Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/154/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111215870
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111215870.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky: W. G., L.. XX.X.XXXX, J. B. XX, K., proti odporcovi:
Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690 904, zastúpeného
JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Ondavská č. 17, v konaní o určenie, že
poistná zmluva je platná a poistenie z nej trvá, o návrhu odporcu na prerušenie konania, o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č. k. 35C/149/2011-176 zo dňa 14. marca 2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh
odporcu zo dňa 8. novembra 2011 na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. zamietol.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je nárok navrhovateľky na určenie, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá
medzi navrhovateľkou a odporcom je platná a poistenie z nej trvá.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 14. marca 2011 návrh odporcu zo dňa 8. novembra 2011 na
prerušenie konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 35C/149/2011 podľa ustanovenia
§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a podľa § 109 ods. 1 písm.
c/ O.s.p., zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že písomným podaním zo dňa 8. novembra 2011 odporca navrhol, aby
súd konanie prerušil podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a návrh postúpil Ústavnému súdu
Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska, alebo aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p., pretože, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu. Písomným podaním taktiež zo dňa 8. novembra 2011 odporca navrhol, aby súd konanie prerušil
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a návrh predložil Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na

rozhodnutie o predbežnej otázke.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania vedeného pred
Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 35C/149/2011 podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.,
ani podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a taktiež ani podľa ustanovenia § 109 ods. 1
písm. c/ O.s.p. Pri rozhodovaní o procesnom návrhu odporcu na postup podľa § 109 ods. 1 písm.

b/ O.s.p. súd prvého stupňa neposudzoval, či odporcom uvedené argumenty sú správne, obmedzil
sa iba na skúmanie, či ustanovenia právneho predpisu, ktorých neústavnosť odporca namieta, sa
týkajú prejednávanej veci. Argumentácia odporcu sa týka rozporu ustanovení zákona č. 8/2008 Z.
z. o poisťovníctve upravujúcich dohľad NBS nad poisťovníctvom a s Ústavou SR a medzinárodnými
zmluvami,ktorýmijeSlovenskárepublikaviazaná(najmäzákonomoES).Podľanázorusúdupredmetný
právny predpis sa netýka merita veci, ktorým je určenie platnosti poistnej zmluvy uzatvorenej medzi

účastníkmi konania a určenie trvania poistného vzťahu medzi nimi. Pre posúdenie predmetu sporu sú
dôležité občianskoprávne predpisy upravujúce Zmluvu o poistení, nie právne predpisy upravujúce výkonpoisťovníctva ako podnikateľskej činnosti, ako aj postavenie odporcu ako podnikateľa. Podľa názoru
súdu prvého stupňa odporcom uvedené argumenty sa týkajú nezákonnosti postupu NBS pri výkone
dohľadu, pričom vyslovenie nezákonnosti postupu NBS je predmetom konania vedeného odporcom

na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktoré konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Pre
posúdeniepredmetusporusajavíbyťpretobezvýznamnýmskúmanie,čizáveryakéhokoľvekimperatívu
vyplývajúceho z Protokolu o vykonaní dohľadu NBS nad činnosťou odporcu sú zákonné a majú vplyv
na posudzované konanie. Odporca v konaní a postupom proti záverom dohľadu NBS mal možnosť
namietať správnosť svojich postupov pri vytváraní kalkulačných vzorcov potrebných pre uzavretie

občianskoprávnych zmlúv a neústavnosť postupu NBS pri výkone dohľadu. Z týchto dôvodov súd prvého
stupňa návrh odporcu zo dňa 8. novembra 2011 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. Nakoľko odporca v predmetnom podaní žiadal vydať alternatívne rozhodnutie, aby súd konanie
prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené dôvody
rozhodol tak, že zamietol aj návrh odporcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Pri rozhodovaní o procesnom návrhu odporcu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1

písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa taktiež neposudzoval, či odporcom uvedené argumenty v návrhu na
prerušenie konania sú správne, obmedzil sa iba na skúmanie, či ustanovenie článkov Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva a ustanovenia Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk, ktorých výklad
odporca žiada, sa týkajú prejednávanej veci. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ustanovenia Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk, výklad ktorých

odporca žiada, sa netýkajú merita veci, ktorým je určenie platnosti poistnej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania a určenie trvania poistného vzťahu medzi nimi. Pre posúdenie predmetu sporu
sú dôležité občianskoprávne predpisy upravujúce Zmluvu o poistení, nie rozhodnutie o predbežných
otázkach nastolených odporcom. Súd prvého stupňa preto aj návrh odporcu zo dňa 8. novembra 2011
na prerušenie konania § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca, a to proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh
odporcu zo dňa 14.9.2011 na prerušenie konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp.
zn. 24C/23/2010 podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a ustanovenia § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. zamietol. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a konanie prerušil

podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., alebo podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
alebo uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolaním nenapadol výrok uznesenia, ktorým súd prvého stupňa návrh odporcu zo dňa 14.9.2011
na prerušenie konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 24C/23/2010 podľa

ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol.

V odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a podľa § 205a ods. 2 písm. a/ O.s.p. s poukazom na ustanovenie §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odporca predovšetkým namietal, že pre rozhodnutie o existencii právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania - poistno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, je nutné ako predbežnú otázku
vyriešiť, či došlo, alebo nedošlo k platnému ukončeniu poistno-právneho vzťahu. Odporca tvrdí a
preukazuje, že k ukončeniu poistenia s výplatou odkupnej hodnoty došlo platne zo zákona pod vplyvom

zmenených právnych pomerov, ku ktorým došlo nezávisle od vôle odporcu. Príčinou ukončenia poistenia
bola podľa odporcu náhla zmena pomerov a podstatou náhlej zmeny pomerov bolo zistenie nesprávnosti
kalkulácie poistného produktu zo strany orgánu dohľadu a následne uloženie opatrenia na odstránenie
zisteného nedostatku. Súčasným orgánom dohľadu je Národná banka Slovenska. Zistenie nedostatku
a z toho vyplývajúce uloženie opatrenia Národnou bankou Slovenska môže byť buď právne záväzné,

alebo právne nezáväzné. Záväznosť sa v každom prípade prezumuje vzhľadom na okolnosť, že listiny
vydané NBS v rámci úradnej právomoci sa považujú za verejné listiny. Právna nezáväznosť opatrenia
uloženého NBS môže byť spôsobená buď priamym porušením zákona, alebo aj jeho dodržaním za
situácie, ak samotný zákon, na základe ktorého NBS opatrenie uložila a obmedzila tým práva subjektov,
je v konečnom dôsledku neúčinným pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. Všeobecne záväzné

právne predpisy, ktorých rozpor s Ústavou žalovaný namieta, sa týkajú veci, ktorá je predmetom
konania, pretože nesúladnosť namietaných ustanovení so zákonom môže podstatným spôsobom
zmeniť existujúci skutkový stav podložený množinou verejných listín. Pokiaľ by Ústavný súd SR
konštatovalrozpornapadnutýchustanovenízákonaopoisťovníctvetýkajúcesanajmädohľaduNBSnadpoisťovňami, môže dôjsť k zásadnej zmene v priebehu tohto konania. Teda tento súdny spor by mohol
byť de facto rozhodnutý Ústavným súdom. V odvolaní žalovaný namietal, že dikcia ustanovenia § 109
ods. 1 písm. b/ O.s.p. vyžaduje, aby sa namietaný všeobecný záväzný predpis týkal veci. Právny predpis

sa týka veci ak s vecou súvisí. Procesný záver súdu prvého stupňa, že namietané predpisy sa veci
netýkajú, podľa odvolateľa neobstojí. Namietané právne predpisy sú právnym základom takého konania
orgánu dohľadu, ktoré boli príčinou ukončenia trvania poistného vzťahu. V reťazi príčin a následkov sa
namietané právne predpisy dotýkajú veci, pretože prieskum záväznosti konania orgánu dohľadu, má v
okolnostiach prípadu význam pre meritum veci, pretože záver o záväznosti konania dohľadu je jedným z

predpokladov rozhodnutia vo veci samej. Skutočnou príčinou sporu, ktorý je predmetom tohto konania,
je séria pochybení orgánov dohľadu ústiaca až do ústavnoprávne pochybného výkonu kompetencií
súčasným orgánom dohľadu. V dôsledku výkonu kompetencií zo strany NBS bol žalovaný nútený prijať
opatrenia na nápravu tohto stavu. Pokiaľ súd prvého stupňa v závere odôvodnenia uznesenia uzavrel,
že vo vzťahu k predmetu tohto konania, ktorým je občianskoprávny nárok, sú dôležité občiansko-právne
predpisy, nie právne predpisy upravujúce postavenie žalovaného ako podnikateľa, podľa odvolateľa

vzhľadom na to, že podnikanie v poisťovníctve je špecifickým druhom podnikania, ktoré na rozdiel od
iných druhov podnikania, je veľmi prísne podriadené reguláciou zo strany predpisov verejného práva, tak
nevyhnutne dochádza k ovplyvňovaniu občianskoprávnych vzťahov právnymi predpismi upravujúcimi
poistenie žalovaného ako podnikateľa. Poistné zmluvy sú najtypickejším príkladom účinkov predpisov
verejného práva, majúce tak za následok obmedzenie zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, najmä

poistiteľa. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku poistného vzťahu, ktorého
trvania sa navrhovateľ domáha, platilo, že súčasťou poistného vzťahu boli poistné podmienky schválené
orgánom dozoru. V týchto poistných podmienkach mohol poistiteľ ponúkať iba také poistné produkty
a podľa takého obchodného plánu, ktoré schválil orgán dozoru. Poistno-matematické kalkulácie
produktov boli obsahom obchodného práva. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď

vylúčil z vplyvu na svoje rozhodnutie o návrhu žalovaného predpisy verejného práva upravujúce
postavenie odporcu ako podnikateľa. Odporca je podnikateľom, ktorý môže konať iba dovoleným
spôsobom a ponúkať iba také produkty životného poistenia, ktoré sú v súlade s udeleným povolením
a obchodným plánom. Právny poriadok Slovenskej republiky tvorí ucelený systém právnych noriem,
ktoré sú základom každého právneho systému. Rozdelenie právnych noriem na normy práva verejného

a práva súkromného, je delením čisto právno-teoretickým nemajúcim za následok existenciu dvoch
právnych systémov, navzájom nezávislých a neovplyvňujúcich sa. Právna vec, ktorá je predmetom tohto
konania, je prípadom prelínania a ovplyvňovania sa noriem verejného a súkromného práva, kde existuje
medzi týmito normami v rámci tohto právneho vzťahu priama súvislosť, ktorú nemožno opomenúť,
nakoľko priamo ovplyvňuje správanie sa subjektov súkromnoprávneho vzťahu, a to nezávisle od ich

vôle. V situácii, keď jedna právna norma, hoci teoreticky zaradená do verejného práva, ovplyvňuje
súkromnoprávny vzťah, nemôže súd túto súvislosť ignorovať a skonštatovať, že keďže je predmetom
sporu poistná zmluva, a to typická súkromnoprávna zmluva, nebude prihliadať na normu verejno-právnu,
ktorá pod hrozbou sankcií ovplyvňuje obsah tohto súkromnoprávneho vzťahu a určité konanie zakazuje
a tým pádom nezávisle od vôle zmluvných strán má vplyv na ich individuálne dohodnuté práva a

povinnosti. Preto je žalovaný presvedčený, že prerušenie konania a posúdenie otázky súladu výkonu
dohľadu Národnou bankou Slovenska nad poisťovníctvom Ústavným súdom SR, je pre toto konanie
kľúčové a rozhodujúce pre samotný výsledok konania a rozhodnutia vo veci samej.

Odporca v odvolaní tiež namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom, keďže žalovaný ako neprivilegovaný subjekt nie je oprávnený sám predložiť na Ústavný
súd SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Takýto návrh môžu podať iba subjekty
uvedené v článku 130 Ústavy SR.

Odporca argumentoval v odvolaní tiež tým, že slová „ak sa súd domnieva“ použité na uvedenie prvej vety

článku 144 ods. 2 Ústavy SR zdanlivo možno legitímne interpretovať a aplikovať ako ústavný základ
pre vyvodenie podmienky o „presvedčení súdu“. Ustanovenie článku 144 ods. 2 Ústavy SR však bez
pochybnosti patrí k ústavným normám, ktoré nemožno interpretovať doslovne. Doslovným výkladom
tohto ustanovenia by sa nastolil v Ústave odporujúci právny stav, v ktorom by všeobecný súd bol povinný
prerušiť konanie pre nesúlad právnej úpravy medzinárodnými zmluvami podľa článku 7 ods. 5 Ústavy,

ale nemal by takú povinnosť na zabezpečenie súladu vnútroštátneho prameňa práva s medzinárodnými
dohovormi podľa článku 154c Ústavy. Tento stav hroziaci konaním proti Slovenskej republike pred
príslušnou inštitúciou medzinárodnej organizácie nadväzuje na zlú úpravu článku 144 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, kde sa sudcovia pri rozhodovaní podriaďujú medzinárodným zmluvám podľačlánku 7 ods. 5 Ústavy, ale nie medzinárodným dohovorom podľa článku 154c Ústavy. To, že článok
144 nemožno vysvetľovať a uplatňovať doslovne, samo o sebe nepreukazuje, že aj slovné spojenie „ak
sa súd domnieva“, treba interpretovať s použitím extenzívneho výkladu. V odvolaní odporcu absentujú

dôvodyodvolaciehonávrhu,prektorýnavrhuje,abyodvolacísúdalternatívne,aknedospejekzáveru,že
sútudôvodyprezmenuuzneseniasúduprvéhostupňaozamietnutínávrhuodporcuzodňa8.novembra
2011 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., aby zmenil odvolací súd uznesenie vo
výroku o zamietnutí návrhu odporcu zo dňa 8. novembra 2011 na prerušenie konania podľa § 109 ods.
2 písm. c/ O.s.p. a konanie prerušil.

Po uplynutí odvolacej lehoty (22. augusta 2012) zaslal odporca ako listinný dôkaz list Národnej banky
Slovenska č. ODT-1355/2012 zo dňa 8. februára 2012.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odporca podal odvolanie v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1
O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd

návrh odporcu zo dňa 14.9.2011 podľa § 109 ods. 1 písm. b/, § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p zamietol (§
212 ods. 1, 3 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie odporcu proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ a § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., nie je dôvodné.

Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa neprerušil konanie
podľa návrhu odporcu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c/ , s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo
veci.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva:

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak je rozhodnutie závislé od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak pred rozhodnutím vo veci dospel

k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tomto prípade postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že všeobecné súdy nemajú právomoc konať o súlade právnych

predpisov, ale majú právo iniciovať konanie, ak nastane situácia, ktorú predpokladá citované zákonné
ustanovenie. Ústava Slovenskej republiky v čl. 144 ods. 3, na ktorý nadväzuje citované zákonné
ustanovenie, ukladá súdu prerušiť konanie len v prípade, že sa domnieva, že všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý sa týka veci, odporuje ústave, zákonu alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Tento postup súdu je viazaný na výsledok procesu tvorenia jeho názoru

na prejednávanú vec i právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy. Súd takto potom postupuje
len vtedy, ak dospeje k názoru svedčiacemu o existencii naznačeného rozporu. Potreba tohto postupu
preto nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník, nie však prejednávajúci
súd. Prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. druhej vety možno len vtedy, ak
k záveru o vyššie uvedenom rozpore dospel súd a nie účastník konania (viď. rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/47/1996). Pokiaľ teda súd rozpor zákona s Ústavou SR alebo
medzinárodnou zmluvou nezistí a konanie v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. nepreruší,
nejde o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie veci a neodníma tým ani
účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (nie je povinnosťou súdu vyhovieť každému návrhu na
prerušenie konania).

O odňatie možnosti konať pred súdom ide vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu
konania práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov, a to najmä právo predniesť, doplniť či doplňovať svoje návrhy, vyjadriť sa
k rozhodným skutočnostiam, k návrhu na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom a
právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Za
odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať rozhodnutie súdu, ktorým nebolo vyhovené
návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., lebo samotným rozhodnutím o takomtonávrhu nedošlo k znemožneniu realizácie procesných práv účastníka, priznaných mu Občianskym
súdnym poriadkom.

Z vyššie uvedených dôvodov je odvolacia námietka odporcu, že zamietnutím návrhu na prerušenie
konania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nedôvodná, nakoľko nárok na prerušenie konania
z dôvodu, z ktorého sa ho domáha, nie je procesným právom účastníka konania. Jeho právom je podať
takýto návrh, avšak nie je povinnosťou súdu takému návrhu v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm.
b) O.s.p. vyhovieť. Pokiaľ teda odporca taký návrh podal, realizoval tým svoje procesné právo, priznané

mu Občianskym súdnym poriadkom a zamietnutím takéhoto návrhu nedošlo k odňatiu jej možnosti pred
súdom konať.

Pokiaľ v posudzovanom prípade k záveru o rozpore zák. č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve s Ústavou
Slovenskej republiky dospel odporca a nie súd prvého stupňa,, nebol daný dôvod na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b) druhej vety O.s.p., a teda súd prvého stupňa rozhodol vecne správne,

ak návrh na prerušenie konania zamietol. Nedôvodná je takto aj námietka odporcu spočívajúca v
nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa.

Pokiaľ odporca vo svojich odvolacích námietkach argumentuje tým, že pri posudzovaní právnych
vzťahov nie je možné tieto vzťahy striktne rozdeliť na vzťahy súkromnoprávne a verejnoprávne a na

základe tohto rozdelenia aplikovať na ne len normy súkromného alebo verejného práva, je to pohľad
správny. Správne je aj vysvetlenie, že právno-teoretické delenie právnych noriem na súkromnoprávne
a verejnoprávne nemá žiaden vplyv na ich právnu silu, resp. na dôvodnosť ich aplikácie vo vzťahu k
tomu, aký právny vzťah (súkromný alebo verejný) je predmetom sporu. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia však nemožno odvodiť takéto logické závery z úvah súdu prvého stupňa pri rozhodovaní

o návrhu odporcu na prerušenie konania a postúpenie návrhu na ústavný súd. Súd prvého stupňa,
vychádzajúc z odôvodnenia jeho uznesenia, pri rozhodovaní nevychádzal iba z rozdelenia na vzťahy
súkromnoprávne a verejnoprávne, či na ich hierarchiu podľa právnej sily, zohľadňoval v prvom rade tú
skutočnosť, ktoré právne normy sú podľa jeho úvahy pre posúdenie veci a rozhodnutie relevantné. S
týmto právnym posúdením sa stotožňuje aj odvolací súd.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.)..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.