Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/241/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415205301
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415205301.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: H. J., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom X., B., D.. X. XX, G., X. G., štátny občan G. K., zastúpeného advokátom Mgr. Mariánom Čupríkom,
so sídlom Poštová 8, Košice, proti žalovanému: Finerg International, s.r.o., so sídlom Stará Lesná 157,
IČO: 36 511 391, o zaplatenie 118.584,88 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného

súdu Kežmarok zo dňa 17.9.2015 č. k. 10C/533/2015-59, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Kežmarok uznesením č. k. 10C/533/2015-59 konanie vo veci zastavil. Žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca
sa návrhom zo 14.7.2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 118.584,88 eur s
úrokom z omeškania titulom nemožnosti plnenia z predchádzajúcej uzavretej zmluvy o budúcej zmluve
o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 25.2.2008. Podľa tejto zmluvy o budúcej zmluve sa žalovaný
zaviazal ako predávajúci uzavrieť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu na kúpu rekreačného
apartmánu v areáli V. I., U. I. Č.. XXX, okres W.. V čase uzavretia budúcej zmluvy apartmán ešte nebol

postavený. Žalovaný ho mal postaviť vo vlastnom mene a vlastnícke právo po dostavaní previesť na
žalobcu. Jednalo sa o platne uzavretú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb.. V priebehu výstavby žalobca preplatil žalovanému zálohové faktúry v rozsahu
118.584,88 eur. Po dostavaní apartmány prešli do vlastníctva spoločnosti JAKOR, s.r.o., a tak plnenie
podľa zmluvy o budúcej zmluve sa v zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka stalo nemožným.
Túto skutočnosť napriek oznamovacej povinnosti žalovaný nesplnil a žalobcovi neoznámil. V dôsledku

zániku záväzku pre nemožnosť plnenia u žalobcu vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,
o čom sa dozvedel 15.7.2013 nahliadnutím do verejnej databázy katastra nehnuteľností.

2) Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Prekážka res iudicata (právoplatne rozhodnutej

veci) vylučuje, aby súd znovu vec prejednal. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

3) V registri súd zistil, že vec nie je prvou súdnou žalobou žalobcu na vrátenie peňažnej sumy zaplatenej
žalobcom žalovanému v rokoch 2008 a 2009 na základe zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode
vlastníctva nehnuteľnosti. Vec bola prejednávaná pod sp. zn. 8C/329/2012. Tu sa žalobca domáhal

vydania bezdôvodného obohatenia v sume 244.892,48 eur z dôvodov vrátenia peňažných prostriedkov
poskytnutých žalovanému v rokoch 2008 a 2009. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že zmluvy o budúcomprevode vlastníckeho práva sú absolútne neplatné, pričom žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného
obohatenia u žalovaného na jeho úkor. Žalovaný preukázal, že peňažné prostriedky poskytnuté na
účel výstavby nepochádzali z účtu žalobcu. Preto súd prisvedčil argumentácii žalovaného o nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie u žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Naviac bola vznesená
námietka premlčania nároku. Aj z toho dôvodu súd žalobu zamietol. Po podaní odvolania proti rozsudku
okresného súdu krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne rozsudkom
z 13.8.2014 č. k. 2Co/267/2013-230. Keď posledná zálohová platba bola poukázaná žalovanému
28.5.2009 a žaloba bola podaná 11.7.2012, bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Krajský súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi pre
absenciu podpisu žalobcu na zmluvách nevznikol. Preto žalobca mohol žiadať aj vydanie bezdôvodného
obohatenia. Rozsudok Okresného súdu Kežmarok v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu
v Prešove nadobudol právoplatnosť 6.10.2014. Tým podľa § 159 ods. 3 O.s.p. bola vytvorená prekážka,
aby vec bola prejednaná znova.

4) Žalobca raz uplatnil nárok na vrátenie platieb, ktoré poukázal v priebehu roku 2008 a 2009 na základe
zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti. Vo veci už bolo právoplatne
meritórne rozhodnuté tým, že nárok na vrátenie žalobca nemá. Bolo právoplatne rozhodnuté o premlčaní
nároku žalobcu, čo tvorí prekážku rozsúdenej veci aj pri vrátení plnenia z neplatnej zmluvy. Tu je nárok
tiež premlčaný. Vzhľadom na prekážku rozsúdenej veci okresný súd podľa § 104 ods. 1 O.s.p. konanie

zastavil.

5) O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., kde žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

6) Proti uzneseniu okresného súdu dal odvolanie žalobca. Spochybnil rozhodnutie súdu prvého stupňa
o tom, že existuje prekážka rozsúdenej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p. a ten istý právny dôvod zo
zisteného skutkového stavu. Absentuje tu práve totožnosť právneho dôvodu požadovaného nároku. Ide
tuototožnosťsubjektovpráva,alevoveci10C/533/2015sadomáhalvydaniabezdôvodnéhoobohatenia
zo zániku záväzku pre nedostatočnú možnosť plnenia. K tomu došlo v polovici roku 2013 prevodom

nehnuteľností do vlastníctva tretích osôb a znemožneniu plnenia záväzku žalovaným v zmysle zmluvy
o uzavretí budúcej zmluvy. Ide o úplne nový skutok ako je opísaný v návrhu na začatie konania vo veci
8C/329/2012. Vo veci 8C/329/2012 sa domáha vrátenia plnenia. Skutkové vymedzenie je iné v obidvoch
prípadoch. Ďalej zástupca žalobcu poukazuje na výkon práva s dobrými mravmi, ak sa uplatňuje
námietka premlčania. Žalobca vyplatil žalovanému finančné prostriedky na výstavbu nehnuteľnosti.

Nehnuteľnosť bola následne predaná. Finančné prostriedky si zhotoviteľ ponechal. Je to v rozpore s
princípom spravodlivosti a mravnosti. Navrhuje rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

7) Podľa prechodných ustanovení Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.) a to § 480

ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť dňom 1.7.2016 a aj sporná vec sa bude
prejednávať podľa CSP.

8) Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).
Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

9) Civilný sporový poriadok v zhode s Občianskym súdnym poriadkom umožňujú súdu skúmať procesné
podmienky, pričom aj v zmysle § 230 Civilného sporového poriadku platí zásada, že ak sa vec

právoplatne rozhodla, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Prekážka rozsúdenej veci znamená,
že nie je možné viesť obdobné žaloby, ak súd vo veci právoplatne rozhodol. Prekážka rozsúdenej veci
znamená, že súd skúma, či sa nejedná o totožné veci z hľadiska skutkového vymedzenia a či sa týka
tých istých účastníkov. Okresný súd uznesením zo dňa 17.9.2015 konanie zastavil práve z dôvodu, že
už vo veci bolo právoplatne rozhodnuté v konaní 8C/329/2012. Vec sa týkala vydania bezdôvodného

obohatenia z predchádzajúcej uzavretej zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľnosti
apartmánu v areáli V. I., P. U. I., okres W.. Súd vo veci konštatoval, že zmluva o budúcej zmluve
je absolútne neplatná, pričom žalobca nepreukázal bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného,
pretože nebolo preukázané, aby peňažné prostriedky boli poskytnuté žalovanému z účtu žalobcu. Podľažalobcu sa nejedná o prekážku rozsúdenej veci, pretože v tomto konaní sa domáha vrátenia peňažnej
zálohy poskytnutej na výstavbu apartmánového domu. Zo strany žalovanej spoločnosti došlo k predaju
nehnuteľnosti, čím nastala nemožnosť plnenia na strane žalovanej spoločnosti. Odvolací súd v zhode

so súdom prvého stupňa musí poukázať na to, že právne posúdenie veci je záležitosťou súdu. Je tu
totožnosť účastníkov konania v osobe žalobcu a žalovaného, pričom základný nárok žalobcu je vrátenie
finančnej zálohy poskytnutej podľa tvrdenia žalobcu na výstavbu apartmánu. V princípe nárok žalobcu
je založený na vrátení peňažných prostriedkov, ktoré mal zaplatiť na výstavbu apartmánu. Pri prvej
žalobe vo veci 8C/329/2012 nebolo preukázané platné uzavretie zmluvy o budúcej zmluve z hľadiska

nedostatku písomnej formy, pretože zmluva nebola podpísaná konajúcimi osobami, v danom prípade
žalobcom. Pri vydaní bezdôvodného obohatenia bola vznesená námietka premlčania. Aj v sporovej veci
sp. zn. 10C/533/2015 žalobca žiada vrátenie vyplatenej zálohy na výstavbu apartmánu z dôvodu, že
apartmán po dostavaní bol žalovaným predaný, takže nastala nemožnosť plnenia zo strany žalovanej
obchodnej spoločnosti zrealizovať prístup uzavretej zmluvy o budúcej zmluve. V obidvoch prípadoch
stále ide o nárok na vrátenie vyplatených záloh medzi účastníkmi, sporovými stranami, pričom právne

posúdenie nároku je záležitosťou súdu. Skutkové vymedzenie je totožné, a to zaplatenie záloh na
výstavbu a následná požiadavka na vrátenie z právneho dôvodu, ktorý zanikol, resp. nastala nemožnosť
plnenia predaj nehnuteľnosti. Stále ide o nároky zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a vrátenia zloženej
zálohy. Toto vrátenie sa bude považovať buď za bezdôvodné obohatenie alebo povinnosť vrátiť zloženú
zálohu, keď dôvod platenia zanikol pre nemožnosť plnenia, ak oprávnená povinná osoba previedla

predmet záväzku na tretiu osobu. Podľa § 577 ods. 2 Obč. zákonníka č. 40/1964 Zb., právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté, pretože dlžník je povinný bez zbytočného dokladu po tom,
čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to veriteľovi, ináč zodpovedá za
škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený (§ 577 ods. 1 OZ).
Podľa § 575 OZ, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Z hľadiska vyššie

uvedeného, rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ pre prekážku rozsúdenej veci konanie
zastavil. Jedná sa tu o totožnosť účastníka, ako aj skutkovú totožnosť nároku na vrátenie tvrdenej
zloženej zálohy žalobcom v prospech žalovaného. Pre prekážku rozsúdenej veci nie je možné vo veci
- v konaní pokračovať, potom podľa § 161 ods. 2 CSP, pre nedostatok procesných podmienok, ktorý
nemožno odstrániť, a to prekážku rozsúdenej veci, súd konanie zastaví.

10) Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania. Podľa
§ 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
nebol v konaní úspešný a žalovanej v konaní trovy nevznikli, preto je rozhodnutie správne. Podľa § 256
ods.1CSP,akstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonaniaprotistrane.

Protistrane trovy v konaní nevznikli, preto ani žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

11) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP.
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v odvolacom konaní
trovy nevznikli, preto žalovanej strane nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).