splatné: Y. s.r.o., Y. XX, XXXXX P. „bez protestu", „na platenie predložiť
v lehote štyroch rokov od vystavenia". Vystaviteľom bol žalovaný k číslu zmluvy XXXXXXX. Na rube

zmenky je uvedené: namiesto nás na rad CD A. s.r.o., K červenému dvoru XXXX/XXa, XXX XX Y., Česká
republika, IČO: XXXXXXXX, Y. s.r.o., J. Z., konateľ a nečitateľný podpis.

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi Y. s.r.o. P., IČO: XXXXXXXX a žalovaným dňa

23.3.2010 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 150,00 eur a žalovaný sa zaväzuje
zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 102,00 eur, spolu 252,00 eur v 6
mesačných splátkach po 42,00 eur počnúc od 1.5.2010. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru,
ani RPMN. V článku 11 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je konštatované, že tretina poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy a zmluvy o úvere. V článku 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveruje uvedená dohoda
o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej
niesúvyplnenézmenkovásumaadátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Zmluvnéstranysadohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok

stanecelýdlhsplatnýokamžite,t.j.keďdlžníkneuhradilvčasštyriposebeidúcesplátky,prípadneuhradil
len časť splátok, alebo neuhradil včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
"bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto
ju zamietol.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s miestom
vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR.Súd v prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom
č.191/1950Sb.-Zákonzmenkovýašekový.Predloženázmenkajevlastnouzmenkou,ktorájeupravená
v článku 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Sb.

Súd dospel k záveru, že predložená zmenka žalobcom nemala náležitosti podľa § 33 ods. 1 zákona
191/1950 Sb., a preto je v zmysle odseku 2 citovaného paragrafu neplatná. Preto žalobu zamietol.

Súd zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu

spotrebiteľov z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere uzavretou
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

Súd v konaniach o právach z indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla (najmä § 495 Občianskeho zákonníka a § 17 zákona 191/1950 Sb.).
Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím tretej osoby (indosatára) umožňuje od žalovaného

ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov a
poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a
RPMN.

Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto

formálnosť samotná by nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo
zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení,
avšak faktická situácia môže byť odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu
k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich
môžemaťcelkomfatálnedôsledkyvpodobnevznikudlhovejšpirály(IV.US457/10ÚstavnéhosúduCZ).

Niejemožnétotižprehliadaťmožnézneužitiezmenkovéhoinštitútuvneprospechjednejzmluvnejstrany.
Keďže zmenka bola vystavená žalovaným v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere,
súd ex offo preskúmal zmluvné podmienky a dospel k záveru, že v oboznamovanej zmluve sa jedná
o neprijateľné zmluvné podmienky v časti vyplňacieho práva zmenky a preto bez platnej dohody o

vyplňacom práve nemôže byť platná zmenka.

Súd v danom prípade postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka a
z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere, smernicou 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu.

Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej
obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. K samotnému vyplneniu

zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom
k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Dojednanie
dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) v spojení s
ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku,
ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane

vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne.

Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie

predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa názoru súdu v rozpore
s dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne na

základe (následkom) porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej úpravy účinnej
v SR od 15.01.2009, konkrétne ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, t.j. zákonnej výšky úrokov z omeškaniastanovenejnariadenímvládySRč.87/1995Z.z.Zuvedenéhovyplýva,žeprivystaveníneúplnejzmenky
s úrokom 0,25 % denne, ide o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať v
prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške.

Súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle §39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatný a preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje
neplatnosť zmenky.

Právne posúdil rozhodnutie súd prvého stupňa ust. § 75, § 77, § 11, § 48 ods. 1, § 33 ods. 1, 2 zák.č.
191/1950 - Zákona zmenkového a šekového, čl. 2 písm.a/ a čl. 3 ods. 1, 2 smernice 93/13/EHS, § 121
O.s.p., § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka § 53 ods. 1, 2, 4 písm.k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka,
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 221
O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu

vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,60 eur bez DPH za podané
odvolanie a 8,04 eur bez DPH režijný paušál.

Odvolanie odôvodnil tým, že:

a/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205 ods.
2 písm.b/ O.s.p.);
b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. účastníkovi konania s postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.);
c/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods.

2 písm.f/ O.s.p.).

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rade
(ES) č. 861/2007 s tým, že súd vyzval žalobcu na doplnenie návrhu o konkrétny právny titul, na základe
ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými

účastníkmi konania, pretože táto informácia je potrebná pre určenie či ide o spotrebiteľský vzťah.

Prvostupňový súd uvádza, že žalobca na jeho výzvu neodpovedal, a teda skutočnosti neoznámil a listiny
nepredložil, preto návrh zamietol.

S uvedeným postupom súdu nie je možné súhlasiť. Nie je prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na
doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy
podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak súd na základe nedoplnenia právne irelevantnej požiadavky

(pričom irelevantnosť bola zo strany žalobcu v jeho odpovedi vysvetlená) dôjde k zamietnutiu návrhu, ide
oodňatiemožnostikonaťpredsúdom.Uvedenýpostupsúdujeneprijateľnývprávnomštáte,predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čí. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako
aj článkom 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Je nevyhnutné uviesť, že žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom
zmenky a vystaviteľom zmenky (v tomto konaní odporcom). Žalobca je vlastníkom cenného papiera (má
len zmenku), ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie, či dokumenty žalobca k
zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať
práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri

uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné
a nezákonné.V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov (ktorých právna úprava zmenkového
právajevzhľadomnaspoločnúhistóriutotožnáapretosúaplikovateľnénaprejednávanúvec)jezmenka
samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať

inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet
sporu.

Dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.

Prvostupňový súd sa uspokojil s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania a v každom
druhu konania skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. Žalobca

zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať či ide o
spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na to, že súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie súdu
je potrebné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah
do práva na spravodlivý súdny proces a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.).

Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa. uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na
spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia

odôvodniť (§ 157 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), spôsobom zakotveným v ustanovení § 157
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení
absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom

súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 36/2010).

Žalobca zásadne trvá na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej
preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny poriadok neumožňuje
súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou nesúvisia

a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť.

V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi
pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena.
Súd si sám vytvoril pochybnosť (nie reálny poznatok z vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím

nepodložený dohad) o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom
tohto súdneho konania) a žalovaným mohol existovať iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah,
než aký je predmetom tohto súdneho konania. Súd teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal aby žalobca
preukázal.

Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú
produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach
a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania.

Ak existuje dôkazná povinnosť žalobcu vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, ad absurdum
tvrdíme, že existuje aj dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Opäť
ad absurdum, ak súd svoje tvrdenie nepreukázal (súd uvádza, že objektívne nebolo možné posúdiť,
či ide o spotrebiteľský vzťah), neuniesol dôkazné bremeno a nemôže na tomto základe založiť svoje

rozhodnutie. Uvedená konštrukcia je samozrejme absurdná, pretože súd nie je účastníkom konania,
nemá povinnosť, ale ani oprávnenie kreovať skutkové tvrdenia a má len limitované oprávnenie vo vzťahu
k rozsahu dokazovania. Prvostupňový súd však zjavne a zreteľne porušil kontradiktórnosť súdneho
procesu a presiahol svoju právomoc. V tomto konaní žalobca vystupuje nie proti dvom odporcom (1.samotný žalovaný, 2. súd), ale proti jedinému odporcovi, pričom súd je nezávislým arbitrom, ktorý
rozhodne na základe tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania.

V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je
listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej same právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi
ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.

Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však
neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa ust. § 120
ods. l veta práva in fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o
porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva

na spravodlivé súdne konanie.

Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu žiadal
vykonať dokazovanie, ktoré by údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný
sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Súd iniciatívne

rozširoval okruh dokazovaných skutočností. Nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých
dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní.
Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanému i
prakticky nanútil, bez jeho vôle.

Prvostupňový súd požadoval od žalobcu preukázanie skutočností, o ktorých žalobca objektívne nemal
žiadnu vedomosť a tobôž nemal k dispozícii požadovaný listinný dôkaz. Súdom požadované doplnenie
návrhu, a teda tvrdená údajná povinnosť žalobcu mať dokumenty, na základe ktorých mala údajne
byť zmenka vystavená, nevyplývajú z právneho poriadku a sú zo strany súdu fabulované. Zmenka je
celkom samostatným nárokom, nič ďalšie k nej nie je potrebné. Z uvedeného vyplýva nesprávne právne

posúdenie veci.

Prvostupňový súd nesúhlasil s názorom žalobcu o tom, že významnou pre konanie je výlučne zmenka,
a to s odôvodnením, že toto tvrdenie žalobcu je v rozpore so spotrebiteľským právom. Prvostupňový
súd síce poukazuje na predpisy európskeho i vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak zo žiadnych

ustanovení (citovaných, či necitovaných) súdom tvrdený rozpor nevyplýva. Tvrdenie prvostupňového
súdu je tak opäť fabulované, ničím nepodložené a neodôvodnené. Rozhodnutie je v tejto časti
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý súdny
proces a zakladá odvolací dôvod.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že na zmenke napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom
ako aj s ich užším vymedzením - so zásadami poctivého obchodného styku.

V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavil žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal, pričom
išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v

čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavu
je 0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil.

VtejtosúvislostijenamiestepoukázaťnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.50bo3/2008zodňa22.
októbra 2008, podľa ktorého cit.: „Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva,

že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu
žalovaný (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje.Poukázal aj na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený
v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004) podľa ktorého: „Směnka je v právní teorii obvykle
definována jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za předpokladu splnění přísných formálních

náležitostí vzniká přímý, bezpodmínečný, nesporný a abstraktní závazek určité osoby zaplatit majiteli
směnky v určitém místě a čase stanovenou peněžitou částku."

Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je
nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý

je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by (na
základe argumentácie prvostupňového súdu, s ktorou žalobca nesúhlasí) mohla byť postihnutá len časť
presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Prvostupňový súd by tak mal zamietnuť
len časť zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom.

Prvostupňový súd však zamietol celý zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť

uplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000 (uverejnený v
Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004).

Súd nemôže od žalobcu požadovať preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a
žalovaným, pretože ide o celkom odlišný právny vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania.
Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak bola celkom neopodstatnená a ak žalobca požadované (pre
prejednávanú vec irelevantné) dokumenty nedoplnil, nemohlo dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl. 4
ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Neurčitosť
splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto
zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Za nesprávny považoval žalobca záver súdu prvého stupňa o neplatnosti zmenky pre neurčitý údaj
splatnosti, pretože údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ - prvý údaj charakterizuje zmenku z hľadiska zročnosti
ako vistazmenku a druhý údaj určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril aj napriek tomu, že odvolanie mu bolo doručené dňa
1.10.2014.

Po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa zobral žalobca podaním zo dňa 21.12.2015 čiastočne žalobu
späť a to v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo
výške 0,25% denne s tým, že uplatňuje v ďalšom konaní už len zmluvný úrok vo výške 0,06% denne.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej, na prejednanie ktorého by bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods.
1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd mal za preukázané, že v prejednávanej veci z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa
vyplýva, že súd pri rozhodovaní vychádzal nielen z písomných informácii žalobcu pripojených k žalobe,
ale aj z exekučného spisu vedeného na tomto súde pod sp.zn. 10Er/1153/2012 a z listín v ňom
obsiahnutých.

V tomto konaní si žalobca uplatnil nárok zo zmenky podľa Nariadenia, nie z úverovej zmluvy, ktorú si súd
prvého stupňa sám zabezpečil z exekučného spisu. Aj pre toto konanie platí zásada kontradiktórnostikonania, podľa ktorej súd rozhoduje na základe dôkazov predložených a označených účastníkmi
konania a sám nemá pátrať po dôkazoch, ak ich účastníci nepredložia. Iba v prípadoch, ak ide o konanie,
ktoré môže súd začať bez návrhu a v ďalších konaniach uvedených v § 120 ods. 2 O.s.p., je súd povinný

vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli. O také
konanievšakvprejednávanejvecinejde.Žalobcasianineuplatnilvtomtokonanípredmetnúpohľadávku
zo zmluvy o úvere, ale zo zmenky. Len žalobca je oprávnený v návrhu uviesť rozhodujúce skutočnosti,
na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v súdnom konaní. Žalobca si v tomto konaní uplatnil právo
zo zmenky s návrhom na vydanie rozsudku. Súd nemôže vydať rozsudok len na základe zmenky, preto

musí vyzvať žalobcu na predloženie doplňujúcich dokumentov podľa čl. 4/4 Nariadenia. O to viac, že
predmetná zmenka sa týkala spotrebiteľských úverov, preto takýmto postupom - výzvou pre žalobcu
na predloženie doplňujúcich dôkazov, súd chráni spotrebiteľa. Ak žalobca odmieta predložiť doplňujúce
dôkazy, súd návrh pre neunesenie dôkazného bremena zamietne. Ak však súd sám vyhľadáva dôkazy
z exekučného spisu, nechráni žalovaného - spotrebiteľa, ale nahrádza dôkaznú povinnosť žalobcu v
súdnom konaní v neprospech spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na listinných dôkazoch, ktoré si sám zabezpečil z
exekučného spisu a s ktorými neoboznámil účastníkov konania, ktorí sa preto k týmto dôkazom nemali
možnosť vyjadriť. Napriek tomu na pojednávaní dňa 22.8.2014 vyhlásil napadnutý rozsudok, čím odňal

účastníkom možnosť konať pred súdom - vyjadriť sa k dôkazom, ktoré si zabezpečil z iného spisu bez
návrhu žalobcu a žalovaného. Tieto listiny súd prvého stupňa nezaslal na vyjadrenie účastníkom konania
pred rozhodnutím vo veci, preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa prekvapivé, ako to správne uviedol
žalobca v odvolaní.

Odvolací súd mal za to, že účastníci konania neboli vôbec na pojednávanie predvolaní, nemali vedomosť
o pojednávaní a nemohli realizovať svoje procesné práva ani sa vyjadriť k dôkazom, ktoré súd mienil
vykonať.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto vo veci nariadiť pojednávanie, na ktorom oboznámi účastníkov
konania z dôkazmi a to pripojeným exekučným spisom, pokiaľ z tohto mieni súd vychádzať (aj napriek
tomu, že ide o nárok zo zmenky) a umožní im realizovať všetky im priznané procesné práva.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.

preto zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobca po vyhlásení rozsudku súdom prvého stupňa zobral návrh na začatie konania späť vo výške
0,19% denne v časti napadnutého zmenkového úroku.

Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
nepripustí späťvzatie, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Odvolacísúdvsúladescitovanýmzákonnýmustanovenímpripustilčiastočnéspäťvzatienávrhužalobcu
v súlade s výrokom tohto uznesenia a v časti späťvzatia návrhu zrušil napadnutý rozsudok a konanie
zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.