Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, May 16, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Sd/153/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201862
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201862.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: H.. H. X., Q..

X.X.XXXX, U. R., I.. F.Á. Č.. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa- ústredie, Ul. 29. augusta č. 10,
Bratislava,ostarobnýdôchodok,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiaodporkynezodňa11.júna2013
a 24. septembra 2013, obe sp. zn. XXX XXX XXXX X takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutia odporkyne zo dňa 11. júna 2013 a 24. septembra 2013, obe sp. zn. XXX XXX XXXX X
zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa hore uvedenými rozhodnutiami zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného

dôchodku od 5.2. 2011 vo veku 56 rokov. Dospela k záveru, že s ohľadom na dobu výkonu služby
policajta v I. kategórii funkcií v rozsahu 19 rokov a 94 dní, ako aj na dôvod uvoľnenia dôchodkový vek
navrhovateľa nie je 55 rokov ( § 21 ods. 1 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb. ) a ani 56 rokov veku, keďže
výkon služby netrval k 31.12. 1999 ( § 174 tohto zákona ).

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a
vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Mal za to, že z judikačnej praxe súdov vyplýva, že nároky

príslušníkov ozbrojených zložiek treba posudzovať podľa právnych predpisov účinných v období výkonu
askončeniaslužby.Ku31.3.1994,kedyskončilvýkonslužby,spĺňalobezákonnépodmienkypreodchod
do starobného dôchodku vo veku 56 rokov v zmysle § 174 ods. 1 a 2 zák. č. 100/1988 Zb. v znení zák. č.
59/1993,t.j.vslužbevI.kategóriifunkciízískal19rokovaslužbatrvalak31.decembru1993.Odporkyňa
vec nesprávne právne posúdila, keď aplikovala ustanovenie § 174 v naposledy platnom znení. Takýmto
postupom došlo k narušeniu princípu právnej istoty v sociálnoprávnych vzťahoch. Cieľom predlžovania
obdobia v ustanovení § 174 ods. 2 nebolo retroaktívne nepriznanie nárokov z preferovaných kategórií

tým poistencom, ktorí už požadované podmienky splnili. Poistencom, ktorí v súvislosti so zrušením
pracovných kategórii ku 1.6. 1992 neodpracovali potrebnú dobu zamestnania, bolo umožnené túto dobu
získať. Považoval za neprípustnú diskrimináciu, ak by na rozdiel od iných poistencov, vykonávajúcich
službu po rovnako dlhé obdobie, nezískal nároky z preferovaných kategórií len z dôvodu, že zaradenie
netrvalo k určitému dňu.

Odporkyňa navrhla obe napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ nezískal 20

rokov výkonu služby, výkon služby ukončil na vlastnú žiadosť, preto neprichádza do úvahy dôchodkový
vek navrhovateľa pri dovŕšení 55 rokov veku podľa § 21 ods. 1 písm. b/a c/ Zák. č. 100/1988 Zb.
Dôchodkový vek nedovŕšil ani vo veku 56 rokov. Keďže vek 56 rokov dovŕšil ku 5.2. 2011, nárok na
požadovanú dávku je potrebné posudzovať k tomuto dňu. Podľa znenia ustanovenia § 174 ods. 2 Zák.č. 100/1988 Zb., účinného ku 5.2.2011, predpokladom na skorší odchod do dôchodku je skutočnosť, že
služba trvala k 31.decembru 1999. Navrhovateľ, ktorý ukončil výkon služby k 31.3.1994, túto podmienku
nespĺňa. Dôchodkový vek navrhovateľ preto získa až dovŕšením 62 rokov.

Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku
navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol
podaný opodstatnene.

Predmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne je otázka správnosti ustálenia
dôchodkového veku navrhovateľa a aplikácia § 174 ods. 1, 2 na prípad navrhovateľa v znení ku
ukončeniu výkonu služby - 31.3. 1994, resp. ku 31.12. 1999 v znení ku dovŕšenia 56 rokov veku.

Súd sa nestotožňuje s právnym posúdením veci odporkyňou v otázke dôchodkového veku navrhovateľa,

keď v rozpore s ustálenou praxou súdov ale i princípmi právneho štátu ako zákaz diskriminácie,
princíp právnej istoty a zákaz retroaktivity právnych noriem, podmienky na vznik starobného dôchodku
neposudzovala podľa právneho stavu v čase trvania a skončenia služby v policajnom zbore, ako aj podľa
§ 14 ods. 4 zák. č. 100/1988.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu ale i z administratívneho spisu MV SR vyplýva, že
navrhovateľ ukončil služobný pomer dňom 31.3. 1994 na vlastnú žiadosť. Navrhovateľovi bol priznaný
príspevok za dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu 19 rokov a 3 mesiace. Na starobný dôchodok
podľa piatej časti zák. č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi teda nárok nevznikol.

Ku dňu skončenia výkonu služby, teda ku 31.3. 1994, podmienkou vzniku nároku na zvýhodnený
dôchodkový vek ( § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb.) bolo podľa § 174 ods. 2 trvanie služby I. alebo
II kategórie k 31. decembru 1993. Navrhovateľ v čase skončenia služby v policajnom zbore splnil obe
podmienky: získal obdobie výkonu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu 19 rokov pre dôchodkový vek
56 rokoch ( § 174 ods. 1 písm. a/), ako aj podmienku trvania služby ku 31.12.1993. Až následne, po

ukončení služby, bolo viacerými novelizáciami ustanovenie § 174 ods. 2 menené tak, že dátum, ku
ktorému sa trvanie zamestnania/služby vyžadovalo, sa každoročne posúval, a to až do právnej úpravy,
účinnej od 1.1.2000. Od tejto úpravy sa zachovanie nárokov z pracovných kategórií podmieňuje trvaním
zamestnania/služby ku 31.12. 1999.

Vychádzajúc z dôvodovej správy k jednotlivým zákonným úpravám, súd sa stotožnil s názorom
navrhovateľa, že cieľom uvedených zmien § 174 ods. 2 nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú
nároky z preferovaných pracovných kategórií, ale práve opačný. V súvislosti so zrušením pracovných
kategórií s ohľadom na spoločenské zmeny a novú koncepciu sociálneho poistenia účelom prijatia
ustanovenia § 174 ( predtým odstránenie tvrdosti zákona ) bolo umožniť tým zamestnancom, ktorým

chýba pre vznik nároku na dôchodok zo zvýhodnených kategórií len krátka doba, túto dobu ešte získať.
So zrušením kategórií sa totiž súčasne garantovalo ( nepochybne i s ohľadom na princípy právneho
štátu, na ktoré poukazuje navrhovateľ ) zachovanie nárokov z nich vyplývajúcich. V tomto kontexte
bola namieste požiadavka trvania zamestnania pôvodne ku 31.12.1992 v odseku 2 tohto ustanovenia,
umožňujúca získať potrebnú dobu vo zvýhodnenej kategórii len tým zamestnancom, ktorý s ohľadom

a výlučne na novú legislatívu túto dobu už nemohli získať. Pôvodne sa so zaraďovaním zamestnania
do pracovných kategórií počítalo práve do 31.12.1992. Opakovanému každoročnému predlžovaniu
tohto zaraďovania korešpondovala i zmena ustanovenia §174 ods. 2 a logicky posúvala dátum trvania
zamestnania do obdobia, o ktoré sa zaraďovanie predĺžilo. Neriešila sa situácia tých zamestnancov,
ktorí v minulosti pracovali v preferovanej kategórie a potrebnú dobu nezískali bez vzťahu k reforme

dôchodkového práva.

Podľa výkladu ustanovenia § 174 ods. 2, uskutočneného odporkyňou, by všetci poistenci, ktorí dovŕšia
dôchodkový vek po 1.1.2000 a ukončili zamestnanie/službu v preferovanej kategórii v požadovanom
rozsahu pred 31.12.1999, boli z nárokov na starobný dôchodok z pracovných kategórii vylúčení. Takýto

cieľ zákonodarca nepochybne nesledoval, išlo by o ich zjavnú diskrimináciu. Princíp právnej istoty,
ako i zákaz diskriminácie a retroaktivity právnych noriem ako atribútov právneho štátu vyžadujú taký
ústavne konformný výklad ustanovenia 174 ods. 1 a 2 zák. č. 100/1988 Zb., aby k vylúčenie takejto
kategórie poistencov z nárokov podľa § 174 ods. 1 nedochádzalo. V kontexte vyššie uvedeného, trvaťna požiadavke existencie zamestnania v zvýhodnenej kategórii ku 31.12. 1999 u tých zamestnancov,
ktorí potrebnú dobu získali pred týmto dňom, nemá žiadne opodstatnenie.
V prípade navrhovateľa je preto potrebné posudzovať splnenie predpokladov pre vznik nároku na

starobný dôchodok podľa právneho stavu, platného v čase trvania a skončenia služby. Nemožno tiež
opomenúť, že navrhovateľovi, ktorý ukončil výkon služby už v r. 1994, nárok na výsluhový dôchodok
podľa zák. č. 328/2002 Z.z. nemohol vzniknúť, lebo v čase jeho účinnosti už nebol policajtom.
Navrhovateľom poberaný príspevok za službu sa v zmysle Zák. č. 328/2002 Z.z. za výsluhový dôchodok
len považuje.

Súd sa uvedeným rozhodnutím odklonil od rozhodnutia NS SR, publikovaného pod R 53/2011, keď
dospel k názoru, že súd vec neposudzoval so zreteľom na ústavnoprávny aspekt veci, bez historického
a systematického výkladu § 174 i vo vzťahu k § 14 ods. 4 a 5 a § 15 zákona. Predlžovanie zaraďovania
zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií až do 31.12.1999 ako bonus pre časť poistencov,
ktorí nesplnili potrebnú dobu zamestnania/služby už skôr a v priamej súvislosti s takýmto predlžovaním

požiadavka na trvanie zamestnania ku 31.12.1999, nemôže byť v neprospech tých poistencov ( inej
skupiny poistencov ), ktorí potrebnú dobu zamestnania/ služby v preferovanej kategórii získali už pred
týmto dňom a práve s ohľadom na jej získanie v takomto zamestnaní/službe nezotrvali dlhšie.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že odporkyňa vec nesprávne právne posúdila, keď dospela k

záveru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 a ods. 2 Zák. č.
100/1988 Zb.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., keď úspešný
navrhovateľ ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho
doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch
písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./