Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/316/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111229754
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111229754.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkýň X. A. S., O. B. S., Ť. Y. Č.. XX, X. O. P., O. B. S.,
Ť.U. Y. Č.. XX proti žalovanému Detskému klubu zdravotne postihnutých detí a mládeže v Košiciach, so
sídlom v Košiciach, Ťahanovské riadky č. 23, o návrhu žalovaného na obnovu konania vo veci vedenej
Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 20C/200/2003, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Košice I zo dňa 13.12.2012 č.k. 34C/54/2011-192 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh žalobcu (správne: žalovaného) na obnovu konania
vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 20C/200/2003 zamietol a žalovaným (správne:

žalobkyniam) v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa týmto uznesením rozhodol o návrhu na obnovu konania odôvodneného tým, že
rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 24.11.2006 č.k. 20C/200/2003 - 154 v spojení s rozsudkom
KrajskéhosúduvKošiciachzodňa12.2.2009č.k.4Co/57/2007-205bolažalovanémuuloženápovinnosť
zaplatiťžalobkyniam v1.a2.radesumu20.000,-Skspoluso17,6%úrokomzomeškaniaod15.04.2000

do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania 18.826,- Sk a za znalecký posudok 7.925,- Sk. Žalovaný
v návrhu na obnovu konania tvrdil, že existujú skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré boli súdom v
základnom konaní ignorované a z veľkej časti ich pre stálu časovú tieseň súdu ako účastník nemohol
bez svojej viny použiť. Ďalej tvrdil, že v pôvodnom konaní nemohol vykonať ani dôkazy, ktoré pre neho
mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ktorá sa nikdy nestala a ktorú súd prijal ako žalobu.
Tvrdil, že z jeho strany nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie a svoje záväzky si plnil vždy riadne a

včas. V priebehu konania nedokázal súd presvedčiť o zásadných otázkach a to svojvoľnej zmene, resp.
prispôsobeniu petitu žaloby súdom, skutočnosti, že súd neodhalil špekuláciu žalobkýň, spočívajúcu v
nemožnosti predaja tej istej časti parcely dvakrát, ako aj o pochybeniach súdu pri aplikácii niektorých
ustanovení procesných predpisov. Uviedol, že všetky uvedené skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré
uplatňuje v návrhu na obnovu konania existovali už aj v čase pôvodného konania, teda nevznikli až
po právoplatnom rozhodnutí vo veci. Dôvod obnovy konania odvodzoval z toho, že tieto neboli súdom

vôbec akceptované, teda sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní.Návrh na obnovu konania odôvodnil
aj odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p., keď mal za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 O.s.p., t.j. konanie má vadu (klamstvo), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zdôrazňoval, že aj v pôvodnom konaní sa nikdy nebránil v prípade pravdy okamžitevrátiť žalobkyniam spornú časť prevádzaného pozemku. V ďalšom opísal genézu a priebeh sporu medzi
účastníkmi konania, podstatou ktorého je skutočná výmera parcely č. XXXX/X, nadobudnutá žalovaným
na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX.

Prvostupňový súd z výsledkov vykonaného dokazovania, s poukazom na ustanovenia § 228 ods. 1,2,
§ 229, § 230 ods. 1, 2, § 232 ods. 1, 2, § 233, § 234 ods. 1, 2, 3 O.s.p. mal za to, že rozsudkom
konajúceho súdu zo dňa 24.11.2006 č.k. 20C/200/2003 - 154 bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiťžalobkyniamv1.a2.rade sumu20.000,-Skspoluso17,6%úrokomzomeškaniaod15.04.2000

do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
12.2.2009č.k.4Co/57/2007-205rozsudoksúduprvéhostupňa(okremvýrokuIII.ovyhlásenídodatkuku
kúpnej zmluve zo dňa 6.5.2000 za neplatný) potvrdil a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyniam
náhradu trov odvolacieho konania 112,44 eura. Rozsudok sa stal právoplatným dňom 8.4.2009 a
nadobudol vykonateľnosť dňa 15.4.2009. Ďalej konštatoval, že náprava rozhodnutia súdu prvého stupňa
sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou podania odvolania, výnimkou z

tohtopravidlasúmimoriadneopravnéprostriedky,medziktorépatríajobnovakonania,ktorájeprípustná
iba z taxatívne uvedených dôvodov (§ 228 O.s.p.). Je pritom na jej navrhovateľovi, aby preukázal, že
skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy nemohol použiť v pôvodnom konaní a to z dôvodu, že o nich
nevedel, alebo ich nemohol označiť, za súčasného splnenia druhej podmienky a to, že sú spôsobilé
privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Návrh na obnovu konania možno podať iba v

rámci zákonných lehôt (subjektívnej a objektívnej), ktorých zmeškanie má za následok preklúziu práva.
K dôvodom obnovy však nemožno zahrnúť prípady, ak navrhovateľ obnovy konania tieto skutočnosti,
alebo dôkazy označil, ale súd nepovažoval za potrebné dokazovanie v navrhovanom smere vykonávať.
Žalovaným v tomto konaní označené skutočnosti a dôkazy nie sú spôsobilé privodiť obnovu konania, a
to najmä z dôvodu, že ich tento poznal a uplatnil aj v pôvodnom konaní, a to tak na prvom stupni, ako

aj odvolacom konaní. Preto dospel k záveru, že žalovaný neoznačil žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, prípadne mu v tom čase neboli známe a mohli by
pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. K uplatneným dôvodom obnovy konania podľa
§ 205 ods. 2 O.s.p. uviedol, že tieto sa vzťahujú len na odvolacie konanie, nie na konanie o obnove
konania. Ani prípadné nerešpektovanie § 138 O.s.p. a príslušných ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov nemôže byť dôvodom na obnovu konania. Z
týchto podstatných dôvodov návrh žalovaného na obnovu konania zamietol.

Rozhodnutie o trovách prvostupňového konania vychádza z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. ( t.j. podľa
zásady úspechu účastníka v konaní) s tým, že aj žalobkyne 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešné a preto

im vznikol nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému odporcovi, ich náhradu neuplatnili, preto
im súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Žalovanému, ktorý v konaní
nebol úspešný nárok na náhradu trov konania nevznikol.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný. Žiadal napadnuté uznesenie

zmeniť a návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť. Obsahovo veľmi rozsiahle odvolanie odôvodnil
tým, že vôbec nerozumie zmyslu, priebehu a následnému zamietnutiu návrhu na obnovu konania, ak
rozhodnutie súdu nezodpovedalo na ani jeden bod podanej žiadosti o obnovu konania a skutočnosti,
rozhodnutia a dôkazy boli súdom ignorované. Priebeh celého konania pred súdom prvého stupňa
považoval za zvláštny, priam formálny, zapadajúci do vytýčenej koncepcie, bez zdôvodnení a odpovedí

k predloženým písomným a ústnym námietkam. Ďalej v odvolaní opätovne argumentoval proti vecnej
nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho súdu, ktorým mu
bola uložená povinnosť vydať žalobkyniam bezdôvodné obohatenie. Namietal, že súdy neakceptovali
skutočnosť, že X Q.X (za ktoré mu bolo uložené opätovne zaplatiť) je začlenených do parcely č.
XXXX/X - G. R. B. XXX Q.X. Navyše súd prvého stupňa prekročil návrh účastníkov konania, ak v

pôvodnom konaní žalobkyniam prisúdil viac, než sa domáhali. Následkom toho došlo proti občianskemu
združeniu aj k exekučným konaniam. V zmysle uvedeného pôvodná žaloba je absurdná, konanie o
vydanie „bezdôvodného obohatenia“ sa vôbec nemalo konať, pretože žalobkyne už raz za označených
X Q.X obdržali finančnú čiastku 68.000,- Sk a túto výmeru predali opätovne. Súd pritom nevenoval
žiadnu pozornosť skutočnosti, že existujú nezrovnalosti ohľadom výmery parcely č. XXXX/X, ako aj

skutočnosti, že časť z tejto výmery bola vyplatená už na základe predchádzajúceho rozhodnutia súdu,
kedy on voči žalobkyniam splnil bezo zvyšku všetky svoje povinnosti. Súd prvého stupňa tak pochybil,
ak tieto skutočnosti a dôkazy nehodnotil a nezaoberal sa aj obsahom dohody k zmluve o odpredaji
pozemku zo dňa XX.X.XXXX a následne dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa X.X.XXXX.Žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdiť. Zdôraznili, že v priebehu konania sám žalovaný vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania

uznal, že všetky skutočnosti a dôkazy, o ktoré opiera podaný návrh na obnovu konania existovali už v
čase pôvodného konania, čiže nevznikli až po jeho právoplatnom skončení, iba súdom pri rozhodovaní
neboli akceptované a teda sa nemohli vykonať. Navyše žalovaný aj napriek výzve zo strany súdu priamo
na pojednávaní neoznačil žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré bez vlastného zavinenia žalobca nemohol
uplatniť v pôvodnom konaní. V závere vyjadrenia upriamili pozornosť aj na svoj vysoký vek a zlý

zdravotný stav, preto žiadali, aby sa celá záležitosť čím skôr ukončila.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa správne vyporiadal so zákonnými podmienkami pre povolenie obnovy konania a
správne o tomto návrhu rozhodol, ak návrh žalovaného na povolenie obnovy konania zamietol.

Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu veci, preto odvolací
súd na skutkové zistenia uvedené v napadnutom uznesení a právne normy, ktoré použil súd prvého

stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Iba na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvého stupňa a k odvolacím námietkam odporcu dodáva (§ 219 ods. 2 O.s.p.):

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nesprávne označil účastníkov konania, ak pôvodného
žalovaného označil v konaní o povolenie obnovy konania ako navrhovateľa a pôvodné žalobkyne ako

odporkyne. V konaní o obnovu konania je treba označovať účastníkov konania podľa ich procesného
postavenia v pôvodnom konaní. Odvolací súd napravil toto nesprávne označenie a v záhlaví svojho
uznesenia účastníkov označil podľa ich procesného postavenia v pôvodnom konaní.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,

ak:

a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c/ bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,

e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,

f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno
za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v
pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať
nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na

nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti
iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je
dôvodomzakladajúcimprocesnúprípustnosťobnovykonaniapodľa§228ods.1O.s.p.(názorvyslovenýv uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 83/1999 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 15/2000).

Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že podstatou návrhu žalovaného na obnovu konania je
tvrdenie, že súd prvého stupňa aj napriek tomu, že označil jednotlivé skutočnosti a dôkazy, ktoré
by pre neho mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, sa týmito skutočnosťami alebo dôkazmi
v pôvodnom konaní dostatočne nezaoberal, nevyhodnotil ich, čím dospel k rozhodnutiu (vrátane
odvolacieho súdu) v jeho neprospech, ktoré nemá oporu v zákone. Namietané rozhodnutie sa stalo

exekučným titulom. Práve na základe týchto skutočností žalovaný namietal vecnú nesprávnosť
rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť vydať žalobkyniam v prvom a druhom rade bezdôvodné
obohatenie.

Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný už v samotnom návrhu na povolenie obnovy konania ako aj v
priebehu konania tvrdil, že ním označené skutočnosti a dôkazy, ktorými sa podľa jeho tvrdenia súdy

pri rozhodovaní nezaoberali existovali už v čase pôvodného konania a boli súdu známe, čiže nejde
o skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré boli objavené až po právoplatnosti skončenia konania
vo veci samej a ani také, ktoré by bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. V rámci
svojej povinnosti tvrdenia neoznačil v návrhu na obnovu konania a ani v priebehu konania žiadne iné
skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod obnovy konania ( t.j. taxatívne vymenované dôvody podľa §

228 ods. 1 O.s.p.), a žiaden takýto dôvod nevyplýva ani z obsahu preskúmavaného spisu.

Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaným označené skutočnosti
a dôkazy nie sú spôsobilé privodiť obnovu konania, pretože tieto skutočnosti a dôkazy (tak ako to tvrdí
aj samotný žalovaný) poznal a aj ich označil už v pôvodnom konaní v rámci prvostupňového ako aj

odvolacieho konania a v konaní netvrdil a ani nepreukázal žiadne iné dôvody taxatívne vymedzené v
ustanovení § 228 ods. 1 O.s.p., ktoré by mohli mať za následok povolenie obnovy konania.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcich sa skutočnej výmery parcely č. XXXX/X ako aj toho,
že žalobkyne opätovne odpredali časť výmery uvedenej parcely odvolací súd poznamenáva, že z

obsahu pripojeného spisu sp. zn. 20C/200/2003 vyplýva, že súdy sa pri rozhodovaní v merite veci
touto skutočnosťou zaoberali, keď z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu výslovne vyplýva, že
záväzokžalovaného zpísomnejdohodyuzavretejmedziúčastníkmikonania dňa30.8.1995 vyplýva,že
sumu 60.000.- Sk nemožno považovať za úhradu kúpnej ceny, ale ide o záväzok žalovaného odškodniť
žalobkyne za ujmu vyplývajúcu z toho, že boli vylúčené z užívania časti im patriaceho pozemku a

Dodatok ku kúpnopredajnej zmluve zo dňa X.X.XXXX nebol uzavretý vo forme zmluvy spôsobilej na
zápis do katastra, preto nenastali vecnoprávne účinky vyplývajúce z tohto dodatku.

Vzhľadom na tieto podstatné dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým
návrh na obnovu konania zamietol, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správny

potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobkyne v 1. a 2. rade, ktoré v konaní
boli úspešné náhradu trov konania nežiadali a žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.