Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/386/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203261
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415203261.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci navrhovateľky B.,

štátnej občianky Slovenskej republiky, proti odporcovi Q., štátnemu občanovi Slovenskej republiky,
zastúpenému opatrovníčkou X. za účasti maloletých detí - Q. zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, o určenie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Q. je otcom maloletého Q. z matky B.
II. Súd u r č u j e , že Q. je otcom maloletej Q. z matky B.
III. Súd u r č u j e , že Q. je otcom maloletej M. z matky B.
IV. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom - Q. sa n e u p r a v u j e .

V. Účastníkom a štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

VI. Odporcovi sa p r i z n á v a oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 12. 5. 2015 žiadala, aby odporca bol určený za otca jej maloletých
detí Q. Návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. Nc 1664/98-21, ktorý
právoplatnosť nadobudol dňa 9. 4. 1999 bol odporca pozbavený spôsobilosti na právne úkony, pričom
uznesením toho istého súdu č. k. P 105/99-33 právoplatným dňa 22. 9. 1999 mu bola za opatrovníčku

ustanovená X. jeho matka. Tvrdila, že s odporcom sa pozná už 14 rokov, z toho cca 13 rokov až doposiaľ
sa spolu aj intímne stýkajú, pričom žiadneho iného partnera v tomto období nemala a od narodenia syna
Q., nar. XX. X. XXXX až doposiaľ s odporcom žije v spoločnej domácnosti u jeho rodičov. V návrhu
uviedla, že tak maloletý Q., ako aj maloleté Q. sú deťmi odporcu, o čom vedia jej rodičia aj matka
odporcu, avšak doposiaľ odporca ako ich otec v rodných listoch nie je zapísaný, nakoľko pokusy o zápis
jeho otcovstva na matrike boli neúspešné, zapísaný je len ako otec ich štvrtého dieťaťa, maloletej V.j,
narodenej dňa XX. X. XXXX. Podľa tvrdenia navrhovateľky jedine odporca môže byť otcom maloletých

detí Q. pretože v čase rozhodnom pre ich počatie mala pohlavný styk iba s ním a so žiadnym iným
mužom sa nestýkala, preto žiada odporcu určiť za otca týchto maloletých detí.

Opatrovníčka odporcu sa k návrhu vyjadrila písomne tak, že odporca svoje otcovstvo uznáva.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na ktorom navrhovateľka na návrhu trvala s tým,
že otcom maloletých detí môže byť len odporca, lebo len s ním po celý čas až doposiaľ žije, žiaden

iný vzťah nemala.

Opatrovníčka odporcu na pojednávaní uviedla, že odporca otcovstvo uznáva.Kolízny opatrovník na pojednávaní vzhľadom na skutočnosť, že odporca je pozbavený spôsobilosti
na právne úkony a teda nie je možné určiť otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov navrhol vykonať
znaleckédokazovaniezaúčelomurčeniačiodporcajealeboniejeotcommaloletýchdetí.Naposlednom

pojednávaní dňa 30. 3. 2016 súd vec v súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) prejednal a rozhodol v neprítomnosti kolízneho opatrovníka s prihliadnutím na obsah spisu
a vykonané dôkazy, keďže ten sa naň napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil a o jeho
odročenie nežiadal.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:

ZrodnéholistuvedenéhovknihenarodenímatričnéhoúraduKežmarok,zväzokXX,ročníkXXXX,strana
XXX, por. č. XXX (čl. 3 spisu) súd zistil, že maloletý Q. sa narodil dňa XX. X. XXXX z matky B. V kolónke
otec je zápis „neuvedený“.

Z rodného listu vedeného v knihe narodení matričného úradu Prešov, zväzok XXX, ročník XXXX, strana
X, por. č. XXX (čl. 4 spisu) súd zistil, že maloletá Q. sa narodila dňa XX. X. XXXX z matky B.. V kolónke
otec je zápis „neuvedený“.

ZrodnéholistuvedenéhovknihenarodenímatričnéhoúraduKežmarok,zväzokXX,ročníkXXXX,strana

XXX, por. č. XXX (čl. 5 spisu) súd zistil, že maloletá M. sa narodila dňa XX. X. XXXX z matky B.. V
kolónke otec je zápis „neuvedený“.

ZrodnéholistuvedenéhovknihenarodenímatričnéhoúraduKežmarok,zväzokXX,ročníkXXXX,strana
XXX, por. č. XXX (čl. 6 spisu) súd zistil, že odporca je v ňom zapísaný ako otec dieťaťa V., ktorého

matkou je navrhovateľka B.
Zo spisov Okresného súdu Kežmarok sp. zn. Nc 1664/98 a P 105/99 bolo zistené, že rozsudkom zo dňa
17. 2. 1999 č. k. Nc 1664/98-21, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. 4. 1999 bol odporca pozbavený
spôsobilosti na právne úkony. Podľa záverov tam vykonaného znaleckého dokazovania odporca trpí
takou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nie je schopný pochopiť ani význam výsluchu, ani význam

súdnych rozhodnutí, preto znalkyňa neodporúčala výsluch odporcu, ani doručenie mu rozhodnutia.
Uznesením zo dňa 30. 6. 1999, č. k. P 105/99-33, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 9. 1999 bola
odporcovi ustanovená opatrovníčka v osobe jeho matky X..

Navrhovateľka v konaní tvrdila, že otcom maloletých detí Q. môže byť jedine odporca, keďže jedine s

ním sa v čase rozhodnom pre ich počatie stýkala a spolu ako rodina už žijú nepretržite viac ako 13 rokov.

Uznesením zo dňa 11. 12. 2015 súd ustanovil znalkyňu z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, RNDr.
Angeliku Vasiľovú za účelom vykonania paternitnej expertízy metódou analýzy DNA u maloletých detí
Q.y, navrhovateľky a odporcu a vypracovania znaleckého posudku za účelom zistenia, či odporca je

otcom týchto maloletých detí, alebo jeho otcovstvo k nim je vylúčené. Zo znaleckého posudku uvedenej
znalkyne č. 3/2016 zo dňa 2. 2. 2016 súd zistil, že po odobratí vzoriek zo steru z bukálnej sliznice
navrhovateľky, odporcu a maloletých detí a ich následnom znaleckom skúmaní znalkyňa dospela k
záveru, že otcovstvo odporcu k maloletým deťom Q. treba považovať za prakticky dokázané, keďže
hodnota pravdepodobnosti otcovstva je 99,99 %.

Podľa § 84 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo

nevylučujú závažné okolnosti.

Tak navrhovateľka, ako aj opatrovníčka odporcu potvrdili, že v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
maloletých detí Q. menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní udržiavali navrhovateľka a odporcaintímne styky. Tvrdenie navrhovateľky, že v uvedenom rozhodnom období sa okrem odporcu s nikým
iným intímne nestýkala nebolo v konaní ničím spochybnené. Vzhľadom na uvedené súd považuje súlož
navrhovateľky s odporcom v rozhodnom období za preukázanú. Keďže neboli zistené žiadne závažné

okolnosti vylučujúce otcovstvo odporcu a závery vykonaného znaleckého dokazovania jednoznačne
potvrdili otcovstvo odporcu k maloletým deťom Q., súd určil odporcu za otca týchto maloletých detí
(výroky č. I. až III. rozsudku).

S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa

(§ 113 ods. 2 O.s.p.), preto bolo potrebné zaoberať sa aj tým, či je potrebné upraviť otázky výchovy a
výživy, t.j. kto z rodičov bude mať dieťa v osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok, ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, a upraviť tiež styk s maloletým dieťaťom.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z
rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

Keďže navrhovateľka a odporca, ktorého súd určil za otca maloletých detí spolu žijú, nebol v zmysle
§ 36 ods. 1 Zákona o rodine dôvod a ani zákonné podmienky na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, navyše odporca nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
nakoľko tejto bol rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 17. 2. 1999, č. k. Nc 1664/98-21

pozbavený, preto rodičovské práva a povinnosti priamo zo zákona (§ 28 ods. 3 Zákona o rodine)
vykonáva navrhovateľka, a tak súd vo štvrtom výroku rozsudku rozhodol, že výkon rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom Jánovi, Janke a Vanese neupravuje.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tak ani navrhovateľka ani odporca nepodali návrh na náhradu trov

konania, preto súd v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. rozhodol že im náhradu trov konania nepriznáva. Keďže
trovy vznikli aj štátu, ktorý vzhľadom na oslobodenie navrhovateľky od súdnych poplatkov priznané jej
uznesením zo dňa 29. 7. 2015 z dôvodu jej hmotnej núdze a s tým spojenú nemožnosť preddavkovania
trov tohto dôkazu musel platiť trovy znaleckého dokazovania vo výške 472,- eur, bolo podľa § 151 ods.
6 O.s.p. potrebné rozhodnúť aj o trovách štátu. Ani štátu však náhrada trov konania v zmysle § 148

O.s.p. priznaná nemohla byť, lebo aj u odporcu, ktorý by tieto trovy podľa výsledku konania mal znášať
sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, ktoré mu aj bolo na jeho žiadosť
v celom rozsahu priznané (šiesty výrok rozsudku), a to vzhľadom na jeho preukázané pomery, keď tento
je poberateľom len invalidného dôchodku vo výške 322,20 eur mesačne (viď potvrdenie na čl. 61 spisu).
Odporcovi tak nemohla byť uložená ani povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh, od ktorého platenia

bola navrhovateľka oslobodená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).