Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/279/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202103
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415202103.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci žalobcu Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, adresa pre
doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47 234 679, proti žalovanému K. štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, o zaplatenie 654,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2. 4. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť mu sumu 654,98 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 105,82 eur, úrok z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 654,98 eur odo dňa 26. 3. 2015 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania.

Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzavrel dňa 11. 12. 2008 úverovú zmluvu číslo
XXXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli úverové zmluvné podmienky žalobcu a ktorej
súčasťou bola dohoda zmluvných strán o uzatvorení úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru

č. XXXXXXXXXX, ktorá platnosť nadobudla dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť až uskutočnením
aktivácie karty zo strany žalovaného. V žalobe žalobca tvrdil, že na základe riadneho plnenia si
povinnostívyplývajúcichzúverovejzmluvyzostranyžalovanéhozaslalmuvzmysleustanoveniaHlavy8
Úverových zmluvných podmienok úverovú kartu spolu s metodickou príručkou, ktorá obsahovala okrem
charakteristiky revolvingového úveru aj spôsob aktivácie karty v prípade, ak žalovaný prejaví vôľu aby sa
platná úverová zmluva stala aj účinnou a aby bol viazaný právami a povinnosťami z nej plynúcimi a tiež
obsahovala sadzobník poplatkov, ktorý upravoval výšku mesačnej úrokovej sadzby a poplatkov. Podľa

žalobcu žalovaný podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bol s nimi
oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou a sadzobníkom poplatkov,
ktorý bol jej súčasťou. Žalovaný úver podľa žalobcu dohodnutým spôsobom nesplácal, čím sa dostal
do omeškania tak, ako je to uvedené v splátkovom kalendári, pričom celkovo prostredníctvom úverovej
karty čerpal z poskytnutého revolvingového úveru sumu 1.280,- eur a žalobcovi vrátil len sumu 625,02
eur. Dňa 23. 4. 2013 bol žalovaný podľa tvrdenia žalobcu v žalobe listom v zmysle Hlavy 6 písm. a)
ÚZP vyzvaný k úhrade celého zostatku úveru vo výške 1.236,96 eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania

výzvy. V žalobe žalobca uviedol, že nepožaduje zaplatenie úrokov a poplatkov spojených s poskytnutým
úverom, ale uplatňuje len neuhradenú úverovú istinu vo výške 654,98 eur a úroky z omeškania.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.Nakoľko sa v danom prípade jedná o drobný spor (§ 200ea Občianskeho súdneho poriadku) a vo veci
bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 115a

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. 4. 2016, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia
boli v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 10. 3. 2016,
účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených
listinných dôkazov, a to fotokópiou Úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX a Úverových zmluvných
podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., žalovanému adresovanej výzvy k splateniu celého
úveru zo dňa 23. 4. 2013 s Podacím hárkom, fotokópiou žalovanému adresovanej predžalobnej
výzvy na zaplatenie dlhu a oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 25. 11. 2014 spolu s
Podacím hárkom zo dňa 27. 11. 2014, Výpisom čerpania, splátok a úhrad pre úverovú zmluvu číslo

XXXXXXXXXX, obsahom výpisu z obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový stav:

Účastníci vyplnením tlačiva označeného ako „Telefonná pôžička SR, Úverová zmluva“ číslo
XXXXXXXXXX podpísaného žalobcom dňa 11. 12. 2008 a žalovaným dňa 24. 12. 2008 dohodli
poskytnutie úveru žalovanému vo výške 20.000,- Sk/663,88 eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal vrátiť v

60-tich mesačných splátkach vo výške 727,- Sk/24,13 eur. V zmluve bola uvedená RPMN (43 %) a ročná
úroková sadzba 33,59 %. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo žalobcom predloženého písomného
vyhotovenia „Úverovej zmluvy“ číslo 3812078632.

Žalobca tvrdil, že vyššie uvedená úverová zmluva bola zároveň zmluvou o poskytnutí revolvingového

úveru číslo XXXXXXXXXX, ktorá platnosť nadobudla podpisom a účinnosť po splnení odkladacej
podmienky vo forme aktivácie karty žalovaným.

Z tlačiva „Telefonnej pôžičky SR, Úverovej zmluvy“ číslo XXXXXXXXXX bolo zistené, že v jeho
spodnej časti je predtlačeným drobným písmom uvedené „ Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové

podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. uvedené na rube tejto listiny (strana 1) a na
samostatnom liste (strana 2 a 3) a klient svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými
podmienkami, všetky ich ustanovenia sú mu zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a
prejavujesúhlasbyťviazanýtýmitopodmienkami“.Ďalejjetampredtlačenýmdrobnýmpísmomuvedené
„Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového

úveru I, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave
8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.“.

Z úverových zmluvných podmienok predložených žalobcom súd zistil, že nachádza sa v nich Hlava 8
označená ako Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru I. V tej je uvedené, že „Zmluvné strany klient a

spoločnosť sa popri úverovej zmluve dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru,
čiže zmluvy o RÚ I. Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o RÚ I. vzniká klientovi právo na poskytnutie
revolvingového úveru I a spoločnosti povinnosť RÚ I. za dohodnutých podmienok poskytnúť klientovi.
Klient je oprávnený čerpať RÚ I. opakovane prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených
v týchto Úverových podmienkach a to vždy maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého

úverového rámca RÚ I. Spoločnosť a klient si dohodli úverový rámec RÚ I. vo výške 15.000,-S./497,91
eur. Klient sa uzatvorením tejto zmluvy o RÚ I zaväzuje poskytnutý RÚ I spoločnosti vrátiť a zaplatiť
jej za poskytnutie RÚ I úroky“.

Z listiny označenej ako Výpis čerpania, splátok a úhrad predloženej žalobcom (čl. 26 spisu) bolo zistené,

že táto sa má týkať zmluvy so žalovaným číslo XXXXXXXXXX podpísanej dňa 11. 12. 2008, ako výška
úveru je tam uvedená suma 1.200,- eur. Ďalej je tam zaznamenané čerpanie peňažných prostriedkov
cez výbery z bankomatu počnúc prvým takýmto výberom dňa 14. 10. 2011 až po posledné čerpanie
dňa 14. 6. 2012, spolu takto vyčerpaná bola suma 1.280,- eur. Potom sú tam evidované predpisy
splátok a tiež sú tam zaznamenávané úhrady vo výške spolu 625,02 eur. Pri dátume 23. 4. 2013 je tam

uvedené „zosplatnenie“, pričom v záverečnej rekapitulácii je ako dlh žalovaného uvedená istina vo výške
654,98 eur a dlžný úrok z omeškania vo výške 105,82 eur čo zodpovedá výške a špecifikácii nárokov
uplatnených žalobcom v žalobe.Žalobca tvrdil, že žalovaný záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil v dôsledku čoho mu
bol dňa 23. 4. 2013 zaslaný list (čl. 24) s výzvou k splateniu celého dlhu vo výške 1.236,96 eur v lehote
15 dní od odoslania výzvy. Z uvedenej sumy žalobca žalobou uplatňuje len istinu vo výške 654,98 eur

ako rozdiel žalovaným vyčerpanej sumy (1.280,- eur) a ním doposiaľ celkovo splatenej sumy (625,02
eur) a tiež požaduje úrok z omeškania z tejto sumy počítaný od uplynutia lehoty k vráteniu dlžnej sumy
v liste zo dňa 23. 4. 2013.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na

oslabenie nároku vrátane jeho premlčania vyplývajúcu mu z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 bolo potrebné zaoberať sa v prvom rade otázkou, či žalobca svoje
tvrdené právo neuplatňuje po uplynutí premlčacej doby.

Základnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo preto najskôr ustáliť, aká premlčacia doba sa
vzťahuje na uplatňované právo žalobcu a preto bolo potrebné predovšetkým určiť, či žalobcovi skutočne

vzniklo právo na vrátenie úveru tak ako sa toho domáhal, čo predpokladá predovšetkým platné uzavretie
riadnej úverovej zmluvy alebo či k takémuto platnému uzavretiu zmluvy nedošlo a žalobcovi vzniklo iba
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Pri určení, či žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie

spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom vzniklo právo na vrátenie úveru, ktorý mal byť
poskytnutý žalovanému ako fyzickej osobe nepodnikateľovi (viď označenie žalovaného v časti zmluvy
nazvanej „klient“ ako aj použitá terminológia typická pre spotrebiteľské úvery, napr. “celkové náklady
spotrebiteľa“) nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (opak žalobca ako dodávateľ
nepreukázal ani netvrdil) je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust. § 1 až 3 zák. č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 24. 12. 2008
(deň podpisu a akceptácie úverovej zmluvy žalovaným) potrebné vychádzať predovšetkým z ustanovení
uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj z relevantných zákonných ustanovení
o postavení a ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 25 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. 6. 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

K uzavretiu zmlúv o úvere (o poskytnutí úveru vo výške 20.000,- Sk a o poskytnutí úverového rámca)
malo dôjsť dňa 24. 12. 2008, teda ešte za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
preto sa právne vzťahy účastníkov nimi založené v súlade s vyššie uvedeným spravujú týmto zákonom.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 24. 12. 2008 na účely tohto zákona

sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6)

musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom
úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej

miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca sa v konaní domáhal vrátenia žalovanému poskytnutého úveru tvrdiac, že úver bol poskytnutý
žalovanému vo forme úverového rámca na základe „Zmluvy o revolvingovom úvere I“, ktorá bola

súčasťou úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 24. 12. 2008.

Podľa tvrdení žalobcu, právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom mal
teda vzniknúť práve na základe zmlúv v tlačive „Telefonná pôžička SR, Úverová zmluva“ podľa ktorých
poskytolžalovanémujedenspotrebiteľskýúvervovýške20.000,-Sk,nárokyzktoréhoniesúpredmetom

konania a druhý úver vo forme úverového rámca, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej
(úverovej) karty a ktorého vrátenie je predmetom konania.

Pokiaľ ide o úver, ktorý mal byť žalovanému poskytnutý formou úverového rámca, k tomu súd uvádza
nasledovné. Nakoľko žiadosť o nový produkt mala byť formulovaná v zmluve, ktorá sa uzatvárala

na obstaranie iného produktu, teda na poskytnutie úveru vo výške 20.000,- Sk, súd sa zaoberal
legitímnosťou, resp. prijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky zakomponovanej do Úverových zmluvných
podmienok žalobcu ako aj tým, či takýto úkon mohol spôsobiť vznik zamýšľaného právneho úkonu.

Podľa § 4 ods. 2 a 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného k 24. 12. 2008 predávajúci

nesmie spotrebiteľovi
a) ukladať povinnosť bez právneho dôvodu,
b) upierať práva podľa § 3 .Predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v
poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.11a) Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok,

ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho
prevádzkových možnostiach. Nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie
predaja“) na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej služby.

Podľa § 4 ods. 8 tohto zákona predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v

rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Súd s poukazom na nižšie uvedené odôvodnenie je názoru, že jednoriadkovým drobným písmom
písaným zmluvným ustanovením v zmluve, podrobnejšie rozvedeným až v úverových zmluvných
podmienkach podľa ktorého „Zmluvné strany klient a spoločnosť sa popri úverovej zmluve dohodli aj na
uzatvorenízmluvyoposkytnutírevolvingovéhoúveruI,.čižezmluvyoRÚI.Nazákladetaktouzatvorenej
Zmluvy o RÚ I. vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I a spoločnosti povinnosť

RÚ I. za dohodnutých podmienok poskytnúť klientovi...“ spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie
spotrebiteľského úveru na poskytnutie hotovosti 20.000,- Sk bolo vnútené aj poskytnutie úveru o ktorý
vôbec nežiadal a nemal možnosť vylúčiť ustanovenie o jeho poskytnutí, pričom prípadný úver o ktorý mal
žiadať v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č.
258/2001 Z.z., teda žalovanému ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt - úver o ktorý nežiadal a v čase

žiadosti nemal o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä zodpovedajúcim
návrhomnauzatvoreniezmluvymunebolpredloženýtakýnávrh,ktorýbyobsahovalzákladnénáležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedeným všetkých podmienok poskytnutia úveru, pričom nemožno
ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť dojednanie o tomto „druhom“ úvere vo forme
úverového rámca, keďže ten bol z vôle žalobcu vopred zakomponovaný do tlačiva zmluvy (drobným

písmom v jednom riadku) a najmä „Úverových zmluvných podmienok“ a to aj tam drobným husto
popísaným textom, čo samo osebe sťažuje oboznámenie sa spotrebiteľa s dojednaniami v tomto texte
obsiahnutými, pričom uvedená predtlač nepripúšťala možnosť vyznačenia, že spotrebiteľ o takýto úver
nemá záujem. Súdom skúmaná predtlačená „zmluva“ kontextovo začlenená ako osobitné zmluvné
ustanovenie v inej úverovej zmluve neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001

Z.z.

Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie - resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky
podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na poskytnutie hotovostných peňažných prostriedkov (tu vo
výške 20.000,- Sk) spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie iného úveru a „uzatvára“ zmluvu o revolvingovom

úvere (ak chce získať hotovostný úver je donútený fakticky pristúpiť aj k dojednaniu o revolvingovom
úvere), je v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a navyše
porušujespotrebiteľovuzmluvnúslobodukeďnepriamojeviazanéposkytnutiejednéhospotrebiteľského
úveru (tu na poskytnutie hotovosti 20.000,- Sk) na poskytnutie ďalšieho úveru, ktorý sa dojednáva
v danej zmluve - zmluvných podmienkach automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná

úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí
úveru formou úverového rámca, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere na poskytnutie
peňažných prostriedkov vo výške 20.000,- Sk, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy a zmluvných
podmienok ktorým sa „dojednáva“ poskytnutie revolvingového úveru nie je možné vylúčiť. Takéto
konanie veriteľa je v rozpore s dobrými mravmi a vykazuje zjavné znaky diskriminácie (§ 4 ods. 8 zák.

č. 250/2007 Z.z.), a je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku,
nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je
spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov.
Vzhľadom na výslovný a priamy zákonný zákaz vyplývajúci z § 4 ods. 3 v tom čase účinného zákona
o ochrane spotrebiteľa a nutnosť priamo v zmluve, a to písomne uviesť náležitosti v zmysle § 4 ods.

2 zákona o spotrebiteľských úveroch absolútne nemôže obstáť argumentácia žalobcu, ktorou sa snaží
navodiť dojem, že uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere I. žalovanému nevznikli žiadne práva a
povinnosti, keďže k účinnosti Zmluvy o revolvingovom úvere I a následnému poskytnutiu dohodnutého
revolvingového úveru dochádza až priamym úkonom zo strany žalovaného, ktorým je aktivácia kreditnejkarty potom, čo tento mal možnosť oboznámiť sa s metodickou príručkou a sadzobníkom poplatkov.
Nie je podstatné či bude alebo nebude úver formou úverového rámca poskytnutý, nakoľko poskytnutie
závisí od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné či dôjde k aktivácii kreditnej karty žalovaným

a čerpaniu tohto úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky a poplatky
a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „aktiváciu a prvé použitie karty“, pretože fakticky
podpisom predmetného tlačiva zmluvy a poskytnutím úverovej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii
úver (produkt, služba) o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať
vedomosť o tom, že vôbec nejakú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru uzatvára, nemá ani prehľad

o podmienkach poskytovania následného úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru o
ktorý bezprostredne klient žiada a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ aktivuje
a použije kreditnú kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach,
ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto súd má za to, že samotná formulácia zmluvnej
podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného
úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu

jeho obchodnú činnosť vnútením produktu, predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa -
poskytovateľaslužiebvyužívajúcneznalosťspotrebiteľaopodmienkachproduktualehlavneskutočnosť,
že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru doručením kreditnej karty samo osebe nabáda k jej použitiu,
hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil
záujem. Ak sa žalobca pri svojej snahe presvedčiť súd o legitímnosti takéhoto spôsobu „uzavretia

zmluvy“ odvoláva na Úverové zmluvné podmienky, s tým, že tam sú aj uvedené podmienky čerpania
a splácania úveru tak k tomu súd uvádza, že oboznámenie sa s uvedenými podmienkami je vzhľadom
na formu akou sú tieto napísané, a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom náročné aj
pre samotný súd, nie to pre priemerného spotrebiteľa. Na rozdiel od Zmluvy o úvere na poskytnutie
prostriedkov vo výške 20.000,- Sk, ktorej podmienky sú uvedené na prvej strane tlačiva „Telefonnej

pôžičky SR, úverovej zmluvy“, a ktoré sú vyjadrené jasne, určito a zrozumiteľne, a kde je nesporné, že
zmluva bola so žalovaným spísaná na jeho žiadosť, individuálne a v zmluve je jasne uvedené, aká je
výška úveru, koľko mesačných splátok, v akej výške bude žalovaný hradiť a koľko budú celkové náklady
spotrebiteľa nemôžu byť pochybnosti o vôli žalovaného túto zmluvu o úvere na poskytnutie hotovosti
uzavrieť a o jeho vedomosti o podmienkach tejto zmluvy, je nesporné, že pri tzv. revolvingovom úvere I

toto splnené nebolo a že žalovaný nemal prehľad o podmienkach poskytovania tohto následného úveru.
Súd žalobcovi vzhľadom na jeho tvrdenie, že presné podmienky revolvingového úveru sa žalovaný
mal možnosť dozvedieť z príručiek a listín doručených mu spolu s kreditnou kartou pripomína, že ak
mal žalovaný podľa tvrdenia žalobcu platnú zmluvu o revolvingovom úvere uzavrieť s ním už dňa 24.
12. 2008, tak potom nedodržanie jej náležitostí nemôže zhojiť to, že žalobca žalovaného „dodatočne“

pri zaslaní kreditnej karty doinformoval o tom, aké vlastne majú byť podmienky revolvingového úveru,
keďže platnosť zmluvy a jej náležitosti musia byť posudzované podľa stavu v čase jej uzavretia. Je
pritom úplne neprípustné aby samotný základný úverový vzťah (pri tomto druhom, tzv. revolvingovom
úvere) a jeho podmienky mali byť vyvodzované a mali mať oporu v podstate len v úverových zmluvných
podmienkach, keďže jednoriadkové predformulované skryté vyhlásenie na spodku samotnej zmluvy

absolútne žiadne informácie o „dojednanom“ úvere neobsahuje. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť
i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné
uviesť, že podstatné, základné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v
texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných
podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o samotnom dojednaní

ďalšieho úveru a jeho základných podmienkach však nie je možné v žiadnom prípade považovať za
vedľajšie, menej podstatné dojednanie. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a
názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods.
9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo
akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom

úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s
lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa
ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané
aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že

náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich
sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou
spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).Praktiky vnucovania úverov spotrebiteľom spôsobom obdobným tomu v tu súdenej veci už boli
judikatúrouslovenskýchsúdovjednoznačneodmietnutéstým,žetakýtovnútenýúvernemôžebyťplatne
dojednaný (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/86/2011 zo dňa 15. 11.

2011vspojenísRozsudkomKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.9C/37/2012zodňa17.5.2012aUznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 282/2012 zo dňa 12. 11. 2012).

Súd je teda názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe ustanovenia v zmluve a
všeobecných zmluvných podmienkach k inej zmluve, ktoré neobsahuje základné náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere nie je možné a že takéto konanie neznamená vznik úverového právneho
vzťahu,ikeďdošlokčerpaniuposkytnutýchprostriedkov,keďžesamotnázmluvanielenženeobsahovala
základné náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z., ale predovšetkým nebola vyhotovená v predpísanej
písomnej forme. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s nedodržaním písomnej formy
zmluvy o spotrebiteľskom úvere striktne a bez výnimky spája jej neplatnosť (§ 4 ods. 1) preto v danom
prípade sa vôbec nejedná o existenciu právneho úkonu ale prichádza tu do úvahy len možné domáhanie

sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. I keby totiž bolo ustanovenie zmluvných podmienok o
zmluvesdojednanímorevolvingovomúvereIpovažovanézaponuku,návrhnauzavretietakejto„ďalšej“
zmluvy (odhliadnuc od toho, že neobsahuje náležitosti podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch),
na dodržanie písomnej formy zmluvy by bola nevyhnutná bezpodmienečná písomná akceptácia
takéhoto návrhu žalovaným ktorú v žiadnom prípade nemôže nahradiť faktická aktivácia karty, či

čerpanie peňažných prostriedkov na čo sa odvoláva žalobca, keďže zákon o spotrebiteľských úveroch
bezpodmienečne trvá na písomnej forme zmluvy. Samotné faktické čerpanie spotrebiteľského úveru
môže v zmysle § 4 ods. 3 v tom čase účinného zákona o spotrebiteľských úveroch zhojiť neplatnosť
zmluvy iba pri nedodržaní podmienok podľa odseku 2 tohto zákona, v žiadnom prípade však nie pri
nedodržaní samotnej podmienky písomnej formy zmluvy zakotvenej v § 4 ods. 1 tohto zákona.

Vzhľadom na neexistenciu platnej úverovej zmluvy žalobcovi preto nevzniklo právo na vrátenie úveru
ale len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a § 457 Občianskeho zákonníka), keďže k
čerpaniu peňažných prostriedkov zo strany žalovaného došlo. Žalobcovi však v prejednávanom prípade
nebolo možné priznať ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške doposiaľ nevrátanej

úverovej istiny, t.j. sumy 654,98 eur, keďže svojho práva sa domáha po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1. 5. 2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v

čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje
v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v
spotrebiteľskej zmluve.

Z vykonaných dôkazov súd zistil, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky naposledy dňa 14. 6. 2012
čo je preukázané výpisom čerpania, splátok a úhrad na čl. 26 spisu. Práve čerpanie peňažných
prostriedkovžalovanýmzakladajúceprávožalobcužiadaťichvydanietitulombezdôvodnéhoobohatenia
súd považuje za moment rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka, a to aj subjektívnej, keďže vzhľadom na

žalobcom dovolené čerpanie peňažných prostriedkov konkrétnou jemu známou osobou už tento úkon je
preukázateľne momentom, kedy žalobca sa objektívne dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil i keď sám mal nesprávne a nedôvodne za to, že vzniká mu tým právo
na vrátenie úveru, ktoré mu nevzniklo. Právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia by teda
bolo nepremlčané len v prípade, ak by žalobca žalobu podal do dvoch rokov od tohto momentu, čo sa
nestalo. Žaloba bola podaná na súd až dňa 2. 4. 2015, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby v

zmysle § 107 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na zákonný príkaz vyplývajúci z už citovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať a preto jeho žalobu bez ďalšieho zamietol.

S poukazom na dôvod zamietnutia žaloby žalobcu (premlčanie jeho práva), opodstatnenosťou
a oprávnenosťou uplatneného nároku vo veci samej nad rozsah potrebný pre ustálenie povahy
uplatneného práva sa súd nezaoberal (viď tiež R29/1983).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca síce

návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v celom rozsahu neúspešný, nárok
na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Úspešný žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, preto súd
o trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).