Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/114/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416202799
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8416202799.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s.,

so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému G.,
štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 223,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 54,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 54,18 eur od 12. 12. 2014 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20. 5. 2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 223,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 12. 12. 2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania s tým, že časť žalovanej sumy vo výške 54,18 eur uplatňuje titulom zaplatenia
ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a zvyšnú časť žalovanej sumy vo výške 169,75 eur titulom
náhrady škody spôsobenej mu žalovaným.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že na základe uzavretej zmluvy číslo A XXXXXXX vypožičal žalovanému 1
ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanému využívať žalobcom poskytované telekomunikačné služby a
odpredal mu telekomunikačné zariadenie Prestigio MultiPad 4 Ultra Quad 8.0 3G za cenu zvýhodnenú
oproti trhovej cene, pričom žalovaný sa zaviazal počas dohodnutej doby viazanosti zotrvať v zmluvnom
vzťahu so žalobcom, používať služby a platiť za ne. V žalobe tvrdil, že svoj záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas za poskytnuté služby žalovaný porušil,
keď nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie 7/2014 až 8/2014 vo výške 54,18 eur, čím žalobcovi

vznikla škoda minimálne vo výške zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Podľa
žalobcu žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilné zariadenie je mu predávané za cenu
vo výške rozdielu medzi jeho spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu,
že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku a že nedodržanie tohto záväzku
žalobcovi spôsobí škodu minimálne v rozsahu poskytnutej zľavy z ceny zariadenia, pričom v danom
prípade sa jedná pri odpredanom telekomunikačnom zariadení o škodu vo výške 194,- eur keďže
predajná cena zariadenia bola 195,- eur a žalovanému bolo predané za akciovú cenu 1,- euro. Uviedol,

že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia
dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, preto uplatnená je
len časť tejto škody vo výške 169,75 eur. V žalobe ďalej tvrdil, že pokusom o pokonávku zo dňa 27.
11. 2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilnézariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote, na čo žalovaný podľa tvrdenia žalobcu
nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho pohľadávka
voči žalovanému tak pozostáva z ceny neuhradených služieb vo výške 54,18 eur a nároku na náhradu

škody vo výške 169,75 eur s tým, že okrem istiny požaduje aj zaplatenie úroku z omeškania počnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, teda 5,05
% ročne z dlžnej sumy od 12. 12. 2014 do zaplatenia.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu číslo J., Dodatok k tejto
zmluve, Všeobecné podmienky, faktúry a pokus o pokonávku.

4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami bola do vlastných rúk doručená dňa 7. 6. 2016,
písomne nevyjadril.

5. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa
počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po
uvedenej zmene právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a
o jeho procesných právach a povinnostiach.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v
ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe
predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez
nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. 7. 2016, miesto a čas jeho verejného

vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 13.
7. 2016 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany
sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom

fotokópie medzi účastníkmi uzavretej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 1. 7. 2014 číslo
A XXXXXXX, obsahom Dodatku k tejto zmluve, obsahom pokusu o pokonávku zo dňa 27.11.2014,
obsahom predložených faktúr, obsahom Všeobecných podmienok žalobcu na poskytovanie verejných
elektronických komunikačných služieb a zistil tento skutkový stav:

8. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb číslo A XXXXXXX, medzi stranami uzavretej
podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a Cenník služieb
zapožičal žalobca žalovanému 1 ks mikroprocesorovej SIM karty za účelom jej pripojenia na mobilnú
telekomunikačnú sieť a poskytovania verejnej telefónnej služby. V zmysle Dodatku k tejto Zmluve

odpredal žalobca žalovanému mobilné zariadenie Prestigio MultiPad 4 Ultra Quad 8.0 3G. Uvedený
Dodatok je podľa obsahu potrebné považovať za kúpnu zmluvu. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil
z písomného vyhotovenia tejto zmluvy a jej dodatku predložených žalobcom.

9. Podľa článku 6 bod 6.2 písm. b) Všeobecných podmienok účastník je povinný platiť cenu za

poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia
faktúry v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto Všeobecných podmienok.

10. Podľa článku 11 bod 11.1 Všeobecných podmienok sadzby cien a poplatkov za poskytovanie
jednotlivých služieb spoločnosťou Orange sú obsiahnuté v platnom cenníku v členení podľa

účastníckych programov, tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania Služby.

11.Podľačlánku11bod11.6VšeobecnýchpodmienokspoločnosťOrangeuskutočňujevyúčtovaniecien
za poskytnuté služby účastníkovi v zmysle platného cenníka v pravidelne stanovených lehotách. Táto
lehota je zúčtovacím obdobím, ktoré priraďuje spoločnosť Orange konkrétnemu účastníkovi. Zúčtovacie

obdobie priradené účastníkovi začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných
služieb konkrétnemu účastníkovi a nepresiahne 31 za sebou idúcich kalendárnych dní. Zúčtovacie
obdobie priradené konkrétnemu účastníkovi spoločnosťou Orange platí po celé obdobie platnosti
Zmluvy, ibaže spoločnosť Orange jednostranne stanoví inak.12. Podľa článku 11 bod 11.8 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange po skončení zúčtovacieho
obdobia priradeného účastníkovi vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru, ktorou vyúčtuje ceny

poskytnutýchslužiebpočaszúčtovaciehoobdobia,vrátanesúmzaplatenýchúčastníkomakozábezpeka
alebo preddavok na cenu za poskytnuté služby. Lehota splatnosti faktúry, ktorá je daňovým dokladom
je 14 dní odo dňa jej vystavenia.

13. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný nezaplatil mu riadne a včas cenu poskytnutých služieb za

obdobie od júla 2014 do augusta 2014, čím vznikla žalobcovi voči nemu pohľadávka za poskytnuté
služby v celkovej výške 54,18 eur, ktorú žalovaný napriek pokusu o pokonávku ku dňu podania žaloby
neuhradil a tiež mu vznikol nárok na náhradu škody, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že nezotrval so
žalobcom v zmluvnom vzťahu dohodnutý čas.

14. Základ svojich nárokov žalobca vyvodzuje zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku

k tejto zmluve uzavretých so žalovaným ako fyzickou osobou- nepodnikateľom. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená
je v súčasnosti v zákone č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide
o zmluvu spotrebiteľskú.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

18. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

19. Podľa § 44 ods. 2 tohto zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového

spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

20. Podľa § 44 ods. 3 tohto zákona údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti
zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí
pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,

b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,

d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

21. Podľa § 44 ods. 4 tohto zákona ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať

určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom
uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň
povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto
obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy

neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

22. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

23. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) tohto zákona účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

24. Po oboznámení sa so žalobcom predloženými dôkazmi mal súd za preukázané, že žalobca svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku splnil, odpredal
žalovanému mobilné zariadenie za zvýhodnenú kúpnu cenu 1,- euro a poskytol žalovanému v zmluve
dohodnuté služby, za čo mu vyúčtoval cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach, s obsahom ktorých

sa súd oboznámil. Povinnosťou žalovaného bolo cenu služieb žalobcovi v lehote splatnosti faktúr
zaplatiť. Spolu cena žalovaným využitých a vyúčtovaných služieb za obdobie od 1. 7. 2014 do dňa 12.
9. 2014 tak ako to vyplýva z obsahu faktúr predložených žalobcom (čl. 12 a 13 spisu) bola vo výške
54,18 eur. Táto cena služieb vo výške 54,18 eur podľa tvrdenia žalobcu nebola mu doposiaľ žalovanýmuhradená, čo žalovaný v priebehu konania ničím nespochybnil, hoci žaloba s prílohami mu bola riadne
doručená a bolo mu uložené sa k nej vyjadriť, teda ak by chcel spochybniť základ či výšku voči nemu
uplatneného nároku, mal dostatočný priestor tak urobiť. Preto vychádzajúc z výsledkov vykonaného

dokazovania súd žalobe v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške
54,18 eur vyhovel, keďže tento nárok žalobcu vyplývajúci z uzavretej zmluvy a zákona o elektronických
komunikáciách je daný a jeho základ aj výška boli predloženou zmluvou a faktúrami preukázané. Súd
tak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku. Nezaplatením ceny služieb v lehote splatnosti uvedenej v súlade s článkom 11 bod 11.8

Všeobecných podmienok vo vystavených faktúrach, ktorými boli vyúčtované sa žalovaný dostal do
omeškania a preto mu zo zákona vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem ceny služieb aj úrok z
omeškania.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

29. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania (5,05 % ročne) nepresahuje sadzbu určenú
podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dňa 12. 12. 2014 od ktorého žalobca požadoval
úrok z omeškania bol v omeškaní so zaplatením ceny služieb vo výške spolu 54,18 eur (najneskôr
splatná z faktúr, ktorými bola cena služieb vyúčtovaná bola splatná do 30. 8. 2014) a jeho omeškanie

trvá, uložil mu súd spolu so sumou 54,18 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 12. 12. 2014 do zaplatenia.

30. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi z omeškania v lehote
stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku keďže

na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a
nebol by na to ani zákonný dôvod vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením
ceny poskytnutých služieb 2 roky, pričom po uzavretí zmluvy nezaplatil cenu služieb ani za jedno jediné
zúčtovacie obdobie a tak by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade
spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP.

31. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako nedôvodnú a preto ju v
prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie škody vo výške 169,75 eur a o zaplatenie úrokov z omeškania
z nej zamietol.

32. Pokiaľ ide o požadovanú náhradu škody, súdu z jeho činnosti je známe, že žalobca po tom ako sú
mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvných pokút z dôvodu, že predmetné zmluvné ustanovenia (o
dojednaní zmluvnej pokuty) boli súdmi vyhlásené za neprípustné pre ich neprijateľnosť, a že vzhľadom
na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka
povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút

pristúpil k zmene pri uplatňovaní svojich nárokov tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvných pokút
ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaných mobilných
telefónov resp. zariadení a ich akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel pri žalovanému
odpredanom zariadení 194,- eur a časť tohto rozdielu vo výške 169,75 eur považuje žalobca za škoduvzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Žalobca tak v súdenej veci neuplatňuje zmluvnú pokutu vo
výške tohto rozdielu, hoci dojednanie takejto zmluvnej pokuty bolo poňaté do dodatku k zmluve (čl. 2
bod 2.5 písm. b) Dodatku) ale túto sumu uplatňuje ako škodu, ktorú mu žalovaný mal spôsobiť.

33. Žalobca ďalej poukazuje na proklamáciu obsiahnutú v čl. 2. bod 2.5 Dodatku k Zmluve podľa ktorého
„účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej
výškasarovnározdielumedzispotrebiteľskou(trhovou)cenouMTavzmysletohtoDodatkuposkytnutou
zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované

mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4)
vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by
spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT)“.

34. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia tejto škody sa

domáhazdôvoduporušeniapovinnostižalovanéhozotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti z škodu je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie.

35. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však
vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na

prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len
jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

36.Vprejednávanomsporežalobcaakoten,komumalabyťškodaspôsobenáaktopretoniesoldôkazné

bremeno nepreukázal už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1 (protiprávny úkon). Vychádzajúc
zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po
dobu dojednanej viazanosti.

37. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku

4 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len
Všeobecnépodmienky),ktorésúsúčasťouzmluvy.Tentočlánok4jenazvanýDobaplatnostiaukončenie
Zmluvy.

38.Podľabodu4.1týchtoVšeobecnýchpodmienokplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,

b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, d)
smrťou alebo zánikom účastníka.

39. Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených
dôvodov.

40. Podľa Článku 2 bod 2.1 Všeobecných podmienok (nazvaného Zmluva o poskytovaní verejných
služieb. Aktivácia Služieb) spoločnosť Orange poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v
písomnej podobe medzi spoločnosťou Orange a účastníkom.

41. Podľa Článku 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania
obidvoma zmluvnými stranami na tlačive spoločnosti Orange.

42. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

43. V prejednávanom spore žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb ničím nepreukázal. Nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal
ukončenie tejto písomne uzavretej zmluvy niektorým z hore uvedených spôsobov (dohodou;odstúpením; výpoveďou; smrťou alebo zánikom účastníka) ničím nepreukázal a dokonca ani netvrdil,
ktorým z uvedených spôsobov a kedy konkrétne malo k takémuto ukončeniu dôjsť, obmedzil sa len
na všeobecné konštatovanie, že žalovaný „porušil základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas

dohodnutej doby viazanosti“. Za takých okolností neprichádza do úvahy iný záver ako ten, že platné
ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda treba mať za to, že žalovaný svoj záväzok
zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti uvedenú v Dodatku (24 mesiacov odo dňa uzavretia
Dodatku) splnil na čom nič nemení prípadné faktické obmedzenie, či ukončenie poskytovaných služieb
z dôvodu neplatenia, pretože toto ako faktický, nie právny úkon nie je uvedené medzi spôsobmi zániku

zmluvy, čím nie je daný už predpoklad č. 1 vzniku škody.

44. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza, že podľa žalobcu mu vznikla
škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného zariadenia a jeho akciovou cenou. Podľa § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník pojem skutočnej škody a ušlého zisku nedefinuje. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala

(prejavujesa)vmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom,t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

45. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).

46. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom

na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

47. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode
(napriek deklarácii uvedenej v bode 2.5 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno
považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu v snahe získať zákazníkov tento predáva

mobilné zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo
možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu) resp. spôsobom pri ktorom by
sa situácia riešila najprv požiadavkou na vrátenie tohto zariadenia. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou mobilného zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho
úkonu žalovaného ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný

konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia
jehoočakávania,ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetku
žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné zariadenie obdrží dojednanú kúpnu cenu.

48. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody

(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

49.Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdžalobežalobcuvčastipožadovanejnáhradyškodyvovýške169,75

eur vyhovieť nemohol a v tejto časti ju zamietol. Zároveň zamietol súd žalobu aj v časti požadovaných
úrokov z omeškania z tejto sumy, pretože pokiaľ nie je preukázané právo na zaplatenie uvedenej sumy,
nemožno priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania z nej.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu

k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola
zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní (žalobca v rozsahu cca 24,2 %, žalovaný
v rozsahu cca 75,8 %), v časti neúspešní. Úspech žalobcu bol výrazne prevýšený jeho neúspechom.
Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom
rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore

vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania
neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle
§ 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo byv ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov
konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa
jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.