Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/538/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714204946
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714204946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcov 1. W.. K. B., bytom v B., T. Č.. XX,
2. A. W., bytom v N., I. Č.. XXXX/XX, 3. T. W., bytom v B. C. Č.. XX, zastúpení JUDr. Emíliou Haberovou,
advokátkou so sídlom v Michalovciach, Fialková 3593/5 proti žalovanému: V. Š. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom v B., B. X, o vypratanie nehnuteľnosti a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce zo dňa 23.3.2015 č.k. 20C 52/2014-182 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti parc.
KN-C č- XXX, parc.KN-C č. XXX/X, parc.KN-C č. XXX kat.územia A., zapísané na LV č. XXXX a parc.
KN-E č. XXXX kat.územia A., zapísanú na LV č. XXXX a odstrániť maringotku z parcely KN-C č. XXXX/
X kat. územia A. v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcov, ktorým sa domáhali, aby súd uložil

žalovanému povinnosť vypratať hore uvedené parcely, ktorých sú podielovými spoluvlastníkmi.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia sú vedení ako podieloví
spoluvlastníci uvedených parciel zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX kat.územia A.. Žalobcovia
výzvou zo dňa 17.12.2003 vyzvali žalovaného na vypratanie hore uvedených parciel a zároveň aby
odstránil všetok odpad z uvedených parciel, nakoľko tieto užíva neoprávnene a bez ich súhlasu. Súd
ďalej vychádzal z dohody o prenájme 66-árovej roli parc.č. XXX v B. uzatvorenej 2.2.1985 K. W. a W.

Š. I. na základe ktorej medzi menovanými poskytla vlastníčka 66-árovú roľu do prenájmu na rok 1985
a nájomník W. Š. I. mal zaplatiť dohodnutú ústnu čiastku a okrem toho mal poskytovať aj zeleninu a to
každý týždeň podľa potreby vlastníčky W.. Na základe uvedeného zistenia a po vykonanom dokazovaní
výsluchom svedkov mal súd za preukázané, že žalovaný vstúpil na predmetné pozemky žalovanej v
roku 2013 a vykonával tam určité činnosti aj keď so svojou činnosťou následne prestal, avšak na týchto
pozemkoch zanechal tieto v stave takom, že zasadil tam určité plodiny, ktoré na týchto pozemkoch
ostali a vlastne nedal ich do stavu užívaniaschopného. Navyše na parcelu č. XXX/X priviezol maringotku

a ubytoval tam svojho priateľa, ktorý tam býva aj v súčasnej dobe. Keďže žalovaný týmto spôsobom
zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov, ktoré v prospech žalobcov svedčí v zmysle výpisov z listov
vlastníctva a nebol preukázaný opak, súd vychádzajúc z ust. § 126 ods. 1 Obč. zákonníka žalobe
vyhovel, keďže bolo potrebné ochraniť vlastnícke právo žalobcov pred konaním žalovaného, ktorýsvojvoľne vstúpil na predmetné nehnuteľnosti a bez ich súhlasu tam vykonával určité činnosti, aby sa
týchto činnosti do budúcnosti zdržal a vypratal tieto nehnuteľnosti na vlastné náklady.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie sa vôbec nezakladá na žiadnom pravdivom údaji, ani na žiadnom objektívnom zistení.
Žalobcovia poskytovali súdu v písomnej aj ústnej forme proti nemu iba 100% nepravdivé údaje, ktoré
sudca úmyselne prehliadol. Sudca vec prejednávajúci JUDr. Marek Kotora celý čas nadržiaval žalobcom
tak, že nevhodne zasahoval a ovplyvňoval pojednávanie v prospech žalobcov. Bezdôvodne odmietol

vypočuť 20 jeho cenných svedkov. Títo svedkovia sú očitými svedkami celého jeho konania a života.
Považuje sa za skutočného vlastníka sporných pozemkov. Ďalej v odvolaní namietal, že v konaní navrhol
zaarchivovať zvukový záznam ako dôkaz prvého pojednávania pre druhé pojednávanie. Sudca odmietol
jeho návrh a nezaarchivoval zvukový záznam a ako súvisiaci dôkaz ho nevyužil. Na pojednávaní
poskytol dôkazy, že od roku 1983 až do roku 1993 bol skutočným užívateľom pozemku. Teda nie jeho
otec, ale iba on bol vždy užívateľom sporných pozemkov. Vzhľadom na uvedené, že súd prvej inštancie

neúplne zistil skutkový stav veci navrhol rozsudok zrušiť.

5. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že odvolanie žalovaného
je účelové a nedôvodné a sú toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol v merite veci na základe
objektívneho rozhodnutia všetkých právne relevantných dôkazov predložených v konaní, preto navrhli

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, ak dospel k záveru, že žalovaný neoprávnene ruší žalobcov v užívaní ich vlastníctva,
ktorý následne aj správne právne posúdil, ak mu uložil povinnosť vypratať sporné parcely. Ani počas
odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové

zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi
stotožňuje.

8. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov užíva oprávnene.

9. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene
zadržuje.

10. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že vlastník má právo na ochranu proti každému,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

11. V prejednávanej veci s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX kat. územia A. je zrejmé, že
žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parciel KN-C XXX, KN-C XXX/X a KN-C XXX a KN-E XXX

(XXXX). Žalovaný v konaní nepreukázal, že je vlastníkom sporných parciel, resp. ich má v oprávnenej
držbe, preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaný zasiahol do výkonu vlastníckeho práva
žalobcov, ak užíval sporné parcely bez právneho dôvodu.

12. Za dôvodnú nemožno považovať námietku žalovaného, ani ohľadom jeho tvrdenia, že súd v

konaní nevypočul ním navrhnutých 20 svedkov, lebo ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozhodnutia,
uvedených svedkov súd nevypočul, nakoľko ním navrhnutí svedkovia mali vypovedať ohľadom
skutočnosti, ktoré sa netýkali predmetu konania, t.j. vypratania sporných parciel. Správne preto
postupoval súd prvej inštancie, ak nevykonal dokazovanie žalobcom označenými svedkami, lebo je
zrejmé, že sa jedná o dokazovanie nadbytočné, teda dôkazy ktoré nie sú významné z hľadiska

prejednávanej veci. Je preto daná právomoc súdu rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§
120 ods. 1 O.s.p.).13. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, ak v konaní
nepreukázal, že je vlastníkom resp. oprávneným nájomcom sporných parciel, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. o výške,
o ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

15. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).