Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 3, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/221/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213884
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412213884.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,

v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č. 25, 81109 Bratislava, IČO : 35 807
598, zastúpený : Fridrich Paľko s.r.o., ul. Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava 2, IČO : 36 864 421, proti
odporcovi : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa
zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie zo dňa 21.9.2012 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV.
dňa 27.9.2012 domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ je
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v
oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia
ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úver č. 1441007 ) navrhol písomným podaním spísaným
procedurálny postupom podľa ust. § 38 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov

zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu . Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1441007
dlžníkom : B. M., A.. XX.X.XXXX (sp.zn. Ex 12918/2010). Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava IV a
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonnom ustanovenej

dobe. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a od 1.6.2010 do
31.5.2011. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti, dodržaná nebola. Rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 21.6.2011 (konanie sa začalo 6.8.2010),a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (omeškanie viac ako 319 dní). Nesprávny úradný postup
navrhovateľ charakterizuje:
a) Nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných

prieťahov,
b) Vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho
následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa.Upozornil, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným
titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní.

Majetková škoda vo výške 6783,95,-eur predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže
byťpriznanáprávoplatnýmrozhodnutímvšeobecnéhosúduvobčianskomsúdnomkonaníprotidlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere.

K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ uviedol, že samotné konštatovanie

porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie si uplatnil sumu

1356,79,-eur (t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom - hodnoty majetkového práva postihnutého
procesnou deformáciou).

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 5.2.2013 doručeným súdu
dňa 11.2.2013 požiadal o spojenie vecí, ktoré napadli do oddelenia 7C z dôvodu, že navrhovateľ svoje

návrhy odvodzuje od nesprávneho úradného postupu Okresného súdu spočívajúceho v tom, že tento:
- Nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote,
- Rozhodol o poverení exekútora po 15 dňovej lehote,
- Rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po 15 dňovej lehote,
- Zamietol návrh na vydanie poverenia po 15 dňovej lehote.

Podľa ust. § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie
veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

S poukazom na citované ustanovenia súd návrhu odporcu na spojenie veci nevyhovel a uznesením č.k.

7C/221/2012-26 zo dňa 12.7.2013 návrh na spojenie veci na spoločné konanie zamietol.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 31.7.2013, doručeným
súdu dňa 2.8.2013 s tým, že žiadal návrh navrhovateľa z dôvodu nepreukázania splnenia základných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zamietnuť

s tým, že odporca má za nepreukázaný aj vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa táto mala
poskytovať v peniazoch. Odporca si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania.

Dňa 17.11.2013 súd vo veci stanovil termín pojednávania na deň 3.3.2014, pričom na stanovený

termín pojednávania sa navrhovateľ, právny zástupca a odporca nedostavili. Doručenie predvolania
mal navrhovateľ riadne vykázané dňa 25.11.2013 a právny zástupca navrhovateľa dňa 25.11.2013. E-
mailovým podaním, doručeným súdu dňa 25.2.2014 odporca požiadal o ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní s tým, že sa k návrhu písomne vyjadril, namietal jeho zmätočnosť, nesplnenie podmienok
nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,

nepreukázanievznikuavýškyškody,nesplneniepodmienokpremožnosťpriznanianáhradyvpeniazoch
a neexistenciu príčinnej súvislosti. Vzhľadom na uvedené námietky , v záujme hospodárnosti konania
odporca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, nežiadal o odročenie pojednávania s tým, že trvá na
písomnom vyjadrení a požiadal o doručenie zápisnice z pojednávania na e-mailovú adresu.

Dňa27.2.2014právnyzástupcanavrhovateľazaslale-mailomnávrhnazrušeniepojednávaniabezkópie
ústavnej sťažnosti.

Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ust.
§ 119 ods. 4 O.s.p. súd nezistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto bez

zbytočného odkladu neinformoval predvolaných o zrušení termínu pojednávania. Napriek uvedenej
skutočnosti právny zástupca navrhovateľa a odporca sa na termín pojednávania nedostavili, e-mailové
podanie originálom ku dňu nedoplnili.Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými

prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Z obsahu emailu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 27.2.2014 vyplýva, že predpokladá vylúčenie
aj ďalších sudcov toho istého súdu (námietka zaujatosti sudcov a s tým spojený návrh na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie o
porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu).

S poukazom na citované ustanovenie súd vo veci konal v neprítomnosti účastníkov konania vec
prejednal a prihliadol na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy ( spis Okresného súdu Bratislava IV
sp.zn. 16Er/3125/2010).

Dňa 25.2.2014 bolo doručené e-mailové podanie právneho zástupcu navrhovateľa pracovníčke
podateľne do e-mailovej schránky. Predmetné podanie právneho zástupcu navrhovateľa nebolo ku dňu
rozhodnutia súdu doplnené originálom. Z obsahu podania vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa,
okrem iného žiadal pojednávanie stanovené na deň 3.3.2014 o 12,00,00 hod., č.dv. 226 z r u š i ť ( ust.
§ 119 O.s.p. ). Súčasne poukázal na konanie o vznesenej námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu

v Bratislave IV. ( rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 3NcC/200/2012-15 zo dňa 16.10.2012
sudcovia Okresného súdu Bratislava IV neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci
okremJUDr.MartinaKopšu).Ve-mailovompodanípredniesolpísomnýnávrhnaprerušenie konania
na čas do skončenia konania pred ÚS SR o ústavnej sťažnosti predmetom ktorej je porušenie práva
žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia

Krajského súdu v Bratislave vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci ( ust. § 109
O.s.p. ) .

S poukazom na Rozvrh práce na rok 2013 a Dodatok k rozvrhu práce účinný odo dňa 7.10.2013, je
zrejmé, že zákonnému sudcovi JUDr. Tatiane Redenkovičovej Koprdovej bola pridelená predmetná vec

po jeho nástupe na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava IV , t.j. až odo dňa 7.10.2013 v rámci
celého prideleného oddelenia 7C ( osoba zákonnej sudkyne nebola v námietke zaujatosti spomínaná,
nakoľko v tom čase nebola sudcom prideleným na výkon funkcie Okresného súdu Bratislava IV a
námietka zaujatosti voči nej k dnešnému dňu vznesená účastníkmi konania nebola ). Súd poukazuje
na to, že podanie možno urobiť elektronickými prostriedkami, ale nakoľko sa jedná o podanie vo veci

samej, treba ho doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní. Na podanie, ktoré nebolo
v lehote doplnené sa neprihliada (ust. § 42 ods. 1 O.s.p., rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Ndc 6/2011 zo
dňa 15.4.2011).

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu, s obsahom zapožičaného spisu sp.zn. 16Er/3125/2010 a zistil nasledovný
skutkový stav :Navrhovateľ označil v návrhu, že vec sa týka spisu vo veci povinnej : B. M., A.. XX.X.XXXX , bez
bližšej špecifikácie súdneho spisu Okresného súdu Bratislava IV. V návrhu na začatie konania nie je

uvedená spisová značka súdneho konania , chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre
právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ
nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania.

Lustráciou podľa osoby povinnej B. M., A.. XX.X.XXXX, súd vyhľadal súdny spis viažuci sa na túto osobu

povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu vyhľadaného súdneho spisu
sp.zn. 16Er/3125/2010 je nesporné, že dňa 19.10.2010 bola Okresnému súdu Bratislava IV doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 1.4.2011 o udelenie poverenia v súlade s ust.
§ 44 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov vo veci oprávneného : POHOTOVOSŤ s .r.o.,
proti povinnému : B. M., A.. XX.X.XXXX, pre vymoženie 1666,89,-eur s príslušenstvom, na základe
exekučného titulu : Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn. SR 02744/10, zo dňa 26.4.2010.

Súd uznesením č.k 16Er/3125/2010-32, EX 12918/10 zo dňa 27.5.2011, právoplatným dňa 22.6.2011
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, že výška zmenkového
úroku 91,25% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie
uvedeného úroku je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom vzhľadom na osobu

povinného , ktorá je fyzickou osobou, a ktorej nebol úver poskytnutý za účelom dosiahnutia zisku,
vzhľadom na skutočnosť, že samotná istina, z ktorej sa zmenkový úrok počíta predstavuje pre bežného
občana vysokú sumu. Samotná istina, ktorá predstavuje základ pre výpočet zmenkového úroku bola
úročená sadzbou 96,5% ročne. Oprávnený je obchodnou spoločnosťou, ktorá konala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti, a to aj s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd poukazuje na to, že už aj samotná zmenka, na základe ktorej
bol vydaný exekučný titul, bola vzhľadom na uvedený zmenkový úrok 0,25% denne (91,25% ročne) v
rozpore s dobrými mravmi, na čo mal rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu jednoznačne
prihliadnuť, avšak touto skutočnosťou sa vôbec nezaoberal. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia odvolanie podané nebolo.

Majetková škoda bola ustálená vo výške 6783,95,-eur (podľa navrhovateľa predstavuje náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o

úvere).

Uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľom bola v sume 1356,79,-eur (t.j. 20%
z uplatňovanej istiny s príslušenstvom - hodnoty majetkového práva).

Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v

záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu
považovanomsúdomzaúplnenevyhnutný,pokiaľbyvzhľadomnaosobitnéokolnosti,verejnosťkonania
mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie

rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť

možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom ), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na

jej vykonanie (§ 44).

Podľa ust. § 39 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom ), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený

potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na
notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa ust. § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom

čase platnom ), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.Podľa ust. § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia

V danom prípade navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu (podľa lustrácie súdu ) vo
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV. t.j. v exekučnom konaní, v ktorom ako oprávnený
navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere dlžníkom : B. M., A.. XX.X.XXXX a súdny exekútor predložil súdu návrh na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava IV a požiadal o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie prijal na ďalšie konanie. Uznesením č.k 16Er/3125/2010-32, EX 12918/10 zo dňa 27.5.2011,
právoplatným dňa 22.6.2011, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
že výška zmenkového úroku 91,25% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto návrh na vykonanie

exekúcie na vymoženie uvedeného úroku je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom vzhľadom na osobu povinného , ktorá je fyzickou osobou, a ktorej nebol úver poskytnutý za
účelom dosiahnutia zisku, vzhľadom na skutočnosť, že samotná istina, z ktorej sa zmenkový úrok počíta
predstavuje pre bežného občana vysokú sumu. Samotná istina, ktorá predstavuje základ pre výpočet
zmenkového úroku bola úročená sadzbou 96,5% ročne. Oprávnený je obchodnou spoločnosťou, ktorá

konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a to aj s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.Súdpoukazujenato,žeužajsamotnázmenka,
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bola vzhľadom na uvedený zmenkový úrok 0,25% denne
(91,25% ročne) v rozpore s dobrými mravmi, na čo mal rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu

jednoznačne prihliadnuť, avšak touto skutočnosťou sa vôbec nezaoberal. Proti uzneseniu o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia odvolanie podané nebolo.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v návrhu navrhovateľa na začatie konania nie je uvedená "spisová
značka" súdneho konania, ktorého sa navrhovateľom namietaný prieťah v konaní má týkať, chýbajú

dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval
existenciu exekučného konania a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd, pričom súd ( nakoľko bol
navrhovateľ nečinný ) lustráciou osoby povinnej B. M., A.. XX.X.XXXX, vyhľadal súdny spis viažuci sa
na túto osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu vyhľadaného

súdneho spisu sp.zn. 16Er/3125/2010 je nesporné, že dňa 19.10.2010 bola Okresnému súdu Bratislava
IV. doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v súlade s ust. § 44 zák.č. 233/1995 Z.z. v
znení neskorších predpisov vo veci oprávneného : POHOTOVOSŤ s .r.o., proti povinnému : B. M.Á., A..
XX.X.XXXX, pre vymoženie 1666,89,-eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu : Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu

Dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody , pričom návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 27.9.2012 ( ust. § 15 ods. 1, § 16 ods.
4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ), pričom súd poukazuje na skutočnosť, že žiadosť
o predbežné prerokovanie bola doručená MS SR niekoľko mesiacov po podaní žaloby na súd.

S poukazom na opísaný postup súdu v predmetnom exekučnom konaní sp.zn. 16Er/3125/2010, z
prehľadu úkonov je nesporné, že exekučný súd rozhodol o návrhu súdneho exekútora po uplynutí
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, s ohľadom na procesnú situáciuvzniknutú v predmetnom exekučnom konaní. Ale aj s ohľadom na túto skutočnosť súd konštatuje,
že toto plynutie času nie je preukázaním nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v existencii
prieťahov a ak by aj k prieťahom v označenom konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie práva

na primeranú dĺžku konania, ak konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je
možné ukončenie trvania konania spravidla očakávať ( čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ). Navrhovateľ počas
súdneho konania nepredložil súdu dôkaz o tom, že by využil účinný prostriedok nápravy podľa ust. § 3
ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl. zák.č. 757/2007 Z.z. o súdoch v platnom znení a nezanedbať svoju
všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka ( sp.zn. I.ÚS 16/02).

Vzhľadom na povahu navrhovateľom opísaného úkonu t.j. návrhu na poverenie súdneho exekútora,
ako aj Exekučným poriadkom stanovenú lehotu, v ktorej mal exekučný súd rozhodnúť, preukázaná
nečinnosť navrhovateľa a nevyhnutnosť súdu vo veci vykonať pred ako aj súčasne s rozhodnutím
o návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi aj iné procesné úkony, súd nepovažuje
nerozhodnutie o predmetnom návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi v lehote ustanovenej

zákonom za zbytočné prieťahy, t.j. za nesprávny úradný postup. Súd má za to, že ak by aj k prieťahom
v konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie práva na primeranú dĺžku konania, ak konanie ako
celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je možné ukončenie trvania konania spravidla
očakávať (rozsudok NS ČR zo dňa 23.3.2011 sp.zn. 30Cdo 1613/2009 ( C 9548 )). Zákon č.514/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov, zavádza zodpovednosť za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci

a súd v danom prípade skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu za vznik navrhovateľom
označenej majetkovej resp. nemajetkovej škody, pretože štát zodpovedá iba za podmienok stanovených
týmto zákonom. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie ), ale je založená za
súčasného splnenia podmienok : 1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny úradný postup, 2. vznik škody
či nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy. Verejnou mocou sa rozumie moc, ktorá
rozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach subjektov či už priamo alebo sprostredkovane.
Nakoľko navrhovateľ nepredložil listinné dôkazy ( t.j. neuniesol dôkazné bremeno ), súd nemohol
vychádzať ani z výsledkov vybavenia súdom predpokladanej sťažnosti navrhovateľa na prieťahy v
predmetnom exekučnom konaní, ani zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani

z iného z právoplatného rozhodnutia vydaného či už v disciplinárnom konaní, alebo z rozhodnutia,
ktorým by bolo rozhodnuté, že by bolo v danom prípade porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Dôkazmi navrhovateľ nepreukázal vznik ani materiálnej škody pri každej ním v
návrhu označenej individuálnej pohľadávke, ani jej výšku ( ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov), navrhovateľ uviedol vymáhanú sumu s príslušenstvom. Čo sa týka uplatnenej

nemajetkovej ujmy navrhovateľ ako osoba poškodená nepredložil dôkazy o jeho doterajšej práci ako
spoločnosti, o prostredí, v ktorom pracoval a o komunikácii s osobou povinnou v predchádzajúcom
období, ani dôkazy o závažnosti ním označenej ujmy, a závažnosti následkov, ktoré mu mali vzniknúť
v súvislosti k postupom súdu v exekučnom konaní.

Navrhovateľ nesplnil zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, predpokladané podmienky
úspešného uplatnenia nároku na náhradu t.j. nepredložil súdu dôkazy, či už nezákonné rozhodnutie
resp. dôkazy o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, nepreukázal vznik ním opísanej
škody, a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia

nepodložil žiadnymi dôkazmi, t.j. ako už súd v odôvodnení rozsudku uviedol, nepreukázal vznik
škody (nepreukázal, nešpecifikoval či sa jedná o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk ) , nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy ( t.j. že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom), nepreukázal ani
príčinnú súvislosť ( pri nepreukázaní existencie škody a nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu, absentuje aj príčinná súvislosť ), ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom bol preukázaný pasívny prístup navrhovateľa k veci nielen v exekučnom konaní , ale aj v
súdnom konaní sp.zn.7C 223/2012, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ( povinnosť štátu
k náhrade škody spôsobenej výkonom verejnej moci nevyplýva automaticky, ale je daná iba pri splnení
podmienok zodpovednosti stanovených predmetným zákonom ).

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.V písomnom vyjadrení zo dňa 31.7.2013 k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že
si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania. S poukazom na citované ustanovenie súd odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.