Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 11, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/176/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213482
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414213482.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská č. 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní
právne zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava,
IČO: 47 239 921, proti žalovanej: N. Ď., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. V. XX, G. Š., v konaní o
zaplatenie 3.630,12 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.630,12 Eur s úrokom vo výške 18,90 % ročne zo
sumy 2.575,79 Eur od 01.11.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
3.325,07 Eur od 01.11.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa24.11.2014žiadalžalobcauložiťžalovanejpovinnosťzaplatiť
sumu 3.630,12 Eur s úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 2.575,79 Eur od 01.11.2014 do zaplatenia
asúrokomzomeškaniavovýške8,50%ročnezosumy3.325,07Eurod01.11.2014dozaplateniaakoaj
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Dôvodil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 01.04.2008

zmluvu o bežnom účte a balíku služieb. Na žiadosť žalovanej jej vystavil oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania zo dňa 19.12.2008, ktorým došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní
bežného účtu v zmysle bodu 2 obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy o prečerpaní. Na
základe tejto zmluvy poskytol žalovanej povolené prečerpanie na bežnom účte do limitu 3.319,39 Eur
formou úveru. Žalovaná nedodržala dohodnuté zmluvné podmienky a v dôsledku toho žalobca v súlade
s obchodnými podmienkami určil dňa 31.08.2013 splatnosť úveru, pričom dlh žalovanej k 31.10.2014
predstavuje istinu 2.575,79 Eur, úrok 749,28 Eur a úrok z omeškania 305,05 Eur.

2. Súd vo veci vydal dňa 13.04.2015 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas odôvodnený
odpor. Uviedla, že nesúhlasí s uplatneným nárokom a namietala, že voči žalobcovi neeviduje žiadny
záväzok. Žalovaná pohľadávka nevznikla a teda žaloba je nedôvodná.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.06.2015 navrhol odpor odmietnuť ako neodôvodnený,
nakoľko žalovaná svoje tvrdenia nijako bližšie nešpecifikovala ani neuviedla žiadne dôkazy na podporu

svojich tvrdení.

4. K tejto výhrade žalobcu o vecnom nezdôvodnení odporu podaného žalovanou súd uvádza, že síce
odpor je pomerne stručný a z obsahového hľadiska dosť všeobecný, no bol postačujúci na to, aby hobolo možné považovať za vecne odôvodnený tak ako to má na mysli ust. § 172 ods. 1 predposlednej
vety, resp. § 174 ods. 1 a 3 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Z odporu
podaného žalovanou jasne vyplýva, že spochybňuje samotný základ žalovanej sumy a preto nesúhlasí

so žalobou. Aj keď nie sú konkretizované okolnosti odôvodňujúce tvrdenú neexistenciu žalovaného
dlhu, znamená to obranu vzťahujúcu sa k samej podstate žalobcom uplatneného nároku, inými slovami
odôvodnenie vo veci samej. O takéto odôvodnenie by nešlo, ak by napríklad obsahom odporu bolo iba
vysvetlenie skutočností, pre ktoré nedošlo k úhrade dlhu či žiadosť o možnosť jeho úhrady v splátkach.
Preto nebolo možné odmietnuť odpor ako neobsahujúci odôvodnenie vo veci samej

5. Následne podaním zo dňa 02.03.2016 žalovaná žiadala prerušiť konanie do skončenia konaní
vedených na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/430/2015, na Okresnom súde Zvolen pod
sp. zn. 18Cb/22/2015 a na tunajšom súde pod sp. zn. 9Cb/11/2014. Uznesením zo dňa 13.06.2016 č.k.
10C/176/2015-50 súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol, nakoľko táto ani po výzve súdu
neuviedla aké otázky právne významné pre toto konanie sa v uvedených konaniach riešia a prečo by

teda malo byť toto konanie prerušené.

6. Súčasne žalovaná podaním zo dňa 02.03.2016 žiadala ustanoviť zástupcu z radov advokátov. Súd
ju v tomto smere písomne usmernil, že v zmysle ust. § 30 Občianskeho súdneho poriadku (ktorý bol
účinný do 30.06.2016) musí svoju žiadosť adresovať Centru právnej pomoci.

7. Na pojednávaní dňa 11.08.2016 súd prejednal vec v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie
riadne doručené v zmysle § 112 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
01.07.2016). Predvolanie jej bolo zaslané na adresu trvalého pobytu (ktorá je totožná s adresou, ktorú
sama žalovaná uvádzala v odpore, či v podaniach zo dňa 02.03.2016), pričom zásielka sa súdu vrátila

dňa 07.07.2016 ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd preto mal splnené podmienky podľa § 178 ods.
2 a § 180 Civilného sporového poriadku na prejednanie a rozhodnutie veci bez účasti žalovanej.

8. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o bežnom účte, oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania, obchodné podmienky pre povolené prečerpanie, oznámenie o zosplatnení a

poštový podací hárok, prehľad čerpania a oznámenie o úrokovej sadzbe) súd zistil skutkový stav tak ako
ho popísal žalobca v podanej žalobe, čo síce žalovaná v odpore spochybnila, no len celkom všeobecne
bez následného uvedenia akýchkoľvek konkrétností.

9. Teda na základe žiadosti žalovanej a oznámenia žalobcu zo dňa 19.12.2008 došlo medzi sporovými

stranami k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní k bežnému účtu, ktorý už predtým žalobca viedol v
prospech žalovanej na základe zmluvy o bežnom účte a balíku produktov zo dňa 01.04.2008. Povolené
prečerpanie bolo stanovené do úverového limitu vtedajších 100.000,- Sk (teda 3.319,39 Eur) a bolo
dohodnuté, že výška sadzby úrokov a úrokov z omeškania bude určená v obchodných podmienkach
pre povolené prečerpanie bežného účtu tvoriacich súčasť zmluvy.

10. V texte oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania, ktoré je podpísané žalovanou sa vyslovene
uvádza, že týmto je medzi zmluvnými stranami uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní v zmysle
bodu 2 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Bod I.2 týchto obchodných
podmienok potom stanovuje, že povolené prečerpanie poskytuje banka fyzickej osobe staršej ako 18

rokov, ktorá je majiteľom bežného účtu na nepodnikateľské účely a to na základe zmluvy o povolenom
prečerpaní podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorú tvorí žiadosť o povolené prečerpanie,
oznámenie o jeho poskytnutí a tieto obchodné podmienky. Bod III.1 obchodných podmienok určuje,
že čerpané peňažné prostriedky sú úročné úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie, ktorú banka
zverejní v prevádzkových priestoroch svojich pobočiek a na svojej internetovej stránke.

11. Podľa prehľadu čerpania a oznámenia o úrokových sadzbách sa najskôr na povolené prečerpanie
vzťahovala sadzba 15 %, neskôr 16,9 % a od 01.04.2013 sa na úročenie povoleného prečerpania
vzťahuje úroková sadzba 18,90 % ročne.

12. Z prehľadu čerpania súčasne vyplýva, že celý úverový limit 3.319,39 Eur žalovaná postupne
vyčerpala, no počnúc od decembra 2012 nemala na účte dostatok finančných prostriedkov na úhradu
úrokov (resp. úrokov z omeškania). Bod II.5 obchodných podmienok pritom stanovoval, že žalovaná
bola povinná zabezpečiť na bežnom účte k poslednému dňu kalendárneho mesiaca dostatok peňažnýchprostriedkov postačujúcich pre úhradu mesačných splátok úrokov vrátane úrokov z omeškania. V
poslednej vete bodu III.1 obchodných podmienok je tiež stanovené, že úrok z peňažných prostriedkov
čerpaných v rámci povoleného prečerpania je splatný na konci každého kalendárneho mesiaca.

13. Listom zo dňa 01.09.2013 žalobca oznamoval žalovanej zosplatnenie úveru ku dňu 31.08.2013,
nakoľko ani po písomných výzvach dlh neuhradila. Žalobcu na tento postup oprávňoval čl. VII. bod
1 a 2 Obchodných podmienok, podľa ktorých bol oprávnený vyhlásiť splatnosť všetkých pohľadávok
z poskytnutého prečerpania ak sa žalovaná dostala do omeškania so splatením akejkoľvek peňažnej

čiastky. Nepochybne sa žalovaná do omeškania dostala, pretože podľa bodu II.5 Obchodných
podmienok bola povinná zabezpečiť, aby k poslednému dňu kalendárneho mesiaca mala na účte
dostatok prostriedkov na úhradu mesačných splátok úrokov, prípadne úrokov z omeškania a túto
povinnosť si žalovaná nesplnila.

14. Z hľadiska právneho posúdenia sa v prípade zmluvného vzťahu založeného dňa 01.04.2008 medzi

bankou a žalovanou jednalo o zmluvu o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorej
písomná forma podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka bola zachovaná. Podľa § 710 Obchodného
zákonníka platí, že ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

15. Preto v prípade povoleného prečerpania na účte išlo o úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Súčasne súd vychádzal z ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom od 01.07.2006, podľa ktorého sa zákon nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

17. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.07.2006,
pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých
bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3), musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

18. Aplikujúc citované ustanovenia mal súd za preukázané, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť
a nevrátila žalobcovi vyčerpané úverové prostriedky v sume 2.575,79 Eur v dôsledku čoho je potom
povinná zaplatiť aj zročné úroky vyčíslené ku dňu 31.10.2014 na sumu 749,28 Eur plus úroky vo výške
18,9 % ročne (platné podľa čl. III. Obchodných podmienok od 01.04.2013) do zaplatenia. Žalovaná ničím
nepreukázala nesprávnosť prehľadu predloženého žalobcom, rovnako ako neoznačila ani nepredložila

žiaden dôkaz, že by jej záväzok zanikol splnením, či iným spôsobom zániku záväzku. V čase uzavretia
zmluvy pritom bola informovaná o náležitostiach vyplývajúcich z § 3 ods. 6 cit. zákona č. 258/2001
Z.z. tým, že tieto boli obsiahnuté v oznámení, resp. v obchodných podmienkach (čl. VIII obchodných
podmienok čo sa týka trvania, resp. zániku zmluvy).

19. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v
znení účinnom od 01.01.2008) súd o úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013,
podľa ktorého bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku

dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 31.08.2013 predstavovala síce základná sadzba ECB
sadzbu 0,50 %, no tento dátum splatnosti bol žalobcom určený „spätne“ listom zo dňa 01.09.2013 a
teda sa žalovaná nemohla už dňom 31.08.2013, resp. dňom 01.09.2013 dostať do omeškania. Žalobca
síce predložil poštový podací hárok, ktorým dokazoval, že tento list žalovanej zaslal, no jeho doručeniez tohto dôkazu nevyplýva. Súd preto priznal úrok z omeškania vo výške platnej ku dňu 01.11.2014 (kedy
sadzba ECB bola 0,05 % ročne), ku ktorému aj žalobca vyčíslil dlh žalovanej a kedy už žalovaná bola
nepochybne v omeškaní s úhradou dlhu. Úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne potom žalobcovi

patrí zo sumy 3.325,07 Eur (úverová istina 2.575,79 Eur plus zročné úroky 749,28 Eur) do zaplatenia.

20. O trovách konania súd rozhodol § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Neúspech žalobcu
bol pomerne zanedbateľný len v časti úrokov z omeškania a tak mu súd priznal plnú náhradu trov
konania. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s

poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.