Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/370/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616210113
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7616210113.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu S. H., nar. XX.X.XXXX, J. XXXX/XX, I.
R. C., zastúpeného JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou, Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves,
proti žalovanej: Z. K., rod. Gabčovej, nar. XX.XX.XXXX, C. nábrežie XXXX/XX, I. R. Ves, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu č.k. 11C/175/2016-43 zo dňa 14.7.2016

Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.7.2016 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, doručený súdu dňa 1.7.2016, ktorým žiadal, aby žalovanej bola uložená povinnosť vypratať

dvojizbový byt č. X., nachádzajúci sa v I. na ul. C. na 3. poschodí v bytovom dome súp. F., vchod číslo
XX, ktorý bytový dom stojí na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom
katastrálnym odborom Okresného úradu Spišská Nová Ves, pre obec a katastrálne územie Spišská
Nová Ves, spolu so všetkými členmi domácnosti a so všetkými osobami, ktoré sa s jej súhlasom alebo
vedomím v byte zdržiavajú a súčasne rozhodol o náhrade trov konania tak ,že žalobca nemá právo
na náhradu trov konania.

2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 23.06.2016 bola vykonaná dražba v Spišskej Novej Vsi,
ktorej predmetom dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Spišská Nová Ves
zapísané v liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Spišská Nová
Ves a to byt č. X v celosti, ktorý sa nachádza v I. R. C., na ulici C. nábrežie, na treťom poschodí, v
bytovom dome súpisné číslo XXXX, vchod číslo XX, na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, zapísaný

na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Spišská Nová Ves pre obec a
katastrálne územie Spišská Nová Ves a vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti (a teda príklepom
licitátora aj vlastníkom predmetnej draženej nehnuteľnosti) sa stal žalobca. Dovtedajšou vlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti bola žalovaná (čo osvedčil predložením čiastočného výpisu z listu vlastníctva
č. XXXX zo dňa 24.6.2016), ktorá sa zúčastnila dražby spolu s jej bývalým manželom a terajším druhom.
Navrhovateľmi dražby boli vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisné číslo XXXX

na ul. C. nábrežie č. XX,XX,XX I. R. C. za účelom výkonu záložného práva, nakoľko žalovaná si neplnila
svoje záväzky a mala dlhy na byte, pričom okrem týchto dlhov bola predmetná nehnuteľnosť zaťažená
aj ďalšími exekučnými záložnými právami. Žalovaná okrem iných skutočností v rámci priebehu dražby
pred zúčastnenými osobami uviedla, že nielen podá námietku na súde vo vzťahu k uskutočnenej dražbe,
ale uviedla aj to, že keď po niekoľkých rokoch bude musieť odísť, byt bude v katastrofálnom stave.
Žalovaná spolu so svojim druhom takto chcela zmariť priebeh dražby a svojim konaním chcela odstrašiť

všetkých prítomných účastníkov dražby, aby byt nevydražili. Potom ako žalobca byt vydražil, listom zo
dňa 24.6.2016 vyzval žalovanú, aby predmetný byt vypratala, avšak žalovaná byt nevypratala a predmetdražby tak, ako jej ukladá zákon neodovzdala. Žalobca s poukazom na uvedené vyjadril názor, že v
čase podania návrhu žalovaná hrubo porušovala nielen vlastnícke právo žalobcu, ale do budúcna hrozí
aj ďalšia ujma na majetku - poškodenie bytu, jeho znehodnocovanie, neplatenie úhrad za bývanie a

spotrebovanú energiu, vodu, plyn a iné.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 324, 325 ods. 1,2 písm. d/, 326 , 328, 329, 331
Civilného sporového poriadku v spojitosti s § 22 ods. 1, § 24 ods. 1 až 8, 27,28,29 zák. č. 527/2002
o dobrovoľných dražbách a skúmal, či u žalobcu došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetu

dražby v zmysle citovaného ust. § 27 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom poukázal na
skutočnosť, že podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 9.5.2016 vydražiteľ bol povinný zaplatiť
cenu dosiahnutú vydražením bezhotovostným prevodom alebo vkladom na účet dražobníka do 15 dní
odo dňa skončenia dražby s tým, že dobrovoľná dražba sa konala dňa 236.2016 a žalobca predmet
dražby vydražil za cenu 27.000 €. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by
uhradil dražobnú cenu v stanovenej lehote na účet dražobníka, a teda nepreukázal prechod vlastníckeho

práva na jeho osobu k vydraženej nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu nemohlo ani dôjsť k odovzdaniu
predmetu dražby vydražiteľovi, t.j. žalobcovi. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že
samotná žalovaná namietala konanie dobrovoľnej dražby s tým, že podala žalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 2C/193/2016 na súde v Spišskej Novej Vsi.
Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť vypratať predmetný byt z dôvodu ,
že samotný žalobca nepreukázal prechod vlastníckeho práva vydraženej nehnuteľnosti na jeho osobu, a
pretonemôžedôjsťkodovzdaniupredmetudražby,aniknariadeniuvyprataniavydraženejnehnuteľnosti
žalovanou a súčasne s poukazom na konanie o určenie neplatnosti predmetnej dražby v prípade,
ak by súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, došlo by k prejudikovaniu

rozhodnutia vo veci samej, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby pred právoplatným skončením
konania . Z týchto dôvodov návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4.O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a náhradu
uplatnených trov konania žalobcovi nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a
h/ CSP, teda, že konanie súdu prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rovnako rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

6. V odvolaní žalobca vyjadril názor, že napriek tomu, že k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nebol pripojený doklad o úhrade ceny dosiahnutej vydražením, prechod vlastníckeho práva na
osobu žalobcu bol dostatočným a hodnoverným spôsobom osvedčený s poukazom na obsah notárskej
zápisnice zo dňa 23.6.2016 osvedčujúcej priebeh a výsledok dražby, z ktorej vyplynulo, že žalobca

je vydražiteľom predmetného bytu a zároveň s poukazom na čestné prehlásenie K.. S. I., konateľa
spoločnosti VDS, s.r.o. (dražobníka), ktorý v tomto čestnom prehlásení žalobcu označuje za nového
vlastníka. Rovnako žalobca poukázal na to, že v zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie
jerozhodujúcistavvčasevydaniauzneseniasúduprvejinštancie,pričomuznesenieozamietnutínávrhu
nariadenia neodkladného opatrenia bolo vydané dňa 14.7.2016, t.j. v čase, kedy na liste vlastníctva č.

XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Spišská Nová Ves bol zapísaný ako vlastník
vydraženého bytu žalobca a údaje katastra nehnuteľností sú verejné a hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak. V ďalšom žalobca vyjadril názor, že samotná skutočnosť o vedení konania o určení neplatnosti
dražby nemôže brániť súdu chrániť práva žalobcu, ktoré vlastnícke práva sú porušené a ohrozované.
K podanému odvolaniu žalobca pripojil aktuálny list vlastníctva č. XXXX, vyhotovený katastrálnym

odborom dňa 19.7.2016 osvedčujúci jeho vlastnícke právo a s poukazom na uvedené skutočnosti
navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že neodkladné opatrenie nariadi a
zároveň, aby rozhodol o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní.

7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 2 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitýverejnýzáujem)prejednalodvolanievrozsahuvyplývajúcomz§380ods.1,2CSPa uznesenie,
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo odvolací súd sa s odôvodnením uzneseniav celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.

8.Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a vo vzťahu k uplatneným
odvolacím dôvodom dopĺňa nasledovné:

10.Vadami konania podľa § 365 ods 1. písm d ) CSP sú všetky vady (s výnimkou tých, ktoré sú uvedené

v § 365 ods 1. písm a,b,c ) CSP), ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri dokazovaní,
pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších
nedostatkoch činnosti súdu, ku ktorým došlo počas konania a v súvislosti s rozhodovaním. Spôsobilým
odvolacím dôvodom tieto vady však nie sú sami osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom
takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods 1. písm d ) CSP nie je daný, pretože odvolací súd pri
preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne procesné vady,
ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne

konkrétne procesné nedostatky, porušenia (nesprávny procesný postup), ktorými malo byť konanie,
ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, postihnuté a ktorými malo dôjsť k procesným vadám, ktoré by
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením
je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav,
t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny

predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho
ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému
stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých

ustanovení zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený
skutkový stav) a ako ho vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového
stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec
rozhodnutá.

13.Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, teda z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach účastníkov konania. Nie je preto daný ani odvolací dôvod § 365 ods.1 písm.
h) CSP.

14.Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

15.Podľa § 324 ods.3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16.Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.17.Podľa § 325 ods. 2 písm. d / CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

18.Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19.Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20.Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326.

21.Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

22.Podľa § 357 písm.d) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

23.Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné
a opodstatnené vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky: a) sa tvrdí a osvedčí, že

sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je
potrebná ad)saneprimeranýmspôsobomnezasahujedoprávnychvzťahovmedziúčastníkmi(účastník
nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci) e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

24. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu
následku a príčiny jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich
záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného
súdu Českej republiky IV.ÚS89/02 z 18.6.2002, Sbírka nálezu a usnesení Ústavního soudu, svazek 27,
nález č.97).

25. Nariadením neodkladného opatrenia (v čase účinnosti Občianského súdneho poriadku predbežného
opatrenia) nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Neodkladné
opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav,
ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka

rýchlosti. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred
vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010).

26. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní
nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa,
vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo 171/2010).

27.Vprejednávanejvecisúdprvejinštanciesprávneskúmal,čižalobcadostatočnýmspôsobomosvedčil

svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, pričom bez akejkoľvek pochybnosti je zrejmé, že v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalobca nadobudnutie vlastníckeho práva nepreukázal (tak, ako
to správne vyhodnotil súd prvej inštancie).28. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že žalobca sa v tomto prípade domáha vydania
neodkladného opatrenia v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v z.č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým došlo k rekodifikácii civilného práva procesného pričom nosným

princípom právnej úpravy civilného sporového konania je aj princíp tzv. arbitrárneho poriadku, ktorý je
upravený v čl. 10 CSP a zásada kontradiktórnosti, t.j. priorizuje sa procesná aktivita sporových strán,
ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie
svojich tvrdení.

29. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30. Podľa § 150 ods . 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

31. Podľa § 153ods. 1,2,3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

32. Už samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť
procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149 až 154 CSP predstavujú,

inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v Civilnom sporovom poriadku, pričom ich
cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania.
Nováprávnaúpravavustanovení§150CSPzakotvujetzv.povinnosťtvrdenia,tedaprocesnúpovinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia

týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (ô 153 CSP).
Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1

CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).
Koncentráciakonaniapredstavujeefektívnynástrojracionálnehoaodôvodnenéhozrýchleniasporového
konania a tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s
princípom arbitrárneho poriadku.

33. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia
skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené

včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla
predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti
a dôkazy.
Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí
(fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že

môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ide napríklad o situáciu, keď by strana podala návrh
na vykonanie dôkazu výsluchom svedka až v rámci záverečnej reči (§ 182 CSP), pričom tento dôkaz
mohla navrhnúť vykonať už skôr, napríklad vo vyjadrení podľa § 167 CSP. Ak by súd aplikoval § 153ods. 2 CSP, a teda neprihliadol by na neskoro predložené prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, môže sa stať, že skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku môže byť iný než súdom
zistený skutkový stav, preto je v ustanovení § 217 ods. 1 CSP ustanovené, že aj napriek tomu, že pre

rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania
tým nie sú dotknuté. V prípade, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol, musí to uviesť v odôvodnení
rozhodnutia vo veci samej.

34. Tieto princípy a zásady Civilného sporového poriadku platia pre celé konanie, teda je nevyhnutné
z nich vychádzať počas konania vo veci samej a ich uplatnenie je o to viac žiadúce pri rozhodovaní
o takom procesnom inštitúte akým je neodkladné opatrenie, ktorého osobitný charakter vyžaduje
vylúčenie potreby procesnej aktivity sporových strán (predovšetkým žalovaného), ako aj ustanovenia o
pojednávaní a procesnom dokazovaní.

35. Odvolací súd, s poukazom na uvedené ,je toho názoru, že žalobca dostatočne a včas neosvedčil
právo, ktorému má byť poskytnutá ochrana nariadením neodkladného opatrenia, pričom aj keď údaje
v katastri nehnuteľnosti sú verejne dostupné, bolo povinnosťou žalobcu osvedčiť svoje vlastnícke
právo. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom,
ktorým sa upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad, a preto pri jeho

nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti, z čoho vyplýva, že osvedčenie okolností, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, je povinný preukázať žalobca, ktorý žiada o vydanie
neodkladného opatrenia. V tomto prípade si žalobca túto svoju povinnosť nesplnil a existenciu svojho
vlastníckeho práva dostatočným spôsobom neosvedčil.

36. Odvolací súd za správny považoval aj poukaz súdu prvej inštancie na prebiehajúce konanie
2C/193/2016 na Okresnom súde Spišská Nová Ves o neplatnosť dobrovoľnej dražby k predmetu
dražby s poukazom na potrebu vyhodnotenia proporcionality následku a príčiny, teda pri posudzovaní
vyváženosti miery zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb.

37. K ostatným skutkovým tvrdeniam uvedeným v odvolaní sa odvolací súd nevyjadruje, pretože nie sú
spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia.

38. Odvolací súd považuje za vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie, a preto ho v súlade s ust.
§ 387 ods. 1 potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanej trovy odvolacieho
konania nevznikli.

40. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0
(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).