Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224666
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113224666.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov

senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci žalobcov: 1. O.. I.. D. W., F..
X.X.XXXX, P. XX, T., 2. O.. I.. Ľ. J., F.. XX.X.XXXX, W. XX, T., fyzické osoby - podnikatelia združení v
združení bez právnej subjektivity s obchodným názvom JL Ateliér architektúry a designu, Zámocká 12,
811 01 Bratislava, zatúpené: Mgr. Máriou Karcolovou, advokátkou, Panenská 8, 811 03 Bratislava, proti
žalovanému: FINGEST, s.r.o., Hlavná 24, 040 01 Košice, IČO: 44 008 660, zastúpený: JUDr. Jaroslavom
Čollákom, advokátom, Floriánska 19, 040 01 Košice o zaplatenie 114.563,36 eur, o odvolaní žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 26Cb/103/2013-387 zo dňa 9. októbra 2015 v spojení s

opravným uznesením č.k. 26Cb/103/2013- 405 zo dňa 30. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

II. O d m i e t a odvolanie žalobcov proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a 2.
rade 294,91 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 793,04 eur
na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým že plnením
jedného zo žalobcov, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:

I. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 294,91 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

III. Žalovanému priznal náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 5 086,49
eur, ktorú sumu sú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého žalobcu.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvého

stupňa dňa 2.9.2013 domáhali voči žalovanému zaplatenia istiny 26.415,44 eur, zmluvnej pokuty
739,62 eur (0,2% denne zo sumy 26.415,44 eur od 8.2.2013 do 21.2.2013), zmluvnej pokuty vo výške
1% denne zo sumy 26.415,44 eur od 22.2.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 26.415,44 eur od 8.2.2013 do zaplatenia, titulom neuhradenia ceny za vykonanédielo, dohodnutej zmluvnej pokuty a zákonných úrokov z omeškania. Ďalej žiadali, aby im súd priznal
náhradu trov konania.

Žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že O.. I.. Ľ. J., autorizovaný architekt vykonávajúci svoje povolanie na
základe autorizačného osvedčenia č. XXXX I. vydaného Slovenskou komorou architektov a Ing. arch.
JurajZornička,autorizačnýarchitektvykonávajúcisvojepovolanienazákladeautorizačnéhoosvedčenia
č. XXXX I. vydaného Slovenskou komorou architektov, uzavreli Zmluvu o združení autorizovaných
architektov, ktorého účelom je spoločný výkon slobodného povolania autorizovaného architekta jeho

členmi v celom rozsahu činností, ktoré vyplývajú zo zákona č. 138/1992 Zb. v platnom znení.

Žalobcovia tento návrh odôvodnili tým, že dňa 22.5.2008 uzatvorili so žalovaným Zmluvu o dielo,
predmetom ktorej bol záväzok žalobcov zhotoviť pre žalovaného projekty a štúdie a poskytnúť výkon
autorského dozoru vzťahujúce sa k stavbe s názvom MULTI - USE HOUSE MICKIEWICZOVA. Cenu
za toto dielo sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť v celkovej výške 3.263.160,- Sk (108.317,07 eur)

bez DPH, a to v jednotlivých splátkach špecifikovaných v bode 6.2. zmluvy o dielo, a to prvú splátku
pri podpísaní zmluvy o dielo, ďalšiu pri dodaní projektovej dokumentácie na územné konanie, ďalšiu po
obdŕžaní právoplatnosti územného rozhodnutia, ďalšiu po vydaní a právoplatnosti stavebného povolenia
a ďalšiu po odovzdaní RP a výkaz výmer o zhotoviteľa objednávateľovi a ďalšiu po právoplatnej
kolaudácii stavby.

Žalovaný do podania žaloby nezaplatil istinu tejto pohľadávky 26.415,44 eur. Túto istinu žalovaný po
podaní žaloby uhradil v rozsahu 13.000,- eur dňa 18.3.2014 a následne ďalšiu zostávajúcu časť
vymáhanej istiny 13.415,44 eur dňa 23.4.2014.

Žalobcovia v žalobe okrem istiny, ktorá neskôr bola uhradená, uplatnili proti žalovanému aj zmluvnú
pokutu za omeškanie s úhradou fakturovanej ceny diela v celkovej výške 114.563,36 eur. Súd prvého
stupňa pripustil zmenu návrhu po úhrade žalovanej istiny, v časti vymáhanej zmluvnej pokuty a úroku

z omeškania, a to uznesením zo dňa 19.1.2015 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom zmluvnú
pokutu v celkovej výške 111.808,84 eur, ktorá pozostáva zo zmluvnej pokuty vo výške 739,62 eur (0,2%
denne zo sumy 26.415,44 eur od 8.2.2013 do 21.2.2013), zo zmluvnej pokuty vo výške 103.020,22 eur
(1% denne zo sumy 26.415,44 eur od 22.2.2013 do 18.3.2014) a zo zmluvnej pokuty vo výške 8.049
eur (1% denne zo sumy 13.415,44 eur od 19.3.2014 do 23.4.2014) a úrok z omeškania v celkovej výške

2.754,52eur,ktorýpozostávazúrokuzomeškaniavovýške1.260,44eur(8,75%ročnezosumy13.000,-
eur od 8.2.2013 do 18.3.2014) a z úroku z omeškania vo výške 1.494,08 eur (8,75% ročne zo sumy
13.415,44 eur od 8.2.2013 do 23.4.2014).

Žalovanývkonaníuviedol,ževymáhanúzmluvnúpokutuaúrokyzomeškanianeuznáva,pretožefaktúra
č. 1/01/13, s úhradou ktorej mal byť žalovaný v omeškaní, nebola vystavená správne, pretože bola
vystavená Združením autorizovaných architektov združených podľa Zmluvy o združení autorizovaných
architektov a preto dodávateľ uvedený na predmetnej faktúre nebol v čase jej vystavenia platiteľom dane
z pridanej hodnoty, pretože združenie nemá právnu subjektivitu. Faktúra teda neobsahovala náležitosti

podľa § 71 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2001 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, a to tak, že v mene a
adrese sídla platiteľa boli uvedené údaje neplatiteľa dane z pridanej hodnoty, aj keď zmluvné strany
si v článku 6 ods. 6.3 predmetnej Zmluvy o dielo dohodli, že faktúra musí spĺňať všetky náležitosti
daňového dokladu. Túto skutočnosť o nesprávnom vystavení faktúry číslo 1/01/13 potvrdila aj daňová
kontrola, ktorá bola vykonaná u žalovaného v rokoch 2012 až 2014 a na základe Protokolu z tejto

daňovejkontrolyz26.4.2013nebolaprežalovanéhopriznanáDPHzfaktúryč.XX/XX/XXodJLATELIÉR
ARCHITEKTÚRY A DESIGNU, Zámocká 12, Bratislava, ktorá bola v označení dodávateľa totožná ako
na predmetnej faktúre č. 1/01/13. Žalovaný preto vrátil žalobcom predmetnú faktúru č. X/XX/XX a žiadal
ju prepracovať v súlade s požiadavkami daňového úradu. Táto prepracovaná faktúra č. X/XX/XX bola
zo strany žalobcov doručená žalovanému až dňa 26.3.2014 a preto žalovaný nemohol byť v omeškaní s

úhradou tejto faktúry do 10.4.2014, kedy bola ukončená daňová kontrola, keďže žalovaný mal relevantný
právny dôvod túto faktúru neuhradiť. Preto žalovaný uznal nárok žalobcov na zmluvnú pokutu z tejto
faktúry č. X/XX/XX len za obdobie od 11.4.2014 do 22.4.2014 vo výške 360,87 eur.Žalovaný ďalej v konaní uviedol, že nie žalobcovia, ale žalovaný má nárok na zmluvnú pokutu voči
žalobcom podľa článku 9.1 zmluvy o dielo za omeškanie s vypracovaním projektovej dokumentácie
pre stavebné povolenie za obdobie od 16.10.2010 do 26.3.2012 vo výške 254.560,80 eur, čo je 0,2%

denne zo sumy 49.257,12 eur od 16.10.2010 do 29.10.2010 a 1% denne zo sumy 49.257,12 eur od
30.10.2010 do 26.3.2012. Napriek tomu, že žalovaný má voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu vo
výške 254.560,80 eur, uplatnil si voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu len vo výške 360,87 eur, t.j.
vo výške uznaného nároku žalobcov na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, a to v zmysle § 98 druhej
vety O.s.p.. Žalovaný preto vzniesol v konaní kompenzačnú námietku v rozsahu uplatnenej a žalovaným

uznanej uplatnenej pohľadávky 360,87 eur. V prevyšujúcej časti žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Žalobcovia v konaní namietali, že v priebehu celého obdobia realizovania predmetného diela, boli
neustále konfrontovaní zo strany investora, pretože predmetná zmluva bola len na projektovanie,
avšak investor od nich vyžadoval aj práce naviac, investor mal nevysporiadaný pozemok, prebiehalo
vysporiadavanie pozemku, projekt bol niekoľkokrát prerábaný, žalobcovia riešili aj búracie povolenie

na stavbu, ktorá bola na parcele investora, riešili manažérske činnosti bez odplaty a bez nároku na
honorár, len aby mohli zrealizovať predmetné dielo. Uviedli, že predmetná kontrola z daňového úradu
u žalovaného sa netýkala faktúry, z ktorej si uplatňujú žalobcovia nárok v tomto konaní č. 1/01/13, teda
išlo o inú faktúru, ktorá bola skôr vystavená. Žalobcovia poukázali, že zo strany žalovaného nebola
dostatočná súčinnosť a neuhradenie predmetnej faktúry zo strany žalovaného spôsobilo žalobcovi

nemalé problémy, museli zavrieť ateliér, prepustiť ľudí a zobrať úver, aby mohli zaplatiť predmetnú DPH
z predmetnej faktúry.

Žalobcovia ďalej uviedli, že predmetom daňovej kontroly u žalovaného nebola faktúra č. 1/01/13, ale
faktúra č. XX/XX/XX splatná 15.10.2010. Obidve tieto faktúry boli vystavené v rovnakej forme a obsahu.

Žalovaný bez akýchkoľvek námietok túto faktúru č. XX/XX/XX zaplatil. Aj z rozhodnutia Finančného
riaditeľstva SR, ktoré vyvrátilo závery predmetnej daňovej kontroly, na ktorú poukazuje žalovaný
vyplýva, že sa jednalo len o formálnu chybu v označení dodávateľa na faktúre č. X/XX/XX, nebol
spochybnený zdaniteľný obchod medzi daňovým subjektom-žalovaným a združením fyzických osôb JL
Ateliér architektúry a designu. Ak správca dane zistil, že toto označenie dodávateľa na faktúre nebolo

správne, mal vyzvať daňový subjekt na zabezpečenie opravy, pretože chyba v označení dodávateľa vo
faktúre nemôže byť sama o sebe dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane.

Žalobcovia ďalej uviedli, že O.. I.. Ľ. J., autorizovaný architekt vykonávajúci svoje povolanie na základe

autorizačného osvedčenia č. XXXX I. vydaného Slovenskou komorou architektov a Ing. arch. Juraj
Zornička, autorizačný architekt vykonávajúci svoje povolanie na základe autorizačného osvedčenia
č. XXXX I. vydaného Slovenskou komorou architektov, uzavreli Zmluvu o združení autorizovaných
architektov, ktorého účelom je spoločný výkon slobodného povolania autorizovaného architekta jeho
členmi v celom rozsahu činností, ktoré vyplývajú zo zákona č. 138/1992 Zb. v platnom znení. Aj v

minulosti sa u žalobcov uskutočnili daňové kontroly, ktoré potvrdili správnosť spôsobu vystavovania
jednotlivých faktúr, vrátane označenia dodávateľa. Žalobcovia začali spoločne podnikať ako Zduženie
fyzických osôb na základe zmluvy o združení autorizovaných architektov zo dňa 1.3.2008, podľa ktorej
sa zástupcom žalobcu ako združenia stal Ing. arch. Juraj Zornička. Toto bolo nahlásené aj Daňovému
úradu Bratislava dňa 30.3.2009. Ing. arch. Juraj Zornička bol ako zástupca žalobcov poverený vedením

záznamov za združenie podľa § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, vrátane
vystavovania faktúr za žalobcov a podľa § 4 ods. 3 Zákona o DPH na faktúrach uvádzal označenie
žalobcov ako združenia spoločne podnikajúcich fyzických osôb bez právnej subjektivity. Správca dane
u žalobcov nikdy nespochybnil a neoznačil ako nesprávny takýto spôsob vystavovania faktúr.

Žalobcovia k údajnej kompenzačnej námietke zo strany žalovaného uplatnenej v tomto konaní poukázali
na to, že zo strany žalovaného nejde o kompenzačnú námietku, ale o protinávrh, ktorý mal byť vylúčený
na samostatné konanie, pretože nie sú splnené podmienky na spojenie týchto konaní. Žalovaný tento
svoj nárok voči žalobcom uplatňuje titulom údajného omeškania žalobcov s faktickým plnením zmluvy.
Zo strany žalobcov nemohlo dôjsť k omeškaniu s vyhotovením projektovej dokumentácie na stavebné

povolenie, pretože toto omeškanie žalobcov bolo zapríčinené nedostatkom súčinnosti žalovaného, ktorý
neodovzdal žalobcovi všetky primárne údaje a podklady k vykonávaniu diela. Nebola teda poskytnutá zo
strany žalovaného súčinnosť na splnenie záväzku žalobcu podľa § 520 Občianskeho zákonníka, čo malo
zanásledokomeškanienastranežalobcov.Ďalejžalobcoviapoukázali,žepohľadávkamispôsobilýminazapočítanie sú pohľadávky, ktoré sú nesporné a ktorých oprávnenosť účastníci konania vzájomne voči
sebe uznávajú. Žalobcovia neuznávajú pohľadávku žalovaného a kompenzačnú námietku žalovaného
a jeho započítací prejav o údajnej pohľadávke žalovaného voči žalobcom titulom zmluvnej pokuty za

omeškanie žalobcov s vypracovaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie za obdobie od
16.10.2010 do 26.3.2012.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 829, § 834 a § 835 Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú občianske združenie a dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné

a z predloženej zmluvy zo dňa 1.3.2008 vyplýva, že O.. I.. Ľ. J. I. O.. I.. D. W. uzatvorili zmluvu o
združení autorizovaných architektov podľa § 829 Občianskeho zákonníka za účelom spoločného výkonu
slobodného povolania autorizovaného architekta. Toto združenie malo používať obchodný názov JL
ateliér architektúry a designu, Zámocká 12, Bratislava. Združenie nemá právnu subjektivitu.

Súd prvého stupňa ďalej vec posúdil podľa ustanovení § 536 až § 562 Obchodného zákonníka, ktoré

upravujú zmluvu o dielo a dospel k záveru, že dňa 22.5.2008 žalovaný ako objednávateľ a zhotoviteľ LJ
ateliér architektúry a designu, Zámocká 12, Bratislava, zastúpený O.. I.. D. W. ako zhotoviteľ uzatvorili
zmluvu o dielo č. XX/XXXX. Predmetom diela bolo poskytnúť projekty a štúdie a výkon autorizovaného
dozoru na stavbe Multi use house, Mickiewiczova. V jednotlivých článkoch v tejto zmluve o dielo
si zmluvné strany dohodli spolupôsobenie objednávateľa, jednotlivé termíny realizácií diela, platobné

podmienky a v článku 9 dohodli zmluvné pokuty.

Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané vykonaným dokazovaním, že žalobcovia v 1. a 2. rade
vykonali pre žalovaného na základe uzatvorenej zmluvy o dielo okrem iného aj vypracovanie projektu
pre stavebné povolenie. Tento projekt podľa zmluvy mal byť žalobcami vyhotovený 60 pracovných dní od

právoplatnosti územného rozhodnutia. Územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2010,
to znamená, že projekt pre stavebné povolenie mal byť odovzdaný žalovanému 15.10.2010. Štvrtá
splátka ceny diela vo výške 663.160,- Sk, t.j. 22.012,87 eur (cena s DPH predstavovala 26.415,44
eur) podľa čl. 6. bodu 6.2 zmluvy mala byť zaplatená žalovaným po vydaní právoplatnosti stavebného
povolenia. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2012. Štvrtá splátka ceny diela bola

vyúčtovaná faktúrou číslo 1/01/13, vystavenou a odoslanou dňa 7.1.2013. Ako deň plnenia je na nej
uvedené 7.1.2013 a je splatná 7.2.2013. Bola vystavená na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXX ako
štvrtá splátka na sumu 22.012,87 eur bez DPH, pričom celková vyúčtovaná suma s DPH predstavuje
26.415,44 eur . Na faktúre (daňovom doklade) je uvedené číslo účtu dodávateľa (2620030795/1100)
a „IČ DPH“ (SK1026580225). Ako dodávateľ je na nej uvedený JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A

DESIGNU, Zámocká 12, Bratislava. Nie je na nej uvedené „IČO“ dodávateľa. Na základe žiadosti
žalovaného s prihliadnutím na vyššie uvedený Protokol o daňovej kontrole Daňového úradu Košice
a Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR došlo zo strany žalobcov k oprave faktúry číslo 1/01/13.
„Opravená“ faktúra č. 1/01/13 bola vystavená a odoslaná dňa 7.1.2013. Ako deň plnenia je na nej
uvedené 7.1.2013 a je splatná 7.2.2013. Bola vystavená na základe Zmluvy o dielo č. 02/2008 ako

štvrtá splátka na sumu 22.012,87 eur bez DPH, pričom celková vyúčtovaná suma s DPH predstavuje
26.415,44 eur. Na faktúre (daňovom doklade) je uvedené číslo účtu dodávateľa (XXXXXXXXXX/XXXX)
a „IČ DPH“ (SK1026580225). Ako dodávateľ je na nej uvedený O.. I.. D. W., P. XXXX/XX, XXX XX
T. X - S.. Nie je na nej uvedené „IČO“ dodávateľa. Opravená faktúra bola žalovanému doručená dňa
26.3.2014. Žalovaný uhradil faktúru v dvoch splátkach, a to dňa 18.3.2014 v sume 13.000,- eur a dňa

23.4.2014 v sume 13.415,44 eur. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné a súd
ich mal preukázané zmluvou o dielo, územným rozhodnutím, stavebným povolením, výpismi z účtu
žalovaného, faktúrou č. 1/01/13 a „opravenou“ faktúrou č. 1/01/13.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobcovia si v tomto konaní po tom, ako žalovaný uhradil žalobcovi

istinuvymáhanejpohľadávkyuplatňujúzmluvnúpokutuvovýške 111.808,84eurpodľačl.9.2.zmluvy
o dielo za oneskorenú úhradu faktúry č. 1/01/13 splatnej 7.2.2013. Táto zmluvná pokuta je tvorená
zmluvnou pokutou vo výške 739,62 eur (0,2% denne zo sumy 26. 415,44 eur od 8.2.2013 do 21.2.2013 -
za prvých 14 dní omeškania), zmluvnou pokutou vo výške 103.020,22 eur (1% denne zo sumy 26.415,44
eur od 22.2.2013 do 18.3.2014 - do zaplatenia prvej splátky ceny časti diela) a zmluvnou pokutou vo

výške 8.049,- eur (1% denne zo sumy 13.415,44 eur od 19.3.2014 do 23.4.2014 - do zaplatenia
druhej splátky ceny predmetnej časti diela).Okrem tejto zmluvnej pokuty si žalobcovia uplatnili aj úroky z omeškania vo výške 2.754,52 eur, teda
zákonne úroky, ktoré sú tvorené úrokmi z omeškania vo výške 1.260,44 eur (8,75% ročne zo sumy
13.000,- eur od 8.2.2013 do 18.3.2014 - do zaplatenia prvej splátky ceny časti diela) a úrokmi z

omeškania vo výške 1.494,08 eur (8,75% ročne zo sumy 13.415,44 eur od 8.2.2013 do 23.4.2014 -
do zaplatenia druhej splátky ceny predmetnej časti diela).

Súd prvého stupňa tento nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu zo strany žalobcu posudzoval podľa
ustanovení § 300, § 301, § 302 Obchodného zákonníka a ďalej podľa ustanovení § 544, § 545

Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvnú pokutu a dospel k záveru, že žalobcom nevznikol
nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu 111.808,84 eur za obdobie s omeškaním úhrady faktúry č.
1/01/13 do 10.4.2014, pretože faktúra č. 1/01/13, na ktorej bol ako dodávateľ uvedený JL ATELIÉR
ARCHITEKTÚRY A DESIGNU, Zámocká 12, 811 01 Bratislava (teda pôvodná faktúra), nebola
vystavená v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení ani v súlade
s ustanovením článku 6. bodom 6.3 zmluvy o dielo č. 02/2008, keďže v nej neboli správne uvedené

identifikačné údaje dodávateľa. Žalovaný nerozporoval uskutočnenie zdaniteľného plnenia, namietal
však nesprávne vystavenie faktúry.
„Opravená“ faktúra č. 1/01/13 so správne uvedeným dodávateľom bola doručená žalovanému až dňa
26.3.2014, teda v zmysle čl. 6. bodu 6.3 zmluvy sa stala splatnou až dňa 9.4.2014 (14 dní odo dňa
doručenia). Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou tejto faktúry až dňa 10.4.2014 a bol v omeškaní

s jej zaplatením do 23.4.2014, teda 14 dní. Žalobcovia v 1. a 2. rade v súlade s čl. 9. bodom 9.2 zmluvy
majú voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 739,63 eur (0,2% denne zo sumy
26. 415,44 eur od 10.4.2014 do 23.4.2014). Zákonný úrok z omeškania predstavuje 8,25% ročne, čo za
14 dní omeškania je 83,59 eur. Spolu oprávnený nárok žalobcov predstavuje 823,22 eur, podľa § 365,
§ 369 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že Daňový úrad Košice aj Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
vo svojich protokoloch konštatovali, že na faktúre č. XX/XX/XX je nesprávne uvedený dodávateľ a takto
nesprávne uvedený dodávateľ je uvedený aj na predmetnej faktúre č. X/XX/..

Súd prvého stupňa k započítacej námietke žalovaného, ktorou si proti žalobcovi uplatnil písomným
podaním zo dňa 29.5.2015 kompenzačnú námietku, ktorú si započítal v rámci svojej obrany v tomto
konaní svoju pohľadávku titulom zmluvnej pokuty za omeškanie žalobcov s odovzdaním vypracovanej
projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie uviedol, že žalobcovia neodovzdali žalovanému
projekt pre stavebné povolenie do 60 pracovných dní od právoplatnosti územného rozhodnutia, t.j.

do 15.10.2010 (keďže územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2010). Žalobcovia dňa
15.10.2010 neodovzdali žalovanému projekt pre stavebné povolenie. K jeho odovzdaniu došlo dňa
22.2.2011, čo bolo súdu potvrdené listami O.. P. a žalovaného z 22.2.2011. E-mailom zo dňa 26.10.2010
E.. Q. G. v mene p. H. a spoločníkov žalovaného žiadala žalobcov o zmenu dispozície bytov, pričom
podľa vyjadrenia Slovenskej komory architektov takáto zmena dispozície má vplyv aj na vyhotovenie

projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. To znamená, že od 26.10.2010 neboli žalobcovia
v omeškaní s odovzdaním projektu, nakoľko žalovaný žiadal o jeho zmenu. Čo sa týka poskytnutia
súčinnosti zo strany žalovaného najmä predloženia inžiniersko-geologického prieskumu k vyhotoveniu
projektu pre stavebné povolenie, k tomu súd prvého stupňa uviedol, že nebolo súdu preukázané, že by
žalobcoviavlehoteod21.7.2010do15.10.2010vyzvaližalovanéhonaposkytnutieakejkoľveksúčinnosti

v súvislosti s predložením listín potrebných pre vyhotovenie projektu pre stavebné povolenie.

Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli v omeškaní s odovzdaním projektovej
dokumentácie pre stavebné povolenie od 16.10. 2010 do 25.10.2010, t.j. 10 dní. Žalovaný si uplatnil

voči nároku žalobcov v 1. a 2. rade nárok na započítanie zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie
predmetu zmluvy (projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie) v súlade s článkom 9. bodom 9.1
písm. a) zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta predstavuje 528,31 eur (0,2% denne zo sumy 26.415,44 eur
od 16.10.2010 do 25.10.2010 /vrátane/).

Po započítaní vzájomných nárokov účastníkov konania, ktoré sú rovnakého druhu (jedná sa o peňažné
plnenie z titulu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ktoré vyplývajú zo zmluvy o dielo č. XX/XXXX
uzavretej medzi účastníkmi konania), súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne
dôvodná v časti o zaplatenie 294,91 eur (823,22 eur - 528,31 eur), preto jej súd v tejto časti vyhovel.Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný v rozsahu 294,91 eur,

čo je rozdiel oprávneného nároku u žalobcov 823,22 eur, po odpočítaní oprávneného nároku žalovaného
na započítanie zmluvnej pokuty za oneskorene odovzdanie projektovej dokumentácie pre stavebné
povolenie vo výške 528,31 eur. Súd prvého stupňa preto vyhovel žalobe v rozsahu 294,91 eur a v
prevyšujúcej časti o zaplatenie 114.268,45 eur žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom vrátane opravného uznesenia
v odôvodnení tretieho odseku rozsudku tak, že podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
priznal žalovanému, ktorý mal v konaní úspech a neúspech len v pomerne nepatrnej časti o zaplatenie
294,91 eur, a to v rozsahu trov právneho zastúpenia 5.086,49 eur za tri úkony právnej služby po 303,74
eur plus DPH (za prípravu a prevzatie zastúpenia 29.7.2014 a za písomné vyjadrenia doručené súdu
v dňoch 29.7.2014 a 18.8.2014), za 5 úkonov právnej pomoci po 652,29 eur plus DPH (za účasť na

pojednávaniach v dňoch 26.5.2015, 25.8.2005 a 9.10.2015, za písomné vyjadrenia doručené súdu v
dňoch 29.5.2015 a 3.8.2015) a za režijný paušál 3 x 8,04 eur plus DPH a 5 x 8,39 eur plus DPH
podľa ust. § 10, 14, 15, 17 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že uznesením
zo dňa 7.5.2014 bola pripustená zmena návrhu v časti vyčísleného nároku žalobcov tak, že celková
vyčíslená suma predstavovala 66.115,54 eur, ktorá pozostávala z nezaplatenej istiny 13.415,44 eur, z

vyčíslenej zmluvnej pokuty 739,62 eur a 50.700,- eur a z vyčíslených úrokov z omeškania 1.260,48
eur. Žalovaný však vyčíslil trovy právneho zastúpenia za tri právne úkony vykonané v roku 2014 len
z hodnoty predmetu úkonu 14.155,06 eur, preto mu súd priznal náhradu trov konania za tieto úkony
podľa jeho vyčíslenia. Pri určení hodnoty úkonov právnej pomoci za rok 2015 súd vychádzal z hodnoty
predmetu úkonu 114.268,45 eur, v ktorej časti mal žalovaný úspech (114.563,36 eur - 294,91 eur =

114.268,45 eur).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalobcovia spoločným
písomným podaním. Uviedli, že považujú rozsudok súdu prvého stupňa za vecne nesprávny, pretože

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú tu aj dôvody odvolania podľa §
205 ods. 2 písm. d, f/ Občianskeho súdneho poriadku. Uviedli, že súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil
objektívne dané skutočnosti o okolnosti predmetnej veci, žalobcovia nesúhlasili s tvrdením, že na
predmetnej faktúre boli uvedené nesprávne identifikačné údaje dodávateľa, pretože opomenul to, že od

uzatvorenia zmluvy o združení od autorizovaných architektov dňa 1.3.2008, do vystavenia predmetnej
faktúry došlo k zmene zákona o dani z pridanej hodnoty vo vzťahu k registrácii členov združenia,
neskôr ako platiteľov DPH. Žalobcovia uviedli, že podľa § 4 ods. 2, 3 zákona o DPH účinnom až
do 1.4.2009 zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a
spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení a osoba, ktorá nie je platiteľom dane, uzavrie zmluvu

o združení s platiteľom dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň najneskôr do 10 dní odo
dňa uzatvorenia zmluvy. Znamená to, že takéto zdaniteľné osoby súčasne so žiadosťou o registráciu
pre daň, sú povinné predložiť daňovému úradu písomnú zmluvu o združení a poveriť písomne jedného
z účastníkov združenia vedením záznamov podľa § 70 tohto zákona za združenie. Táto poverená
osoba vyhotovuje za združenie faktúry, vedie za združenie osobitné záznamy podľa § 70 a vo svojom

daňovom priznaní uvádza údaje za združenie. Znamená to, že v prejednávanej veci bol za združenie
oprávnený vystavovať faktúry aj jeho poverený člen O.. I.. W.. Až s účinnosťou od 1.4.2009 bola v
ustanovení § 4b ods. 1 zákona o DPH určená fakultatívna možnosť požiadať o registráciu skupiny pre
DPH tak, že aj členovia skupiny môžu požiadať o registráciu skupiny pre daň tak, že žiadosť o registráciu
musí obsahovať obchodné meno a adresu sídla, miesto podnikania alebo prevádzkarne každého člena

skupiny. Dňom registrácie skupiny sa skupina stáva platiteľom a zaniká platnosť osvedčenia o registrácii
pre daň a identifikačných čísiel pre daň jednotlivých členov skupiny. Tá skutočnosť, že žalobcovia
ako členovia združenia nikdy nepožiadali o registráciu skupiny pre DPH a tak nie je možné na ich
činnosť a konanie aplikovať ustanovenia stávajúceho zákona o DPH vzťahujúce sa na skupiny. Takúto
nesprávnu aplikáciu právneho predpisu použil prvostupňový súd pri posudzovaní a rozhodovaní o

merite predmetného súdneho konania. Žalobcovia v konaní relevantne preukázali správne vystavenie
faktúry, na základe ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcom cenu za vyhotovenie diela v zmluvne
dohodnutých lehotách. Na predmetnej faktúre č. 1/01/13 bolo v časti dodávateľ správne uvedené
označenie: Združenie „JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU“, čo bolo v súlade so zmluvou odielo. Poverená osoba - O.. I.. W. na týchto faktúrach za združenie uvádzal svoje identifikačné číslo pre
DPH. Žalovaný túto faktúru v januári 2013 od žalobcov bez akýchkoľvek výhrad a pripomienok prevzal
a akceptoval ju ako riadne a správne účtovný doklad a zaradil ju do svojej evidencie a na základe nej si

uplatnil nárok na odpočet DPH. Preto tvrdenie žalovaného o nesprávnosti faktúry považujú žalobcovia
za účelové, pretože žalovaný ju žiadal upraviť až v marci 2014, teda v čase, keď bol už viac ako rok v
omeškaní s jej úhradou. Ak by aj táto faktúra obsahovala nesprávne označenie dodávateľa, išlo by len
o formálne pochybenie, ktoré by nezbavovalo žalovaného riadne a včas splniť si svoj peňažný záväzok
voči žalobcom. Znamená to, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcom fakturovanú sumu 26.415,44

eur do 7.2.2014, čo neurobil, preto žalobca si dôvodne od žalovaného uplatňuje zmluvnú pokutu a úrok
z omeškania.

Ďalej žalobcovia poukázali na to, že Daňový úrad Košice zaslal dožiadanie Daňovému úradu Bratislava
vo veci preverenia zdaniteľných obchodov od dodávateľa JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU,
s.r.o.. Daňový úrad Košice pochybil, keď požadoval vykonanie preverenia uskutočnenia zdaniteľných

obchodov nie u združenia ako vystaviteľa faktúry, ale v obchodnej spoločnosti „s.r.o.“. Daňový úrad
Bratislava však vykonal kontrolu u daňového subjektu JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU, s.r.o.
namiesto u združenia, preto nesprávne konštatoval, že dodávateľ uvedením na kontrolovanej faktúre, v
čase jej vystavenia nebol platiteľom DPH, pretože skutočne JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU,
s.r.o. platiteľom DPH v tom čase nebol, avšak táto s.r.o. kontrolovanú faktúru ani nikdy nevystavila.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako ústredný orgán finančnej správy a druhostupňový orgán
v daňových veciach uviedol, že rozhodnutie Daňového úradu Košice o neuznaní nároku žalovaného na
odpočet DPH je nesprávne a teda kontrolovanú faktúru uznal ako riadny účtovný doklad preukazujúci
nárok na odpočet DPH. Je teda zrejmé, že predmetná faktúra nikdy nebola správcom dane posúdená
ako nesprávne vystavený daňový doklad.

Žalobcovia ďalej uviedli, že nesúhlasia so záverom súdu prvého stupňa, že sa dostali do omeškania
s odovzdaním projektovej dokumentácie od 16.10.2010 do 25.10.2010, na základe čoho by mal
žalovanému vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 528,31 eur. Žalobcovia uviedli, že
do omeškania sa nedostali, pretože žalovaný neposkytol žalobcom potrebnú súčinnosť, a to predloženie

listín potrebných pre vyhotovenie projektovej dokumentácie a stavebného projektu. Žalobcovia uviedli,
že upovedomili konateľa žalovaného o nutnosti vykonania vrtov a geologických prác, požadovali
vypracovanie inžiniersko-geologického prieskumu, čo svedčí z predloženej e-mailovej komunikácie.
Žalovaný neposkytol žalobcom potrebnú súčinnosť a nepredložil žalobcom inžiniersko-geologický
prieskum do 21.7.2010.

Žalobcovia v odvolaní ďalej poukázali na nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov
konania, pretože v prejednávanej veci nie je možné konštatovať, že by mal žalovaný vo veci neúspech
len v pomerne nepatrnej časti, ako to uviedol súdu prvého stupňa. Preto na prejednávanú vec nie je
možné aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 ani § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože

podľa ustálenej judikatúry procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky
a neúspech žalobcu iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno považovať za neúspech v
pomernenepatrnejčasti.Vprejednávanejvecimaližalobcoviačiastočnýúspechnielenvčastizaplatenia
celej istiny pohľadávky, ale aj v časti príslušenstva pohľadávky. Žalobcovia nedali dôvod na nedôvodné
iniciovanie tohto súdneho konania, preto žalobcom mala byť priznaná náhrada trov konania v celom

rozsahu, a to náhrada súdnych poplatkov aj trov právneho zastúpenia. Žalobca ďalej podrobne vyčísľuje
trovy právneho zastúpenia za 14 úkonov právnych služieb vykonaných v roku 2013, 2014 a 2015,
a to prvý úkon - prevzatie a príprava zastúpenia a ďalší úkon písomné podanie na súd týkajúce sa
veci samej, návrh na podanie žaloby z 28.8.2013 a ďalej písomné podanie súdu vo veci samej zo
dňa 2.4.2014 a ďalšie písomné podanie z 25.4.2014, z 22.5.2014, 30.7.2014, 26.5.2015, 10.6.2015,

24.6.2015,20.8.2015,25.8.2015,24.9.2015,9.10.2015.Tietoúkonyprávnejslužbyzozákladupredmetu
konania po 114.563,36 eur je sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 652,29 eur, taktiež paušálna
náhrada nákladov, náhrada stratu času, náhrada cestovných výdavkov, spolu trovy právneho zastúpenia
12.928,41 eur. Taktiež náhrada súdnych poplatkov 6.873,50 eur a 2 x 33,- eur.

Žalobcovia preto navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 114.563,36 eur a nahradiť navrhovateľom trovy konania vo
výške 19.867,91 eur spočívajúce v náhrade zaplatených súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia,
a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcomtrovy odvolacieho konania. Žalobcovia si uplatnili aj náhradu trov tohto odvolacieho konania 8.459,13
eur, je to náhrada súdneho poplatku za odvolanie 6.873,50 eur a trovy právneho zastúpenia 1.304,58
eur. Alternatívne žalobcovia pre prípad, že by odvolací súd vo vzťahu k merite veci sa nestotožnil s

argumentáciou žalobcov uvedených v odvolaní proti rozsudku a dospel by k záveru, že rozsudok je vo
výrokovej časti vo veci samej správny, aby zmenil rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a priznal
žalobcom náhradu trov prvostupňového konania 19.867,91 eur a náhradu trov odvolacieho konania
8.459,13 eur.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa v spojení
s opravným uznesením za vecne správny a zákonný. Uviedol, že tak ako súd prvého stupňa považuje
spornú faktúru č. 1/01/13 za faktúru, ktorá bola vystavená nesprávne. Nesprávnosť vystavenia tejto
faktúrykonštatovalDaňovýúradKošiceajFinančnériaditeľstvoSlovenskejrepublikyapretopodľa§134
Občianskeho súdneho poriadku, ak nie je preukázaný opak toho, čo tieto listiny potvrdzujú, potvrdzujú
pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Ďalej uviedol, že sporná faktúra tak ako bola

pôvodne vystavená, bola v rozpore aj so zmeneným zákonom č. 222/2004 Z.z., na ktoré žalobcovia v
odvolaní poukazujú. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovia boli v omeškaní s odovzdaním projektovej
dokumentácie stavebného projektu od 16.10.2010 do 25.10.2010 a preto správne súd prvého stupňa
uznal započítaciu námietku žalovaného na zmluvnú pokutu za toto oneskorené odovzdanie stavebného
projektu a správne uznal nárok žalovaného na 526,31 eur.

Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na veľmi rozsiahle a precízne dokazovanie v konaní na súde prvého
stupňa, kde žalobcovia mali možnosť v konaní predkladať dôkazy, avšak napriek tomu nepreukázali,
že v rozhodnom období od 21.7.2010 do 15.10.2010 vyzvali žalobcovia žalovaného na poskytnutie
akejkoľvek súčinnosti, aby žalobcovi preukázal, že ich omeškanie bolo spôsobené neposkytnutím

súčinnosti zo strany žalovaného. Toto žalobcovia v konaní nepreukázali, preto neobstojí ich tvrdenie v
odvolaní o neposkytnutí súčinnosti zo strany žalovaného. Toto súd prvého stupňa vyhodnotil správne.

Žalovaný k odvolaniu o náhrade trov konania uviedol, že aj tento výrok rozsudku súdu prvého stupňa
považuje za zákonný a správny. Navrhol preto, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa v spojení s opravným uznesením ako vecne správny a zaviazal žalobcov na náhradu trov
tohto odvolacieho konania vo výške 793,04 eur.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,
3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde

o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia

a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa a k odvolaniu žalobcov, odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný majú
procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz
súdu predložiť.

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa, z toho čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol.Odvolací súd zistil z obsahu spisu aj zo zhodného tvrdenia účastníkov konania, že predmetom tohto
sporu v čase podania žaloby na súd prvého stupňa dňa 2.9.2013 bolo zaplatenie istiny pohľadávky
žalobcov titulom zaplatenia ceny diela 26.415,44 eur vrátane DPH na základe faktúry č. X/XX/XX

vystavenej 7.1.2013, splatnej 7.2.2013. Touto faktúrou č. 1/01/13 pre žalovaného fakturoval dodávateľ
- JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY A DESIGNU, Zámocka 12, Bratislava sumu 26.415,44 eur na základe
zmluvy o dielo č. XX/XXXX ako štvrtú splátku diela Multi use house, Mickiewiczova.

V konaní nebolo sporné, že po začatí tohto konania žalovaný uhradil žalobcovi túto fakturovanú štvrtú

splátku ceny diela, a to v časti 13.000,- eur dňa 18.3.2014 a v rozsahu 13.415,44 eur dňa 23.4.2014.

Sporné v konaní bolo to, či žalobca má nárok aj na zmluvnú pokutu uplatnenú v tomto konaní,
ktorú v žalobe vyčíslil ako kapitalizovanú zmluvnú pokutu vo výške 739,62 eur a ďalšia časť nebola
kapitalizovaná a ktorú neskôr žalobca presne špecifikoval a kapitalizoval vo svojom písomnom podaní,
ktoré doručili súdu prvého stupňa dňa 1.8.2014 a navrhli, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, aby

zaviazal žalovaného na zaplatenie kapitalizovanej zmluvnej pokuty 114.563,36 eur. Táto kapitalizovaná
zmluvná pokuta je predmetom tohto konania. Bola predmetom tohto konania od zaplatenia zvyšnej časti
istiny uplatnenej pohľadávky 13.415,44 eur dňa 23.4.2014. O tejto úhrade istiny vymáhanej pohľadávky
v celom rozsahu sa žalobcovia nezmienili vo svojom následnom písomnom podaní z 18.7.2014, až
žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 28.7.2014 uviedol, že uhradil celú výšku vymáhanej istiny

v tomto konaní. Žalobcovia až v písomnom podaní z 30.7.2014 oznamujú súdu prvého stupňa, že došlo
k zaplateniu celej žalovanej istiny.

Predmetom konania po zaplatení istiny uplatnenej pohľadávky titulom ceny diela, zostala zmluvná
pokuta uplatnená v kapitalizovanej výške 111.808,84 eur.

Odvolací súd k tejto zmluvnej pokute udáva, že zmluvná pokuta podľa ustanovení
§ 300 a 302 Obchodného zákonníka a § 540 až 545 Občianskeho zákonníka, ktorý všeobecne upravuje
princípy zmluvnej pokuty, je akcesorický vedľajší záväzok, ktorý priamo závisí od hlavného záväzku,

ktorý zabezpečuje. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam a zároveň má sankčný charakter. Súd
prvého stupňa preto správne pri rozhodovaní o dôvodnosti zmluvnej pokuty uplatnenej žalobcami v
tomto konaní posudzoval, či predmetná zmluvná pokuta, ktorá mala zabezpečovací význam vo vzťahu
k predmetnej zmluve o dielo a k povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi predmetnú štvrtú splátku ceny
diela, a to po vydaní a právoplatnosti stavebného povolenia podľa článku 6.2.. predmetnej zmluvy o

dielo a článku 9.1.. zmluvy o dielo o dohode o zmluvnej pokute, či žalovaný bol v omeškaní s úhradou
tejto 4. splátky.

Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca spolu so žalobou doručil súdu prvého stupňa (č.l. 30 spisu)
predmetnú faktúru č. 1/01/13 na 26.415,44 eur, ktorou bola fakturovaná štvrtá splátka ceny diela, že túto

faktúru adresovanú žalovanému ako odberateľovi za dodávateľa vystavil „JL ATELIÉR ARCHITEKTÚRY
ADESIGNU,Zámocká12,Bratislava“.NatejtofaktúrejeuvedenéIČOdodávateľa-vystaviteľafaktúryč.
Sk1026580225atakéistoIČO-DIČjeuvedenéajnapredmetnejzmluveodielozhotoviteľaJLATELIÉR
ARCHITEKTÚRY A DESIGNU, Zámocká 12 v Bratislave. Tento dodávateľ označený na predmetnej
faktúre je nesporne občianskym združením podľa § 829 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ak

to vyplýva zo samotnej zmluvy o združení autorizovaných architektov zo dňa 1.3.2008, ktorú žalobca
predložil súdu prvého stupňa a z ktorej vyplýva, že žalobca v 1. rade a žalovaná v 2. rade uzatvorili
predmetnú zmluvu o združení autorizovaných architektov.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty,

podľa ktorého zdaniteľné osoby, ktoré podnikajú na základe zmluvy o združení, poveria písomne
jedného z účastníkov združenia vedením záznamov za združenie a táto poverená osoba vyhotovujú
za združenie faktúry, vedie za združenie osobitné záznamy podľa § 70 tohto zákona a vo svojom
daňovom priznaní a v služobnom výkaze uvádza údaje za združenie. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné
podnikanie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne“. Z uvedeného vyplýva, že osoba,

ktorú združenie poverilo vedením záznamov, ktoré slúžia pre účely dane, táto osoba vyhotovuje
záznamy a faktúry za združenie vo svojom mene, pretože vo svojom daňovom priznaní tejto faktúry
uvádza, že jednotliví účastníci združenia za daň iba zodpovedajú, daň teda nefakturujú. Správne
preto súdu prvého stupňa dospel k záveru, že predmetnou faktúrou nemohlo združenie fakturovaťpre žalovaného predmetnú štvrtú splátku ceny diela. Takto vystavená faktúra bola preto v rozpore s
článkom 6.3. predmetnej zmluvy o dielo, pretože neobsahovala identifikačné údaje objednávateľa a
dodávateľa vrátane IČO, IČ, DPH. Táto faktúra bola vystavená v rozpore so zákonom č. 222/2004

Z.z. o dani z pridanej hodnoty a v rozpore s dohodou v predmetnej zmluve o dielo. Znamená to, že
takto nesprávne vystavenú faktúru, ktorá následne bola predmetom daňovej kontroly, nemohol žalovaný
v lehote splatnosti uvedenej na samotnej faktúre, zaplatiť. Túto nesprávnu fakturáciu konštatoval aj
Daňový úrad Košice v protokole z vykonanej kontroly zo dňa 26.4.2013, z ktorého vyplýva, že „dodávateľ
uvedený na faktúre č. 11/10/10 zo dňa 110.2010 v čase vystavenia faktúry nebol platiteľom dane z

pridanej hodnoty, jednalo sa o združenie, ktoré ako také nemá právnu subjektivitu, a IČO dodávateľa na
predmetnej faktúre bolo pridelené jednému z účastníkov združenia, a to Ing. arch. Jurajovi Zorničkovi.
Teda išlo o obdobný prípad ako je v súvislosti s predmetnou faktúrou č. 1/01/13.

V konaní nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi túto faktúru č. 1/01/13 - fakturovanú sumu
26.415,44 eur v dvoch splátkach dňa 18.3.2014 vo výške 13.000,- eur a dňa 23.4.2014 vo výške

13.415,44 eur. Napriek tomu žalobcovia si v tomto konaní uplatňujú zmluvnú pokutu od 8.2.2013 za
oneskorenú úhradu predmetnej faktúry č. 1/01/13, teda od nasledujúceho dňa po uvedenom dátume
splatnosti uvedenom na tejto faktúre 7.2.2013. Uplatňujú si ju celkovo až do 23.4.2014, teda do dňa,
kedy bola zaplatená druhá časť predmetnej fakturovanej sumy 13.415,44 eur.

Odvolací súd dospel k záveru, tak ako to správne uviedol aj súd prvého stupňa, že podmienkou riadneho
uhradenia jednotlivých splátok dohodnutej ceny diela bola ich fakturácia v súlade so Zákonom o dane z
pridanejhodnoty,čovprejednávanejvecinebolozostranyžalobcovsplnené,pretožefaktúraobsahovala
iný názov dodávateľa a iné identifikačné číslo, čo bolo vytýkané aj pri daňovej kontrole a preto žalobca
nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorenú úhradu takto vystavenej faktúry, ak žalobca

v konaní nepreukázal, že predmetnú faktúru 1/01/13 upravil tak, aby bola v súlade s ustanovením
§ 4 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty. Za toto obdobie kým nebola faktúra riadne upravená,
nemohol byť žalovaný v omeškaní s jej úhradou a nevznikla mu preto povinnosť platiť žalobcom zmluvnú
pokutu za oneskorenú úhradu takto fakturovanej ceny diela a taktiež na zaplatenie uplatnených úrokov
z omeškania.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny.

Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že odvolaním napáda celý výrok rozsudku súdu prvého stupňa
vo veci samej, teda aj prvý výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcom v 1. a 2. rade 294,91 eur. Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. však žalobcovia nie sú osobou
oprávnenou na podanie odvolania proti výroku, ktorým bolo ich žalobe vyhovené v časti o zaplatenie
294,91 eur, pretože odvolanie môže podať len ten účastník proti tej časti rozhodnutia súdu prvého

stupňa, v ktorej úspešný nebol. Odvolací súd preto odmietol odvolanie žalobcov proti výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 294,91 eur.

Odvolací súd taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, pretože
súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania napadnutým rozsudkom v spojení s opravným

uznesením, v ktorom uviedol, že žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania podľa §
142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalovaný mal v konaní neúspech len v pomerne
nepatrnej časti o zaplatenie 294,91 eur. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcov k odvolaniu, že
žalobu podal dôvodne o istine uplatnenej pohľadávky 26.415,44 eur. Táto istina však bola hneď po
podaní žaloby uhradená a celé rozsiahle dokazovanie a konanie na súde prvého stupňa bolo vedené

o zaplatenie zmluvnej pokuty 111.808,84 eur.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s tvrdením žalobcov v odvolaní, že žalovaný mal v konaní
úspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky, pretože podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom peňažnej pohľadávky nie je zmluvná pokuta, ktorá bola predmetom tohto konania.

Zmluvná pokuta je samostatnou pohľadávkou a aj keď sa vymáha spolu s peňažnou pohľadávkou, ktorú
zaisťuje, nie je príslušenstvom tejto peňažnej pohľadávky.Žalovaný si uplatnil trovy konania v konaní na súde prvého stupňa písomným podaním z 12.10.2015
z tarifnej hodnoty 114.563,36 eur po zmene návrhu na začatie konania a uplatnil si odmenu za úkony
právnej služby vykonané po úhrade istiny uplatnenej pohľadávky 23.4.2014, a to za úkony nasledujúce

potomtodátume,počínajúc29.7.2014,odkedypredmetomsporubolaužibapredmetnázmluvnápokuta
s úrokmi z omeškania.

Odvolací súd preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania a aplikovanie na
tieto trovy konania stanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, za vecne správne. Preto

podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvého
stupňa aj o náhrade trov konania.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému, ktorý mal v tomto odvolacom
konaní úspech priznal náhradu trov odvolacieho konania 793,04 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho

zastúpenia za jeden úkon právnej služby vykonaný v odvolacom konaní zo základu predmetu
odvolacieho konania, 114.268,45 eur (114.563,36 - 294,91 eur), a to za písomné vyjadrenie žalovaného
k odvolaniu žalobcov vo výške tarifnej odmeny 652,29 eur, podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, režijný paušál 8,58 eur podľa
§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky (spolu 660,87 eur), 20% DPH z tejto sumy 132,17 eur, teda spolu trovy

právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 793,04 eur. Na náhradu týchto trov odvolacieho
konania odvolací súd zaviazal neúspešných žalobcov, ktoré sú povinní ich nahradiť žalovanému tak, že
plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu plnenia druhého zo žalobcu, pretože na strane žalobcov
ide o aktívnu solidaritu veriteľov podľa § 512 Občianskeho zákonníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.