Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413214514
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413214514.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Považana a členov JUDr. Janky

Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s.,
Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimír Kán, advokát, Advokátska
kancelária ECKER-KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9-C1, proti odporkyni: L. G., U.. X.X.XXXX,
U. R. R., C.. E. Č.. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou T. W., pracovníčkou
Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie 50,70 EUR s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. júna 2014 č.k. 16C/453/2013-25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie konania s poukazom na
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Prepravnú zmluvu v prejednávanej
veci treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ. Odo dňa, keď sa právo navrhovateľa
mohlovykonaťpoprvýkrát(tedaododňanasledujúcehopotom,kedyodporkyňacestovalavdopravnom
prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka, t.j. 19.1.2012), mohol navrhovateľ podať návrh
na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporkyne. Navrhovateľ doručil návrh súdu dňa
12.8.2013, teda nie v lehote určenej v ust. § 108 OZ. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o

preprave a povinnosť súdu v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkoch,prihliadaťexoffonapremlčanienároku
navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy, súd návrh navrhovateľa zamietol. Úspešnej odporkyni náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietol, že súd aplikáciou ustanovenia § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa na právny vzťah predo dňom účinnosti zákona, ktorým bol do právneho
poriadku zavedený, t. j. pred 1.5.2014 porušil zákaz retroaktivity a princípu právnej istoty.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho
pojednávania (§ 214 ods. 2 ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého
stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje
rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.).

Odvolací súd predovšetkým považuje za správne právne závery súdu prvého stupňa, že zmluva o
preprave medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje právna

úprava ustanovení § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách. Z ustanovenia § 52 ods. 1 OZ vyplýva,
že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ s
dodávateľom. teda aj zmluva o preprave osôb, ktorá sa uzatvára formou verejného návrhu navrhovateľa
akododávateľaslužbyajehokonkludentnýmprijatímzostranyspotrebiteľa.Jenesporné,ženavrhovateľje osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a odporca pri
uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, v znení novely č. 102/2014 Z.z., sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával je možné aplikovať aj na konania.
Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného
ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä
procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu,
ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní

z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach. Ide o konkrétny procesný
postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru tohto ustanovenia. Aj v prípade
absencie prechodného ustanovenia preto platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v
čase rozhodovania súdu. Súd v prejednávanej veci tak bol povinný aplikovať účinné ustanovenie § 5b
citovaného zákona, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.j. pred účinnosťou zákona.

Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie
sa cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 OZ (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada
nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právne
vzťahy účastníkov konania, a tým aj oba uplatnené nároky navrhovateľa ako dopravcu na zaplatenie
cestovného a úhrady vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči odporcovi

(cestujúcemu), vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 OZ), a preto nie je dôvod na to, aby sa na každý
z týchto nárokov aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký
právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu
sa tak vzťahuje ust. § 108 OZ. Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“) nemôže vzniknúť samostatne
a oddelene len na základe zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (aj keď môže byť samostatne a

oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli
zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína
rovnako plynúť aj premlčacia doba stanovená v § 108 OZ. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o
premlčaní navrhovateľovho nároku, keďže jednoročná premlčacia lehota uplynula 21.1.2013, a návrh na
začatie konania bol súdu doručený až dňa 12.8. 2013, t.j. po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§
219 ods. 1 O.s.p.).
Úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ich náhradu neuplatnila (§ 224
ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.