Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/204/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217505
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713217505.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti odporkyni M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. Č..V.. XXX, XXX XX I. G., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom
Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátomsosídlomJankaKráľa7,97401BanskáBystrica,ozaplateniezmenkovéhoúrokuaďalšieho
príslušenstva pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni p r á v o na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd vedľajšiemu účastníkovi p r á v o na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 18.03.2013, ktorým sa
navrhovateľ domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne zo sumy 834,45 € od 18.04.2010 do 12.08.2010, 6 % ročný úrok zo sumy 834,45 €

od 22.07.2010 do 12.08.2010, bez sumy 200,- €, ktoré odporkyňa na úroky už zaplatila, ako aj zmenkovú
odmenu 1/3-ina % zmenkovej sumy, teda 2,78 € a náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia
vo výške 58,34 € s DPH, a tiež zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 €.

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Ako písomné dôkazy

na preukázanie svojej pohľadávky navrhovateľ predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra
navrhovateľa, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej
hodnoty. Zároveň navrhovateľ poznamenal, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie.
Navrhovateľ v tomto návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila odporkyňa dňa 28.09.2009 na zmenkovú sumu 834,45 €, pričom sa zaviazala aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 18.04.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa

28.09.2009 (dátum vystavenia) na sumu 834,45 €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %
denným úrokom od 18.04.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 1.034,45 €, keď na zmenkovúsumu uhradil 834,45 € a na úroky uhradil 200,- €. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Dňa 20.05.2014 súd v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 doručoval odporkyni kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď.
Odporkyňa zásielku prevzala dňa 23.05.2014. Odporkyňa vyplnila časť II tlačiva C na odpoveď, ktoré
súdu doručila dňa 16.06.2014 s dátumom 13.06.2014, v ktorom uviedla, že pohľadávku neakceptuje z
dôvodu, že svoje povinnosti voči spoločnosti POHOTOVOSŤ si splnila, nezaplatila len exekučné trovy.

Dňa 09.07.2014 doručila odporkyňa súdu vyjadrenie zo dňa 07.07.2014, v ktorom uviedla, že si nie je
vedomá, že by mala voči navrhovateľovi podlžnosti. Po poskytnutí úveru 350,- € jej bolo predložené
podpísať zmenku, na ktorej nebola uvedená žiadna suma, túto žiaľ nerozvážne podpísala. Následne
obdržala zmenku v sume 834,45 €, ktorú vyplatila. Ďalej obdržala od spoločnosti POHOTOVOSŤ avízo,
že má zaplatiť ďalších 607,01 €.

Po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní súd následne rozhodol o návrhu navrhovateľa
rozsudkom č.k. 7C/204/2013-57 zo dňa 14.07.2014, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol a odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že predložil ako dôkaz o svojich nárokoch

platnú zmenku, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom. Odporkyňa nemala námietky voči forme
a obsahu zmenky, ani nevzniesla žiadne kauzálne námietky v súlade s ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23.10.2014 uviedla, že je to predovšetkým navrhovateľ,
kto by mal postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi, čo neučinil. Pri

zmenke, ktorá má pôvod v spotrebiteľskom úvere, musí súd vždy na ochranu spotrebiteľa použiť
normy spotrebiteľského práva. Tiež je odporkyňa názoru, že pôvodný veriteľ účelovo previedol zmenku
na navrhovateľa a tento ju nadobudol so zlým úmyslom s poukazom na neprijateľné podmienky v
zmluve o úvere, ktorú zmenka zabezpečovala a tiež na podstatné zhoršenie vymožiteľnosti prípadných
pohľadávok odporkyne ako spotrebiteľa tým, že navrhovateľ je česká obchodná spoločnosť.

Dňa 27.11.2014 bolo súdu doručené podanie zo dňa 20.11.2014, ktorým subjekt Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166 oznámil, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
odporkyne.

Na základe odvolania navrhovateľa vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací,
ktorý uznesením sp. zn. 41Cob/598/2014 zo dňa 18.12.2014 rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k.
7C/204/2013-57 zo dňa 14.07.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k
záveru, že prvostupňový súd mal postupovať podľa článku 5 ods. 3 a článku 7 nariadenia č. 861/2007
a o nároku zo zmenky mal rozhodnúť bez pojednávania. Odvolací súd sa nestotožnil s tým, že by

skutočnosť, že použitie zmenky na zabezpečenie spotrebiteľského úveru bolo regulované zákonom č.
258/2001 Z.z., oprávňovala súd skúmať podmienky vystavenia zmenky. Neplatnosť zmenky ako takej
nespôsobuje ani jej vyplnenie v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., účinného v čase vystavenia
zmenky. Posúdenie základného vzťahu by malo význam vtedy, keby odporkyňa vzniesla relevantné
námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, alebo ak by namietala, že k indosácii došlo na jej

škodu, čo by však musela aj preukázať. V zmysle rozhodnutia krajského súdu bolo uložené okresnému
súduvďalšomkonaníprocesnepostupovaťvzmyslenávrhunavrhovateľa,ktorýsiakoindosatáruplatnil
právo zo zmenky, pričom nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu. Okresný
súd musí vychádzať z toho, že predložená zmenka obsahuje všetky formálne aj materiálne požiadavky
v zmysle § 75 zákona zmenkového a šekového a preto je platnou zmenkou. V prípade, že dlžník nepodá

také námietky, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 17 zákona zmenkového a šekového a nepreukáže,
že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je okresný súd oprávnený vykonávať
dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu.

Podľa § 226 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ak bolo rozhodnutie

zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v §
156 ods. 3 O.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.

Z predloženej zmenky súd zistil, že je na nej uvedené číslo zmluvy 601100246, zmenka bola vystavená
v Krupine dňa 28.09.2009 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 23636/B“ zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne, keď
zmenka bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka

obsahuje zmenkovú sumu 834,45 € a dátum začiatku úročenia 18.04.2010. Ako vystaviteľ zmenky je
uvedená Mária M., trvale bytom M.I. XXX/XX, XXX XX C., a tiež je uvedené rodné číslo. Na druhej strane
je uvedené „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“ a nečitateľný podpis.

Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový zákon“),

majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných
zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej
dohodnutej výške.
Podľa článku I § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje : 1. označenie, že ide o zmenku,

pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho,
komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom ( rubopisom).

Podľa článku I § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Prvostupňový súd v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného prvostupňového rozsudku
v zmysle záverov odvolacieho súdu vec opätovne skutkovo a právne posúdil, keď s odkazom na
ustanovenie § 226 O.s.p., teda viazanosť prvostupňového súdu právnym názorom odvolacieho súdu, vo
veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 30.09.2015, pričom súd dospel k záveru, že návrh

navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd v tomto konaní postupoval v súlade s nariadením č. 861/2007. S poukazom na znenie článku 19
nariadenia č. 861/2007 - Rozhodné procesné právo platí, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v

ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v konaní postupoval aj v zmysle zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, súd použil právo Slovenskej republiky v súlade s ust. § 91 a nasl.
zmenkového zákona, nakoľko zmenka bola vystavená na území SR a ako platobné miesto bolo uvedené
sídlo pôvodného majiteľa zmenky - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá má sídlo v Slovenskej

republike.

Predložená zmenka okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75
zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods.
2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie.

Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádojednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s
§ 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky
na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva, že odporkyni bola zmenka predložená
na platenie 22.07.2010.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového
zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 %
denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviťvo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový
zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj
platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako

osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z
ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon
ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.

Z predloženej zmenky vyplýva, že jej vystaviteľom je fyzická osoba - nepodnikateľ, zatiaľ čo
remitentom obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti podľa Obchodného registra je okrem
iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Táto skutočnosť môže indikovať, že ich vyjednávacia
pozícia nebola rovnaká alebo obdobná. Avšak bez ohľadu na to, aj keby sa jednalo o subjekty
s rovnakou alebo obdobnou vyjednávacou pozíciou, dokonca aj keby každý z nich bol držiteľom
oprávnenia na podnikanie, je vždy nevyhnutné vziať do úvahy, že v oblasti súkromného práva platí

obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych
vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná
sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak
predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej
doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť

bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a
účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.

Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej

posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k
prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa

jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a

mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť

na výšku zmenkového úroku, pričom zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje
v danom prípade pri zmenkovej sume 834,45 € za jeden kalendárny rok nárast dlhu odporkyne voči
majiteľovi zmenky o 761,44 €. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou Slovenska a
dostupnej na jej webovom sídle, vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bola priemerná
úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských

úveroch v rozmedzí 8,19 - 15 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 5,58 - 7,39
% ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje.

Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že úroková doložka v zmenke ako právny úkon,
ktorým vznikol záväzok dlžníka platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 %

ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore
s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa
dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Súd má zato, že na absolútnu neplatnosť
úrokovej doložky na zmenke je povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu. Súd však, rešpektujúc právny
názor nadriadeného súdu vyslovený napr. v rozhodnutí zo dňa 30.9.2014, č.k. 43Cob/443/2014, že

„ úkony, ktoré sa vzťahujú na zmenku sú právnymi úkonmi a preto sa na posúdenie ich platnosti
subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník ( prípadne aj Obchodný zákonník, v závislosti od povahy
daného vzťahu). Pokiaľ teda zmenkový zákon neurčuje inak, z hľadiska vecného obsahu zmenkového
právneho úkonu je možné aplikovať § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neplatný je právnyúkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči
dobrým mravom. Je však nutné zdôrazniť, že pôsobnosť Občianskeho zákonníka je subsidiárna.
Zmenkový zákon pritom predpokladá, že posúdenie kauzálneho vzťahu ( a teda posúdenie otázky

platnosti alebo absolútnej neplatnosti vystavenia zmenky pre rozpor s ktorýmkoľvek právnym
predpisom) je možné pri indosovanej zmenke výlučne za splnenia podmienok uvedených v čl. I § l7
ZŠZ, poukazuje nato, že v prejednávanej veci pritom na rozpor navrhovateľom uplatneného plnenia s
dobrými mravmi poukázala vo svojich vyjadreniach aj odporkyňa. Z dôvodu neplatnosti úrokovej doložky
na zmenke súd návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zmenkového úroku vo

výške 0,25 % denne zo sumy 834,45 € od 18.04.2010 do 12.08.2010, zamietol.

V zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona zostala navrhovateľovi možnosť
postihom žiadať od odporkyne zmenkovú sumu, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu
vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. V prejednávanej veci si navrhovateľ od odporkyne
zmenkovú sumu neuplatňoval, nakoľko túto uhradila ešte pred začatím konania. Uplatnený 6 % ročný

úrok zo sumy 834,45 € od 22.07.2010 do 12.08.2010 predstavuje v prepočte čiastku 3,01 €. Po
pripočítaní uplatnenejzmenkovej odmeny vo výške 2,78 € teda zostávajúci predmet konania predstavuje
sumu 5,79 €. Z návrhu vyplýva, že na úroky už odporkyňa zaplatila sumu 200,- €. Keďže, ako už súd
ustálil vyššie, úroková doložka v predmetnej zmenke je neplatná, je zrejmé, že pred začatím konania
vykonaná úhrada odporkyne vo výške 200,- € na rámec zmenkovej sumy plne pokrýva zostávajúci

predmet konania. Súd preto návrh zamietol aj vo zvyšnej časti uplatneného nároku.

O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia č. 861/2007, podľa ktorého trovy konania
znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o
povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí. Odporkyňa bola v konaní pri bránení svojho práva úspešná v celom rozsahu a ako úspešný
účastník by mala nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnila a
ani z obsahu súdneho spisu nevyplynulo, že by jej boli nejaké trovy vznikli, súd jej náhradu trov konania
nepriznal. Od úspechu odporkyne sa odvíja aj úspech vedľajšieho účastníka na jej strane, ktorý si však
rovnako náhradu trov konania neuplatnil, preto ani vedľajšiemu účastníkovi súd túto náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).