Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112220635
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4112220635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.
DagmarPodhorcovejaJUDr.KatarínyMarčekovej,vprávnejvecinavrhovateľky:D..G.F.,bytomU.T.,V.
XX,zastúpenáJUDr.VierouKlepancovou,advokátkousosídlomvNitre,FraňaMojtu24,protiodporcovi:
H. F., bytom U., I. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou KOTRUSZ - BENČÍK, s. r. o., Štefánikova
57, Nitra, IČO: 47 237 252, o zrušenie podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom návrhu odporcu, o

odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6. novembra 2012, č. k. 14C/77/2012-118
a proti uzneseniam Okresného súdu Nitra zo dňa 15. januára 2013, č. k. 14C/77/2012-136 a zo dňa 15.
januára 2013 pod č. k. 14C/77/2012-138, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 15. 01. 2013, č. k. 14C/77/2012-136 m e n
í tak, že odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za podaný vzájomný návrh vo výške 2.100 eur

do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na číslo účtu H. D. č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, KS: 0558,
VS: 4140847313.

III. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 15. 01. 2013, č. k. 14C/77/2012-138 m e n
í tak, že odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 2.100 eur do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia na číslo účtu H. D., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, KS: 0558, VS:

4140848313.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 21. 06. 2012 domáhala zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k bytu zapísanému na LV č. XXXX kat.
úz. U., ktorý sa nachádza v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. č. 846 a na parc. č. 847, vchod
č. o. 5, podlažie 4, byt č. 13, ako aj podielové spoluvlastníctvo k spoločným častiam a spoločným
zariadeniam domu. Odporca sa vzájomným protinávrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 25. 07.
2012, domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k stavbám

zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. U. T. - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parc.
č. 314/11, garáž súp. č. XXX na pozemku parc. č. 314/12 a pozemky zapísané na LV č. XXXX pre
kat. úz. U. T. - parc. č. 314/2 o výmere 1057 m2 a parc. č. 314/11 o výmere 161 m2. Napadnutým
rozsudkom súd prvého stupňa vzájomný návrh odporcu zamietol. Po právnej stránke súd prvého stupňa
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 4 a § 152 ods. 2 OSP. V danej
veci je predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu zapísanom

na LV č. XXXX, kat. úz. U.. V priebehu konania sa odporca vzájomným návrhom domáhal, aby súd
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo i k ďalším nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX,
kat. úz. U. T., ktoré nadobudli účastníci konania počas trvania manželstva. V konaní o zrušení avyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí súd bezpečne zistiť okruh spoluvlastníkov a rozsah
ich podielov. V tomto konaní súd ako predbežnú otázku si súd riešil otázku, či navrhovateľ, ktorý
takýto návrh podáva, je zapísaný ako spoluvlastník nehnuteľností, ku ktorým sa domáha zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva a či sú účastníkmi konania všetci podieloví spoluvlastníci. Z
uvedeného vyplýva, že súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemôže
skúmať a riešiť ako otázku prejudiciálnu, kto je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom nehnuteľností, ku
ktorým navrhovateľ žiada zrušiť podielové spoluvlastníctva, ale rieši sa iba otázka, či navrhovateľ je
spoluvlastníkomdotknutejnehnuteľnosti.Vdanomprípadeodporca(navrhovateľvovzájomnomnávrhu)

sa domáha, aby sa zrušilo a vyporiadalo podielové spoluvlastníctvo aj k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX, kat. úz. U. T.. Z aktuálneho listu vlastníctva vyplýva, že nehnuteľnosti tu zapísané
(parcela č. 314/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2 a parc. č. 314/12 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 27 m2 s domom súp. č. XXX na parc. č. 314/11 a garážou súp. č.
XXX na parc. č. 314/12) sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky G. F.. Je pravdou, že predmetné
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva nadobudla počas trvania manželstva, avšak za súhlasného

prehlásenia odporcu, ktorý v kúpnych zmluvách vyslovene prehlásil, že s nadobudnutím nehnuteľností
do výlučného vlastníctva navrhovateľky súhlasí z dôvodu, že na vyplatenie kúpnej ceny boli použité
výlučné prostriedky navrhovateľky, t. j. ziskom a predajom nehnuteľností darovaných od svojich rodičov.
V tomto znení prehlásenie uvedené v kúpnych zmluvách odporca aj podpísal. Odporca nepredložil súdu
žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť, že je spoluvlastníkom týchto

nehnuteľností. Ak sa teda odporca domnieva, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. U. T. by
mali patriť do podielového spoluvlastníctva manželov a následne do ich podielového spoluvlastníctva,
určenia tohto sa musí domáhať osobitnou žalobou v osobitnom konaní. Túto otázku súd nie je oprávnený
skúmať ako otázku prejudiciálnu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka je na LV č. XXXX pre kat. úz. U. T. zapísaná ako výlučná

vlastníčka týchto nehnuteľností a odporca v tomto štádiu konania nepredložil súdu žiadne dôkazy
svedčiace o tom, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz.
U. T., v tomto štádiu konania nie je možné vyvodiť, resp. odvodiť túto skutočnosť (spoluvlastníctvo
k nehnuteľnosti odporcu) na základe relevantných listinných dôkazov. Súd preto vzájomnému návrhu
odporcu vyhovieť nemohol. Súd nemôže rozhodnúť o zrušení podielového spoluvlastníctva, keď toto

podielové spoluvlastníctvo ani neexistuje. Súd v zmysle ust. § 152 ods. 2 OSP rozhodol iba o vzájomnom
návrhu odporcu a v ďalšom konaní bude po právoplatnosti rozhodnutia pokračovať v konaní o návrhu
navrhovateľky, pričom v konečnom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania. Vzhľadom na
uvedené dôvody, súd vzájomný návrh odporcu ako nedôvodný zamietol.

Rozsudoksúduprvéhostupňanapadolvzákonnejlehoteodvolanímodporca,ktorýsadomáhalvzmysle
§ 221 ods. 1 písm. f) OSP jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal
za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a pri aplikácii
ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať
pred súdom. Tvrdil, že nehnuteľnosti, ku ktorým žiada v rámci vzájomného návrhu zrušiť a vyporiadať

podielové spoluvlastníctvo, tvorili predmet bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Z tohto
dôvodu bol súd povinný ako predbežnú otázku riešiť otázku, či predmetné nehnuteľnosti patrili do
BSM, čím by sa zároveň vyriešila otázka, či tieto nehnuteľnosti patria v súčasnosti do podielového
spoluvlastníctva. Tvrdil, že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.
c) OSP, keď s poukazom na uznesenie NS ČR, sp. zn. 22Cdo 3550/2008 tvrdil, že spornú otázku

spoločnéhovlastníctvajemožnériešiťakootázkupredbežnúvrámcikonaniaovyporiadaniespoločného
majetku manželov. Jediným zákonným a zároveň najhospodárnejším spôsobom ako dosiahnuť zrušenie
a vyporiadanie predmetných nehnuteľností je, aby súd ako predbežnú otázku v tomto konaní posúdil,
či predmetné nehnuteľnosti patrili do BSM, čím by súd zároveň zistil aj súčasný právny stav. Súd
prvého stupňa síce správne vo svojom rozhodnutí uviedol, že v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva musí byť bezpečne zistený okruh účastníkov a rozsah ich podielov, na
druhej strane však v rámci tohto konania uviedol, že nemôže skúmať a riešiť ako otázku prejudiciálnu
otázku, kto je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom nehnuteľností, ku ktorým žiada zrušiť podielové
spoluvlastníctvo, ale riešiť iba otázku, či navrhovateľ je spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. Súd
vychádzal len z údajov z katastra nehnuteľností bez ohľadu na skutočný právny stav. V danej veci

nezisťoval a nezistil skutočný právny stav, a teda bezpečne nezistil okruh spoluvlastníkov. V zmysle
§ 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) uvádza, že údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Zrušenie a vyporiadanie všetkých nehnuteľností patriacich do jeho
vlastníctva a vlastníctva navrhovateľky v rámci spoločného súdneho konania má veľký význam jednak zhľadiska hospodárnosti konania a takisto z hľadiska prípadného neskoršieho finančného vyrovnávania
sa s navrhovateľkou, nakoľko v prípade vyporiadania v dvoch samostatných konaniach by finančné
vyporiadanie bolo spojené s ďalšími prekážkami v podobe núteného odpredaja nehnuteľností za účelom

získania finančných prostriedkov potrebných k finančnému vyporiadaniu, pričom v prípade spoločného
konania by takéto prekážky nemuseli vzniknúť, nakoľko by prichádzala do úvahy reálna deľba bez
ďalšiehofinančnéhovyrovnania.Napriektomu,ženapojednávanídňa 01.10.2012upozornilsúdna
absenciu zákonom predpísanej právnej formy dokumentov, o ktoré navrhovateľka opiera svoje tvrdenia
týkajúce sa nadobudnutia vlastníctva predmetných nehnuteľností, konkrétne kúpnych zmlúv, v rámci

ktorých malo dôjsť k zúženiu rozsahu BSM, súd sa týmto nijakým spôsobom nezaoberal, nevykonal
žiadne dokazovanie, a teda neúplne zistil skutkový stav. Navrhovateľka ako dôkaz preukazujúci jej
výlučné vlastníctvo predložila kúpne zmluvy, v rámci ktorých mala prehlásiť, že súhlasí s tým, aby tieto
nehnuteľnosti nadobudla navrhovateľka do jej výlučného vlastníctva. Poukázal na ust. § 143a ods.
1 a 3 Občianskeho zákonníka, pričom navrhovateľka v konaní predložila kúpne zmluvy, o ktoré súd aj
opiera svoje rozhodnutie, ktoré nemajú formu notárskej zápisnice a z tohto dôvodu nemohlo v žiadnom

prípadedôjsťkplatnémuzúženiurozsahuBSM.Súdsamalpovinnosťzaoberaťpovahoutýchtodôkazov
a skúmať ich formu z hľadiska zákonných predpokladov. Napriek uvedenému súd konštatoval, že v
danej veci je potrebné, aby sa samostatnou žalobou domáhal určenia, či tu podielové spoluvlastníctvo
je alebo nie je, čím by sa deklaroval určitý právny stav. V závere svojho rozhodnutia však konštatuje,
že podielové spoluvlastníctvo v danom prípade neexistuje, čím súd sám tento právny stav deklaruje a

to bez vykonania ďalších potrebných dôkazov.

K podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. S tvrdeniami odporcu uvedenými
v podanom odvolaní sa nestotožňuje. Podľa súdnej praxe, ktorá má oporu v judikatúre, ak je odporca

zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, navrhovateľ má naliehavý právny
záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť podkladom
pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti
zapísaný v katastri nehnuteľností niekto iný ako navrhovateľ, ktorý tvrdí, že je vlastníkom, resp.
spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem na určení, kto je jej

vlastníkom, resp. spoluvlastníkom. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je
vždy podkladom ne vykonanie zmien v zápisoch v katastri nehnuteľností. Argumentácia odporcu, že
podanímžalobynaurčeniebysanijakýmspôsobomnevyriešilajehosituácia,tedanedosiaholbysaúčel,
ktorý vzájomným návrhom dosiahnuť chcel, neobstojí. Mal za to, že nie je možné, aby odporca dosiahol
v jednom konaní aj vyriešenie otázky vlastníckeho režimu k nehnuteľnosti, ktorá je sporná a zároveň aj

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Je potrebné rozlišovať účel
tzv. určovacej žaloby, na rozdiel od návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Účelom prvej z nich je dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu a takýto účel by sa prípadnou určovacou žalobou dosiahol jednoznačne. Na rozdiel
od toho v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má každý spoluvlastník

právo domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nakoľko nikto nesmie byť
spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Stotožnila sa so stanoviskom súdu prvého
stupňa, že v konaní, ktorého predmet je vymedzený tak, že ide o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, nie je možné riešiť ako otázku predbežnú, kto je vlastníkom, resp.
spoluvlastníkom nehnuteľností. Pokiaľ by súd aj hypoteticky vyniesol rozsudok, ktorým by zrušil a

vyporiadal spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú podľa zápisu v katastri nehnuteľností vedené na
jedného vlastníka, príslušná správa katastra by ho ani nemohla akceptovať a vykonať príslušný záznam.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, za splnenia si oznamovacej povinnosti miesta a času

verejného vyhlásenia rozhodnutia v zmysle § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vo veci samej je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdiť a
napadnuté uznesenia (o poplatkovej povinnosti) je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť.

Z obsahu spisu nesporne vyplynulo, že navrhovateľka sa návrhom, podaným na súde prvého stupňa dňa

21. júna 2012, domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k bytu zapísanému
na LV č. XXXX, kat. úz. U., ktorý sa nachádza v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. č. 846 a
na parc. č. 847, vchod č. o. 5, 4. podlažie, č. bytu 13 a zároveň sa domáhala zrušenia podielového
spoluvlastníctva účastníkov konania k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu a k pozemkuč. 846. Navrhla, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že podielovým
vlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení domu a pozemku sa stáva odporca s tým, že je z
titulu vyporiadania povinný zaplatiť jej sumu 25.000 eur. Navrhovateľka dôvodila tým, že s odporcom

boli od 02. 07. 1994 do 29. 05. 2009 manželia a ich manželstvo bolo rozsudkom OS Nitra zo dňa 18.
05. 2009, sp. zn. 17C/15/2009 rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 05. 2009.
Po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva mimosúdne a rovnako
nebol podaný návrh na súd vo veci vyporiadania zaniknutého BSM súdnou cestou. Dňa 25. 07. 2012
podal odporca vzájomný protinávrh, ktorým sa domáhal (po pripustení zmeny vzájomného návrhu)

zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k stavbám zapísaným na LV č. XXXX pre kat.
úz. U. T., obec U. T. - rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. 314/11 a garáž so
súp. č. XXX, postavená na pozemku parc. č. 314/12 tak, že k uvedeným nehnuteľnostiam bude zrušené
podielové spoluvlastníctvo a uvedené stavby budú prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne.
Zároveň sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k pozemkom zapísaným
na LV č. XXXX, kat. úz. U. T., obec U. T. a to parc. č. 314/2 - orná pôda o výmere 1057 m2, zastavané

plochy a nádvoria - parc. č. 314/11 o výmere 161 m2 a zastavané plochy a nádvoria - parc. č. 314/12 o
výmere 27 m2. Domáhal sa vyporiadania týchto pozemkov tak, že uvedené nehnuteľnosti po rozdelení
na dva samostatné rovnocenné pozemky v zmysle geometrického plánu vypracovanom v súdnom
konaní budú prikázané do výlučného vlastníctva účastníkov konania, každému jeden novovzniknutý
pozemok. Odporca v konaní uvádzal, že si je vedomý tej skutočnosti, že nie je zapísaný ako vlastník,

resp. spoluvlastník nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, avšak tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté
počas trvania manželstva, a preto podľa jeho názoru majú charakter podielového spoluvlastníctva.

Je nespornou skutočnosťou, že na LV č. XXXX, kat. úz. U. T., obec U. T. je vedená ako výlučná vlastníčka
navrhovateľka. Z kúpnej zmluvy zo dňa 19. 06. 1998, uzatvorenej medzi predávajúcou K. V.,

rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. T., K. XX a kupujúcou G. F., rod. W., nar. XX XX. XXXX, bytom
U., L. 25 vyplýva, že predmetom prevodu bola nehnuteľnosť zapísaná v kat. úz. U. T. vedená na LV č.
XXXX ako parc. č. 314/2 - orná pôda o výmere 1245 m2. Podľa bodu 5. uvedenej kúpnej zmluvy manžel
kupujúcej H. F., nar. XX. XX. XXXX súhlasí s tým, aby citovanú nehnuteľnosť nadobudla jeho manželka
v celosti do svojho výlučného vlastníctva. Podľa čestného prehlásenia zo dňa 15. 06. 1998, ktoré je

podpísané odporcom vyplynulo, že navrhovateľka použila peniaze na zaplatenie celej kúpnej ceny zo
svojich finančných prostriedkov, ktoré získala z predaja nehnuteľnosti, ktorú nadobudla darovaním od
svojich rodičov, a preto tieto netvoria BSM. Z tohto dôvodu odporca nemá námietky, aby vlastnícke právo
k predmetu prevodu prešlo len na manželku a aby bola zapísaná do LV ako výlučná vlastníčka. Na znak
súhlasu zmluvu spolupodpísal. Čestné prehlásenie odporcu sa nachádza v spisovom obale Okresného

úradu v Nitre V 1843.

Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vzájomný návrh odporcu zamietol z dôvodov
uvedených v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd sa s jeho právnym posúdením veci, ako aj
skutkovými zisteniami v celom rozsahu stotožňuje a jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219

ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
v dôvodoch svojho rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a rozhodnutie súdu prvého stupňa preto v zmysle § 219 ods. 2 OSP potvrdil bez toho,

aby opakoval dôvody uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, nakoľko s týmito sa
stotožňuje ako so svojimi vlastnými.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na ust. § 142
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ani nedôjde k dohode, súd zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého zo spoluvlastníkov. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov
sa môže obrátiť na súd s návrhom na jeho zrušenie, pričom takýto návrh je potrebné podať voči
všetkým ostatným spoluvlastníkom. Tak ako súd prvého stupňa správne uviedol v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, musí súd bezpečne zistiť okruh spoluvlastníkov a rozsah
ich podielov. Tak napríklad nemôže súd rozhodnúť pred právoplatným skončením dedičského konania o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k veciam po poručiteľovi medzi viacerými dedičmi
s poukazom na to, že nadobudli vlastnícke právo k týmto veciam smrťou poručiteľa podľa veľkosti
dedičských podielov. Rovnako tak podľa názoru odvolacieho súdu, súd nemôže rozhodnúť o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v danom prípade k nehnuteľnosti, keď vlastnícke právo,resp. spoluvlastnícke právo nesvedčí v prospech odporcu. Odporca v konaní tvrdil, že nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. U. T. boli nadobudnuté počas trvania manželstva, a preto patrili do
BSM účastníkov konania.

V zmysle § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. (Katastrálny zákon) platí, že údaje katastra uvedené v § 7
sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

V súdenej veci je nesporné, že v súčasnej dobe zápis ohľadne sporných nehnuteľností, zapísaných na

LV č. XXXX, kat. úz. U. T. svedčí v prospech navrhovateľky v celosti. Z vkladového konania rovnako
nesporne vyplynulo, že v kúpnej zmluve, ktorou nadobudla navrhovateľka uvedené nehnuteľnosti
sa nachádza výslovný súhlas odporcu s tým, aby uvedené nehnuteľnosti nadobudla do výlučného
vlastníctva navrhovateľka z dôvodu, že na vyplatenie kúpnej ceny použila svoje výlučné prostriedky
získané predajom nehnuteľnosti darovanej od svojich rodičov. Za danej situácie odporca nepreukázal
opak, t. z. nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy o tom, že je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností,

ktoré v súčasnej dobe sú v katastri nehnuteľnosti vedené výlučne v prospech navrhovateľky. Námietku
odporcu v tom smere, že kúpne zmluvy, ktoré navrhovateľka predložila a o ktoré súd oprel svoje
rozhodnutie nemajú formu notárskej zápisnice s poukazom na ust. § 143a ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Veci získané výmenou za vec alebo z výťažkov veci,
ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela (R 42/1972). V

takomto prípade ide o transformáciu toho istého majetku, nejde o nadobudnutie nového majetku ani o
rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale o obyčajnú zmenu predmetu vlastníctva,
ktorá nemá vplyv na povahu doterajšieho vlastníckeho vzťahu. Táto zásada platí i pre výmenu, resp.
predaj a následnú kúpu inej veci zo samostatného majetku manžela. V zmysle vyššie uvedeného ide
o vec získanú výmenou za vec, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov. Pokiaľ by odporca tvrdil,

že na získanie novej veci boli použité čo i len sčasti prostriedky z BSM a vec by preto mala patriť do
zaniknutého BSM účastníkov konania, takúto skutočnosť je povinný preukázať. Za takejto dôkaznej
situácie nie je možné súhlasiť s právnym názorom odporcu, že v danom prípade išlo o zúženie rozsahu
BSM, na platnosť ktorého právneho úkonu zákon vyžaduje formu notárskej zápisnice pod následkom
neplatnosti takejto dohody. Dohody o rozšírení alebo zúžení BSM sa týkajú majetku v bezpodielovom

spoluvlastníctve ako takého a nemôžu sa týkať individuálne určenej veci. Samotné ustanovenie § 143a
ods. 1 OZ hovorí o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva. Z tohto dôvodu dohoda musí mať druhový
charakter a jej predmetom nemôže byť teda majetok v BSM vymedzený ad concretum, ale iba majetok
určený ad abstractum. Dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva znamená, že na
základe dohody manželov budú z ich bezpodielového spoluvlastníctva vylúčené veci, ktoré by doň inak

patrili. V danom prípade ide o vec, ktorú navrhovateľka získala za vec, ktorú nadobudla darom do svojho
výlučného vlastníctva od svojich rodičov. Keďže došlo k transformácii toho istého majetku, nešlo teda o
nadobudnutie nového majetku za trvania manželstva. Na takýto majetok v zmysle § 143 OZ platí výluka
na veci nadobudnuté do BSM. Okrem uvedeného v zmysle ust. § 143a OZ sa dohoda o rozšírení alebo
zúžení všeobecného rozsahu BSM môže týkať len majetku nadobudnutého v budúcnosti. Nemôže však

zahŕňať majetok, ktorý bol nadobudnutý pred jej uzatvorením, nemožno teda takouto dohodou spätne
meniť vlastníctvo už raz nadobudnuté (ÚS ČR z 18. 01. 1996, sp. zn. ÚS 86/1995).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k jednoznačnému právnemu záveru ako súd
prvého stupňa, že v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva si súd nemôže

ako prejudiciálnu otázku riešiť otázku vlastníctva, resp. spoluvlastníctva účastníkov konania k spornej
nehnuteľnosti. Zatiaľ čo v konaní o určenie vlastníckeho práva musí byť vždy daný a preukázaný
naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva sa naliehavý právny záujem nepreukazuje, pretože v zmysle ust. § 142 OZ sa
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva, keďže

žiadneho zo spoluvlastníkov nie je možné nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Súd prvého
stupňa preto správne vychádzal zo zápisu v katastri nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. U.
T., v zmysle ktorých vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti svedčí v prospech navrhovateľky a v tomto
konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je možné ako prejudiciálnu otázku riešiť
otázku spoluvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech odporcu. Z vyššie uvedených

dôvodov,akoajzdôvodovuvedenýchsúdomprvéhostupňa,odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňuje
s rozhodnutím súdu prvého stupňa a toto ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.Uznesením zo dňa 15. januára 2013, č. k. 14C/77/2012-136 a uznesením zo dňa 15. januára 2013,
č. k. 14C/77/2012-138 súd prvého stupňa vyrubil súdny poplatok za vzájomný návrh vo výške 4.200
eur podľa položky 1/a Sadzobníka súdnych poplatkov a za podané odvolanie vo výške 4.200 eur podľa

položky 1/a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Obidve uznesenia napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, ktorý sa domáhal ich zmeny tak,
že bude zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný vzájomný návrh vo výške 2.100 eur
a za podané odvolanie vo výške 2.100 eur. Dôvodil tým, že na výzvu súdu oznámil, že hodnota

nehnuteľností, v ktorých žiada o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci
predmetného konania je 70.000 eur. S poukazom na ust. § 7 ods. 9 Zákona o súdnych poplatkov a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (zákon č. 71/1992 Zb.), v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného
navrhovateľom. Nehnuteľnosti, ku ktorým žiada v rámci predmetného konania zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo patria do podielového spoluvlastníctva medzi ním a navrhovateľkou, pričom

veľkosti podielov pri oboch spoluvlastníkoch sú v podiele 1-ica. S prihliadnutím na ust. § 7 ods. 9 Zákona
o súdnych poplatkoch je teda základom poplatku cena spoluvlastníckeho podielu, čo v danom prípade
predstavuje polovicu hodnoty predmetných nehnuteľností, čo zo sumy 70.000 eur činí sumu 35.000
eur. Súd nesprávne postupoval, keď pre výpočet súdneho poplatku aplikoval síce správne zákonné
ustanovenia, avšak určil výšku súdneho poplatku za vzájomný návrh, ako aj za podané odvolanie

nesprávne, nakoľko pri svojich výpočtoch vychádzal z výšky základu poplatku v sume 70.000 eur, teda
z ceny celej veci, čo je v rozpore so zákonom.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, súdne
poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú len na návrh a za úkony

orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za
výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov sa vyberajú poplatky v občianskom súdnom konaní podľa položky
1 písm. a) z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6%, najmenej 16,50
eura, najviac 16.596,50 eura, v obchodných veciach najviac 33.193,50 eura.

Ak odporca v konaní uplatňuje svoje právo vzájomným návrhom, platí poplatok z ceny predmetu
poplatkového úkonu.

Podľa § 7 ods. 9 Zákona o súdnych poplatkoch, v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu požadovaného navrhovateľom.

Vychádzajúc z uvedeného potom bolo potrebné stanoviť výšku súdneho poplatku za cenu
požadovaného podielu, ktorou je cena spoluvlastníckeho podielu patriaceho navrhovateľke, o prikázaní
ktorého sa navrhovateľ domáhal vzájomným protinávrhom. V danom prípade odporca stanovil hodnotu
nehnuteľnosti, ku ktorej navrhoval zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v hodnote 70.000

eur, z čoho 1-ica spoluvlastníckeho podielu predstavuje 35.000 eur. Súd prvého stupňa mal preto
správne postupovať tak, že súdny poplatok za podaný vzájomný návrh, ale i za podané odvolanie mal
vyrubiť z ceny podielu žiadaného odporcom, teda zo sumy 35.000 eur. 6% z požadovaného podielu
žiadaného odporcom tak predstavuje sumu 2.100 eur. Z uvedených dôvodov odvolací súd preto zmenil
obeuzneseniatak,žeuložilodporcovizaplatiťsúdnypoplatokzapodanývzájomnýnávrhvovýške2.100

eur a za podané odvolanie vo výške 2.100 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odvolací
súd tak zmenil napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa z 15. 01. 2013, č. k. 14C/77/2012-136 a
14C/77/2012-138 podľa § 220 OSP.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.