Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108214785
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7108214785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej vo veci žalobcu F. F., Q., B. X, prechodne Q., K.
X u R.I. J., proti žalovanému J. B., Q., B. X, o vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
13C/125/2008-204 z 29.4.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 87,50 eur na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Petra Kerecmana, advokáta, vedeného v Tatra banke a.s., pobočka Košice, č. účtu:

XXXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovanému
a členom jeho domácnosti uložil povinnosť vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového
domu, ul. B. X L. Q., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania.

Vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný súd Košice I rozsudkom 16C/449/2009-125 z 15.10.2012
žalobu žalobcu o určenie práva nájmu k predmetnému bytu zamietol, ktorý rozsudok Krajský súd
v Košiciach rozsudkom 6Co/160/2013-190 19.11.2013 potvrdil, že súdy rozhodovali na základe

predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 1MCdo 8/2008 z
31.7.2009, ktorým na základe mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora SR, zrušil rozsudok
Okresného súdu Košice I 16C/452/2000-201 z 8.11.2006 i potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v
Košiciach 6Co/42/2007 z 12.6.2007, predmetom ktorých bola, o.i., aj žaloba o určenie práv žalobcu k
bytu č. XX, na 1. poschodí bytového domu, ul. B. X L. Q.. Konštatoval, že v rozsudku Okresného súdu
Košice I 16C/449/2009-125 z 15.10.2012 a v rozsudku Krajského súdu v Košiciach 6Co/160/2013-190 z
19.11.2013, právoplatných 26.9.2014, bolo v odôvodnení uvedené, že došlo k premlčaniu práva nájmu

k predmetnému bytu svedčiacemu žalobcovi , pretože žalovaný vzniesol námietku premlčania a preto
nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať, t.j. , určiť, že je výlučným nájomcom predmetného
bytu,žežalobcasasvojhoprávavtýchtokonaniachdomáhal žalobou,doručenousúdu7.4.2000,pričom
3-ročná premlčacia lehota mu začala plynúť 1.1.1992 a uplynula 1.1.1995. Vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať a určiť ho za výlučného nájomcu
bytu. Vychádzajúc z § 80 písm. b) O.s.p, § 123, § 124 a § 126 ods. 1 a 2 Obč. zák. (ich znenie citoval),
vykonaným dokazovaním mu bolo preukázané, že žalobca nie je nájomcom, ani vlastníkom bytu č. XX,

nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu, ul. B.X. X L. Q., že o jeho práve bolo právoplatne
rozhodnuté cit. rozsudkami, právoplatnými 26.9.2014 a keďže žalobca nie je vlastníkom, ani nájomcom
predmetného bytu, nemôže sa žalobou domáhať jeho vypratania, že v danom prípade nemá aktívnu
legitimáciu v tomto spore a preto žalobu ako bezdôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa§ 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému, na účet jeho právneho zást., ktorý bol v
spore úspešný, náhradu trov právneho zast. 405,19 eur, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Vychádzal z hodnoty jedného tarifného úkonu

1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. a priznal žalovanému trovy právneho zast.
za prípravu a prevzatie zast. z 30.7.2008, vyjadrenie z 29.7.2008, 2 x 52,68 eur, vyjadrenie z 18.3.2009
53,49 eur, vyjadrenie z 13.11.2014 61,84 eur a za zastupovanie na pojednávaní 11.3.2015 1/4 zo sumy
64,13 eur, t.j., 16,13 eur, za zastupovanie na pojednávaní 29.4.2015 64,53 eur a režijný paušál 2 x 6,32
eur, 1 x 6,95 eur, 1 x 8,04 eur a 2 x 8,39 eur a 20% DPH 69,15 eur. Určil trovy právneho zast. v sume

414,91 eur a keďže žalovaný žiadal priznať trovy len v sume 405,19 eur a súd ich priznáva len na návrh,
priznal mu náhradu trov právneho zast. v sume 405,19 eur.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol rozsudok zrušiť.

Zobsahuodvolaniavyplýva,žejehodôvodymožnopodradiťpododvolaciedôvodyuvedenév§205ods.

2 písm. b) a f) O.s.p., t.j., že súd sa dopustil inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že súd vec nesprávne právne posúdil.

Opätovne poukázal na právny stav veci, existujúci na základe pôvodného rozsudku Okresného súdu
Košice I z 8.11.2006, v konaní vedenom o jeho žalobe na určenie práva nájmu k bytu, ktorý rozsudok

KrajskýsúdvKošiciach12.6.2007potvrdil.Vytýkalsúdu,ženeprihliadolnavšetkydôkazy,ktorévkonaní
predložil, že pri dokazovaní nevychádzal z podstaty veci, že sa neriadil platnými právnymi predpismi.
Navrhol vyslúchnuť svedkov H. B. a R. J. na potvrdenie pravdivosti jeho tvrdení o tom, od kedy v byte
býval žalovaný. Tvrdil, že Mestská časť Košice - Staré mesto žalovanému pridelila byt č. 10, bez jeho
vedomia, neberúc do úvahy, že žalovaný byt podľa neho užíval protiprávne a znemožnil mu uplatnenie

jeho práv.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Poukázal na právny režim, vzťahujúci sa k bytu č. XX nachádzajúceho sa v Q., C.. B. X, na 1. poschodí,

vyplývajúci z rozsudku Okresného súdu Košice I 16C/449/2009 z 15.10.2012, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach 6Co/160/2013 z 19.11.2013, ktorý žalobu žalobcu o určenie práva nájmu
k bytu zamietol. Poukázal na to, že súd je viazaný právoplatným rozhodnutím súdu vydaným v konaní
16C/449/2009. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,53 eur, ktoré spočívajú
v trovách právneho zast. za 1 úkon právnej služby + režijný paušál 8,39 eur a 20% DPH 14,58 eur,

ktoré žiadal uhradiť na účet svojho právneho zást.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3

O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a vyhlásenie
rozsudku zverejnil 19.5.2016, (minimálne 5 dní vopred) na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 25.5.2016 o 9.20 hod. v pojednávacej

miestnosti č. 227 na 2. poschodí (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. za použitia § 211 ods. 2 O.s.p.).

Ani jeden z odvolacích dôvodov uvedených žalobcom nie je daný.

Odvolací dôvod, spočívajúci v existencii inej vady konania, (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.) je v súdnej praxi

vykladaný tak, že ide o vadu konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť a jej základom je porušenie
iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, za predpokladu,
že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide o vadu, ak súd vychádzal z neúplného alebo
nesprávne zisteného skutkového stavu veci, z dôvodu, že pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobca neuviedol, akej vady konania sa súd dopustil, v čom spočíva, a z jeho odvolania nevyplýva, že
bysúduprizisťovanýskutkovéhostavuvecivytýkalneprávnyprocesnýpostup.Z obsahujehoodvolania
iba vyplýva, že namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom.Po preskúmaní veci, možno vyvodiť záver, že rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť porušenie iných
procesných ustanovení, upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, neúplne alebo

nesprávne zistený skutkový stav, ani taký postup pri vykonávaní dokazovania, ktorý je v rozpore s prísl.
ust. Občianskeho súdneho poriadku a ktorý by zakladal tzv. inú vadu konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.).

Žalobca ako odvolací dôvod uviedol tiež nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Nesprávnym právnym posúdením je mylná aplikácia právnej normy na zistený skutkový stav, alebo
použitie takej právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval,
t.zn.zpodradeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilsprávnezáveryoprávachapovinnostiach

účastníkov konania.

Rozsudku nemožno vytknúť ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol

logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by súd na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a svoje

rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky
skutočnosti,ktorézakonaniavyšlinajavo.Vykonanédokazovanievyhodnotilpodľazásaduvedenýchv§
132 O.s.p., každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, okrem zák. ust., z ktorých vychádzal súd , odvolací súd poukazuje aj
na § 135 ods. 1,2 O. s. p., že súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis

je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto
otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Podľa § 100 ods. 1, 2 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie

§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V prejednávanej veci bola predmetom konania žaloba na vypratanie bytu, v ktorom súd vzal za
preukázané, že žalobca nemá žiadne právo k bytu, že jeho žaloba o určenie práva nájmu k bytu bola
neúspešná, že bola zodpovedaná právna otázka, pre ktorú bola jeho žaloba zamietnutá a súvisela s
premlčaním práva nájmu k bytu.S námietkou žalobcu, že právo nájmu sa nepremlčuje, sa vysporiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení 1 M Cdo 8/2008 z 31.7.2009. V uvedenom rozhodnutí, k otázke premlčateľnosti práva

nájmu bytu tento uviedol, že podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992
sa premlčujú nielen majetkové práva, ale i práva osobného užívania bytu. Právo užívania bytu, v
prípade žalobcu trvalo ku dňu nadobudnutiu účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., kedy došlo k zásadnej
zmene úpravy vo vymedzení pojmu majetkové práva a medzi výnimky z majetkových práv, u ktorých
nedochádza k premlčaniu, kam právo nájmu bytu nepatrí, preto podľa § 100 Občianskeho zákonníka v

znení účinnom po 1.1.1992 sa práva nájmu k bytu tiež premlčujú.

Nemožno sa prikloniť k odvolacím námietkam žalobcu, že súd neprihliadol na všetky dôkazy, ktoré
predložil v konaní, že nevychádzal pri dokazovaní z podstaty veci, neriadil sa platnými právnymi
predpismi a znemožnil mu domôcť sa svojho nároku na súde žalobou.

Vyslúchnutie žalobcom navrhovaných svedkov H.. B. a R.. J. by bolo nadbytočné lebo by neprivodilo
zmenu právoplatných rozhodnutí súdu (res iudicata) - rozsudku Okresného súdu Košice I z 15.10.2012,
ktorý žalobu žalobcu o určenie práva nájmu bytu zamietol a rozsudku Krajského súdu v Košiciach
6Co/160/2013-190 z 19.11.2013, ktorými je súd viazaný.

Z uvedených dôvodov a dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej , ako aj vo výroku o trovách konania ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní mal úspech žalovaný a má právo na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.).

Žalovanému bola priznaní náhrada trov odvolacieho konania za trovy právneho zast. JUDr.
Kerecmanom, advokátom za 1 úkon právnej služby podľa 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c), § 15 a § 16

ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo
výške 87,50 eur , za vyjadrenie k odvolaniu 60,07 eur + režijný paušál 8,39 eur + 20 % DPH 14,58 eur,
ktoré je žalobca povinný nahradiť právnemu zást. žalovaného na jeho účet podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.