Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/632/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015892371
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015892371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobkyne: J. C., G.. XX. XX.
XXXX, K. Q.. G. XXX/X, J., štátny občan SR, zastúpenej: Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners
s. r. o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanej: Slovenská republika
zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, o zaplatenie 632,59
eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9.
3. 2015, č. k. 4C/200/2011 - 108 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6. 5. 2015, č. k.
4C/200/2011 - 133, jednohlasne (pomerom hlasov 3 : 0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. 3. 2015, č. k. 4C/200/2011 - 108 sa p o t v r d z u j e .

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6. 5. 2015, č. k. 4C/200/2011 - 133 sa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej
domáhala zaplatenia sumy 632,59 eura s príslušenstvom predstavujúcu náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou

PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len " PDSI“, resp. “Družstvo") a
obchodníka s cennými papiermi (ďalej len "obchodník s CP"). Súd prvého stupňa v rozhodnutí
nepriznal žalovanej náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.,
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 3 ods. 1 písm. d/ a § 9 zák. č.

514/2003 Z. z. pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa
zistil,žeÚradprefinančnýtrh(ďalejlen"úrad")rozhodnutímzodňa21.3.2002schválildružstvuProspekt
investície, pri ktorom družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.4.2003
o schválenie jeho dodatku. Úrad PDSI v upozornení zo dňa 13.5.2003 oboznámil o splnení podmienok
pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z. z.
Prílohou žiadosti družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze družstva zo dňa 9.1.2003, podľa
ktorej mal úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z

družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod
dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu
žiadosti úrad PDSI upozornil na to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov
uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponukymajetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad
činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001
Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa 2. 6.2008 uzavrelo družstvo s obchodníkom

s CP Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v
sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie
a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných

analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne.
Rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2008, č. OPK-9750/3/2007, Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“)
na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,- Sk za
porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z. z. Banková rada Národnej
banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa
7.5.2008, č. GUV-841/2008 zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS

rozhodnutímzodňa20.8.2008,č.OPK-9750-5/2007,uložilaobchodníkovisCPopätovnepokutu,atovo
výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a/, § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b/
zákona č. 566/2001 Z. z. NBS rozhodnutím zo dňa 22. 4. 2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila podľa
§ 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb,
udelené rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 a povolila okrem iného poskytovanie investičnej služby podľa §

6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b/ a c/ zákona č. 566/2001 Z. z. s obmedzením
podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších
služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. v špecifikovanom rozsahu. Po
obdržaní výpovede obchodníka s CP zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30. 3. 2010 družstvo požiadalo
listom zo dňa 15. 4. 2010 NBS o preskúmanie postupu obchodníka s CP a o výkon dohľadu

na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa PDSI dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s
CP zabezpečoval pre družstvo odbyt výrobkov, družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských
vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnávacích podielov pre
vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a
ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. PDSI poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu,

ktorú zdá sa obchodník s CP spôsobil družstvu pri plnení zmluvy, a ktorá podľa predbežnej kalkulácie
dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším listom zo dňa 23. 4. 2010 žiadalo družstvo NBS o
zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s CP, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči
družstvuakosubjektudohliadanémuzostranyNBS,spočívajúcevzabezpečenízhodnoteniafinančných
prostriedkov jemu zverených do správy. NBS listom zo dňa 30. 4. 2010 a následne urgenciou zo dňa 30.

6. 2010 požiadala predsedu predstavenstva družstva a aj družstvo samotné o predloženie
špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti
s oznámením PDSI zo dňa 10. 5. 2010 o tom, že ročná finančná správa za rok 2009 bola uverejnená
na internetovej stránke, NBS upozornila družstvo listom zo dňa 14. 5. 2010, že ročná finančná správa
za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001 Z. z., žiadala o jej doplnenie a súčasné

upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude
v zmysle rozhodnutia predstavenstva družstva prepracovaná. Podľa správy audítora pre predstavenstvo
PDSI zo dňa 30. 7. 2010, pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo družstva za
rok 2009, nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej závierke družstva ku
dňu 31. 12. 2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií by mala

byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor
modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.

Vychádzal tiež zo zistenia, že NBS vydala dňa 12. 7. 2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č.
ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade

nad finančným trhom uložila obchodníkovi s CP povinnosť zdržať sa nakladania s
majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia
klientov, najmä družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s CP.
Rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l/ zákona č.
566/2001 Z. z. odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov

podľa § 156 ods. 2 písm. a/, § 55 ods. 7, 9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm.
b/, § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z. z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila
v konaní o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 1. 3. 2011, č.
GUV-274/2011. NBS oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu.NBS rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie začaté na žiadosť PDSI
o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na
odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia

potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 7. 12. 2010, č.
GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.5.2010 na odstránenie
nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28. 4. 2010, ako aj
doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo dňa 10. 5. 2010, č.
k. OPK-5664/1-2/2010, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z. z. o

dohľade nad finančným trhom. Ďalším rozhodnutím zo dňa 30. 5. 2011, č. ODT-10890-4/2010,
NBS zakázala družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových
hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c/ zákona č. 566/2001 Z. z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129
ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ zákona č. 566/2001 Z. z. a § 125c ods. 1 v spojení s
§ 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície
družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u družstva nastali také zmeny, pre

ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a PDSI neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav
družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke
obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 7. 2011. NBS po zistení
niektorých skutočností nasvedčujúcich tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by
mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27. 7. 2010 trestné oznámenie na

Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava. Listom zo dňa 26.4.2007 požiadala
NBS v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v spojení s §
126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie o investičnej
stratégii a štruktúre aktív družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku družstva k 31.
12. 2005 a 31. 12. 2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových

účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do
majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a
2006 s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť reagovalo PDSI
listom zo dňa 9. 5. 2008, pričom spolu s listom zo dňa 20. 8. 2007 predložilo audítorskú
správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 2. 6. 2008 i na žiadosť

o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 8. 9. 2008 vo vzťahu k
polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo
dňa 24. 8.2007 NBS z predložených údajov o majetkovej štruktúre družstva zistila, že majetok vložený
do investičných nástrojov družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85 %
podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť, podiel ktorého emitenta CI HOLDING,

a.s., na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach
družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine
CI HOLDING, a. s., z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť
štruktúru aktív družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31. 12. 2007 a PDSI sa
zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15. 10. 2007. V

rámci reakcie splnomocnený zástupca družstva M.. L. I. v liste zo dňa 10. 10. 2007 uviedol,
že zo strany družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu
investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať
iba finančné nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania družstva zodpovedal daný stav
dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., s jej dcérskymi spoločnosťami

a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne družstvo listom zo dňa
29.1.2008 informovalo NBS, že počnúc od 1. 1. 2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch
samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie
zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

Z listinných dokladov predložených žalobkyňou na CD nosiči súd prvého stupňa zistil, že sa v nich
nachádza 1/ výzva NBS na predloženie dokladov, a to kópií všetkých zápisníc z rokovania
členských schôdzí družstva za rok 2007, 2008 a 2009, spolu s vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké
obdobie, 2/ zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze PDSI zo dňa 3. 3. 2009, ktorej predmetom
bolo, okrem iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na

rozdelenie zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008, 3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej
členskej schôdze družstva zo dňa 23. 10. 2009, na ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej
stratégie a plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/ správa o finančnej situácii družstva ku dňu
31. 12. 2009, 5/ oznámenia o aktuálnej hodnote základných členských vkladov v príslušnom období,pričom v súvislosti s oznámením zo dňa 21. 10. 2009 NBS listom zo dňa 27. 10. 2009 informovala PDSI,
že oznámenie spĺňa požiadavky podľa § 129 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z., a keďže neobsahuje
údaje uvedené v § 129 ods. 2 tohto zákona, nemá dôvod zakázať jeho zverejnenie, 6/ vyrozumenie KR

PZ v Bratislave o odstúpení oznámenia na členov štatutárneho orgánu družstva ohľadne podozrenia z
naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a) Trestného
zákona a trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 3 písm.
b) Trestného zákona na Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, 7/ list zo dňa 27.7.2010,
ktorým družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka s CP ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení

portfólia. Vo vzťahu k obchodníkovi s CP, z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že
PDSI vo vyjadrení zo dňa 19.3.2010 upozorňovalo obchodníka s CP na závažný nesúlad skutočnej
finančnej kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník s CP riadil a obhospodaroval, oproti
prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8.1.2010. Listom zo dňa 12. 4. 2010 družstvo
vyzvalo obchodníka s CP na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok
2009 a za 1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16. 4. 2010. Listom

zo dňa 16. 4. 2010 družstvo oznámilo obchodníkovi s CP predbežnú stratu v sume 24.764.991 eura
spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako
aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s CP vyzvalo, aby v lehote do 15
dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom zo dňa 3. 5. 2010 a opätovne zo dňa 17.5.2010
družstvo vyzvalo obchodníka s CP na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy

o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a
zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom zo dňa 18. 5. 2010 PDSI vyzvalo obchodníka s CP
na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia
portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, nakoľko portfólio družstva nebolo zhodnotené na zmluvne
stanovenú 8 percentnú úroveň a bolo vo výraznej strate.

Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011, bol v konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010 vyhlásený
konkurz na majetok družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený M.. M. L., ktorý podal
dňa 24.8.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej okrem iného k

podnikateľskej činnosti PDSI v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič
nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali,
že družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo
svojho obchodníka s CP, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky
neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet PDSI. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom

poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do
konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi
aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Vyjadril i pochybnosti vo
vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnávacích podielov, ktoré predstavenstvo družstva vystavovalo tesne
pred konkurzom. Vyjadril sa, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po

podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej
uspokojenia, nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a
jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol
iným nepochybným spôsobom. Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy
o stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 20. 8. 2013 správca konkurznej podstaty

uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená
uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu,
ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj
prevody finančných prostriedkov z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti patriace do finančnej
skupiny okolo spoločnosti CI Holding, a.s. (do ktorej patril aj úpadca), okrem iného je uplatnený aj

nárok voči advokátskej kancelárii Futej & Partners, s.r.o., ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením
konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených cca. 210.000 eur v čase, kedy už úpadcovi
bezprostredne hrozil úpadok. Taktiež sú vedené konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového
vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol odstránený zo spriaznených spoločností úpadcu, je uplatnený
nárok úpadcu proti SR zastúpenej NBS, kde je vedené súdne konanie 19C 56/2011, ďalej nárok voči

poisťovni, ktorá poistila manažment úpadcu a ďalších spoločností pre prípad spôsobenia škody, taktiež
je uplatnený nárok voči Garančnému fondu investícií. V neposlednom rade je uplatnený nárok voči
predstavenstvu úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie sú právoplatne skončené
a preto o prípadnej miere uspokojenia je predčasné špekulovať. Z vykonaného dokazovania pre súdprvého stupňa vyplynulo, že žalobkyňa sa stala členkou PDSI a žiadosťou zo dňa 25. 6. 2010 požiadala
o zrušenie členského podielu v družstve, zároveň jej družstvo vydalo potvrdenie o zániku členstva v
PDSI a vzniku nároku na vyrovnávací podiel vo výške 632,59 eura. Z vykonaného dokazovania ďalej

vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, sp. zn. 3K/95/2010, bol na
majetok družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený M.. M. L. a veritelia
družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala vznik škody. Vychádzal

pritom z ustálenej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84)
v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č.
514/2003 Z. z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má
žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať,

resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z. z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného uviedol, že žalobkyňa sa ako bývalá členka družstva, s ktorým bola

v právnom vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnávacieho
podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči družstvu, nakoľko PDSI je vo vzťahu k nej v
pozíciidlžníka,resp.osoby,ktorájepovinnážalobkynivydaťzískanýprospechvpodobevyrovnávacieho
podielu.Aksižalobkyňauplatnilapohľadávkuvočidružstvuvkonkurzevyhlásenomnamajetokdružstva,
v čase rozhodovania súdu nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči družstvu a to

z dôvodu obsahu vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - družstva zo dňa 24.8.2011 ako aj zo
dňa 20.9.2013. Mal za zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - družstva, s ktorým
bola žalobkyňa v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jej pohľadávka
uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Žalobkyňa
zároveň nepodala ani žalobu proti členom predstavenstva družstva alebo kontrolnej komisie PDSI v

zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Skonštatoval, že
žalobkyňa teda primárne mala uplatňovať svoj nárok voči družstvu, resp. voči členom predstavenstva
a kontrolnej komisie družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by
do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti
žalovanej za škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd prvého stupňa v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä

v akej výške vznikla žalobkyni škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby
na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Bol toho názoru, že ak neexistuje škoda v dobe
rozhodovania súdu o uplatnenom nároku žalobkyne na jeho náhradu, nárok bol uplatnený predčasne.
Uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa odvolávala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.
zn. 29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a to práve z dôvodu, že so zreteľom i

na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty družstva (úpadcu), je zrejmé, že konkurzné konanie nie je
doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti
uspokojenia pohľadávky žalobkyne ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom
konaní domáha náhrady škody.

Dospel tiež k záveru, že aj v prípade preukázania škody žalobkyňou, jej návrhu by nebolo možné
vyhovieťzdôvodunepreukázaniatvrdenéhonesprávnehoúradnéhopostupužalovanej,pričomvdanom
smere sa stotožnil s jej tvrdeniami a argumentáciou.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov

zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti družstva, uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred

začatím verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o
verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001
Z. z.). K takým povinnostiam patrila počnúc od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie
Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. a počnúcod 1.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z.
V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov
zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt,

malo družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície
sa vzťahovala primárne na družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu
investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán družstva nesplnil povinnosť a o nových
významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, NBS mohla tieto skutočnosti
zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej

povinnosti družstva. Uviedol, že štatutárny orgán družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal
za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.
z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia,
ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a) bod
10 zákona č. 566/2001 Z. z.); NBS totiž podľa neho nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou

činnosťou družstva. Družstvo až do 15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s
CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s CP.
Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v
Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s
následkomneaktuálnostiProspektuinvestície,nievšakjehoneplatnosti,pretožezožiadnychustanovení

zákona č. 566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa
vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z. z.). NBS vyzvala družstvo
na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície a ako vyplýva z rozhodnutia NBS
zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/201, družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce
predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z. z., pričom rovnaké

nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z., a tieto neboli i napriek
viacnásobnémupredĺženiulehotynadoplneniežiadostiadodatkuodstránenéakonaniebolozastavené.
Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z.
za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa
30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé,

že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný
nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávnehostavupozisteniachvPrerokovanínedostatkovpodľazápisuzodňa24.8.2007,súdprvého

stupňa uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup žalovanej, a nie obchodníka s CP;
preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len družstvu, a nie žalobkyni. Žalobkyňa
totiž nebola podľa neho v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s CP. Účastníkom
takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len družstvo, a preto z tohto
právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad NBS bol limitovaný

zákonom č. 566/2001 Z. z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu
dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom sa
vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade družstvu
ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených
povinností.Zákondružstvuneukladalpovinnostivoblastiobmedzeniaarozloženiarizika,prípadnekrytia

rizika. NBS na základe údajov o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006
síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej
v danom období roka 2007 nemohla uložiť družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt
investíciesa vtomčasenavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôtnevzťahovala.NBS
ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať

nadrámec,rozsahaspôsobstanovenýzákonom,apretozistenénedostatky anezrovnalosti
v činnosti PDSI prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu družstva dňa 24.8.2007 a súčasne
dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Mal za to, že NBS v danom období (po 24.8.2007) preto
nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt
za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z., ktoré oprávnenia

použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010.

Napokon pokiaľ ide o nesprávny úradný postup žalovanej spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti vočidružstvu, mal súd prvého stupňa za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou
žalobkyne, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na jej
strane. Zároveň poukázal na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení

pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. OPK 9750/3/2007) vo výške 300.000,-
Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s
CP sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č.
747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými
subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom

konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt
alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac bol toho názoru, že vzhľadom
na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s CP a družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo
primárne povinnosťou družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka s CP, aby
zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči družstvu. V tomto
smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej žalobkyne, ktorá sa ako člen družstva mala

aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči družstvu a jeho orgánom a zamedziť
tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s
družstvom. Súd prvého stupňa na uvedenom základe posúdil nárok žalobkyne ako nedôvodný, keď v
konaní nepreukázala vznik škody, nesprávny úradný postup, a tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi
škodou a postupom, teda základné predpoklady vyvodenia zodpovednosti žalovanej za škodu ako aj

podmienok pre priznanie náhrady škody.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal z
dôvodu, že si náhradu trov konania neuplatnila a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O. s. p.).

Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa žalobkyňa poukázala na to, že súd
prvého stupňa nezohľadnil, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípom právneho

štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva,
že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať
v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany
subjektov práva predvídateľný. Uviedla, že sa spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože
vychádzala z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu a nemohla predpokladať, že

dohľad nad Prospektom investície je podľa Národnej banky Slovenska len formálny, resp., že takýto je
jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad
Prospektom investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska bol preto svojvoľný v neprospech
každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument žalovanej,
že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva posúdila ako úplne irelevantný, nakoľko nemohla mať o takto zúženom dohľade
orgánu vedomosť. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi škodou a porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcou v
nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z. z.. Za obzvlášť nepochopiteľný

žalobkyňa považovala záver súdu prvého stupňa, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v
rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky
vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebola "bdelá" s
tým, že jej nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka
s cennými papiermi, ktorými by mohla zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp.

sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. Uviedla, že povinnosťou Národnej banky
Slovenska podľa § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie
informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich
činností. Podľa § 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch (platného v tomto znení od 1.mája 2007) Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili
a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky Slovenska napriek
tomu, že žalovaná v priebehu celého konania tvrdila opak - preto mala Národná banka Slovenska

zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných
Národnou bankou Slovenska Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh
a následne pravidelne kontrolovaný Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s cennými papiermi.
Povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska je dokonca koncipovaný tak široko, že
má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť,

vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka,
ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných
subjektov, teda aj žalobkyne. Poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka T.. J. B., R.. preukázané, že Národná banka
Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne
rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a.

s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi, t. j. že Družstvo malo všetky
peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom
s obchodníkom a Družstvom. Národná banka Slovenska sa po zistení o rizikovosti portfólia
Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené
namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING

a. s., CI Reality, s. r. o. a GLOBAL production s. r. o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100
% dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už
členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda
predstavenstva obchodníka. Odvolateľka poukázala ďalej na to, že Národná banka Slovenska naďalej
akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI

HOLDING a. s. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči
obchodníkovi (v ktorom konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti, pre svojich
klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých
podstatných ohľadoch) ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur
nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné

alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu,
resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva
alebo obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s
cennými papiermi vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do Družstva,
pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že

už nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu jej banka svojim zanedbateľným
dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázala ďalej na skutočnosť, že Národná
bankaSlovenskatým,žedňa4.marca2011obchodníkoviscennýmipapiermiodňalalicenciunačinnosť
a Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch;
z uvedeného vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011

Národnou bankou Slovenska.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30. mája
2011 č. ODT-10890-4/2010 (právoplatným dňa 18. júla 2011) zakázala Družstvu predaj majetkových
hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že Národná banka Slovenska ustálila

trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v
skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle
Národnej banky Slovenska dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými členmi
predstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o
subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009

a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých
na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti
Družstva boli neaktuálne už k 31. decembru 2006. Z uvedeného vyplýva, že Družstvo svojim konaním
porušovalo § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a § 125c ods. 1 v
spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak Národná banka

Slovenska voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011 (zákazom činnosti). Žalobkyňa konštatovala, že
existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásil svoju
pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným, pretože
je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívnevylučuje možnosť uspokojenia žalobkyne ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu.
Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je

povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu.
V tejto súvislosti uviedla, že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je, aby poškodený preukázal
bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje
uvedenú podmienku ako jednu z (osobitných) predpokladov tejto zodpovednosti.

V odvolaní žalobkyňa napokon poukázala na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 6 MCdo 11/2010 a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred
prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O. s. p..

Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a
právne správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej
veci postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého
zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom
dôsledku mal v spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či

už predložené žalobcom alebo žalovanou. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné
dôležité skutočnosti (§ 121 O. s. p.), pretože na prvostupňovom súde už od 2. júla 2012 pravidelne
prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach. Žalovaná vo vyjadrení zopakovala svoje
počas konania prezentované tvrdenia k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcim sa

daného prípadu a uviedla, že žalobkyňa v konaní nepreukázala bezúspešné uplatnenie nároku voči
družstvu PDSI čo znamená, že nepreukázala vznik škody. K námietke žalobkyne o riadnom nevykonaní
listinných dôkazov uviedla, že zo zápisnice z pojednávania súdu jasne vyplýva
skutočnosť, že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri
ichoboznamovanípresnešpecifikovaloakédokladyišloaoboznámilichobsahstým,žetátoskutočnosť

jednoznačne vyplýva zo zápisnice z pojednávania.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci,
keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností
(§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a veľmi podrobne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci

skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadnevadymajúcezanásledoknesprávnerozhodnutievoveci, vcelomrozsahuposkutkovejaprávnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku prvostupňového
súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol žalobu uplatnenú žalobkyňou na náhradu škody spôsobenej
jej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad Podielovým

družstvom Slovenské investície , v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce
pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré odvolateľka zopakovala v
odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutiav tejto časti, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O. s. p. na vypracovanie tzv.
skráteného odôvodnenia rozhodnutia.
K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s

odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody je v danom
prípade ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení
§ 9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo

práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností toho
- ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho
orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť

do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon
č 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah

príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať príčinu, ktorá ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť

ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;

nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.

Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik
škodybolivlogickomslede,teda abyprotiprávnekonaniebolopríčinouavznikškodyvrátanejejrozsahu
následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej
existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následkuktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody
môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom
je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či

by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná
nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda
podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho
úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Pri riešení
otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom)

a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny

úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.
V danom prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu.
Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela
zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od 1. 6. 2010, boli povinnosti

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej
ponukymajetkovýchhodnôtmalozákonomuloženúpovinnosťdodržiavaťschválenýprospektinvestície.
Teda až od 1. 6. 2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície.
Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods.
4 zák. č. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až

od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č.
566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z. z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák.
č. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi

verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na
rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie).
Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad
finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobkyňa. NBS mohla podľa platnej právnej
úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č.

566/2001 Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho,
že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich
výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21.7.2013 § 126 až 130
boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným
dňa 22.7.2013). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky

Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide
o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne o povinnosti Národnej banky Slovenska v
oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch

neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto
ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo

v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností
Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv
žalobkyne, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobkyňa vyhodnotila, ale musívychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac
povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej
podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných
finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo, že
obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva. Uvedené znamená, že
riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny

na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s
§ 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako
klient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených
operácií nie je zaručená. Žalobkyňa si ako členka Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo
portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť
( čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až

do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb,
potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. marca 2011, č. GUV
- 274/2011, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou
Slovenska. Činnosť Družstva, ktorého bola žalobkyňa v rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky

investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma
nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého
výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu
zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva
voči žalobkyni.

Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou žalobkyne o nedostatočných opatreniach Národnej
banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s
cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu zohľadňujúc aktívny prístup Národnej banky Slovenska k
obchodníkovi s cennými papiermi (v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK

- 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96
eura, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým
uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eura a následne rozhodnutím zo dňa
21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie
na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa

sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom
vtakompochybenívpostupeNárodnejbankySlovenska,ktorésatýkahmotnoprávnehoposúdeniaveci;
hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska,
keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie
veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké

očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z. z.,
ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

Vo vzťahu k námietke žalobkyne namietajúcej okolnosť, že konanie predchádzajúce vydaniu odvolaním
napadnutého rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci,
spočívajúcej vo vykonaní listinných dôkazov v rozpore s § 129 O. s. p. je treba uviesť, že podľa § 120
ods.1 O. s. p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré

z označených dôkazov vykoná. Podľa § 129 ods.1 O. s. p. sa dôkaz listinou vykoná
tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie konania, následné podania žalobkyne a vyjadrenie
sa žalovanej boli vzájomne účastníkom súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním
nariadeným na prejednanie veci samej. Zo zápisnice z pojednávania súdu nariadeného na deň 9.

3. 2015 vyplýva, že súd prvého stupňa oboznámil priebeh prípravy pojednávania a obsah do spisu
založených listinných dokladov a vyjadrení účastníkov konania. V jeho ďalšom priebehu oboznamoval
a vzájomne predkladal listinné doklady doložené účastníkmi v priebehu daného pojednávania. Uvedené
znamená, že žalobkyňou vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa o riadnom nevykonanídokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129
ods.1 O. s. p. nebolo odvolacím súdom zistené.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa (vrátane správneho výroku o trovách
konania pred súdom prvého stupňa) podľa § 219 ods.1, 2 O. s. p. ako vecne a právne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 6. 5. 2015, č. k. 4C/200/2011 - 133 uložil žalobkyni povinnosť
v lehote 10 dní od doručenia zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur v zmysle
pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. S odkazom na ust. §
18ca zák. č. 71/1992 Zb. mala za to, že nie je povinná poplatok za odvolanie zaplatiť.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.),
preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa§2ods.4vetaprvázák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,
v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Návrhy (odvolania, dovolania)
sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu podania
návrhu.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci
samej.

Z hore citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí
prílohu tohto zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu
v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods. l, 2 zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov;
ďalej len zákon). Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený
poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto
podal dovolanie. Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na
vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ (§

5 ods. l písm. a/ zákona). Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na
jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v dovolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods.
2 veta prvá, druhá zákona).

Podľa Položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1. 10. 2012 za podanie návrhu

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je určená osobitná sadzba v sume 20 eur.Podľa § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1. 10. 2012, z úkonov navrhnutých alebo za
konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 9. 2012, i keď sa
stanú splatnými po 30. 9. 2012.

Položka7aSadzobníkasúdnychpoplatkov,ktorýtvoríprílohuzákonač.71/1992Zb.,boladosadzobníka
vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z. z., ktorý nadobudol
účinnosť dňa 1. 10. 2012. Súčasne bol touto novelou do zákona č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca,
podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa

predpisov účinných do 30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu
škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. nebolo do 30. 9. 2012 uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov.

Podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade žalobkyňa povinná zaplatiť poplatok za odvolanie.
Berúc v úvahu hore citované ustanovenia, žalobkyňa by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie
iba v prípade, ak by odvolanie podala pred 30. septembrom 2012. V posudzovanej veci

bolo odvolacie konanie začaté po 1. 10. 2012 a preto žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť
poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v
čase podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej
sadzbe ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 1. 10. 2012). Skutočnosť, že v sadzobníku nie
je uvedená povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vydaného v

konaní o náhradu škody, náhradu nemajetkovej ujmy, podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je
pri posudzovaní poplatkovej povinnosti žalobcu bez právneho významu.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je od 1. 10. 2012

oslobodené od súdnych poplatkov (zákonom č. 286/2012 Z. z. bolo zo zákona č. 71/1992
Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/).

Na základe uvedeného, odvolací súd označené uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
O. s. p. ako vecne a právne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.